Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Pc/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, I. proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, I., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2017 domáhala vyporiadania BSM, a to spôsobom, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.000,- € s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila manželstvo dňa 16.04.1994 pred Matričným úradom vo Vlčanoch. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/147/2014-60, zo dňa 23.04.2015 súd manželstvo rozviedol. Počas trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný nadobudli majetok, 4- izbový byt, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území K., obec Bratislava - mestská časť X., okres Bratislava II, motorové vozidlo značky Opel Astra a finančné úspory vo výške 5.000,- €. Žalovaný v roku 2013 počas manželstva zobral zo spoločných našetrených úspor vyššiu finančnú čiastku cca v sume 5.000,- €. Po ukončení manželstva došlo k čiastočnému vyporiadaniu BSM tým, že nehnuteľnosť predali a finančné prostriedky si rozdelili rovnakým dielom. Ostatný majetok nevyporiadali, žalobkyňa mala záujem, aby sa so žalovaným dohodla, on to však odmietal a z toho dôvodu žiadala, aby súd vyporiadal zvyšnú časť BSM tým, že zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- €, ktorá predstavuje polovicu našetrených úspor, ktoré žalovaný použil na kúpu mimomanželského majetku a polovicu hodnoty motorového vozidla, ktoré bolo súčasťou BSM a ktoré žalovaný počas dopravnej nehody zničil a znehodnotil.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou sa nezakladajú na pravde. V roku 2005 im bol ako manželom pridelený obecný byt na K. Q. Č.. XX K. I.. V byte bola potrebná rozsiahla rekonštrukcia. Nakoľko žalobkyňa bola vtedy nezamestnaná, rodičia žalovaného im požičali sumu 100.000,- Sk. V roku 2006 bola možnosť byt odkúpiť, nedisponovali potrebnou finančnou čiastkou, tak si znova požičali od rodičov žalovaného čiastku 25.000,- Sk (829,85 €), ktorá im doposiaľ nebola vrátená. Počas trvania manželstva požičali sestre žalobkyne sumu 700,- €, ktorú sa zaviazala vrátiť v apríli 2017. Taktiež uviedol, že v roku 2017 si žalobkyňa zaobstarala byt a keďže jej chýbali finančné prostriedky, čerpal úver, pričom sumu 2.000,- € poukázal žalobkyni na jej bežný účet, čím považoval vyporiadanie BSM za uzavreté.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v roku 2015 predali byt, peniaze si rozdelili na polovicu a keďže sa starala o maloleté dieťa, išli bývať do podnájmu v Podunajských Biskupiciach. V minulosti mali obaja založený účet v Poštovej banke, žalovaný si od svojich rodičov nikdy peniaze nepožičal, zálohu na ich spoločný byt, ktorý v minulosti vlastnili, vyplatil zo spoločne našetrených peňazí, preto žiadala o vyplatenie polovice, čiže 2.500,- €. Nikdy si ona ani žalovaný nepožičali peniaze od jeho rodičov, poukázala na výpisy z účtu, z ktorých bolo zrejmé, že v minulosti mali na účtoch finančné prostriedky a ak by dlžili peniaze jeho rodičom, určite by ich vrátili z týchto finančných prostriedkov, keďže každý rok chodili na dovolenky mimo územia Slovenskej republiky. Sestra žalobkyni peniaze vrátila, avšak v čase, kedy žalovaný prestal posielať na nezaopatrenú dcéru súdom stanovené výživné. Je pravdou, že jej v minulosti poslal 2.000,- €, avšak tieto peniaze mu odpočítala z dlhu, ktorý je predmetom sporu, takže v konečnom dôsledku žiadala, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť jej 3.000,- €. Žalovaný sa nevyjadril k osobnému automobilu Opel Astra, ktorý bol predmetom sporu. Žalovaný auto rozbil pod vplyvom alkoholu, za čo bol súdne trestaný a vyhodený z práce. Žalovaný chcel využiť fakt, že auto bolo písané na jeho otca, tvrdil, že auto mu kúpili rodičia, čo je klamstvo, nakoľko auto kúpili len sestre žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä s výpisom účtu žalobkyne, výpisom účtu žalovaného, evidenčnou kartou osobného motorového vozidla, písomným vyjadrením dcéry strán sporu, C. A., A.., zmluvou o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.10.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/147/2014-60, zo dňa 23.04.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2015.

7. Z výpisu z účtu predloženého žalovaným vyplýva, že dňa 26.04.2017 poukázal žalobkyni sumu 2.000,- €.

7. Z výpisu účtu žalobkyne vedeného v Poštovej banke za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2015 vyplýva, že zostatok na účte predstavoval ku dňu 31.12.2015 sumu 0,16 €.

8. Z výpisu účtu žalovaného vedeného v Poštovej banke za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2015 vyplýva, že zostatok na účte predstavoval ku dňu 31.12.2015 sumu 0,00 €. Kreditné a debetné operácií sa na tomto účte nevykonávali.

9. Z evidenčnej karty osobného motorového vozidla OPEL ASTRA, EČV: I. XXX F. vyplýva, že od 07.07.2006 bola držiteľom motorového vozidla spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., od 19.12.2007 O. A. (otec žalovaného) a od 12.11.2008 žalovaný. Vozidlo bolo vyradené z evidencie dňa 24.04.2015.

10. Dcéra strán sporu, C. A., A.. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že že vozidla Opel Astra bolo spoločným majetkom jej rodičov nadobudnutým počas manželstva. Toto auto nekúpili rodičia žalovaného.

11. Na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.10.2013 sa žalovaný zaviazal zaplatiť zálohu za byt vo výške 5.000,- €.

12. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

13. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

14. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

15. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

16. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

17. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

18. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

19. Podľa § 217 CSP, veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §132 je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba o vyporiadanie BSM nie je dôvodná. Ak zanikne BSM, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Cieľom vyporiadania BSM je vyporiadanie ich spoločného majetku (vecí), ktoré podľa § 143 Občianskeho zákonníka ku dňu zániku manželstva patrili do BSM. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka existujú tri spôsoby vyporiadania, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a uplynutím času. Zákon preferuje dohodu, pre ktorú, pokiaľ jej predmetom nie sú nehnuteľnosti, nie je stanovená žiadna forma. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovým spoluvlastníctve a v akej veľkosti podielu. Vyporiadavajú sa nielen hnuteľné, ale aj nehnuteľné veci, ktoré patrili do zaniknutého BSM, ale aj všetky pohľadávky a dlhy z tohto spoluvlastníctva vyplývajúce, t. j. všetko, čo do spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku. Vyporiadanie BSM dohodou je najčastejším spôsobom vyporiadania medzi manželmi. Dohodu o vyporiadaní BSM, pokiaľ ide o hnuteľné veci, možno uzavrieť písomne, ústne, ale aj konkludentne, ak z takéhoto spôsobu možno jednoznačne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané konkrétnym spôsobom. Pokiaľ ide o nehnuteľné veci, dohoda manželov o vyporiadaní musí mať písomnú formu a jej vecnoprávne účinky nastávajú až vkladom do katastra nehnuteľností. Existencia platnej dohody o vyporiadaní BSM bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Právne účinky dohody nastávajú dňom jej uzavretia.

22. Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej 5.000,- €, ktoré predstavujú 1 spoločných finančných prostriedkov, ktoré mal žalovaný bez jej súhlasu použiť na kúpu nehnuteľnosti

do svojho výlučného vlastníctva a 1 zodpovedajúcu cene osobného motorového vozidla značky Opel Astra, ktoré žalovaný kúpil zo spoločných peňazí a za trvania manželstva ho zničil tým, že havaroval, následkom čoho už nebola oprava možná. Naproti tomu žalovaný počas konania tvrdil, že k vyporiadaniu BSM došlo po zániku manželstva, navyše žalobkyni poskytol sumu 2. 000,- €, pričom žalobkyňa túto skutočnosť potvrdila. Ku dňu zániku manželstva strán sporu zaniklo aj BSM, teda dňom 14.05.2015. K uvedenému dátumu strany sporu nevlastnili žiaden majetok, a preto nemohlo dôjsť ani k jeho vyporiadaniu. Byt nachádzajúci sa na ulici K. XX K. I. strany predali za trvania manželstva a výťažok z neho si rozdelili rovným dielom. Čo sa týka finančných prostriedkov, na ktoré počas celého konania žalobkyňa poukazovala, súd konštatuje, že jej argumentáciu považoval za irelevantnú, nakoľko výpismi z účtu bolo preukázané, že ku dňu zániku manželstva manželia nedisponovali takmer žiadnymi finančnými prostriedkami, a preto nemohlo dôjsť k ich vyporiadaniu. Žalobkyňa síce tvrdila, že počas manželstva mali našetrené finančné prostriedky, ktoré mal žalovaný použiť na kúpu nehnuteľného majetku do svojho výlučného vlastníctva, tieto skutočnosti však neboli v konaní preukázané. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú povinné tvrdiť všetky významné skutočnosti a tieto aj náležite preukázať. Žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že prostriedky v sume 5.000,- € použité na kúpu bytu do výlučného vlastníctva žalovaného by mali byť súčasťou BSM. Z výpisov z účtu žalobkyne aj žalovaného vedených v Poštovej banke, a.s., označených žalobkyňou, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2015 nevyplýva, že by boli z týchto účtov tretej osobe prevedené prostriedky v sume 5.000,- €, navyše na účte žalovaného neboli v danom období realizované žiadne transakcie. Uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie 1 zo sumy 5.000,- €, ktorá mala byť súčasťou BSM, tak súd vyhodnotil ako nedôvodný.

23. Osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra bolo podľa evidenčnej karty vozidla vyradené z evidencie dňa 24.04.2015, t.j. v čase zániku manželstva ku dňu 14.05.2015 nebolo vozidlo spôsobilým predmetom právnych vzťahov, čo znamená, že strany nemohli byť bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného vozidla, a preto ani nemohlo dôjsť k vyporiadaniu BSM vo vzťahu k nemu. Navyše keby aj súd pripustil možnosť, že z dôvodu zničenia vozidla zo strany žalovaného by žalobkyni prislúchala určitá náhrada, opätovne je potrebné konštatovať, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala skutočnú hodnotu motorového vozidla. Suma 5.000,- €, ktorá mala podľa žalobkyne predstavovať hodnotu motorového vozidla a z ktorej žiadala zaplatiť polovicu, sa navyše vzhľadom na vek a typ vozidla javí ako nepravdepodobná. Na dôvažok medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný po zániku manželstva zaplatil žalobkyni sumu 2.000,- €, na základe čoho možno konštatovať, že týmto úkonom došlo k definitívnemu vyporiadaniu BSM, a teda za aktuálneho skutkového stavu už masu BSM netvorili žiadne veci, majetkové hodnoty, prípadne záväzky, ktoré by bolo možné vyporiadať súdnym rozhodnutím.

24. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia tak súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci úspech, a preto by mu prislúchal nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.