Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/464/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: B.. N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom vo A. N. Č.. XX, I., zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajákova č. 5 proti žalovanému: B.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., B. Č.. XX/XX, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do zaniknutého BSM, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6. septembra 2017 č.k. 41C/619/2015 - 186 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti - byt č. X na ul. B. Č.. XX A. I., nachádzajúci sa na X. posch. bytového domu, vchod č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 802/10000, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX, okres: I. Y., obec: I. - H., k.ú. D., ako parc. registra „C“ č. XXXX o výmere 178 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. registra „C“ č. XXXX o výmere 178 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavby - obytný dom so súp. č. XX, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX a na parc. č. XXXX, patria do zaniknutého BSM poručiteľa W.. A. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho manželky B.. B. T., rod. B., nar. XX.X.XXXX. Zároveň rozhodol, že žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 9.6.2017 oznámila súdu, že berie späť svoju žalobu voči žalovanému v celom rozsahu a navrhuje konanie zastaviť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k v rámci dedičského konania, ktoré sa právoplatne skončilo vydaním Osvedčenia o dedičstve zo dňa 27.3.2017 sp. zn. 13D/170/2009, Dnot/55/2009, k zmierlivému vyriešeniu vzniknutej situácie a navrhla, aby súd v zmysle § 257 stranám sporu nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré označila vzťah strán sporu - rodinní príslušníci (brat - sestra), ako aj jej snahu o nápravu medziľudských vzťahov medzi stranami sporu a o obnovenie dobrých rodinných vzťahov.

3. Výrok o zastavení konania súd odôvodnil aplikáciou § 144, § 145 ods. 1 až 3, § 146 ods. 1 a 2 a súhlasom žalovaného, ktorý žiadal, aby mu súd priznal 100 % náhrady trov konania s tvrdením, že žalobkyňa podala žalobu napriek jej vedomosti o právoplatne ukončenom spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu na B.C. XX A. I., vedenom na súde pod sp.zn. 42C/139/2008, v konaní zámerne robila prieťahy a vo vzťahu k žalovanému konala tak, že žalovaný nemohol s bytom voľne nakladať, čoho dôkazom je aj podanie tejto žaloby, v dôsledku čoho žalovaný si nemohol usporiadať ani vzťahy s bankou, kde má zriadené záložné právo, čím mu zbytočne vznikli náklady.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 256 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s odôvodnením, že konanie sa skončilo zastavením konania, ktoré procesne zavinila žalobkyňa a s tým, že o výške trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Usúdil, že nemožno za dôvody hodné osobitného zreteľa považovať žalobkyňou tvrdené skutočnosti súvisiace s blízkymi rodinnými väzbami (sestra - brat), lebo bez ohľadu na blízky príbuzenský vzťah sa žalovaný potreboval v konaní účinne brániť, čím mu vznikli finančné náklady, ktoré by inak žalovaný nebol povinný znášať, a teda by bolo zjavne nespravodlivé žalovanému za takýchto okolností náhradu trov konania nepriznať.

5. Proti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, namietajúc správnosť záveru súdu o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Navrhla zrušiť uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. uznesenie súdu zmeniť a rozhodnúť, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytkla, že neprihliadol na závery v rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.10.2013 sp. zn. 42C/139/2008 medzi rovnakými stranami sporu, ktorým súd žalobu zamietol a vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva, aplikujúc pritom ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 257 , pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval rodinný vzťah účastníkov konania a postoj ku konaniu, čím súd porušil princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Podľa žalobkyne aj v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to blízke rodinné väzby medzi stranami sporu (brat a sestra), skutočnosť, že medzi stranami došlo k zmierlivému riešeniu sporu v rámci dedičského konania, ktoré sa právoplatne skončilo vydaním Osvedčenia o dedičstve zo dňa 27.3.2017 sp. zn. 13D/170/2009, Dnot/55/2009. Zdôraznila, že podanou žalobou plnila vôľu svojho otca, ktorú vyslovil v listine o vrátenie daru zo dňa 16.1.2008, a ktorý na ňu zmluvou o postúpení pohľadávky výške 550.000,- Sk postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorý požičané prostriedky nevrátil ani otcovi a ani žalobkyni. Dodala, že žalobu vzala späť na žiadosť svojej mamy, ktorá nechcela vyostrovať situáciu v rámci rodiny.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol potvrdiť uznesenie vo výroku o trovách konania. Podčiarkol, že žalobkyňa podala žalobu, konania sa následne nezúčastnila a práve žalovaný sa musel aktívne v prebiehajúcom konaní brániť, pričom od podania žaloby do jej ukončenia nemohol voľne nakladať so svojim majetkom, čím mu vznikli ďalšie finančné náklady. Dodal, že ak by žalobkyňa nepodala žalobu a zúčastňovala sa vytýčeného termínu pojednávania, neboli by vznikli trovy konania, pričom žalobkyňa žalobu vzala späť až podaním zo dňa 9.6.2017, hoci osvedčenie o dedičstve po nebohom W.. A. T. sa stalo právoplatným dňa 27.3.2017.

7. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu zopakovala, že k späťvzatiu žaloby došlo na podnet matky strán sporu, ktorá, rovnako ako žalobkyňa, má záujem na zlepšení kvality medziľudských vzťahov so žalovaným. Uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o úmyselnom robení prieťahov v spore, resp. že by zneužívala svoje procesné práva, vrátane využitia práva podať námietku zaujatosti. Doplnila, že nezneužila podanie žaloby na znemožnenie žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorý podľa žalobkyne svoje tvrdenie o tom, že mu vznikli náklady v súvislosti so vzťahmi s bankou, ničím nepodložil.

8. Odvolací súd (§ 34 preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 380 ods. 1, 2 a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Pokiaľ obsah odvolacích námietok žalobkyne smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania (§ 365 ods. 1 písm. h/ , je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Otázku náhrad trov konania upravuje Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 255 a nasledujúcich.

11. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania (v danom prípade ide o také konanie) vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, čo znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

14. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán zavinila jeho zastavenie. Náhrada trov konania v prípade, že niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa totiž riadi citovaným ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Zavinenie zastavenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby.

15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré predpokladá posudzovanie zavinenia zastavenia konania výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku a tiež okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania v zmysle § 257 posúdil v súlade s ustálenou judikatórnou praxou.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neopodstatnene namietala, že v danej veci sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V citovanom ustanovení § 257 je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Ustanovenie § 257 tak predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, ktoré sa ale nesmie vykladal tak, že možno kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Jeho aplikácia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať skutočne výnimočný charakter, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

18. Odvolací súd je po preskúmaní obsahu spisu v prejednávanom spore toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k trovám konania a ten následne aj správne právne posúdil a správne rozhodol, ak žalovanému priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok plnú na náhradu trov konania. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 257 splnené neboli. Na použitie tohto ustanovenia neboli splnené podmienky, keďže žalobkyňa v priebehu sporu nepreukázala a ani vo svojom odvolaní netvrdila žiadne také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, ak za také označila len okolnosti (pohnútky), ktoré ju viedli k podaniu žaloby a fakt, že je osobou v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalovaným. Na uvedenom nemôže podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť nič ani poukaz žalobkyne na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 10.10.2013 sp. zn. 42C/139/2008 medzi rovnakými stranami sporu, ktorým súd žalobu zamietol a vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva, aplikujúc pritom ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 257 a ani skutočnosť, že medzi stranami došlo k zmierlivému riešeniu sporu v rámci dedičského konania, ktoré sa právoplatne skončilo vydaním Osvedčenia o dedičstve zo dňa 27.3.2017 sp. zn. 13D/170/2009, Dnot/55/2009.

19. Poukazom na uvedené odvolací súd preto uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, a teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .