Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-47-2018.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. 9, Košice, dieťa rodičov: I. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, W. a Y. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XX, W., v konaní o úprave rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Maloletú U. D., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú U. zastupovať a spravovať jej majetok.
Styk otca s maloletou n e u p r a v u j e.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej U. mesačným výživným vo výške 75 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej, s účinnosťou od 5.3.2018.
Dlžné výživné za obdobie od 20.3.2018 do 30.11.2018 v celkovej výške 667,50 € je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 5.3.2018 matka žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi bolo určené výživné vo výške 75 € mesačne. Uviedla, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti, otec sa na výchove dcéry nijak nepodieľa. Od narodenia žije dcéra s matkou na Slovensku, kde riadne navštevuje pediatra a absolvovala povinné očkovanie. Sporadicky v priebehu predchádzajúca obdobia išli za otcom maloletej do Českej republiky, cestovanie trvalo do dvoch rokov dieťaťa, počas doby keď boli na Slovensku otec sa na výchove nie v nepodieľal, ani finančne. Od apríla 2017 žijú trvalo na Slovensku. Po odchode z Českej republiky sa dohodli na výživnom 75 € mesačne. Otec dcéru nekontaktuje, v kontakte sú len na základe iniciatívy matky, telefonicky každý víkend. Otec navštevuje Slovensko raz za 3 mesiace. Matka je zamestnaná spoločnosti Y. na zmeny, príjem má 480 € mesačne. V spoločnej domácnosti žije s dcérou a s priateľom, a to v prenajatom byte. Platia zaň 430 € mesačne. Celkovo výdaje na stravu má 180 € na dcéru a matku, očastné 50 €. Dcéra navštevuje materskú školu, za ktorú platí stravu 23 €, školné 15 €, raz za pol roka sponzorské príspevky 20€. Otec maloletej má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, v sume 75 € mesačne.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, súd preto zabezpečil jeho výpoveď cestou dožiadaného súdu, Okresného súdu v Mladej Boleslavy, Českej republike.
3. Uznesením zo dňa 19.4.2018 súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Otec sa na pojednávaní bez ospravedlnenia nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie bolo otcovi doručené na oznámenú prechodnú adresu, Y. XXX, J., K. republika, z ktorej adresy sa zásielka súdu vrátila s označením adresát neznámy. Súd preto doručil otcovi predvolanie na adresu trvalého bydliska, z ktorého sa zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Postupom podľa ust. § 106 ods. 1 CSP súd považuje zásielku za doručenú. Z uvedeného dôvodu súd pojednával podľa ust. § 180 CSP bez prítomnosti otca. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením zápisnice z výsluchu otca cestou dožiadaného súdu, výsluchom kolíznej opatrovníčky a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
5. Matka maloletého v celom rozsahu zotrvala na podanom návrhu. S výsluchom otca cestou dožiadaného súdu je oboznámená, nechcela sa nemu nijak vyjadriť. Návrh podala z toho dôvodu, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, dlhodobo žijú oddelene, už od narodenia dieťaťa sporadicky bývali chvíľu v Čechách, chvíľu na Slovensku, žili spolu, rozchádzali sa, následne sa rozišli definitívne. Od 2 rokov dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, sú v kontakte len cez telefón. Matka nebráni otcovi v stretávaní sa s dcérou, ten príde na Slovensko zhruba tak 3 krát do roka. Kontakt telefonický alebo cez sociálne siete býva spravidla z iniciatívy matky, ktorá otcovi buď volá, aby ho dcéra aspoň počula alebo mu posiela fotografie cez Messenger. Z uvedeného dôvodu aj navrhla, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti ktorú reálne zabezpečuje, ale aj z dôvodu právnej istoty a uľahčenia vybavovania rôznych administratívnych záležitostí. Pokiaľ ide o majetkové pomery, matka nevlastní žiadny významnejší majetok, je zamestnaná v spoločnosti Y. s.r.o. na 2 zmeny. Jej mesačný príjem je zhruba 530 € mesačne, v závislosti od toho či náhodou maloletá nie je chorá a musí s ňou byť na OČR-ke. Iný príjem nemá. Pracuje ako manipulant vo výrobe. Má stredné odborné vzdelanie s maturitou, strednú odbornú školu potravinársku. Poberá daňový bonus a prídavky na dieťa. Matka je zdravá. Maloletá býva často chorá, ide o bežné detské ochorenia, ako chrípka, prechladnutie. Nie je sledovaná v žiadnej špecializovanej ambulancii, matka nemá zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Maloletá navštevuje škôlku, Z. park, škôlka sa volá U., kde matka platí mesačne školné 15 €, stravu 23 €, zároveň rodičia nakupujú do škôlky aj rôzne hygienické potreby, raz za 6 mesiacov prispievajú ZRŠ 20 €. Ešte pred podaním návrhu otec poslal matke v rámci výživného raz 50 €, raz balík s detským oblečením. Po podaní návrhu neposielal matke žiadne peniaze, ani žiadnym spôsobom na výživu neprispel. Ostatné výdavky na maloletú sú bežného charakteru. Pokiaľ ide o výdavky matky, býva spolu s priateľom v podnájme, za ktorý platia spoločne 430 €, v čom sú zahrnuté aj platby za médiá. Na stravu dáva zhruba 380 - 400 € mesačne na celú domácnosť. Dcére nakupuje oblečenie zhruba v sume 50 € mesačne, vzhľadom k tomu, že maloletá rýchlo rastie. Výživné v tejto sume žiadala z toho dôvodu, že otec má rovnakú vyživovaciu povinnosť ešte na syna, ktorého má z predchádzajúceho vzťahu, kde rovnako platí 75 €, preto by chcela, aby bolo platené v rovnakej sume.
6. Vo výpovedi pred Okresným súdom v Mladej Boleslavi otec so všetkým, čo žiadala matka súhlasil, vrátane výšky výživného. Navrhoval návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, platí U. U. W. výživné vo výške 75 €, nič viac aktuálne neprispieva. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej U. zatiaľ neplní, ale nie sú s tým problémy, s matkou maloletej vychádzať dobre a akonáhle si nájde prácu, tak začne prispievať. Dcéru stretáva akonáhle je na Slovensku, takže cca 4 krát za rok, berie si ju aj na víkend. Inak sporu často telefonujú, posielajú správy a fotky cez Messenger. Žije v Čechách 4 roky, z toho zamestnaný bol 3,5 roku, momentálne je pol roka na pracovnom úrade. V práci zarobil okolo 20 000 Kč čistého mesačne, podporu v nezamestnanosti dostával prvých 5 mesiacov a to 9000 Kč mesačne, aktuálne si privyrába iba občasnými brigádami, cca 100 Kč Kč/hod. Má v pláne nastúpiť do Škoda Auto, predchádzajúci zamestnávateľ bol agentúrou, nestaral sa oňho podľa jeho predstáv, preto dal výpoveď. Zamestnanie skončil zruba koncom minulého roku. Nevlastní žiaden majetok. Medzi jeho výdavky patria výdavky na jedlo, 6000 Kč mesačne, cigarety asi 2000 Kč mesačne, ubytovanie momentálne neplatí, preto má 100 Kč za hodinu na brigáde, aby mal ubytovanie zdarma. Aktuálne pomáha kamarátovi z prestavbou rodinného domu, následne uňho bude bývať. Má dlhy, ale nevie aké, väčšinou pokuty z mladosti, možno aj nejakú pôžičku, ale nie je si istý, exekúciu zatiaľ nemá. Nevlastní žiadne úspory. Nič viac uviesť nechcel, s matkou vychádza dobre a sú schopní sa spolu dohodnúť.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na obsahu správy, v ktorej v podstatnom obsahu uviedol, že sociálnym zisťovaním dieťa prejavovalo pozitívnu citovú väzbu k matke, reagovalo primerane svojmu
veku, pôsobilo spokojne bojov bolo usmievavé a nejavilo známky zanedbávania. Odporučil zveriť maloletú osobnej starostlivosti matky a výživné učiť primerane možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej, styk navrhol neupravovať.
8. Z potvrdenia zamestnávateľa matky, spol. Y. s.r.o. vyplýva, že matka má čistý príjem mesačne v priemere za posledných 9 mesiacov 471,33 €.
9. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
10. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
11. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
12. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
13. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
15. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
16. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. V zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine súd neupraví styk rodiča s maloletým dieťaťom ak rodičia žiadajú styk neupraviť.
18. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Súd má z vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželmi a nežijú spolu. Osobnú starostlivosť o maloletú reálne vykonáva matka, maloletá má u nej vytvorené vhodné prostredie pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Matka aj maloletá sú zdraví, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, rovnako kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke. Z uvedených dôvodov súd, prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
23. Pokiaľ ide o právo a povinnosť zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, ide o základné rodičovské práva a povinnosti, ktoré majú obaja rodičia. Súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
24. Styk otca s maloletou súd neupravil, pretože takúto úpravu žiadali obaja rodičia zhodne tvrdiac, že sa dokážu dohodnúť.
25. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 75€, ktorú sumu považuje za primeranú veku maloletej a jej odôvodneným potrebám, zohľadňujúc tak matkou preukázanú výšku výdavkov na maloletú, ako aj skutočnosť, že matka zabezpečuje časť svojej vyživovacej povinnosti formou osobnej starostlivosti. Skutočnosť, že aktuálne je otec nezamestnaný súd nezohľadnil, pretože podľa vlastného vyjadrenia sa dobrovoľne vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval príjem cca 20000Kč mesačne. Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, preto súd nezohľadnil ani výšku dlhov otca, ktoré napokon ani sám nevedel špecifikovať, ani výdavky, ktoré nieje nevyhnutné vynaložiť, napr. na cigarety. S výškou výživného otec súhlasil, čo svedčí záverom, že je schopný túto sumu platiť.
26. Vzhľadom k skutočnosti, že výživné súd priznal v súlade s ust. § 77 zákona o rodine odo dňa podania návrhu, vzniklo otcovi dlžné výživné za obdobie od 5.3.2018 do 30.11.2018, t.j. 8 mesiacov a 27 dní, v celkovej výške 667,50€ ( 600€+ 67,50€), ktoré je otec v súlade s ust. § 232 CSP povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
27. O povinnosti nahradiť trovy konania súd nerozhodol, s odkazom na ust. § 57 CMP, pretože takýto návrh podaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Matka a kolízny opatrovník sa vzdali odvolania, preto im toto právo nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .