Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Cb/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v obchodnej veci žalobcu ROTAVELE s. r. o. so sídlom na Karpatskom námestí č. 10A v Bratislave - mestskej časti Rača, IČO : 36 227 200 (pred zmenou obchodného mena a sídla išlo o žalobcu VPP Holíč, spol. s r.o., so sídlom na Svätojánskej ul. č. 8 v Holíči, IČO: 36 227 200,), žalobcu zastúpeného splnomocnencom JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, AK na Námestí slobody č. 2 v Skalici proti žalovanému VEPOS - SKALICA s.r.o., Skalica, sídlom na Rybničnej č. 1 v Skalici, IČO: 34 121 633, zastúpenom splnomocnencom Advokátkou kanceláriou Machová s.r.o. so sídlom v Skalici na Sasinkovej ul. č. 886/16 o zaplatenie 692,86-eur príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd oproti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 3.10.2013 žalobu, ktorou navrhol súdu zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 692,86 s 5,75% úrokom z omeškania ročne od 18.4.2013 do zaplatenia. 2. Pred vydaním platobného rozkazu žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 692,86-eur a aby o úroku z omeškania nerozhodoval. Žalobca ho neuplatňuje. 3. V žalobe žalobca uviedol tento skutkový stav: žalobca a žalovaný sú podnikatelia v oblasti nakladania s odpadom a sú aj prevádzkovateľmi skládok odpadu, žalobca v lokalite R. a žalovaný v lokalite M. I.. Žalovaný požiadal žalobcu v roku 2009 o možnosť ukladania odpadu na skládke žalobcu na skládke v R.. Žalobca súhlasil za podmienky, že žalovaný umožní žalobcovi, aby v budúcnosti umožnil žalovaný žalobcovi uložiť dojednané množstvo odpadu na skládke žalovaného v lokalite M. I.. Za týchto okolností žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.7.2009 zmluvu o recipročnom poskytnutí možnosti uloženia odpadu, ku ktorej uzavreli dňa 12.10.2009 dodatok č. 1. Žalobca si splnil záväzky voči žalovanému podľa dojednaných podmienok v čase od 15.7.2009 do 30.11.2009, umožnil žalovanému ukladať odpad na skládke M. I.. Podľa bodu 5.1. zmluvy z 10.7.2009 v znení dodatku č. 1 sa strany dohodli, že žalobca má právo na bezodplatné uloženie 5.062,5 ton odpadu na skládke žalovaného v M. I. v dobe od 1.12.2009 do 30.11.2013. Žalovaný svoje zmluvné záväzky porušil tým, že dňa 2.4.2013 odmietol vozidlu naloženého odpadom žalobcu odpad uložiť na jeho skládke v M. I.Á.. Žalobca preto objednal uloženie odpadu u Technických služieb Senica a. s. na skládke v B.. Za uloženie odpadu spoločnosť žalobcovi vyúčtovala sumu 692,86-eur fa č. 71301001 z 3.4.2013. Žalobca sumu v lehoty splatnosti 17.4.2013 zaplatil. Žalobca tvrdí v žalobe, že mu v dôsledku zavineného porušenia povinností žalovaným vznikla škoda. Žalovaný úmyselne porušil jeho povinnosť umožniť žalobcovi bezodplatné ukladanie odpadu na skládke M. I. a v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného musel žalobca zabezpečiť uloženie odpadu na úhradu na inom mieste a vynaložiť zo svojho žalovanú sumu, tým mu vznikla škoda.

Žalobca tieto skutočnosti oznámil žalovanému listom z 20.5.2013 a uplatnil ním nárok na náhradu škody, žiadal ju zaplatiť. Žalovaný na výzvu adekvátnym spôsobom nereagoval a žalobcovi žiadne plnenie (peňažné ani iné) nepoukázal. 4. Žalobca označil za dôkazy výsluch účastníkov, výpis z Obchodného registra žalobcu a žalovaného, dodatok č. l k zmluve z 10.7.2009, zápis zo dňa 2.4.2013, fa č. 71304001, jeho list z 20.5.2013- uplatnenie náhrady škody. Tieto dôkazy doručil v prílohe žaloby. 5. Vo veci súd vydal pod č.k. 3Cb/3/201-23 dňa 17.3.2014 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a trovy konania. 6. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti platobnému rozsudku odpor s odôvodnením vo veci samej, ktorým dal aj vyjadrenie k veci. Nenamietal skutočnosť, že strany sporu podnikajú každá v odbore ako bolo uvedené v žalobe. V čase uzavretia zmluvy dňa 10.7.2009 žalobca prevádzkoval skládku v R. a žalovaný doteraz prevádzkuje skládku odpadu v M. I.. Žalovaný požiadal žalobcu o možnosť ukladať odpad na skládku žalobcu v R., nenamietal ani to, že bola uzavretá dňa 10.7.2009 zmluva a k nej uzavretý dodatok č. 1 dňa 12.10.2009. Uviedol, že v pôvodnej zmluve z 10.7.2009 bol v bode II,2,1 termín do 15.10.2013, podľa dodatku bol tento termín v bode B1,1 predĺžený do 30.11.2009. Objem ukladaného odpadu bol v bode IV,4,1 najviac 750 ton mesačne mesiacoch v júli až septembri, v októbri bol objem podľa zmluvy najviac 375 ton. Dodatkom č. 1 k zmluve bol v bode B3 4,1 stanovený objem najviac 3.375 ton odpadu. Žalovaný uviedol, že nevyužil maximálny objem odpadu a na skládku žalobcu (R.) doviezol len 2.261,49 ton odpadu. Podľa žalovaného žalobca opiera žalobu o ustanovenie bodu 5,1 Zmluvy v znení Dodatku, čo žalovaný považuje za irelevantné, pretože bod 5,1 zmluvy stanovuje že uloženie odplatu bude bezodplatné a to je zhodné s bodom s bodom B4 5,1 dodatku. Na dôkaz, z dôvodu že tak neurobil žalobca, žalovaný predložil Zmluvu z 10.7.2009, ktorú žalobca nepredložil. . Podľa žalovaného žalobca mohol uložiť recipročné množstvo odpadu na skládku žalovaného podľa zmluvy aj dodatku vo výške 1,5 násobku objemu odpadu, recipročné množstvo sa riadi ustanovením bodu I, 1,4 Zmluvy , taký objem uložil žalovaný na skládke žalobcu a to je aj v dodatku pod bodom B1,1,4. Žalovaný uložil na skládku žalobcu odpad 2261,49 tony a žalobca bol oprávnený uložiť na skládku žalovaného odpad 3.392,23 ton, ktoré aj uložil. Podľa žalovaného naplnením dohodnutého množstva žalovaný 2.4.2013 nemusel povoliť zloženie odpadu na ním prevádzkovanej skládke, pretože žalobca dohodnutú kvótu vyčerpal. Žalovaný neporušil žiadny svoj zmluvný záväzok a niet dôvodu na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný navrhol preto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcu zaviazať zaplatiť žalovanému trovy konania. Žalovaný na dôkaz doručil zmluvu o poskytnutí možnosti uloženia odpadu podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. () z 10.7.2009. 7. Žalobca považoval odpor za neopodstatnený. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretuje text bodu 5.1 zmluvy a nezohľadňuje text dodatku. Podľa žalobcu z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobca má voči žalovanému právo na bezodplatné uloženie odpadu v objeme 5.062,5 tony a žalovaný má povinnosť uloženie umožniť. 