Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/130/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Mgr. M. C., rodenej Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, E. XX, právne zastúpená JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova 26, proti manželovi M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, E. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky Mgr. M. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a manžela M. C., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Oravskej Lesnej zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Oravská Lesná vo zv. XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Q. C., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Maloletý Q. C. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Q. C. výživným vo výške 175 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 29.10.2021 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu existencie objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov, ktorý je takej intenzity a dĺžky trvania, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti po ročnej známosti. Postupom času sa medzi ňou a manželom množili konflikty, ktoré spočívali v rozdielnosti ich názorov. Postupne sa jeden druhému vzďaľovali a odcudzovali, intímne sa spolu nestýkajú viac ako 2 roky. V mesiaci október 2020 prvýkrát podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že citové vzťahy medzi ňou a manželom boli hrubo narušené najmä z dôvodu, že manžel ju fyzicky napadol, čoho svedkom bol ich maloletý syn. Z tohto dôvodu sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v mesiaci jún 2020 do bytu, ktorý užívala titulom nájmu aj spolu s maloletým. V mesiaci február 2021 svoj návrh na

rozvod manželstva zobrala späť a vrátila sa do spoločnej domácnosti k manželovi. Ich partnerský vzťah sa už viac nepodarilo obnoviť, nakoľko ich spolužitie žiaľ zostalo rovnaké ako pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti.

2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.12.2021 súhlasil s rozvodom manželstva. Bližšie svoje stanovisko odôvodnil tým, že manželstvo s navrhovateľkou uzatvárali pomerne rýchlo, ani nie po jednom roku známosti na žiadosť navrhovateľky vzhľadom na jej vek. Na rozdiel od navrhovateľky uviedol, že ich problémy sa začali už pred uzavretím manželstva, konfliktom s jeho rodinou ohľadom financií, klamstiev, nie pekným správaním sa z navrhovateľkinej strany. Jeho rodina bola druhoradá. Ako druhý problém označil nezhody pri výchove maloletého, ktorá bola jednostranná, všetko muselo byť podľa navrhovateľky. Ich vzťah narušil kontakt navrhovateľky s neznámym mužom, s ktorým flirtovala po telefóne, stretávala sa s ním. K dôvodu odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v júni 2020 uviedol, že tomu predchádzala hádka u známych, kedy na neho zavolala políciu. Zároveň poukázal na kričanie navrhovateľky na neho s vyústením do fyzického zaútočenia na jeho osobu, čo rieši polícia.

3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Z výsluchu manželov vyplynulo, že uzatvárali manželstvo po krátkej známosti bez toho, aby dostatočne poznali svoje názory, predstavy o spôsobe spolužitia. Manžel navrhovateľky uzavretie manželstva s odstupom času vníma ako vypočítavosť navrhovateľky. Navrhovateľka zase po uzavretí manželstva vnímala finančnú závislosť a po narodení ich maloletého dieťaťa, zo strany manžela necítila pomoc pri jeho výchove, a tiež inú predstavu manžela na trávení voľného času. Manžel navrhovateľky po narodení ich maloletého dieťaťa zo strany navrhovateľky vnímal nezáujem o jeho osobu a výchovu maloletého jednostranne len pre ňu. Z dôvodu takýchto vzťahových nezhôd medzi manželmi dochádzalo k výrazným nedorozumeniam, ktoré spôsobili ich vzájomné citové odcudzenie sa do takej miery, že od roku 2020 netrávia ako manželia, partneri čas, intímne spolu nežijú. Manžel navrhovateľky, podľa vlastného vyjadrenia, navrhovateľke nedôveruje, navrhovateľke je zase manžel, podľa vlastného vyjadrenia, ľahostajný. Tvrdenia manžela o nevery navrhovateľky súd nemal preukázané, ale mal preukázanú takú intenzitu narušenia partnerského vzťahu manželov, pre ktorú nie je možné od nich dôvodne očakávať, aby obnovili riadne manželské spolužitie. Naopak, súd manželstvo účastníkov konania považuje, za súčasného stavu, len za formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 175 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.

6. Zároveň sa rodičia zaviazali dobrovoľne absolvovať odborné poradenstvo na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica alebo v centre pre deti a rodiny, za účelom zlepšenia vzťahu otca s maloletým, rodičovskej komunikácie a vzťahu, nadobudnutím vzájomnej rodičovskej dôvery.

7. Opatrovník odporučil súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu s odôvodnením, že je v záujme maloletého a neodporuje zákonu.

8. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že síce rodičia žijú v spoločnej domácnosti, ale osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá maloletému varí, perie, robí doprovod do školy, zo školy, na krúžky, s maloletým sa učí, podpisuje žiacku knižku, chodí s ním k lekárovi, je s ním na OČR, robí s ním nákupy oblečenia, obuvi, trávi s ním prázdniny, víkendy. Otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že je učiteľka, s maloletým majú spoločnú cestu, a taktiež matka s maloletým počas výučby trávi podstatný čas. Vo vzťahu k výchove maloletého matkou uviedol, že maloletého vedie jednostranne v tom smere, že maloletý je veľa času na počítači. Maloletý, podľa samotného vyjadrenia otca pred opatrovníkom, ako aj pred súdom, odmieta s ním tráviť voľný čas a v tomto smere ho nedokáže presvedčiť. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletý má lepší, bližší vzťah k matke. Ako rodičia sa navzájom rešpektujú, aj keď málo komunikujú. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, je plne v záujme maloletého, neodporuje zákonu, a preto ju schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd zohľadnil doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletého, lepší vzťah maloletého k matke, odmietavý postoj maloletého tráviť s otcom voľný čas.

13. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností a majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 12 rokov, navštevuje 6 ročník základnej školy. Mesačné výdavky na cestovanie maloletého autom a MHD do školy sú vo výške 50 - 70 eur. Maloletý sa stravuje v škole za poplatok 35 eur. Mimo školy má súkromné doučovanie z ruského jazyka za mesačný poplatok 40 eur. Maloletý sa venuje parkouru, je členom oddielu J. BA, kde sa uhrádza polročný poplatok 98 eur, okrem toho sa mu zakupujú tenisky polročne v sume 20 - 30 eur. Maloletý je vedený v kožnej ambulancii,

zakupujú sa mu prostriedky na ošetrovanie pokožky v sume 20 eur štvrťročne a v zimnom období vitamíny, posilňujúce prípravky v sume 20 - 30 eur mesačne. Do školy sa maloletému uhrádza ročný poplatok ZRŠ 13 eur, poistenie 2 eurá ročne, zakupovali sa mu pracovné zošity, učebnice v sume 20 eur, bežné školské pomôcky sa maloletému zakupujú v sume 50 eur. Matka má inak bežné výdavky na zabezpečenie osobných potrieb maloletého. V súčasnosti rodičia žijú v spoločnej domácnosti. Mesačné výdavky na bývanie spolu s hypotekárnym úverom v domácnosti rodičov sú vo výške 280 eur, na čom sa matka podieľa sumou 130 eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka, podľa potvrdenia zamestnávateľa, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.139,85 eura. Otec je od 01.01.2005 SZČO, podniká ako strojník, zámočník, zvárač. Ako SZČO má uzavretú dohodu o vykonaní práce s obchodnou spoločnosťou O. M. s.r.o., kde vykonáva demolačné, zámočnícke, zváračské práce, s dohodnutou hodinovou mzdou vo výške 12 eur brutto, za ktorú si fakturuje 2.000 eur brutto. Súd takýto príjem otca považoval za reálny. Otcom uvádzané náklady na náradie v sume mesačne 1.000

- 1.200 eur súd neakceptoval z dôvodu, že otec výdavky v takejto výške nepreukázal. Súd rovnako ani neakceptoval tvrdenie matky v návrhu, že príjem otca je cca 1.400 eur, nakoľko ho nepreukázala. Súd preto po odpočítaní povinných odvodov, odôvodnených výdavkov otca spojených s podnikaním, dospel k záveru, že v jeho možnostiach, schopnostiach je dosahovať príjem vo výške 1.000 eur netto, z ktorých pri určovaní výšky výživného vychádzal. Súd vzhľadom na vyššie preukázané odôvodnené potreby maloletého, príjem otca v sume 1.000 eur netto mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 175 eur zodpovedá zákonným kritériám, a preto aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil. Súd len pre úplnosť udáva, že podľa oznámenia daňového úradu otec za rok 2020 dosiahol príjmy vo výške 23.810 eur, výdavky vo výške 17.273,77 eura, čiastkový základ dane vo výške 6.536,23 eura, daňovú povinnosť 318,30 eura.

14. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25. ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia navrhli neupravovať styk otca s maloletým, a tiež z dôvodu, že v súčasnosti otec žije v spoločnej domácnosti s maloletým a matkou, a má tak možnosť byť v dennodennom kontakte s maloletým, čomu matka nebráni. Je však len na otcovi, aby si získal maloletého a matka v tomto smere aktívne podporovala vzťah maloletého k otcovi a maloletého k styku s otcom motivovala.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci ( ).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.