Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-67-2018.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/67/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinným: 1. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, adresa T., L. XX, 2. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, adresa T., L. XX, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, Exekútorský úrad Bratislava, Vazovova 9, pod sp. zn. EX 643/2007, pre vymoženie 592,15 eur a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 17Er/409/2007-32 zo dňa 20.3.2015 - v časti náhrady trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvým výrokom súd prvej inštancie sudcom exekúciu zastavil. Druhým výrokom zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Vargovi, so sídlom Hlavná 26/5, Dunajská Streda, náhradu trov exekúcie vo výške 69,30 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o náhrade trov exekúcie odôvodnil použitím ustanovení § 196, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 až 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej tiež EP) ako i § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 a § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 69,30 Eur s tým, že vyúčtovaniu exekútora nebolo možné vyhovieť v plnom rozsahu, pričom v odôvodnení rozsah priznaných trov podrobne špecifikoval a zdôvodnil i prečo niektoré uplatnené trovy exekútorovi nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu, výlučne vo výroku o náhrade trov exekúcie, podal odvolanie zo dňa 17.06.2015 oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť (§ 218 ods. 1 písm. c) OSP aktuálne § 386 písm. c) CSP), nakoľko ide o rozhodnutie, proti ktorému opravný prostriedok zákon prípúšťa.
4. Keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, odvolací súd posudzoval podmienky pre podanie odvolania v zmysle v čase jeho podania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
5. Odvolací súd podľa neho odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c) OSP, aktuálne ekvivalentný § 386 písm. c) CSP).
6. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
7. Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
9. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
10. Odvolací súd zastáva názor, že § 243b ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje osobitnú právnu úpravu prechodných ustanovení k odvolaciemu konaniu o náhrade trov exekúcie pri jej zastavení podľa § 57 Exekučného poriadku vo vzťahu k všeobecnej úprave prechodných ustanovení podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku.
11. Z cit. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 1. novembrom 2013 (a rozhodnutie nevydal vyšší súdny úradník).
12. Podľa názoru odvolacieho súdu opačný výklad, ku ktorému môže navádzať nie celkom vhodná formulácia odseku 3 vo vzťahu, resp. v spojení s odsekom 1 cit. § 243b Exekučného poriadku, neobstojí ani vzhľadom na účel týchto prechodných ustanovení, ktorý nepochybne nespočíval v tom, aby sa nová právna úprava (neprípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí o zastavení exekúcie) aplikovala iba na exekučné konania začaté po 31.10.2013, pretože takýto účel by zákonodarca v prechodných ustanoveniach vyjadril výslovnou a jednoznačnou formuláciou. Účelom cit. prechodných ustanovení bolo podľa názoru odvolacieho súdu, aby sa nová právna úprava (ktorá nepripúšťa odvolanie voči náhrade trov) aplikovala i na exekučné konania začaté pred 01.11.2013, v ktorých prebiehajú odvolacie konania, ale len na tie, v ktorých bolo odvolanie podané až po 31.10.2013 a ďalej na tie, v ktorých bolo odvolanie síce podané pred 01.11.2013, ale v prvom stupni rozhodol vyšší súdny úradník. Predchádzajúca právna úprava sa teda má použiť iba na tie odvolacie (exekučné) konania, v ktorých v prvom stupni rozhodol sudca a zároveň ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013, čo je v súlade so zásadou zákazu retroaktivity, teda zákazu odňatia už nadobudnutého práva na rozhodnutie o odvolaní, ktoré bolo podané včas a za účinnosti právnej úpravy, ktorá podanie odvolania pripúšťala.
13. V prejednávanej veci však bolo napadnuté rozhodnutie vydané 20. marca 2015 (teda za účinnosti novej právnej úpravy, ktorá odvolanie voči výroku o náhrade trov nepripúšťa) a odvolanie oprávneného zo dňa 17. júna 2015 proti výroku o náhrade trov konania bolo súdu doručené 19. júna 2015 (teda rovnako za účinnosti novej právnej úpravy, ktorá takéto odvolanie nepripúšťa).
14. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd musel odvolanie oprávneného, s použitím § 386 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, ako neprípustné odmietnuť, bez vecného zaoberania sa odvolacími dôvodmi. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani nesprávne poučenie súdom prvej inštancie v preskúmavanom uznesení, že odvolanie prípustné je.
15. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
17. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
18. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
19. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).