Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/389/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária AK-KRUPA s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, o 660,68 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 16Csp/89/2017 - 48 zo dňa 23. júna 2017, voči výroku II., takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie odsekom I. výroku konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zastavil v časti o zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 660,68 eur od 26. októbra 2016 do 21. apríla 2017, odsekom II. výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 660,68 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 22. apríla 2017 a odsekom III. výroku žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania I. inštancie. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil aplikáciou § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 41, § 53 ods. 6, § 107 ods. 1, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"). Vecne súd odôvodnil rozsudok tým, že v časti 5 a 6 žiadosti/zmluva je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 70 % ročne. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem dohody o zrážkach zo mzdy a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 70 % je takmer šesťnásobne vyššia než priemerné úrokové sadzby poskytované bankami, ktoré boli v máji 2013 z nových úverov pre domácnosti od 1 do 5 rokov vo výške 13,02 % ročne. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v

slovenskej ekonomike. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

2. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v prípade spotrebiteľských zmlúv môže súd skúmať len celkovú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30. júla 2013 a pokiaľ táto odplata podstatne neprevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu, nemôže vyvodiť jej neplatnosť. Podľa názoru súdu ani z cit. ustanovenia, ani z dôvodovej správy k nemu nemožno vyvodiť, že by malo predstavovať špeciálnu normu voči § 39 Obč. zák. a že by malo vylučovať prípadné skúmanie rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Naopak, ustanovenie § 53 ods. 6 Obč. zák. dopĺňa iné normy obmedzujúce výšku odplaty (odmeny) veriteľa pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Súčasťou odplaty je totiž nielen samotný úrok, ale aj ďalšie poplatky a plnenia pri uzavretí zmluvy alebo počas jej trvania. Účelom § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo brániť tomu, aby nízky úrokový výnos (nízky úrok, ktorý bol v súlade s dobrými mravmi) bol vyrovnávaný prostredníctvom týchto vedľajších poplatkov a plnení. Inak povedané, účelom bolo brániť tomu, aby veriteľ cenu úveru alebo pôžičky prenášal z úroku (úrokovej sadzby) do iných plnení a tým (aspoň navonok) sťažoval možnosť prípadného vyslovenia neplatnosti úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Súlad celkovej odplaty s odplatami na finančnom trhu podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. nebráni súdu skonštatovať nemravnosť úrokovej sadzby podľa § 39 Obč. zák. a vysloviť jej neplatnosť. Podobne je v prerokúvanej veci nepodstatné ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie vyslovene normuje čiastočnú neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe, ktorá prevyšuje najvyššiu prípustnú zákonnú hranicu. V prerokúvanej veci však nie je vôbec sporné, že žiaden zákon konkrétne neobmedzuje výšku úrokovej sadzby pri úvere. Z toho však nemožno vyvodiť, že by bola prípustná dohoda o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Súd je aj pri neexistencii zákonného obmedzenia výšky úrokovej sadzby oprávnený a povinný skúmať jej súlad s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák. Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v predošlom bode, zmluva o revolvingovom úvere z 31. mája 2013 obsahuje úrokovú sadzbu práve vo výške, ktorá odporuje dobrým mravom.

3. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o úrokovej sadzbe 70 % ročne je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (5 Cdo 26/2011) je pritom dohoda o úroku v zmluve o pôžičke resp. úvere neoddeliteľnou časťou zmluvy v zmysle § 41 Obč. zák., takže neplatnosť tejto časti má za následok celkovú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500026033. Podľa už citovaného ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. potom platí, že plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať tomu, na čí úkor sa získalo. Podľa zisteného skutkového stavu žalovaný vyplatil žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere z 31. mája 2013 sumu 1.200 eur. Žalobca mal žalovanému takto získané bezdôvodné obohatenie vrátiť, zaplatil však vo výsledku 2.160,68 eur. Žalobca tak v skutočnosti nielenže získané bezdôvodné obohatenie vrátil, ale naopak, žalovanému na splatenie úveru z tejto neplatnej zmluvy splnil viac než mal. Tým sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu o sumu (2.160,68 - 1.200 =) 960,68 eur a toto bezdôvodné obohatenie je povinný jej podľa § 451 ods. 1 a § 456 Obč. zák. vydať.

4. Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu, hoci bez bližšieho odôvodnenia svojej námietky. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Už z logiky veci vyplýva, že táto premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než samotné bezdôvodné obohatenia vzniklo, teda skôr, než došlo k plneniu, ktoré je bezdôvodným obohatením. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému medzi 15. aprílom 2015 a 15. júlom 2016 sumu 810,59 eur. Premlčacia doba vo vzťahu k tejto sume tak mohla začať plynúť najskôr v tento deň a uplynie 17. apríla 2017. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha menej než tejto sumy, bola tak podaná pred uplynutím premlčacej doby a nárok žalobcu preto nemôže byť premlčaný. Námietka premlčania tak nie je dôvodná.

5. Žalovaný je teda povinný sumu 810,59 eur prijatú ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť. Splatnosť záväzku na vrátenie bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá, ani zákonom určená. Preto bol žalovaný podľa § 563 Obč. zák. povinný plniť prvého dňa potom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie v zmysle citovaného ustanovenia však podľa judikatúry možno považovať žalobu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 1 ObdoV 2/2006, resp. 7 MCdo 5/2014). Žaloba žalobcu bola žalovanému doručená 18. apríla 2017. Žalovaný bol tak povinný plniť 19. apríla 2017 a 20. apríla 2017 sa dostal s plnením do omeškania. Od tohto dňa patrí žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. nárok na úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky účinnej k prvému dňu omeškania + 5 %. Žalobca si ho však uplatňuje až od 22. apríla 2017, v dôsledku čoho mu súd nemohol priznať viac (§ 216 .

6. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v rozsahu, v akom zostala predmetom konania po späťvzatí (výrok II.).

7. Plne úspešnému žalobcovi súd podľa § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.).

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyhovujúcej časti z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP. Uviedol, že napáda posúdenie súdu I. inštancie a ním prijaté závery, nakoľko súd pri rozhodovaní nevychádzal zo všetkých, pre rozhodnutie relevantných právnych noriem. Ako žalovaný uviedol už v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pre posúdenie otázky spojenej s výškou úrokovej sadzby je potrebné vychádzať aj z § 502 Obchodného zákonníka. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi sporovými stranami je úverová zmluva, a táto ako zmluvný typ sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje , ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom Č. 102/2014 Z. z. a účinné až od 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Rovnaké stanovisko zaujal aj útvar dohľadu nad finančným trhom, číslo Č. 1/2015 k použitiu Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti.

9. Článok XIV zákona Č. 102/2014 Z. z., ktorý upravuje účinnosť daného ustanovenia, znie nasledovne: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014 okrem čl. 1, čl. II bodov 2 až 8, čl. III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36, čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý nadobúda účinnosť l. apríla 2015." Preto pokiaľ pre dotknuté ustanovenie chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, máme za to, že uvedené ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1. apríla 2015. Právne vzťahy vzniknuté pred l. aprílom 2015 sa preto majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov; v tomto prípade podľa predpisov z roku 2013. Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa daného ustanovenia Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie súdom I. inštancie, ktoré zneplatňuje dojednanie o úrokovej sadzbe ako celok je nedôvodné, a v rozpore s ustanoveniami zákona.

10. Poukazuje teda na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Ak teda súd I. inštancie dospel k záveru o neplatnosti úrokovej sadzby, potom jeho rozhodnutie je v rozpore s § 502 Obchodného zákonníka. Žalovaný namieta aj dôvody, v zmysle ktorých súd vyvodzuje neplatnosť úrokovej sadzby. Súd I. inštancie pre svoje závery nemal ani preukázané žiadne úrokové sadzby, hoci odkazuje na rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/2011. V danom rozhodnutí sa totiž hovorí, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek." Súd nemal preukázanú žiadnu úrokovú sadzbu iných poskytovateľov úverov.

11. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšoval' odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Na základe vyššie uvedeného tvrdí, že súd I. inštancie dospel k nesprávnemu a predčasnému záveru, pretože pri svojom rozhodovaní nepoužil príslušnú právnu normu (§ 502 ods. 2 Obchodného zákonníka). Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný podáva proti rozsudku č. k. 16Csp/89/2017 - 48 zo dňa 23.06. 2017 odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobu zamietol, alebo aby ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu I. inštancie. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.

13. Predmetom nároku žalobcu (po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 660,68 eur od 26. októbra 2016 do 21. apríla 2017) bolo zaplatenie sumy 660,68 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22. apríla 2017 a náhrada trov konania, ktorú žalovanú sumu si uplatňoval v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o úvere so žalovaným a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

14. Súd I. inštancie žalobe vyhovel nakoľko považoval dohodu o vysokej úrokovej sadzbe (70 %) za neplatnú z dôvodu, že považoval za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 39 neprimerane vysoké úroky za úver. Tým, že dohoda o úroku v zmluve o pôžičke resp. úvere je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v zmysle § 41 OZ, neplatnosť tejto časti má za následok celkovú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500026033 a keďže žalobca zaplatil žalovanému viac ako dostal, titulom vydania bezdôvodného obohatenia má nárok na vrátenie toho čo zaplatil žalovanému naviac. Preto vzhľadom k odvolaniu žalovaného (ktoré sa týka iba časti, kde súd žalobe vyhovel) je predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody posúdiť, či v danom prípade prvoinštančný súd rozhodol správne, ak priznal žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 660,68 eur s príslušenstvom.

15. Odvolací súd preberá súdom I. inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo opodstatnené žalobe žalobcu vyhovieť.

16. K odvolacím námietkam žalovaného, ktoré spočívali v tom, že použitie Občianskeho zákonníka v zmysle ust. § 52 ods. 2 posledná veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti odvolací súd udáva: Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31.05.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.200 eur so splatnosťou s počtom splátok 42 mesiacov a ročnou úrokovou sadzbou 70 %. Ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,20 eur. S účinnosťou od 01.01.2008 v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 2 (v znení účinnom od 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. V preskúmavanom prípade by mal súd zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a právny predpis, ktorých je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, preto záver žalovaného v tom, že nie je možné pravidlo prednostnej aplikácie občianskeho práva pred obchodným právom aplikovať spätne na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, je nesprávny. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. teda definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 , že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava ObZ. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu na spotrebiteľské záväzky.

19. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu v spore priaznivejšie. Z uvedeného dôvodu má súd pri posudzovaní každej spornej otázky aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

20. Je potrebné prihliadnuť aj na § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je v danej veci nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto sa v prospech spotrebiteľa použije pre neho priaznivejšia právna úprava.

21. Je preto možné uzavrieť, že Zmluva o revolvingovom úvere má síce povahu absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012). Napokon aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

22. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, , výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského úveru. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať,

že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi je možné aplikovať pri všetkých občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych vzťahoch. Neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 ods. 1 je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade, vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov pri spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Obmedzujúce kritérium, pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru obsahuje § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Úrok niekoľko násobne vyšší ako obvyklý, podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch. Aj zo stránky T. je možné zistiť, aké boli v rozhodnom období úrokové sadzby v bankách. Hoci žalovaný v danom prípade je nebankovým subjektom, dojednanie úrokov nemôže výrazne prekračovať úrokové sadzby oproti bankám. Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvoinštančným súdom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení). Preto je možné samotnú zmluvu o revolvingovom úvere pre absenciu základnej náležitosti zmluvy považovať za neplatnú, tak ako uviedol súd I. inštancie a nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia je dôvodný.

23. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu I. inštancie, pokiaľ dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

24. Následne bol preto správny i záver súdu I. inštancie ak posúdil samotnú zmluvu o revolvingovom úvere pre absenciu základnej náležitosti zmluvy za neplatnú.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie vo veci samej v napadnutej časti a v súvisiacej časti (osobitne nenapadnutej) náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

26. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .