Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/136/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobkyne: B.. J. L., bytom K. Č.. X, XXX XX, Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: B.. B. L., K. X, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, 831 01 Bratislava, v konaní o návrhu na poskytnutie informácií a údajov podľa ust. § 146 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.07.2014, sa žalobkyňa domáhala, aby okresný súd rozhodol rozsudkom tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia

- oznámiť žalobkyni všetky čísla bankových účtov a názvy bánk, v ktorých má zriadené účty,

- oznámiť žalobkyni názvy a popis všetkých investičných fondov, v ktorých má žalovaný zakúpené podielové listy a sprístupniť žalobkyni všetky zmluvy, na základe ktorých žalovaný nadobudol podielové listy v investičných fondoch,

- oznámiť žalobkyni názvy a popis všetkých cenných papierov, ktorých je vlastníkom a sprístupniť žalobkyni všetky zmluvy, na základe ktorých žalovaný nadobudol cenné papiere,

- oznámiť žalobkyni účel a výšku úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý A. A., Q..A.., A. M. X, Bratislava T.U.: XX XXX XXX, a ktorý bol zabezpečený záložným právom na pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, stavbu rodinného domu súpis. č. XXXX a garáže na parc. č. XXXX/XX v prospech Slovenská A.Q., Q..A.., A. M. X, Bratislava T.: XX XXX XXX, v minulosti evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. M., obec: Bratislava-A. M., podľa Z.-XXXXX/XX zo dňa 14.03.2007,

- vydokladovať žalobkyni splácanie úverových splátok úveru, poskytnutého A. A., Q..A.., A. M. X, Bratislava T.: XX XXX XXX, a ktorý bol zabezpečený záložným právom na pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, stavbu rodinného domu súpis. č. XXXX a garáže na parc. č. XXXX/XX, zriadeným v prospech Slovenská A., Q..A.., A.É. M. X, Bratislava T.: XX XXX XXX, v minulosti evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. M., obec: Bratislava-A. M., podľa Z.-XXXXX/XX zo dňa 14.03.2007,

- oznámiť žalobkyni meno, adresu, dátum narodenia fyzickej osoby, prípadne obchodné meno, sídlo a IČO právnickej osoby, ktorej žalovaný predal osobné motorové vozidlo značky K., EČV: K.-XXXMH, VIN: H.,

- oznámiť žalobkyni kúpnu cenu, za ktorú žalovaný predal osobné motorové vozidlo značky K., EČV: K.-XXXMH, VIN: H.,

- oznámiť žalobkyni meno, adresu, dátum narodenia fyzickej osoby, prípadne obchodné meno, sídlo a IČO právnickej osoby, od ktorej žalovaný nadobudol osobné motorové vozidlo značky M.-K., EČV: K.- XXXEV, VIN: H.-XXXXXXXXXX,

- oznámiť žalobkyni výšku kúpnej ceny, za ktorú žalovaný nadobudol osobné motorové vozidlo značky M.-K., EČV: K.-XXXEV, VIN: H.-XXXXXXXXXX a že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uzatvorila so žalovaným manželstvo dňa 30.09.1989, pričom manželstvo ako aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov do dnešného dňa trvá v nezmenenej podobe. Žalobkyňa a žalovaný od uzatvorenia manželstva hospodárili so svojim majetkom spoločne. Medzi manželmi existovala zaužívaná dohoda, na základe ktorej všetky žalovaného príjmy chodili na účty v bankách zriadené žalobkyňou s tým, že tieto peňažné prostriedky tam budú šetrené. Išlo teda o úspory manželov, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM"). Z platu žalobkyne sa hradili náklady a výdavky celej domácnosti, najmä strava, zálohové platby a podobne. Žalobkyňa zároveň prispievala na výživu svojej dcére J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádzala z predchádzajúceho vzťahu. Žalovaný zo svojho príjmu taktiež pravidelne mesačne prispieval na výživu svojho syna M., nar. XX.XX.XXXX.

1.2. V prípade potreby, t. j. ak došlo k vyčerpaniu peňažných prostriedkov z príjmov žalobkyne, siahli manželia na spoločné úspory, ktoré boli na bankových účtoch žalovaného. Dispozičné právo k účtom žalovaného mal a aj doteraz má výlučne žalovaný aj napriek skutočnosti, že na týchto účtoch sa nachádzajú finančné prostriedky tvoriace predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po dlhom naliehaní žalobkyne, jej žalovaný zriadil dispozičné právo, a to k jedinému účtu v A. A. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Okrem tohto účtu si však žalovaný (najmä po roku 2006) zriadil niekoľko ďalších bankových účtov, fondov a sporení na svoje meno, o ktorých nemá žalobkyňa prehľad, rovnako ako nemá prehľad o finančných prostriedkoch na nich uložených.

1.3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný začal zneužívať svoje postavenie a vlastnícke právo, pričom žalobkyňu vylúčil z užívania majetku patriaceho do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

1.4. Manželia spolu do nedávnej doby spoločne žili v rodinnom dome na K. F. Č.. X v K.. V tomto dome s nimi počas jeho života býval aj otec žalovaného B. L. A.., ktorý však zomrel v roku 1995. Počas života otca žalovaného, všetky energie za rodinný dom platil práve nebohý B. L. A.. Po jeho smrti sa stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu žalovaný spolu s jeho bratom žijúcim v zahraničí. Aj napriek skutočnosti, že žalovaný bol vlastníkom podielu o veľkosti 1/2 k rodinnému domu a priľahlým pozemkom, užíval ich a správal sa ako by bol výlučný vlastník. Žalovaný sa z uvedeného dôvodu dostal do súdneho sporu s jeho bratom, ktorý prebiehal na Okresnom súde Bratislava I pod. sp. zn.: 14C 97/1999. Spor bol ukončený až v roku 2006, kedy 18.10.2006 nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho brata. Žalobkyňa uviedla, že od tejto udalosti sa žalovaného správanie voči žalobkyni a jeho dcére ešte viac vyhrotilo. Žalovaný na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I nadobudol podiel o veľkosti 1/2 k rodinnému domu a pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Bratislava-A. M.. Za tento spoluvlastnícky podiel však musel svojmu bratovi zaplatiť vyrovnávací podiel vo výške cca 133.000,- eur, ktorý patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj napriek skutočnosti, že 1/2 predmetnej nehnuteľnosti na základe zákonnej domnienky patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobkyne nakladal s jej podielom a uzatvoril zmluvu o úvere, ktorej splácanie bolo zabezpečené záložnou zmluvou vzťahujúcou sa na predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je v 1/2 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

1.5. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej 5 rokov bráni vo výkone jej vlastníckych práv, v dispozičnom práve s predmetnou nehnuteľnosťou a svojvoľne nakladá so spoločným majetkom. Bráni v udelení súhlasu k zápisu trvalého pobytu žalobkyne na adrese K. Č.. X, XXX XX Bratislava, na ktorej je umiestnená predmetná nehnuteľnosť.

1.6. Podľa názoru žalobkyne žalovaný odmieta prijať, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k predmetnému rodinnému domu a pozemkom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aj cez opakované námietky zo strany žalobkyne je žalovaný v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností v A. M..

1.7. Žalobkyňa uviedla, že intenzívne sa správanie žalovaného sa prejavilo v marci 2007 cca 5 mesiacov po skončení súdneho sporu s jeho bratom a po tom ako spolu so žalobkyňou nadobudli 1/2 rodinného domu na K.R. F. Č.. X Z. K. do BSM. Žalovaný sa bez príčiny začal správať násilne a agresívne, osočoval žalobkyňu. Opakovane začal cestovať do USA a do zahraničia, pričom žalobkyňu vôbec o týchto cestách neinformoval. Na žalobkyni ostalo platiť nedoplatky za plyn, elektriku, vodu. Žalobkyňa sa dozvedela o nedoplatkoch žalovaného v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni. Žalovaný riadne neplatil výživné na dcéru L., pričom to bol žalovaný, ktorý dcéru L. zapísal na súkromnú vysokú školu BVŠP s ročnými nákladmi na štúdium vo výške cca 2.900,- eur, pričom na tieto náklady nijako neprispieval.

1.8. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju odmieta informovať o nakladaní so spoločným majetkom. V zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 14C/97/99-200 zo dňa 28.06.2006 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 3.975.000,- Sk svojmu bratovi O.. Q. L. titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V roku 2007 zriadil žalovaný na pozemky, rodinný dom na K. F.. Z. K. a garáže zapísané na LV. č. XXXX, k. ú. A. M. záložné právo v prospech A. A., Q..A.. Išlo o zabezpečenie úveru, ktorý si žalovaný vzal bez súhlasu žalobkyne. Tento úver bol splatený pravdepodobne zo strany žalovaného, nakoľko vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. M. z 10.03.2014 toto záložné právo už nie je evidované. Žalobkyňa nemá vedomosť o dôvode, pre ktorý si žalovaný zobral úver, o výške úveru, ani o tom, odkiaľ disponoval žalovaný peňažnými prostriedkami na splatenie tohto úveru. Žalobkyňa je názoru, že správanie sa žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, zákona o rodine a inštitúte bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

1.9. Žalobkyňa v žalobe citovala ust. § 143 Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí manželov, môže vybavovať každý z manželov, inak je potrebný súhlas oboch manželov. Absencia spoločného súhlasu je dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Nakoľko bežné veci nie sú zákonom definované, je nutné tieto veci posudzovať podľa okolnosti konkrétneho prípadu, pričom je potrebné prihliadať nielen na povahu, ale aj hodnotu veci a účel, ktorému veci slúžia. Za bežnú vec možno považovať najmä obstarávanie bežných nákupov potravín, ošatenie, hygiena, či platenie pravidelných poplatkov. Na všetko ostatnom čo nie je bežnou vecou sa musia manželia dohodnúť. Nakladanie s celoživotnými úsporami rodiny tak nemožno považovať za nakladanie s bežnou vecou. Rovnako ako kúpa osobného motorového vozidla z prostriedkov patriacich do BSM alebo uzatvorenie úverovej zmluvy a založenie rodinného domu, v ktorom manželia žijú a majú trvalé bydlisko nie je spoločnou bežnou vecou. Žalobkyňa uviedla, že aj napriek uvedenému, žalovaný trvalo a opakovane svojvoľne nakladá s prostriedkami patriacimi do BSM, pričom nejde o bežné hospodárenie, ale o nakladanie so značnou sumou peňazí - úspor. Žalovaný svojím konaním bráni žalobkyni k prístupu k spoločnému majetku a k jeho užívaniu.

1.10. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov poskytuje vo vzťahu k všetkému, čo je súčasťou tohto inštitútu, rovnaké práva obom manželom ako spoluvlastníkom. Z uvedeného potom vyplýva aj právo manželov užívať veci patriace do BSM spoločne, tak ako to zakotvuje ust. § 144 Občianskeho zákonníka. Užívanie v tomto význame je potrebné chápať širšie, a nie len ako bežné používanie veci, preto do BSM môžu patriť aj také majetkové zložky, ktoré nemožno užívať režimom hnuteľných vecí. V tomto prípade ide o spoločné peňažné úspory manželov.

