Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/52/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Jakuba Bielika a Bc. Miroslava Magdecha, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2018, v trestnej veci obžalovaného W. X., stíhaného pre pokus pokračovacieho zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný W. X., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, bytom B. O., C. XXX/X, robotníka O., S..D.., B. O.,

je vinný, že:

dňa 31. októbra 2016 asi 0 11.45 h na pozemku v katastrálnom území obce Lednické Rovne, časť Horenická Hôrka, v miestnej časti Za cintorínom, po slovných nezhodách, fyzicky napadol brata I. X. rýľom, ktorý držal oboma rukami za porisko zodvihnutý v úrovni hlavy, ktorým sa na neho najskôr zahnal a potom ho kovovou časťou rýľa udrel do ľavej časti hlavy, čím I. X., bytom G., M. XXXX/ X, spôsobil tržnú ranu v oblasti ľavej ušnice a podvrtnutie krčnej chrbtice, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 31.10.2016 v trvaní 4 týždne spočívajúcom v bolestivosti zranení, v obmedzení pohyblivosti a v sťažení hygieny a následne fyzicky napadol aj J.. C. Y., ktorého kovovou časťou rýl'a udrel do oblasti tváre, čím J.. C. Y., bytom G., L. D. XXXX/XX-XX, spôsobil abrupciu čelovej kosti vľavo v oblasti očnice, tržnú ranu v oblasti tváre a orbity vľavo, pomliaždenie očnej gule vl'avo - otras sietnice a edém makulae lutae postraumatický, tržnú ranu IV. prsta ľavej ruky, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 31.10.2016 v trvaní 3 týždne spočívajúcom v bolestivosti zranení a v sťažení hygieny, pričom útoky voči I. X. a J.. C. Y. smerovali na ich životne dôležitý orgán - mozog a týmto konaním mohol byt' ohrozený ich život,

teda

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,

tým spáchal

pokus pokračovacieho zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,

a za to sa odsudzuje:

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 3 /tri/ roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá aj trest prepadnutia veci, a to 1ks kovového rýľa.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému

- I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, G., škodu vo výške 514,80 €, titulom bolestného.

- J.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. D. XXXX/XX, G., škodu vo výške 1 650,20 €, titulom bolestného a sťažením spoločenského uplatnenia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na W. X. obžalobu pre pokus pokračovacieho zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní tak na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedeného skutku, teda poprel že by úmyselne ublížil na zdraví poškodeným

Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a zároveň poškodených I. X. st. a J.. C. Y., výsluchom svedkyne ošetrujúcej lekárky obžalovaného MUDr. S. I., I. T., C. X., E. X., I. X. ml., oboznámením sa lekárskymi správami na poškodenie zdravia poškodených ako aj obžalovaného, fotodokumentáciou a znaleckým posudkom z odboru chirurgie, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Obžalovaný W. X. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedeného trestného činu, teda poprel, že by uvedeným konaním chcel úmyselne poškodiť poškodenie zdravia. Uviedol, že potom čo fotil tieto dve osoby ako mu odnášajú hnoj z jeho role, došlo ku konfliktu medzi ním a jeho bratom s tým, že brat mu stále vytýka nejaké odcudzenie hydromotoru, s čím on nemá nič spoločné. K samotnému poškodeniu zdravia došlo podľa vyjadrenia obžalovaného tým, že bol to práve poškodený I. X., ktorý držal v ruke lopatu, zaháňal sa touto lopatou voči telu obžalovaného, potom ju pustil a úderov v pästi ho napadol, teda poškodený napadol obžalovaného. Obžalovaný nepoprel, že mal v ruke rýľ, týmto sa bránil, zaháňal sa ním a pri tomto mohol teda nevedomky zasiahnuť aj poškodeného. Uviedol, že konal v nutnej sebaobrane, inak by ho tam dobili. Následne dostal úder zozadu, bál sa o svoj život. Ďalej uviedol, že celkovo boli na roli 4 osoby, teda Y., jeho brat I. X., ako aj mladší I. X. - syn jeho brat a ešte nejaký človek. Títo dvaja sa však zdržiavali ďalej od nich. V prípade, že by neušiel, určite by ho zbili, nakoľko v minulosti sa stalo, že to bol práve jeho brat I., ktorý ho napadol, je konfliktná osoba a sústavne vyvoláva v rodine hádky, o čom môžu vypovedať aj ostatní súrodenci a členovia rodiny. Jednoznačne poprel, že by svojim konaním chcel spôsobiť akékoľvek zranenia Y. alebo I. X. D.., v prípade že by neušiel, určite by ho dobili. Potom ako tento konflikt skončil na roli, on sa zľakol, utiekol domov, matke povedal čo sa stalo. Následne išiel na policajnú stanicu s tým, že tam bol asi o 12,00 hod., títo o tomto celú vec dokumentovali. Keďže mu večer bolo zle, bolela ho hlava, išiel na ošetrenie. Záverom svojej výpovede uviedol, že mu je to veľmi ľúto čo sa stalo, nechcel však ublížiť ani bratovi ani Y., on sa len bránil proti ich útokom. Uviedol ešte záverom, že I. X. je veľmi konfliktný typ, napadol aj iného brata a celá rodina vie o tom, že je to práve I. X., ktorý v rodine robí peklo.

