Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/17/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 1.259,27 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 17Csp/1/2017 - 65 zo dňa 17. októbra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. inštancie s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.259,27 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.168,- eur od 15.11.2013 do zaplatenia a na náhradu trov Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 20.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.168,- eur (úrok 44,50 % p. a., RPMN 54,80 %, mesačná splátka 106,35 eura, počet splátok 15, splatnosť splátok do 15. dňa v mesiaci počnúc 15.9.2013, termín konečnej splatnosti 15.11.2014, celkovo k zaplateniu 1543,80 eur). Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.

2. Dňa 14.11.2013 sa postupcovi - právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., vrátila poštová zásielka zo dňa 11.11.2013 adresovaná žalovanému a to písomný právny úkon označený ako výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V liste sa uvádza, že postupca vypovedá zmluvu s účinnosťou od 1.2.2014 a vyzýva žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.259,27 eura na účet CETELEM-u, a to do 14 dní od doručenia tejto výpovede, v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Vychádzajúc z obsahu písomného právneho úkonu označeného ako výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.11.2013 (č. l. 20 a doručenka z č. l. 21 spisu) súd dospel k záveru, že de facto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa časti 3 bod 4.1 psím. a/ zmluvy o úvere a termín splatnosti celej pohľadávky určil na deň 28.11.2013. Zásielka sa vrátila postupcovi dňa 14.11.2013, žalovaný mal plniť do 14 dní odo dňa doručenia podľa § 122 ods. 1 OZ, t. j. do 28.11.2013 (štvrtok) a keďže neplnil, dňom 29.11.2013 sa dostal do omeškania s úhradou celého dlhu.

3. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný mal plniť v prospech žalobcu do 28.11.2013. V danom prípade sa dlh žalovaného premlčal, s poukazom na § 101 OZ, dňom 28.11.2016. Žaloba na súd bola podaná až dňa 3.1.2017, t.j. po uplynutí premlčacej doby. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu, a preto na počítanie konca doby premlčania nie je možné uplatniť § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. K začatiu plynutia premlčacej doby súd uvádza, že actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Na základe uvedených skutočností vyplýva, že žaloba žalobcu bola podaná nedôvodne, a preto ju súd zamietol.

4. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešný v plnej miere a má tak nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

5. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci žalobca. Žalobca nemôže súhlasiť s uvedeným názorom súdu. Žalobca má za to, že je nutné, aby veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky, čím sa jeho právo stáva nárokom, tj. actío nata. K tejto skutočnosti došlo Výpoveďou zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.11.2013, na základe čoho žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť s účinnosťou ku dňu 01.02.2014. Žalobca by si nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako dlžníka vyzval na plnenie. Žalobca zastáva názor, že premlčacia doba nemohla začať plynúť skorej ako nastala účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko žalobcovo právo nebolo „actio nata" a v prípade podania žaloby na príslušný súd pred ukončením zmluvného vzťahu a nadobudnutím účinnosti by bola žaloba žalobcu zamietnutá ako predčasne podaná. Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe, rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo / 146 /2008, ktoré sa odklonilo od doterajšej judikatúry (R 28/84): „Podľa názoru dovolacieho súdu aj v prípadoch, v ktorých čas splnenia nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať. I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova „mohlo" a nie „mohol"), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Napr. z pôžičky vznikne subjektívne právo veriteľa na vrátenie požičanej veci. Nárok na jej vrátenie mu však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou (Knapp, V. : Teorie práva, 1. vydání. Praha, C. H. Beck 1995, str, 197). Až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku. Pokiaľ by veriteľ podal žalobu skôr, ako by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, teda skôr ako by nastala splatnosť dlhu, nebola by actio nata. Žaloba by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný existujúci nárok. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že doručením žaloby obsahujúcej výzvu na plnenie by nastali hmotnoprávne účinky tohto úkonu spočívajúce vo vzniku nároku. Ustanovenie § 101 Obč. zák. požitím slov „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz- viaže začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda keď je actio nata, a nie na deň, keď by sa mohlo po prvý raz uplatniť, teda keď by mohla byť actio nata. (...) Dovolací súd sa v riešení uvedenej otázky odkláňa od doterajšej judikatúry, t.j. od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí R 28/84, v zmysle ktorého ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak stanovená (§ 78 Obč. zák. - poznámka: teraz § 563), začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Okrem už uvedených dôvodov sa s týmto právnym názorom nestotožňuje aj pre nedostatok právnej argumentácie, ktorá napriek tomu, že išlo o otázku spornú už od prijatia zák. č. 141/ 1950 Sb. (tzv. stredného občianskeho zákonníka), sa obmedzila len na konštatovanie záveru, že možnosť daná veriteľovi vyvolať splatnosť záväzku nesie so sebou súčasne aj právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku, teda možnosť svoje právo aj vykonať, pričom prvá objektívna možnosť výkonu práva je daná okamihom, keď veriteľ najskôr mohol o splnenie požiadať. Výpoveď zo dňa 11.11.2013 je skutočnosťou, rozhodujúcou pre určenie splatnosti uplatnenej pohľadávky v súvislosti s určením okamihu, kedy si žalobca, resp. postupca mohol svoje právo voči žalovanému uplatniť po prvýkrát. Možnosť uplatnenia pohľadávky na súde vzniká, akonáhle si dlžník nesplnil svoj splatný dlh, resp. záväzok. Vzhľadom k tomu, že okamžitá splatnosť dlhu v danom prípade nastala s účinnosťou ku dňu 01.02.2014, a teda všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ust. 101 Občianskeho zákonníka uplynula 01.02.2017, pričom samotná žaloba bola konajúcemu súdu doručená v januári 2017, a teda v zákonnej lehote. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd Rozsudok okresného súdu zo dňa 17.10.2017, č. k. 17Csp/1/2017-65 preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že v časti zamietnutia a súvisiacej časti výroku o nároku na náhradu trov bolo potrebné rozhodnutie zrušiť.

7. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 20.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.168,- eur. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. uzavretej podľa § 524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 12.12.2014 bola na neho postúpená pohľadávka z pôvodného veriteľa

- postupcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.259,27 eura, ktorá pozostávala z istiny úveru 1.168,- eur, riadneho úroku 91,27 eura. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Postupca zmluvu vypovedal s účinnosťou k 1.2.2014.

8. Uplatnené nároky žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktoré posudzoval súd I. inštancie za premlčané v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to aj bez návrhu, však musel odvolací súd prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.)

9. Pod sp. zn. 271/2018 Z. z. Ústavný súd SR uviedla časovú verziu predpisu účinnú od 27.9.2018 : Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť.

10. Súd I. inštancie pri rozhodnutí zamietnutia nárokov žalobcu považoval tieto za premlčané v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to aj bez návrhu, v tejto časti návrh zamietol a aj s úrokom z omeškania. Odvolací súd však o odvolaní v tejto časti musel prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.). Keďže Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť, rozhodnutie pri aplikácii uvedeného § 5b je protiústavné.

11. Odvolací súd preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) rozhodnutie v časti zamietnutia rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže sa dotýka rozhodnutie o tejto zrušenej časti aj výroku o trovách konania, bolo potrebné odvolacím súdom ako závislý výrok zrušiť aj rozhodnutie v časti práva na náhradu trov konania (§ 379 písm. a) .

12. Úlohou súdu I. inštancie preto bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobcu, pritom zistiť, či došlo za toto obdobie k úhrade časti uplatnenej sumy, ak áno treba ju v prospech žalovanej zarátať. Zároveň v zmysle ust. § 396 ods. 1 rozhodne súd I. inštancie aj o nároku na náhradu trov konania súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. V zmysle ust. § 396 ods. 3 rozhodne o náhrade trov tohto konania súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .