Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-62-2018.pdf
PDF · 77.76 KB
Case nature
Subarea
16C/62/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobkyne: X. P., K.. XX.XX.XXXX, O. Č.. V. XX, O., proti žalovanému: Ružinovské centrum a.s., so sídlom Klincová 35, Bratislava IČO: 35 198 594, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2018, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť predložiť žalobkyni všetky výpisy z účtov garážového domu podľa J. Č.. XXXX vedených v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so W. Š. X/A, XXX XX O., zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: PO, B. Č.: XXXX/B, ktorých majiteľmi sú podieloví spoluvlastníci garážového domu, za celé obdobie, odkedy bola žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom predmetného garážového domu, teda od r. 2008 do novembra 2017 vrátane. Okrem toho žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť žalobkyni všetky zmluvy, ktoré uzavrel garážový dom s dodávateľmi tovaru a služieb, výkonov a prác a všetky pracovnoprávne zmluvy.
2. V rámci odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol najskôr investorom a potom správcom garážového domu podľa J. Č.. XXXX, k.u. Nivy, Bratislava Ružinov a zároveň bytového domu S. Č.. XXXXX, Bratislava. Žalobkyňa bola podielovým spoluvlastníkom v garážovom dome. Žalovaný nikdy nepredložil podielovým spoluvlastníkom účtovníctvo garážového domu, ani účtovníctvo bytového domu, hospodáril bez kontroly zo strany spoluvlastníkov. Žalovaný každoročne zvyšoval poplatok za parkovacie státia. Tieto poplatky zvyšoval bez súhlasu spoluvlastníkov. Žalobkyňa sa v minulosti viac krát obrátila na žalovaného so žiadosťou o predloženie výpisu z účtov a účtovníctva, avšak nikdy nebola úspešná. Počas minulého roka, keď žalovaný musel odovzdať správu bytového domu Spoločenstvu vlastníkov, ktoré vzniklo zo zákona, sa žalovaný vyhol predloženiu účtovných dokladov garážového domu napriek žiadosti vtedajšieho predsedu spoločenstva. Žalovaný nepredložil dobrovoľne ani účtovníctvo a výpisy z účtov za bytový dom, prikázať mu to musel súd. Ani krajským súdom potvrdené neodkladné opatrenie neviedlo k predloženiu účtovných dokladov spoločenstvu, či vlastníkom, bolo potrebné začať exekučné konanie. Žalovaný preukázateľne inkasoval za plochu patriacu garážovému domu peniaze od bytového domu. Plochu prenajímal bytovému domu na umiestnenie smetných košov pre bytový dom, pričom nájomné inkasoval nie na účet podielových spoluvlastníkov, ale na svoj vlastný účet. Tieto prostriedky nevrátil podielovým spoluvlastníkom pri vyúčtovaní od roku 2014. Z výpisu účtov bytového domu za december 2014 a január 2015 je jednoznačné, že žalovaný si na svoj účet previedol spolu 5.854,60 eur. Pozemok za ktorý si žalovaný účtoval nájomné od vlastníkov bytov a nebytových priestorov je pritom vo vlastníctve inej osoby. Žalovaný v rozpore s vôľou vlastníkov bytového dumu, pri neexistencii žiadnej zmluvy alebo
súhlasu vlastníkov, účtoval vlastníkom nedohodnutý a teda neexistujúci nájom za používanie pozemku pod smetnými košmi. Nakoľko žalovaný neustále klamal podielových spoluvlastníkov a odmietal im predložiť výpisy z účtov garážového domu, nebolo možné akceptovať vyúčtovanie vykonané žalovaným za garážový dom. Žalovaný prenajímal parkovacie miesta na pozemku garážového domu firme Bittner s.r.o., od ktorej od r. 2008 inkasoval poplatky za parkovacie státie. Tieto platby tiež patria podielovým spoluvlastníkom garážového domu, lebo pozemok je v ich spoluvlastníctve. Žalobkyňa tiež žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť žalobkyni vyúčtovanie za správu garážového domu za roky 2008-2017 podľa jednotlivých podielových spoluvlastníkov.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila výpis z listu vlastníctva Č.. XXXX, e-mailovú komunikáciu, znesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C/46/2017-144, platobný rozkaz č .k. 26C/49/2017-109, požiadavku o predloženie zmlúv zo dňa 06.06.2017 a stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkalene potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
15. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy
osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
16. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáva, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
17. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala toho, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni výpisy z účtov garážového domu podľa listu vlastníctva Č.. XXXX (ďalej len „garážový dom“) vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s, ktorých majiteľmi sú podieloví spoluvlastníci garážového domu, za celé obdobie, od kedy bola žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom predmetného garážového domu, teda od r. 2008 do novembra 2017 vrátane. Okrem toho žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť žalobkyni všetky zmluvy, ktoré uzavrel garážový dom s dodávateľmi tovaru a služieb, výkonov a prác a všetky pracovnoprávne zmluvy.
18. Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 326 ods. 1 taxatívne vymedzuje, aké náležitosti musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať, aby mu bolo možné vyhovieť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať: 1) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. 2) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 3) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne, teda nesplnenia čo i len jednej z uvedených náležitostí bude mať za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Po preštudovaní návrhu súd zistil, že tento nie je dôvodný. Jedným z hlavných atribútov na nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa však vo svojom návrhu nijako neosvedčila a ani nepreukázala také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnú potrebu na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni účtovníctvo garážového domu ako aj ďalšie požadované dokumenty. Preto súd v jej neodkladnom opatrení nevzhliadol naliehavosť vyžadovanú ustanovením § 326 ods. 1 C.s.p. Súd konštatuje, že nie je splnená už prvá z taxatívne vymedzených podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa neosvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
21. Keďže súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol žalovaný mal vo veci plný úspech. Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.