Svedok a zároveň poškodený I. X. uviedol, že nakoľko jeho synovec Y. požiadal, či by mu nedal hnoj, rozhodli sa že pôjdu pre tento hnoj. Tento svedok tvrdil, že hnoj bol jednoznačne jeho. Spolu si zobral ešte aj syna a Y. kamaráta, išli na vozidle Lada Niva. Potom čo naložili a odviezli dve fúry, prišiel zrazu obžalovaný, začal si ich fotiť, čo sa nepáčilo Y., preto išiel Y. za ním, pýtať sa ho že čo to znamená. Y. sa ho pýtal, prečo si ich fotí, pričom tam bol spomenutý aj hydromotor. Na to obžalovaný sa začal rýľom zaháňať, povedal im že im ukáže, najprv udrel poškodeného I. X., ten nepadol, následne keď za ním došiel Y., že čo to robí, trafil tým istým spôsobom aj Y., na čo Y. spadol na zem. Následne volali policajtov a záchranku. Svedok potvrdil, že mali náradie, lopaty a vidly, hnoj nakladali lopatami, nakoľko

bol veľmi uhnitý. Po druhej fúre však náradie odložili do auta s tým, že toto náradie potrebovali ako na nakladanie, tak aj na vykladanie hnoja a poprel, že by v čase útoku oni mali nejaké lopaty pri sebe. Na ďalšie doplňujúce otázky svedok uviedol, že nie je pravdou, že by sa on akýmkoľvek spôsobom fyzicky dotkol obžalovaného. Došlo tam len k výmene názorov, k slovným. Svedok ďalej potvrdil, že má zlé vzťahy s bratom, ktoré pretrvávajú z problémov z minulosti. Ďalej svedok uviedol, že podľa jeho názoru jeho syn, syn svedka, ako vodič auta /D./ celý konflikt nemohli vidieť, nakoľko boli ďaleko a vozili aj hnoj. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ mal obžalovaný nejaké zranenie, toto si spôsobil sám, poprel že by on na ňom videl nejaké zranenie. Zásadným spôsobom poprel, že by obžalovaného napadol alebo že by mu nejakým spôsobom fyzicky ublížil, ani pred konfliktom, ani počas konfliktu, ani po konflikte. Svedok poprel zásadným spôsobom, že by v čase útoku zo strany obžalovaného by on mal pri sebe nejakú lopatu, všetky lopaty boli v aute alebo v humne. Nakoľko nemal prístup do humna, nemohol si ani z humna túto lopatu zobrať.

Svedok J.. C. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstate potvrdil verziu poškodeného I. X.. Uviedol, že potom čo nakladali hnoj, on išiel za obžalovaným s tým, že si chcel s ním vydiskutovať prečo zobral hydromotor. Pri tomto ako sa spolu rozprávali, došiel k nim aj poškodený I. X., došlo ku nejakému slovnému konfliktu, na čo chytil obžalovaný rýľ, ktorý mal v ruke a udrel s týmto rýľom I. X.. Keďže sa chcel ešte raz po ňom zahnať tak on skočil k nemu a v tom dostal aj tento svedok týmto rýľom od obžalovaného do oblasti tváre úder. Na to padol na zem, potom si pamätal len, že ho ošetrovali. Podľa jeho názoru v bezvedomí nebol. Potvrdil, že v podstate on išiel za obžalovaným z dôvodu vydiskutovania si prečo ich fotí, ale najmä sa chcel opýtať na ten hydromotor. Nebál sa ho, napriek tomu, že mu I. X. hovoril aby tam nešiel, nakoľko W. X. považoval za solídneho a kľudného človeka, nepredpokladal že bude ním napadnutý. Potvrdil, že pre nakladanie hnoja si zobrali náradie, ale v čase útoku nemali pri sebe žiadne náradie, nakoľko toto už nechali v aute. Celý konflikt sa podľa jeho názoru odohral na hranici pozemkov, takže neboli na pozemku obžalovaného. Na doplňujúce otázky prečo išiel za obžalovaným keď nakladal hnoj, prečo nešiel za ním inokedy, uviedol že využil tú skutočnosť, že obžalovaného zbadal, že je na roli, a preto sa ho išiel opýtať čo je s tým hydromotorom, nakoľko ho nestretával a nemal inú možnosť ako sa na ten hydromotor opýtať. Jednoznačne svedok vylúčil, že by akýmkoľvek spôsobom on alebo I. X. zaútočili na obžalovaného.

Súd vypočul aj svedkyňu MUDr. S. I., ošetrujúcu lekárku obžalovaného, lekárku ktorá podávala správu ku zdravotnému stavu obžalovaného, ktorá uviedla, že dňa 02.11.2016 bol ošetrovaný v ich ambulancií obžalovaný s tým, že pred týmto ošetrením bol 31.10.2016 na úrazovej ambulancií. Podľa záznamu mal kontúziu hlavy, čo sa jedná o pomliaždenie hlavy. Ona ako lekárka ho videla dňa 04.11.2016, v tom čase mal nasadený tzv. šancov límec. V oblasti tváre mal hematóm. Pacient jej uviedol, že toto zranenie bolo spôsobené útokom inej osoby. Objektívne môže potvrdiť, že tento hematóm na pacientovi videla. Svedkyňa potvrdila, že z úrazovej ambulancie NsP Považská Bystrica bolo zaznamenané, že došlo ku kontúzií hlavy, opuch tváre a taktiež kontúzia chrbtice. Tieto zranenia potom ona aj objektívne zistila pri osobnom ošetrení pacienta.

Ďalšia svedkyňa I. T. uviedla, že v uvedený deň, kedy došlo ku konfliktu, videla nejakých dvoch pánov nakladať hnoj s tým, že vie že sa jednalo o rolu X., preto jej to bolo zvláštne. Obžalovaného pozná z videnia, poškodeného I. X. pozná, lebo jej v minulosti niečo vykonával. Vzhľadom k tomu, že tieto jednotlivé osoby, ktoré nakladali hnoj nepoznala, venovala tejto situácií zvýšenú pozornosť, pričom videla, že ako na svoju rolu prišiel obžalovaný. Títo páni, ktorí nakladali hnoj sa rýchlym krokom pustili za ním a potom ona až videla ako obžalovaný rýchlym krokom z miesta odchádzal. Potom už len videla a počula ako poškodený I. X. volal políciu. Počula to, nakoľko veľmi silno kričal do telefónu. Svedkyňa ďalej uviedla, že pritom ako tieto dve osoby bežali k obžalovanému, jedna mala na seba nejakú červenú kombinézu, vtedy ešte nevedela že sa jedná o I. X. a nevie s určitosťou potvrdiť, či táto osoba /I. X./ mala nejaký predmet v ruke, ale zdá sa jej že áno. Skutočnosť, že uvedené osoby sa nachádzali na pozemku obžalovaného vie ona z toho dôvodu, že obžalovaný si tam zasadil slivky, na svojom pozemku, a celá udalosť bola pri týchto slivkách. Z tohto teda jednoznačne možno usúdiť záver, že sa nachádzali na pozemku obžalovaného. Svedkyňa uviedla, že konkrétny konflikt, teda nejaké napadnutie z jednej či druhej strany, nesledovala, nevidela, nakoľko medzitým si aj odbehla do kuchyne, varila. Svedkyňa uviedla, že má vedomosti, že hnoj patrí obžalovanému. Taktiež si všimla, že celkovo tam boli dve osoby, dve osoby boli v aute a dve osoby boli na roli. Druhá osoba, teda nie v červenej kombinéze /Y. čupela pri stromčeku až do príchodu polície.

Obhajca navrhol vypočuť aj ďalších svedkov, a to bratov obžalovaného a poškodeného, a to k dokresleniu profilu I. X., a to svedkov - C. S. E. X.. Svedok C. X. uviedol, že je bratom obžalovaného aj poškodeného. K osobe poškodeného I. X. uviedol, že v súčasnej dobe nemá s ním dobré vzťahy, v minulosti mali určité nezrovnalosti, dokonca ho napadol. K osobe I. X., popísal ju ako veľmi konfliktnú osobu, ktorý má konflikt s celou rodinou. Čo sa týka hydromotoru, vylúčil že by tento hydromotor bol niekedy vo vlastníctve I. X. alebo Y.. Hydromotor je jeho, teda svedka. Čo sa týka hnoja, ktorý mal I. X. brať, jednoznačne svedok uviedol, že to nebol jeho hnoj, hnoj bol svedkov spolu s bratom - obžalovaným W. X.. Nemal ho teda I. čo brať. V minulosti tam mal hnoj, ale v súčasnosti, teda v dobe kedy došlo ku skutku, tam už hnoj nemal. Svedok ďalej potvrdil, že I. X. je konfliktný, pred dvomi týždňami napadol aj E. X., ublížil mu na zdraví. Podľa jeho vedomostí sa to v súčasnej dobe aj vyšetruje. Vie o tom, že v uvedený deň obžalovaný fotil I. X. ako nakladá hnoj, o čom mu povedal s tým, že tento im kradol tento hnoj. Svedok na záver uviedol, že on celý konflikt nevidel, k čomu došlo mal len sprostredkované od obžalovaného, ktorý mu to opísal tak, že v podstate oni ho chceli napadnúť.

Ďalší svedok - ďalší brat obžalovaného a poškodeného, E. X. uviedol, že nebol prítomný pri konflikte, čo sa tam odohralo vie len sprostredkovane a to od obžalovaného, ktorý mu popísal tak, že to bol I. X. spolu s Y., ktorí ho napadli. Aj tento svedok poškodeného I. X. vykreslil vo veľmi zlom svetle, že je to typ človeka, ktorý sa sústavne háda, niekoho napáda a doslova uviedol, že je nebezpečné sa voči nemu postaviť chrbtom, nakoľko je to „blázon“. Má stále s niekým konflikty, prisvojil si všetky spoločné veci, resp. veci ktoré spoločne užívali, si chce ponechať len on. Poškodeného sa bojí, nakoľko aj s ním mal konflikt, poškodený I. napadol aj jeho, teda svedka - vlastného brata. Čo sa týka konkrétneho konfliktu, obžalovaný mu povedal, že sa chcel len brániť, že on týmto spôsobom odrážal len útoky voči jeho osobe. Záverom uviedol, že 26.09.2018 poškodený I. X. napadol aj jeho, dokopal ho. Aj tento svedok potvrdil, že hydromotor nie je I. X. ani Y., ale je to ich ďalšieho brata C.S. X..

Súd vypočul aj svedka G. D., tento nemá žiadny vzťah k obžalovanému, ani poškodenému, týchto v podstate nepozná, pozná iba Y., je to jeho spolužiak. V daný deň išiel aj s Y. nakladať hnoj. Pre tento hnoj išli štyria, teda on, Y., I. X. a jeho syn I. X. ml. Pri nakladaní hnoja sa striedali všetci štyria. V čase keď mal naloženú druhú fúru a išiel ju zaviesť, videl ako obžalovaný W. X. mal rýľ, zaháňal sa ním, samotný úder ale nevidel. Potom išiel miesto samé, videl že je tam zranený Y., ktorý čupel. On išiel ďalej nakladať tretiu fúru, nakoľko tam už bola sanitka a policajti. Opätovne zopakoval, že on videl len zahnatie sa, žiadny úder nevidel, nakoľko bol vo vzdialenosti asi 80 metrov, čiže nemôže uviesť, že by videl aj samotný úder, ako obžalovaný udrel Y. alebo I. X. st. Na doplňujúce otázky zo strany predsedu senátu, zotrval na tom, že videl len zahnatie sa obžalovaného rýľom voči I. X., nevidel úder, nevidel že by obžalovaný udrel aj Y., napriek tomu, že ihneď na neho I. X. kričal, teda na svedka, aby išiel na miesto samé, kde došlo ku konfliktu a tam už videl Y. zraneného. Na skutočnosť, ako je možné, že videl zahnatie sa na I. X. a nevidel následne úder, svedok odpovedať nevedel, resp. tento svedok toto nevedel ozrejmiť. V podstate to odôvodnil tým, že on to sledoval pritom ako šoféroval a teda v tom momente sledoval cestu.

Svedok I. X. ml., syn poškodeného a synovec obžalovaného, uviedol že v uvedený deň so svojím otcom, bratrancom Y. a G. D. nakladali hnoj. V určitom momente, keď viezli hnoj, videl ako obžalovaný naháňa jeho otca, teda poškodeného I. X. st. Samotný útok však on nevidel. Videl ako na neho otec máva, mal tam byť aj Y. aj W. X.. Po tom ako videl otca, išiel za ním. Svedok uviedol, že v tom čase obžalovaný naháňal otca s rýľom nad hlavou. Tu treba konštatovať, že svedok vypovedal úplne chaoticky, jednoznačne nebol schopný odpovedať ani na jednoduché otázky, ktoré mu kládol prokurátor. V podstate svedok vypovedal diametrálne o udalosti inak ako ostatní svedkovia.

Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný ostatným dokazovaním, a to oboznámením sa závermi znaleckého posudku MUDr. G. C., znalca z odboru chirurgie. Znalec vo svojom znaleckom posudku popísal jednotlivé zranenia poškodených, pričom u I. X. bolo preukázané, že tento utrpel tržnú ranu v oblasti ľavej ušnice a podvrtnutie krčnej chrbtice. C. Y. utrpel abrupciu čelovej kosti vľavo v oblasti očnice, tržnú ranu v oblasti tváre a orbity vľavo a pomliaždenie očnej gule vľavo, tržnú ranu štvrtého prsta ľavej ruky, edém makulae lutae postraumatický vľavo a otras sietnice vľavo. K mechanizmu zranenia uviedol, že tieto evidentne mohli vzniknúť tak ako uviedli poškodení, teda s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli úderom rýľu. Čo sa týka škody na zdraví, znalec obodoval u I. X. zranenie na 30 bodov a u Y. na 65 bodov a s tým, že dĺžku práceneschopnosti u I. X. zobjektivizoval na 4 týždne a u C. Y. na 3 týždne. Čo sa týka útoku vedenému proti I. X. a C. Y., smeroval na ich dôležité

orgány, a to mozog, a mohol ohroziť život poškodených. Nedošlo však k závažnejším poraneniam hlavy, ani k pomliaždeniu mozgu ani ku krvácaniu do mozgu a nebola spôsobená ťažká ujma na zdraví.

Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou z miesta činu, kde je zadokumentované miesto, kde k trestnému činu malo dôjsť. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností mal súd za preukázané, že uvedený pozemok, na ktorom malo dôjsť k napadnutiu je na hranici pozemkov poškodeného Jaroslava Zachara a obžalovaného Igora Zachara.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutkového stavu a konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokus pokračovacieho zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., nakoľko mal súd za preukázané, že obžalovaný W. X. sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu, a to z nasledovných dôvodov:

