Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobkyne X. T., nar. XX. X. XXXX, U. XXX, U. proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 357 24 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený Záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971, vydaný dňa XX.XX.XXXX v konaní vedenom pod sp. zn. X. XXXXX/XX s ustanoveným rozhodcom Mgr. H. P., D. v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zast. Tomášom Kušnírom, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovanej X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie 2071,14 eur s prísl.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Poštovou prepravou 12. 3. 2018 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne, ktorú doplnila podaním doručeným súdu dňa 23. 4. 2018 a dňa 2. 7. 2018 a ktorou žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok sp. zn. X. XXXXX/XX zo dňa 14. 11. 2017, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, vydaný rozhodcom Mgr. H. P., D..P...

Z obsahu žaloby a jej doplnení vyplýva, že zmluva s pôvodným veriteľom obsahovala podmienky, ktoré sú známe ako nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi a neprijateľné zmluvné podmienky, napr. nesprávny údaj o RPMN, chýbajúce rozdelenie splátky na istinu a úrok. Preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o uznaní dlhu je v rozpore s dobrými mravmi, vyhodnotená súdmi ako klamanie spotrebiteľa a je nekalou obchodnou praktikou. Podpísanie dohody o uznaní dlhu a rozhodcovskej zmluvy bolo pod nátlakom. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola slabšou stranou a v hrubej nerovnováhe. Rozhodcovskú zmluvu, ako aj uznanie dlhu si vopred naformulovala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. , vybrala si rozhodcovský súd. Kuriér, ktorý jej listiny doniesol, dopísal potrebné údaje. Preto žalobkyňa s napadnutým rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí a žiada ho zrušiť.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 30. 7. 2018 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Dňa 8. 1. 2009 uzatvorila žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty Quatro (ďalej aj „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 30 000 Sk (995,82 eur), ktoré sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v pravidelných mesačných splátkach a taktiež zaplatiť úroky, poplatky a náklady spojené s poskytnutým pôžičky. Podstatou sporného úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, ktorú mu veriteľ vydal na základe Zmluvy a to až do výšky úverového limitu, pričom nejde svojou podstatou o kreditnú, ale o debetnú kartu s možnosťou povoleného prečerpania. V čase uzavretia Zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, preto nie je ani možné určiť výšku RPMN. Práve s ohľadom na dané skutočnosti je predmetný úver vylúčený spod úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. nemožno naň aplikovať ustanovenia daného zákona a teda ani ustanovenie §4 predmetného zákona. Preto nie je možné súhlasiť s právnym posúdením žalobcu, v zmysle ktorého sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy sankcionovali poskytnutý úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. b). Zároveň poukázal na ustanovenie §3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Po postúpení pohľadávky na žalovaného, viedol žalovaný s dlžníkom (žalobkyňou) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobkyne predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania, poskytol žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal jej na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) spolu s Rozhodcovskou zmluvou. Žalovaný poukazuje na to, že po predložení vyššie uvedených dokumentov mala žalobkyňa možnosť prezrieť si ich, oboznámiť sa s ich obsahom, a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť a podpísať v prípade, že s ich obsahom súhlasí zaslať ich žalovanému. Žalobkyňa Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade, Rozhodcovskú zmluvu podpísala a dňa 14. 2. 2016 boli doručené žalovanému. Od tohto momentu ich žalovaný považoval za platne uzavreté. Žalobkyňa však plnila podmienky Dohody nepravidelne, vzhľadom na čo žalovaný odstúpil od uzavretej Dohody. Žalobkyňa mala možnosť výberu podpisu a nebola ničím nútená, podpis Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží navodiť vo svojej žalobe dojem, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne z dôvodu, že bola uzavretá spolu so zmluvou, ktorou bol spotrebiteľovi poskytnutý úver, poukazuje žalovaný na to, že takéto tvrdenie je nedôvodné, nepravdivé a účelové. Podpis Dohody, ako aj Rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade bol vykonaný viac ako 7 rokov po podpise Zmluvy, ktorou boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky. Podpis jednotlivých dokumentov nebol podmienený, každý z dokumentov bol na samostatnom liste, zreteľne označený názvom ktorý ozrejmuje obsah toho ktorého dokumentu. Poukazom na uvedené právne vety sa však dá ustáliť, že uzavreté rozhodcovské zmluvy v tomto prípade mali charakter individuálneho dojednania, keďže rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva obsahuje možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp. ho odmietnuť, alebo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, rozhodcovská zmluva nebola podmienkou poskytnutia úveru. Z uvedeného dôvodu nemožno Rozhodcovskú zmluvu považovať za neplatnú a žalovaný má za to, že došlo k platnému uzavretiu vyššie uvedených listín. Uzavretie Dohody, ako aj Rozhodcovskej zmluvy nebolo časovo limitované a podľa názoru žalovaného mala žalobkyňa dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrela, oboznámila sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnila v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobkyňa mala možnosť poradiť sa o ich obsahu v prípade ak niektorej časti predkladaného textu nerozumela. Rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovských súdom, prípadne pred príslušným súdom SR a to po splnení zmluvne dohodnutých podmienok. Znamená to, že Rozhodcovskou zmluvou nebola žalobkyni uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu výhradne pred rozhodcovským súdom, bez akejkoľvek možnosti zvrátenia či už výberu rozhodcovského súdu alebo rozhodcovského konania ako takého. Obsah Dohody ako aj Rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaná v rozhodcovskom konaní (žalobkyňa súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Žalovaný je názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že bola predmetnú Rozhodcovskú zmluvu nútená podpísať, má žalovaný za to, že Rozhodcovská zmluva je platná a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Samotná rozhodcovská zmluva ani Dohoda neobsahujú prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie, pričom v Dohode upravené uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje z pohľadu dlžníka (v sporovom konaní žalobcu) tak náročný úkon. Konanie žalobkyne, spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení, následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, žalovaný považuje za neakceptovateľné. Je neprípustné, aby v čase kedy zmluvné záväzky žalobkyne postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobkyňa začala namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej Zmluvy, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradila.

3. Súd vypočul právnu zástupkyňu žalovaného a oboznámil sa so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými dokladmi a to listom zo dňa 9. 9. 2015, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, rozhodcovským rozsudkom, rozhodcovským spisom (ktorý obsahoval žalobu, žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro, všeobecné obchodné podmienky, dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, ustanovenie rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej, uznesenie - výzva na žalobnú odpoveď, odpoveď žalovanej v tomto rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok + doručenka) a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Dňa 30. 12. 2008 žalobkyňa ako dlžník požiadala veriteľa - spoločnosť VÚB, a.s., v mene ktorej konal správca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., o aktiváciu Splátkovej karty Quatro.

Bod I. Zmluvy obsahuje údaje o dlžníkovi. Bod II. zmluvy obsahoval úverový rámec 995,82 eur a štandardnú pevnú mesačnú splátku 33,19 eur bez uvedenia úrokov, či prípadných poplatkov. Bod III. obsahoval údaje k používaniu karty, bod IV. žiadosť o vyplatenie dlhu starej kreditnej karty, bod V. úverové poistenie a bod IV. vyhlásenia klienta.

Za VÚB a.s. na základe plnomocenstva túto Žiadosť podpísala dňa 8. 1. 2009 spoločnosť Consumer Finance Holding.

V dolnej časti dokumentu po podpisoch zmluvných strán sa nachádza výňatok zo Sadzobníka poplatkov a údaje o poistnom. Taktiež sa tu nachádza indikatívny výpočet RPMN, kde sa vychádza z výšky úveru 2500 eur a úroku 19,2%.

Zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou rozhodcovského spisu, súd zistil, že zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami je úverovou zmluvou, uzatvorenou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Listom zo dňa 9. 9. 2015 spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., oznámila žalobkyni, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, sa spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. stala veriteľom pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXX. Prílohami listu bola dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktoré spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. žiadala podpísať a vrátiť kuriérom, prípadne zaslať na adresu spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. do 7dní od doručenia zásielky.

V záujme mimosúdneho riešenia sporu v prílohe listu bola žalobkyni zaslaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podpísaná spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa XX. X. XXXX a žalovaná ju podpísala dňa XX. X. XXXX. Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX dlžník X. T. uznala záväzok zo Zmluvy č. XXXXXXXX čo do dôvodu a výšky 1095,80 eur istina, ďalej ostatné príslušenstvo 1065,34 eur a úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1140,80 eur od 1. 6. 2015 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody.

V prílohe tohto listu bola žalobkyni zaslaná aj Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorú spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. podpísala dňa XX. X. XXXX a žalovaná ju podpísala dňa XX. X. XXXX. Predmetom tejto rozhodcovskej zmluvy bolo, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 09.09.2015 (ďalej len „Dohoda"), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody (ďalej len „Spor"), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým na účely tejto zmluvy rozumie stály rozhodcovský súd s názvom Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 45 744 971.

6. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného Záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, vydaného dňa XX. XX. XXXX pod sp. zn. X. XXXXX/ XX rozhodcom Mgr. H. P.Š., D., žalovanej X. T., nar. XX. X. XXXX, U. XXX, bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803 sumu 2071,14 eur, úrok z omeškania 49,82 eur, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1005,80 eur od 3. 5. 2016 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie 127,26 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu 240,32 eur v mesačných splátkach.

Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva č. XXXXXXXX zo dňa X. X. XXXX, uzatvorená medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130 a dlžníkom X. T., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, kde pohľadávka veriteľa bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa X. X. XXXX, postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Následne spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. a X. T. uzatvorili Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej aj ako .Dohoda"), v ktorej dlžník uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy a zaviazal sa záväzok uhradiť splátkami. Túto svoju povinnosť však dlžník porušil a preto spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. podala žalobu na rozhodcovský súd.

7. Z pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. X. XXXXX/XX súd zistil, že zo strany spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola proti X. T. dňa XX. X. XXXX na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, podaná žaloba o zaplatenie 2071,14 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania 49,82 eur, úroku z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1005,80 eur od 3. 5. 2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

K žalobe bola pripojená Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro, Všeobecné obchodné podmienky, Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, ďalej listina - Ustanovenie rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej, Uznesenie (Výzva na žalobnú odpoveď), odpoveď žalovanej, Rozhodcovský rozsudok zo dňa 14. 11. 2017 + doručenkou od žalovanej. . Na základe Uznesenia - Výzvy na žalobnú odpoveď, žalovaná X. T. v rozhodcovskom konaní doručila rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej namietala platnosť zmlúv a dohôd z dôvodu. Poukázala na to, že listiny neobsahovali zákonom stanovené údaje. Dohodu o uznaní dlhu podpísala z nevedomosti a považuje ju za neplatnú, pretože neobsahuje poučenie o tom, že zhoršuje jej postavenie a to, že sa predĺži premlčacia doba z 3 na 10rokov. V čase podpisu nemala vedomosť o premlčaní a ak by o tom mala vedomosť, túto dohodu by nepodpísala. Bola oklamaná, pretože možnosť splácania dlhu v splátkach je len naoko výhodná a vytvára dojem, že veriteľ chce dlžníkovi pomôcť. No veriteľ len zhoršuje situáciu dlžníka. Rozhodcovská doložka je takisto neprijateľnú zmluvná podmienka, pretože na rozhodcovskom súde sa neskúma, či zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované údaje a či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaná nesúhlasila s rozhodcovským konaním, pretože rozhodnutie v tomto konaní je vždy v neprospech spotrebiteľa a žiadala, aby vec bola prejednaná všeobecným súdom. Zároveň uviedla, že ak v rozhodcovskom konaní bude vydané rozhodnutie, požiada súd o jeho zrušenie s tým, že poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými došlo k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov.

Dňa 14. 11. 2017 Stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým vyhovel žalobe žalobcu. Tento rozsudok bol žalovanej X. T. doručený dňa XX. XX. XXXX.

8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozsudku Rozhodcovského súdu. Predmetný úver je vylúčený spod úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, preto žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalovaný má za to, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo platné, pretože rozhodcovská zmluva bola samostatným dokumentom a taktiež neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Rozhodcovská zmluva bola vydaná s poučením a s vysvetlením, žalobkyňa mala priestor oboznámiť sa s rozhodcovskou zmluvou, mohla sa poradiť a nebola nijakým spôsobom nútená k tomu, aby túto rozhodcovskú zmluvu podpísala. Mala jednak aj možnosť túto zmluvu nepodpísať, čo by nemalo žiaden vplyv na čerpanie úveru, keďže dokonca táto rozhodcovská zmluva bola podpisovaná až o 7 rokov neskôr spolu aj s dohodu o uznaní záväzku. Táto dohoda o uznaní záväzku vyplynula z mimosúdnych rokovaní, kde žalobkyňa vyjadrila vôľu uhradiť svoj dlh ale v splátkach. Keďže dohodu o uznaní záväzku a rozhodcovskú zmluvu podpísala, žalovaný má za to, že táto rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá. Keďže žalobkyňa napriek tejto dohode naďalej neplnila, žalovaný teda nemal inú možnosť, než domáhať sa na základe rozhodcovskej zmluvy svojho nároku na rozhodcovskom súde. Teda došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola samostatným dokumentom, ktorá v jednoduchých tézach vysvetľovala predmet tejto zmluvy. Podpísanie nebolo nijako časovo limitované a žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s predmetom tejto rozhodcovskej zmluvy a podľa svojej vôle ju podpísať alebo nepodpísať. Neboli žiadne neprijateľné zmluvné podmienky v tejto zmluve a žaloba je účelová, nakoľko žalobkyňa začala namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a dohôd až v čase, keď už mala plniť svoj záväzok, čo je neakceptovateľné. Navyše žaloba bola podaná na súd až o vyše pol roka neskôr od rozhodnutia rozhodcovského súdu a vydania rozsudku. Žalovaný má za to, že právna ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna a na škodu veriteľa. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

9. Podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. g), i) j) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu; i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa v danej veci podal na súd dňa 12. 3. 2018 (pondelok) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý jej bol doručený dňa 11. 12. 2017. Súd konštatuje, že žalobkyňa podala na súd žalobu v lehote podľa ustanovenia §46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a to s poukazom na ustanovenie §122 Občianskeho zákonníka.

Žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že zmluvné dokumenty neobsahovali zákonom stanovené údaje, resp. obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, resp. sú nekalými obchodnými praktikami. Preto podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z., súd skúmal, či rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní správne zistil skutkový stav, či správne vyhodnotil predložené dôkazy, vykonal navrhované dôkazy alebo umožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu; ďalej či rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a či rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a či rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť.

10. Podľa ustanovenia §1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d.) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e.) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru úveru, okrem úrokov.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že pre vydanie sporného rozhodcovského rozsudku je rozhodujúcim podkladom zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa X. X. XXXX.

Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca 995,82 eur pri štandardnej pevnej mesačnej splátke 33,19 eur.

12. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalovaného ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobcu v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Zároveň súd má za to, že v danej veci sa jedná nie o úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou, ale o úver poskytnutý formou kreditnej karty. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danej veci sa jedná o debetnú platobnú kartu, ale súd je toho názoru, že žalovanej bola poskytnutá kreditná platobná karta, na ktorú sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch.

Debetnú platobnú kartu získavajú klienti automatiky v banke ako súčasť svojho bežného účtu a prostredníctvom debetnej platobnej karty je možné čerpať vlastné finančné prostriedky len do výšky disponibilného zostatku na bežnom účte s tým, že na tejto platobnej karte možno dohodnúť povolené prečerpanie účtu. Iným finančným produktom je úver čerpaný kreditnou kartou a to bez nutnosti založenia bežného účtu s tým, že pre kreditnú kartu sa otvára úverový účet. Čerpanie prostriedkov je možné do výšky úverového rámca a ide tu o požičané peniaze od veriteľa. Všetky čerpania z tejto karty (platby u obchodníkov, výbery z bankomatu a pod.) sú formou poskytnutia úveru.

V danej veci z predložených listinných dôkazov súd mal za preukázané, že žalovanej nebolo poskytnuté povolené prečerpanie na bežnom účte, kde na toto čerpanie finančných prostriedkov sa nevzťahuje Zák. č. 258/2001 Z.z. vzhľadom na ustanovenie §1 ods. 3 tohto zákona. Žalovanej bol poskytnutý úver vo forme úverového rámca, ktoré súd posúdil ako čerpanie úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty, kde na tejto úver sa vzťahuje Zák. č. 258/2001 Z.z..

14. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa - žalobcu aj v rozhodcovskom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

15. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského úveru, ktoré má dlžník veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov. Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver, ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet splátok a výška mesačnej splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

Právny predchodca žalobcu si tejto povinnosti bol vedomý a v zmluve sám uvádza, že bola uzavretá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu tento zákon nedodržal. Súd poukazuje, že v bode II. Zmluvy, bola dohodnutá pevná mesačná splátka 33,19 eur a teda neobstojí obrana žalovaného, že nebolo možné v tejto pevnej mesačnej splátke rozdeliť ju v zmluve na istinu, úroky a poplatky.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v F. uviedol -„Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Podľa názoru súdu, absencia údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, má za následok, že daný úverový vzťah sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie §4 ods. 3 posledná veta Zák. č. 258/2001 Z.z.).

16. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia §4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v W. W. zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Podľa názoru súdu, absencia údaja o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru má za následok, že daný úverový vzťah sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie §4 ods. 3 posledná veta Zák. č. 258/2001 Z.z.).

17. Súčasne súd má za to, že Zmluva neobsahuje údaj o RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to s poukazom na ustanovenie §4 ods. 2 písm. j) Zák. č. 258/2001 Z.z.. Zmluva síce v záverečnej časti po podpise zmluvných strán, obsahuje indikatívny výpočet RPMN (čo vyvracia tvrdenia žalobcu, že v danej veci nie je možné určiť RPMN), avšak tento indikatívny výpočet vychádza z údajov, ktoré nie sú relevantné pre daný zmluvný vzťah, keďže vychádza z údaja úverového rámca 2500 eur a žalovanej bol poskytnutý úverový rámec 995,82 eur. Súd má teda za to, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však chýbajúci údaj o RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi.

Podľa názoru súdu, takisto absencia údaja RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, má za následok, že daný úverový vzťah sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie §4 ods. 3 posledná veta Zák. č. 258/2001 Z.z.).

18. Súd daný úverový vzťah však považuje za bezúročný a bez poplatkov aj z iného dôvodu a to vzhľadom na ustanovenie §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z.. Súd má za to, že zmluva neobsahovala dohodu strán sporu o úrokoch a poplatkoch. Samotné uvedenie výňatku so Sadzobníka poplatkov v dolnej časti Zmluvy, po podpise zmluvných strán, súd nepovažuje dohodu o poplatkoch. Rovnako ani uvedenej úroku v indikatívnom výpočte RPMN v rovnakej časti zmluvy, súd nepovažuje za dohodu o výške úroku medzi zmluvnými stranami.

Poplatky, uvedené v závere Zmluvy po podpise zmluvných strán navyše súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatkoch, ktoré nemajú pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v O. sp. zn. Y. XXX/XXXX zo dňa 3. 5. 2010). Čo sa týka poplatkov, na tieto niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu nákladov. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle §3 a §39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria tieto poplatky aj z tohto dôvodu.

19. Žalobkyňa, v rozhodcovskom konaní vystupujúca ako žalovaná, vo svojom podaní, doručenom rozhodcovskému súdu dňa 6. 9. 2017 namietala dohodu o uznaní záväzku, ako aj premlčanie. Rozhodcovský súd túto dohodu vyhodnotil ako platne uzatvorenú so záverom, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna.

Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 jednoznačne konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka aj pri zmluve o úvere.

Aj keď žalovaná podpísala Dohodu o uznaní záväzku, súd túto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Touto Dohodou zrejme došlo k uznaniu už aj čiastočne premlčaného dlhu, keďže zmluva o úvere bola uzatvorená ešte X. X. XXXX. Do úvahy sa berie priemerná zdatnosť spotrebiteľa, v tomto prípade z písomných vyjadrení žalobkyne bolo zistené, že dohodu podpísala z nevedomosti a nemala vedomosť o predlžení premlčacej doby. Súd má za to, že žalobkyňa si myslela, že podpisuje splácanie svojho dlhu v splátkach, pričom ani nerozumie po právnej stránke pojmom uznanie dlhu, premlčanie, rozhodcovská zmluva, pričom mu to žalobcom ani nebolo vysvetlené. Uvedená dohoda bola vopred predpripravená žalovaným formou predtlače a žalobkyňa si osobitne nevyjednala jej podmienky a nemala možnosť jej obsah podstatným spôsobom ovplyvniť. Ide o typické formulované ošetrovanie vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Túto dohodu je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o uznaní dlhu a splátkach došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa), boli naplnené. Preto Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa javí ako nekalá obchodná praktika, neplatná. Preto povinnosťou rozhodcovského súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo neprihliadať na túto Dohodu.

20. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. g), i) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje sa v zmysle ustanovenia §4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

Zároveň žalovanému nepatrí ani plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie, ktoré požaduje v rozpore s dobrými mravmi.

21. Z rozhodcovského spisu a rozsudku nie je zrejmé, že rozhodca sa zaoberal zisťovaním skutkového stavu vzhľadom na vyššie uvedené v tom smere, koľko finančných prostriedkov žalobkyňa reálne titulom úveru čerpala, koľko finančných prostriedkov v danom úverovom vzťahu uhradila, na čo boli tieto splátky žalobkyne započítané (či napr. neboli započítané na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a pod.). Ďalej nie je zrejmé, že sa rozhodcovský súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej v rozhodcovskom konaní v tom smere, že dohoda o uznaní záväzku a splátkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Teda v danej veci súd mal za preukázané, že sporným rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie, pričom rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu; ďalej či rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené a ktoré odporuje dobrým mravom; taktiež súd zistil, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z.). Preto súd sporný rozhodcovský rozsudok zrušil.

22. Podľa ustanovenia §47 ods. 2 Zák. č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

Podľa ustanovenia §47 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku s tým, že žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto jej patrí náhrada trov konania. Žalobkyni však žiadne trovy konania nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.