1.11. Podľa žalobkyne je nepochybné, že na základe povahy BSM a s tým súvisiacim právom užívať veci má žalovaný ako spoluvlastník právo nielen poznať všetky zložky BSM, ale má právo mať aj informácie o ich hodnote, či prevode, najmä ak sú takéto údaje druhému spoluvlastníkovi známe. Žalobkyňa sa snažila opakovane získať informácie ohľadne hospodárenia žalovaného s majetkom tvoriacim predmet BSM, ale bezvýsledne. Žalovaný dlhodobo sám nakladá s časťou takéhoto majetku, kupuje osobné motorové vozidlá a následne ich predáva, bráni žalobkyni v ich užívaní, zatajuje sa, investuje do cudzieho majetku, nepodieľa sa v plnej miere na spoločných nákladoch na domácnosť, zatajuje príjem, zriaďuje množstvo bankových účtov a fondov a sporení, na ktorých sústreďuje peňažné prostriedky tvoriace masu BSM s úmyslom ich zatajiť pred žalobkyňou.

1.12. Žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o príjmoch žalovaného v tomto ako aj v minulom období, nemá vedomosť o bankových účtoch žalovaného a pohyboch na týchto účtoch, hoci sa na nich nachádzajú prostriedky patriace do BSM. Žalobkyňa nemá vedomosť za akým účelom si žalovaný zobral úver v A. A., Q..A.., ktorý bol zabezpečený záložným právom zriadeným na rodinný

dom a pozemky na K. F.. Z. K.. Rovnako nemá žalobkyňa vedomosť, kde žalovaný získal finančné prostriedky na uhradenie predmetného úveru. Tým, že žalovaný zhromažďuje peňažné prostriedky tvoriace BSM na žalobkyni neznámych bankových účtoch a s týmito prostriedkami voľne nakladá bez súhlasu žalobkyne, poškodzuje žalobkyňu ako bezpodielového spoluvlastníka týchto prostriedkov, čo je neprípustné. Žalobkyňa uviedla, že jej práva ako spoluvlastníčky peňažných prostriedkov tvoriacich BSM sú poškodzované už iba tým, že odmieta o uvedenom poskytnúť informácie a údaje o týchto zložkách majetku pred žalobkyňou zatajuje. Podľa žalobkyne je neprípustné, aby spoluvlastník nepoznal svoj majetok, jeho hodnotu a výšku, ktorý mu patrí titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výkon akýchkoľvek vlastníckych práv je založený na tom, že vlastník vie čo mu patrí.

1.13. Žalobkyňa poukázala na čl. 20 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

2. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/136/2014-21 súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád petitu.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 23.03.2015, žalobkyňa špecifikovala petit nasledovne:

"Odporca je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia:

1/ Doručiť navrhovateľke vyhlásenie od:

- Československá obchodná banka, a.s., sídlom: Michalská 18 Bratislava 815 63 IČO: 36 854 140

- Prima banka Slovensko, a.s., sídlom: Hodžova 11 Žilina 010 11 IČO: 31 575 951

- OTP Banka Slovensko, a.s., sídlom: Štúrova 5 Bratislava 813 54 IČO: 31 318 916

- Poštová banka, a.s., sídlom: Dvořákovo nábrežie 4 Bratislava 811 02 IČO: 31 340 890

- Slovenská sporiteľňa, a.s., sídlom: Tomášikova 48 Bratislava 832 37 IČO: 00 151 653

- Tatra banka, a.s., sídlom: Hodžovo námestie 3 Bratislava 1 811 06 IČO: 00 686 930

- UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, sídlom organizačnej zložky: Šancová 1/A Bratislava 813 33 IČO: 47 251 336

- Sberbank Slovensko, a.s., sídlom: Vysoká 9 Bratislava 810 00 IČO: 17 321 123

- Všeobecná úverová banka, a.s., sídlom: Mlynské nivy 1 Bratislava 829 90 IČO: 31 320 155

- Banco Banif Mais S. A., pobočka zahraničnej banky, sídlom: Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745

- BKS Bank AG, pobočka zahraničnej banky v SR, sídlom: Pribinova 4, 811 09 Bratislava IČO: 36 869 856

- Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, sídlom: Mlynské nivy 43, 825 01 Bratislava IČO: 36 861 260

- COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky, sídlom: Rajská 15/A, 811 08 Bratislava IČO: 30 847 737

- Fio banka, a. s., pobočka zahraničnej banky, sídlom: Nám. SNP 21, 811 01 Bratislava IČO: 36 869 376

- ING Bank N. V., pobočka zahraničnej banky, sídlom: Jesenského 4/C, 811 02 Bratislava, IČO: 30 844 754

- J & T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky, sídlom: Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 35 964 693

- KDB Bank Europe Ltd., pobočka zahraničnej banky, adresa: Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 47 248 572

- Komerční banka, a. s., pobočka zahraničnej banky, sídlom: Hodžovo nám. 1A, 811 06 Bratislava, IČO: 47 231 564

- mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, sídlom: Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638

- Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, sídlom: Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 861 146

- UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, sídlom: Šancová 1/ A, 813 33 Bratislava IČO: 47 251 336

- ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky, sídlom: Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 36 867 594

v znení: "banka týmto potvrdzuje/nepotvrdzuje, že M.. B. L., G.. XX.XX.XXXX, K. Č.. X, XXX XX Bratislava, je/nie je klientom banky a v banke má/nemá zriadené nasledovné účet, vedené nasledovné podielové listy, cenné papiere prípadne iné majetkové práva".

2/ Predložiť zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver A. A., Q..A.., A. M. X, Bratislava, T.: XX XXX XXX, ktorý bol zabezpečený záložným právom na pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, stavbu rodinného domu súp. č. XXXX a garáž na parc. č. XXXX/XX, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. M., obec Bratislava-A. M..

3/ Predložiť zmluvu, na základe ktorej odporca previedol vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlo značky K., EČV: K., VIN: H.

4/ Predložil zmluvu, na základe ktorej odporca nadobudol vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu značky M.-K., EČV: K., VIN: H.-XXXXXXXXXX

5/ Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku."

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 05.05.2016 uviedol, že petit žaloby je nevykonateľný a na takejto žalobe nie je právny záujem.

5. V replike žalobkyne, doručenej súdu dňa 19.05.2017, žalobkyňa uviedla, že dňa 23.03.2017 bolo žalobkyni doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.05.2016 s tým, aby sa žalobkyňa vyjadrila k predmetnému podaniu žalovaného a označila ďalšie dôkazy. Žalovaný vo svojom vyjadrení jednou vetou zhrnul, že manželia spolu nežijú, sú v rozvodovom konaní a na podaní žaloby nie je právny záujem. Žalobkyňa uviedla, že na podanom návrhu trvá, vníma ho ako dôvodný a žiada, aby súd vo veci konal. Podaním, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.07.2014, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala poskytnutia informácií. Svoj návrh zdôvodnila vznikom nezhôd o právach a činnostiach medzi stranami sporu, vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom tieto nespory trvajú do dnešného dňa.

5.1. V zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba bežné veci týkajúce sa spoločných vecí manželov môže vybavovať každý z manželov, inak je potrebný súhlas oboch manželov. Absencia spoločného súhlasu je dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Nakoľko bežné veci nie sú zákonom definované, je nutné tieto veci posudzovať podľa okolnosti konkrétneho prípadu, pričom je potrebné prihliadať nielen na povahu, ale aj hodnotu veci a účel, ktorému veci slúžia. Za bežnú vec možno považovať najmä obstarávanie bežných nákupov potravín, ošatenie hygiena, či platenie pravidelných poplatkov. Na všetkom ostatnom, čo nie je bežnou vecou, sa musia manželia dohodnúť.

5.2. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný trvalo a opakovane svojvoľne nakladá s majetkom a prostriedkami patriacim do BSM, bez súhlasu žalobkyne, pričom nejde o bežné hospodárenie, ale o nakladanie so značnou sumou peňazí - úspor oboch manželov. Žalovaný svojím konaním bráni žalobkyni k prístupu k spoločnému majetku a k jeho užívaniu a svojím konaním vylučuje žalobkyňu z užívania majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaný si zriaďuje účty v žalobkyni neznámych bankových inštitúciách, pričom prostredníctvom týchto účtov hospodári s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. Žalovaný nielenže neinformoval žalobkyňu o záujme zriadiť ďalšie bankové účty, ale odmieta k týmto účtom zriadiť dispozičné právo a dokonca jej ani len neoznámil, v ktorých bankách má účty zriadené.

5.3. Nakladanie s úsporami rodiny nemožno považovať za nakladanie s bežnou vecou. Rovnako ako kúpa a predaj osobného motorového vozidla alebo uzatvorenie úverovej zmluvy a založenie rodinného domu, v ktorom manželia žijú a majú trvalé bydlisko, nie je spoločnou bežnou vecou.

5.4. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov poskytuje vo vzťahu k všetkému, čo je súčasťou tohto inštitútu, rovnaké práva obom manželom ako spoluvlastníkom. Z uvedeného potom vyplýva aj právo manželov užívať veci patriace do BSM spoločne, tak ako to zakotvuje ust. § 144 Občianskeho zákonníka. Užívanie v tomto význame je potrebné chápať širšie, a nie len ako bežné používanie veci,

preto do BSM môžu patriť aj také majetkové zložky, ktoré nemožno užívať režimom hnuteľných vecí. V tomto prípade ide o spoločné peňažné úspory manželov.

5.5. Podľa žalobkyne je nepochybné, že na základe povahy BSM, a s tým súvisiacim právom užívať veci, má žalobkyňa ako spoluvlastník právo nielen poznať všetky zložky BSM, ale má právo mať aj informácie o ich hodnote, či prevode, najmä ak sú takéto údaje druhému spoluvlastníkovi známe. Žalobkyňa sa snažila opakovane získať informácie ohľadne hospodárenia s majetkom tvoriacim predmet BSM, ale bezvýsledne. Žalovaný dlhodobo sám nakladá s časťou takéhoto majetku, kupuje osobné motorové vozidlá a následne ich predáva, bráni žalobkyni v ich užívaní, zatajuje sa, investuje do cudzieho majetku, nepodieľa sa v plnej miere na spoločných nákladoch na domácnosť, zatajuje príjem, zriaďuje množstvo bankových účtov a fondov a sporení, na ktorých sústreďuje peňažné prostriedky tvoriace masu BSM s úmyslom ich zatajiť pred žalobkyňou. Tým, že žalovaný zhromažďuje peňažné prostriedky tvoriace BSM na žalobkyni neznámych bankových účtoch a s týmito prostriedkami voľne nakladá bez súhlasu žalobkyne, poškodzuje žalobkyňu ako bezpodielového spoluvlastníka týchto prostriedkov, čo je neprípustné. Práva žalobkyne ako spoluvlastnícky peňažných prostriedkov tvoriacich BSM sú poškodzované zo strany žalovaného už iba tým, že odmieta o uvedenom poskytnúť informácie a údaje o týchto zložkách majetku pred žalobkyňou zatajuje. Podľa žalobkyne je neprípustné aby spoluvlastník nepoznal svoj majetok, jeho hodnotu a výšku, ktorý mu patrí titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výkon akýchkoľvek vlastníckych práv je založený na tom, že vlastník vie čo mu patrí.

5.6. Žalovaný trvalo a opakovane svojvoľne nakladá s majetkom a prostriedkami patriacimi do BSM, bez súhlasu žalobkyne, pričom nejde o bežné hospodárenie, ale o nakladanie so značnou sumou peňazí

- úspor oboch manželov. Žalovaný svoíim konaním bráni žalobkyni k prístupu k spoločnému majetku a k jeho užívaniu a svojim konaním vylučuje žalobkyňu z užívania majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému súdu dňa 23.08.2018 uviedol, že sa pridržiava oznámenia zo dňa 03.05.2016 a okrem plynutia času sa vo veci nič nezmenilo.

7. Súd v danej veci vykonal dokazovanie a zistil, že sporové strany uzatvorili manželstvo dňa 30.09.1989 v Bratislave, toto manželstvo trvá a dosiaľ nebolo rozvedené. V zmysle doložených dôkazov ako aj podanej žaloby mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa domáha, aby súd určil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni vyhlásenia z bánk, v ktorých banka uvedie, či žalovaný má v nich alebo nemá účet; ďalej predloženia zmluvy o úvere a predloženia zmluvy o prevode a nadobudnutí motorových vozidiel.

8. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8.1. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

8.2. Podľa § 146 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

8.3. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s obsahom žaloby súd dospel k záveru, že na žalobe nie je naliehavý právny záujem a navyše petit žaloby je nevykonateľný. Petit, ktorým sa žalobkyňa domáha uloženia povinností žalovanému nespadá pod zmysel ustanovenia § 146 Občianskeho zákonníka, nakoľko súd z neho vychádza len vtedy, ak manželia a nevedia dohodnúť na výkone svojich práv a povinností vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva. Nezhody medzi manželmi sa môžu týkať spôsobu a rozsahu užívania spoločnej veci, dispozícii s ňou, údržby, opráv alebo investícii k spoločnej veci, vynakladania prostriedkov na udržovanie a zachovanie spoločnej veci, spôsobu nakladanie s vecou alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ochrany podľa tohto ustanovenia s možno domáhať len v tom prípade, keď došlo k nezhodám v rámci spoločného užívania veci ale aj vtedy ak jeden z manželov svojvoľne bráni druhému manželovi v užívaní spoločnej veci, nehospodárne nakladá so spoločnou vecou.

9.1. Súdna prax rozlišuje medzi právom vec užívať a právom s vecou nakladať pod užívaním veci sa rozumie realizácia úžitkovej hodnoty veci zahrňujúca právo vec spotrebovať. Súčasťou práva užívať konkrétnu časť veci je možnosť užívať takúto vec osobne. Pod nakladaním s vecou sa rozumie právo rozhodovať o jej prevode alebo o inej dispozícii s vecou, vrátane prenájmu či výpožičky veci.

9.2. V zmysle vyššie uvedeného súd musí konštatovať, že uloženie povinnosti žalovanému na predloženie dokladov z bánk v petite uvedených o prípadnej existencii jeho účtov nie je právom vec užívať a ani právo s vecou nakladať. Ide o informatívny charakter tejto požiadavky, ktorá zo strany súdu nepožíva právnu ochranu, nakoľko je právom žalovaného zriadiť si svoj účet, s ktorým bude disponovať a na ktorý bude vkladať svoje finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa nežiada vyporiadať, nakoľko k zániku BSM ešte nedošlo a manželia sa nerozviedli.

9.3. K požiadavke žalobkyne, ktorým žiadala o predloženie Zmluvy o úvere od Slovenskej sporiteľne súd uvádza, že na danú časť petitu platí obdobne názor uvedený v bode 9.2 tohto rozsudku s tým, že súd uvádza, že petit v tejto časti by bol vykonateľný vtedy, ak by sa žalobkyňa domáhala vyplatenia ? finančných prostriedkov z úveru, ale tieto by následne musela aj splácať, tak ako aj žalovaný.

9.4. K predloženiu zmluvy o prevedení a nadobudnutí vlastníckeho práva k motorovým vozidlám súd uvádza, že vykonateľný petit by len vtedy, ak by sa žalobkyňa domáhala usporiadania vzťahu k motorovému vozidlu v zmysle jeho užívania napríklad striedanie párnych a nepárnych týždňov pri užívaní motorového vozidla. 9.5. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom žalobkyňa uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, a v danom prípade aj v rozpore so zmyslom ustanovenia § 146 Občianskeho zákonníka, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Na základe vyššie uvedených skutočností a z dôvodu, že návrh petitu žalobkyne je nevykonateľný, súd nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.