Obžalovaný vo svojej výpovedi v podstate potvrdil, že došlo ku konfliktu medzi ním a jeho bratom I. X. ako aj poškodeným J.. C. Y.. Obžalovaný však spôsob ako aj dôvody, ktoré viedli k zraneniu týchto osôb popisoval diametrálne iným spôsobom ako ho popisovali poškodení. Obžalovaný tvrdil, že to bol práve on kto bol napadnutý zo strany poškodených, a to prvotne I. X., ktorý mal v ruke lopatu, ktorú síce potom odhodil ale udrel ho. Následne ho mal udrieť aj C. Y.. On, nakoľko na povahu poškodeného I. X., sa bál o svoj život, a preto využil skutočnosť, že mal v ruke rýľ a týmto sa len oháňal bez toho, aby úmyselným spôsobom chcel niekomu spôsobiť zranenia. Svoje konanie popísal ako konanie nutnej obrany a v prípade, že by takto nekonal, podľa jeho vyhodnotenia situácie, by bol práve týmito osobami napadnutý. Boli to práve Y. so X. I., ktorí došli k nemu, nie naopak, že by on išiel k nim a on by tento konflikt vyvolal. Jednoznačne zotrval na tom, že konflikt práve títo dvaja. Táto obrana obžalovaného nebola preukázaná. Svedkovia, ktorí boli vypočutí tvrdili, že ku konfliktu došlo. Došlo k nemu na hranici, možno čiastočne, nie však veľa, na pozemku obžalovaného. Jednoznačne svedok I. X. ako aj J.. C. Y. popreli, že by oni boli agresormi a oni by nejakým spôsobom napádali obžalovaného W. X.. Spôsob ako zareagoval na danú situáciu W. X. je neadekvátny. Nie je možné, aby takéto konanie potom súd mohol vyhodnotiť tak ako uviedol obžalovaný, teda že tento konal v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane. Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák., čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Avšak podľa § 25 ods. 2 Tr. zák., nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Práve na základe tejto citácie zákona potom súd dospel k záveru, že nie je možné, aby súd sa stotožnil s názorom obžalovaného, že tento konal v takom stave, že musel dvomi údermi rýľa odvrátiť hroziace nebezpečenstvo. Sám obžalovaný potvrdil, že pred týmto fyzickým útokom, ako mu mal dať facku I. X., tento lopatu odhodil, čiže nebol priamo napádaný týmto predmetom. Jednoznačne obžalovaný svojim konaním prekročil hranice nutnej obrany, z tohto dôvodu teda mu nesvedčí táto možnosť, aby súd konanie obžalovaného hodnotil ako odvracanie priamo hroziaceho sa útoku. Obžalovaný je teda usvedčovaný jednak poškodenými, ktorí popísali ako došlo k napadnutiu. Čo sa týka vyhodnotenia iných svedeckých výpovedí, títo svedkovia v podstate samotný útok nevideli. Dokonca výpoveď syna poškodeného je absolútne nepoužiteľná, tento vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní rozprával úplne zmätkovo, nebol schopný odpovedať na riadne otázky. Situáciu on popisoval úplne inak ako ju popisoval jeho vlastný otec a v jeho výpovedi boli značné rozpory oproti iným svedeckým výpovediam, takže súd takúto výpoveď vôbec nemohol ani použiť. Obžalovaný však jednoznačne usvedčený zo spáchania trestnej činnosti, okrem samotného popisovania skutočností, znaleckým posudkom MUDr. C., znalca z odboru zdravotníctva, ktorý uviedol k akým zraneniam došlo a taktiež potvrdil, že mechanizmus zranenia vznikol tak ako popísali poškodení, teda úderom rýľu. V podstate súd mal za preukázané, že ku skutku došlo tak ako to popísali poškodení, jednak z ich výpovedí ale čiastočne aj z výpovede samotného obžalovaného, akurát obžalovaný vyhodnotil svoje konanie, že on bol napadnutý prvý, že on bol fyzicky napádaný lopatou, čo sa nepreukázalo.

Obžalovaný v rámci celého konania poukazoval na to, že poškodený, jeho brat I., je značne konfliktná osoba, v celej rodine robí len „peklo“, nedá sa s ním nič v kľude vyriešiť nakoľko je hneď agresívny. Aj v súčasnej dobe je vyšetrovaný práve poškodený, opätovne za násilnú trestnú činnosť, nakoľko napadol iného brata. Táto skutočnosť bola v podstate potvrdená aj svedeckými výpoveďami, ktorí popísali, že I. X. je značne konfliktná osoba, ktorý v rámci rodiny má konflikty, dokonca ubil aj ich

ďalšieho brata, čo má byť podľa tvrdenia svedka, v štádiu vyšetrovania. Ani táto skutočnosť, že I. X. je určitým spôsobom neprispôsobivá osoba, čo sa týka rodinných vzťahov, neoprávňovala obžalovaného, aby takýto spôsobom zaútočil na poškodených. Jednoznačne tým, že mal v ruke kovový rýľ, si mal uvedomiť možné následky, ktoré spáchal tým, že týmto rýľom sa zahnal a v konečnom dôsledku udrel oboch poškodených. Nepreukázalo sa, že by obžalovaný, len v rámci nejakej nutnej obrany, alebo odvracania hroziaceho útoku rýľom zaháňal. Aj podľa záverov znaleckého posudku sa jedná o útok vedený rýľom proti dôležitým oblastiam častiam tela, a to do oblasti tváre. Takýmto spôsobom sa či slovný konflikt alebo určité menšie fyzické napadnutie neodvracia. Musel si byť vedomý toho, že práve takýmto spôsobom konania môže spôsobiť značné zranenie, a to vzhľadom na vedenie útoku voči hlave oboch poškodených. Na základe všetkých týchto skutočností nemal potom súd pochýb čo do zistenia skutočného stavu a kvalifikoval konanie obžalovaného tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko miera obrany v prípade, že bol napadnutý ako on tvrdí, bola absolútne neadekvátna.

Obžalovaný požíva v mieste bydliska veľmi dobrú povesť. Zamestnávateľ ho hodnotí ako vzorného pracovníka, súdne doposiaľ trestný nebol. Doposiaľ mal 1 priestupok, a to má na úseku dopravy z roku 2015, ktorý bol vyriešený blokovou pokutou.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods.1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že tento doposiaľ viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. u obžalovaného nezistil, teda pomer poľahčujúcich k priťažujúcim bol 1:0 v prospech poľahčujúcich okolností.

Súd odsudzoval páchateľa za zločin ublíženia na zdraví, za ktorý zákonodarca určil trestnú sadzbu v trvaní 5 - 12 rokov. V uvedenom prípade súd u obžalovaného dospel k záveru, pri ukladaní trestu, že ukladanie trestu čo len na dolnej hranici trestnej sadzby by vzhľadom k osobe páchateľa ako aj vzhľadom na skutočnosti, za ktorých došlo k uvedenému konaniu, by bolo neprimerane prísnym trestom. Účel trestu popri základných zásadách uvedených v § 34 Tr. zák. má byť popri zákonnosti aj trestom spravodlivým. V danom prípade sa nepreukázalo, že by to bol obžalovaný, ktorý celý konflikt začal, že by on prvý či verbálne alebo fyzicky na poškodených zaútočil. V podstate z celkovej situácie ako

aj vzhľadom na jeho poznanie poškodeného I. X., že tento je konfliktný, považoval svoje konanie za určitú obranu v situácií, v ktorej sa ocitol. Je možné prisvedčiť obžalovanému skutočnosť, že mávaním rýľom chcel len odvrátiť hroziaci útok, nakoľko predpokladal, že bude napadnutý. Napriek tomu, že nie je možné takéto konanie akceptovať ako konanie v nutnej obrane, vzhľadom k skutočnosti, že súd odsudzoval obžalovaného za konanie v štádiu pokusu, ako aj vzhľadom na povahu tohto konania, teda tohto pokusu, mal súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a vzhľadom na uvedené na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania v zmysle § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica aspoň 5 rokov. Súd vzhľadom na všetky okolnosti dospel k záveru, že uvedeným druhom trestu a jeho výmerov, teda trest v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na primeranú 3 skúšobnú dobu je trestom adekvátnym a týmto trestom bude zabezpečený účel trestu tak ako ho má na mysli zákonodarca.

Nakoľko obžalovaný sa dopustil trestného činu za použitia rýľa a týmto predmetom útočil, súd dospel k záveru že je potrebné uložiť aj trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, a to kovového rýľa, v zmysle § 60 ods. 1 Tr. zák.

Poškodení si včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody, ktorú mal súd za preukázanú, a preto podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť škodu I. X. vo výške 514,80 € titulom bolestného a J.. C. Y. škodu vo výške 1 650,20 € titulom bolestného a sťažením spoločenského uplatnenia.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).