8. Žalovaný v ďalšom jeho podaní uviedol, že od začiatku tvrdí, že vyviezol 2.261,49 ton TKO. V žalobe zo dňa 30.9.2013 podanej na sud až 3.3.2014 podľa žalovaného žalobca zámerne neuvádza množstvo TKO, ktorý vyviezol žalovaný na jeho skládku do R.. Až vo vyjadrení zo dňa 4.9.2015 žalobca uviedol bez bližšieho vysvetlenia, že žalobca uložil od apríla 2012 do marca 2013 na skládke žalovaného 3.392,23 ton odpadu a žalovaný na skládke žalobcu od júla 2009 do novembra 2009 celkom 3513,30 ton odpadu, čo žalovaný označil za nepravdivé, zámerne zavádzajúce. 9. Žalovaný dňa 14.8.2015 doručil ním vystavené príjemku vystavenú dňa 27.3.2013 pre dodávateľa - žalobcu, váženku 00663/2013/0 pôvodcu - žalobcu na 9,66 tony a cenu s DPH na 395,86-eur a výkazy príjmu odpadu pôvodcu - žalobcu od 2.4.2012 do 27.3.2013. Doručil ich ako vzory. 10. Žalobca k dôkazom oznámil, že podľa jeho záznamov zmluvné strany podľa zmluvy z 10.7.2009 v znení dodatku č. 1 uložili každý na skládke druhého účastníka odpad : žalobca na skládke žalovaného od apríla 2012 do marca 2013 v objeme 3392,23 ton a žalovaný na skládke prevádzkovanej žalobcom od júla 2009 do novembra 2009 3.513,30 ton . Žalobca mal právo bezodplatne uložiť 5062,5 tony odpadu u žalovaného a k 2.4.2013 mu bolo umožnené uložiť menšie množstvo odpadu ako dovtedy uložil žalovaný na skládke prevádzkovanej žalobcom. Žalobca doložil jednoduchý prehľad o objeme uloženého odpadu na skládke v M. I. počínajúc mesiacom apríl 2012 a končiaci mesiacom marec 2013, za jednotlivé mesiace uviedol objem odpadu v tonách a v súčte 3392,23 ton, v rovnakom členení takéto údaje uviedol k objemu odpadu dovezeného na žalobcovu skládku žalovaným za obdobie od 7/2009 do 11/2009, ale celkom 3513,30 ton. 11. Žalovaný označil zhora uvedené množstvo odpadu ním uloženého za nepravdivé. Zotrval na svojom, že žalovaný uložil na skládku žalobcu iba 2261,49 ton odpadu.

12. Žalobca tvrdil, že ak žalovaný uložil na žalobcovu skládku 3.513,30 ton odpadu, 1,5 násobok ktorý mohol uložiť žalobca na skládku prevádzkovanú žalovaným je objem 5.269,95 ton odpadu. Podľa žalobcu žalovaný vykazuje podľa príjemky, váženky a jeho zostavy za jednotlivé dni za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 objem odpadu 2649,82 ton a za obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2013 vykazuje 742,889 ton, z toho žalobca vyvodzuje, že žalobca uložil na skládku prevádzkovanú žalovaným odpad v objeme 3392,70 ton. Žalobca trval na tom, že žalovaný doviezol a uložil na jeho skládke 3.513,30 ton odpadu, pričom vychádzal žalobca zo svojej evidencie, najmä z vážnych lístkov. Žalobca súdu na dôkaz doručil prehľady množstiev odpadu od žalovaného za obdobie od 20.7.2009do 30.11.2009 a vážne lístky. Z toho zostavil tabuľku s číslami faktúr, dátumami dodania, v tonách odpad inertný, v tonách odpad komunálny a celkom v tonách spolu v tabuľke vykázal odpad inertný 1251,81 ton, komunálny v množstve 2261,49 ton a celkom v tonách množstvo uloženého odpadu žalovaným 3.513,30 ton. 13. Žalovaný voči tomuto množstvu namietal, že vyviezol 2.261,49 ton TKO. V žalobe podľa žalovaného žalobca zámerne neuvádza množstvo TKO, ktorý vyviezol žalovaný na jeho skládku do R.. Až vo vyjadrení zo dňa 4.9.2015 žalobca uviedol bez bližšieho vysvetlenia, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 3.513,30 ton TKO. Tvrdenie žalobcu žalovaný označil za nepravdivé, za zámerne zavádzajúce. Žalovaný naďalej tvrdil, že vyviezol len 2.261,49 ton, pretože žalobca spočítal množstvo vyvezeného TKO 2.261,49 ton s množstvom dovezeného inertného materiálu 1.251.81 ton a vyšlo mu 3513,30 ton. Podľa žalovaného inertný materiál je niečo úplne iné ako TKO. V zmysle čl. IV.4.2 zmluvy o recipročnom poskytnutí možnosti uloženia odpadu zo dňa 10.7.2009 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.10.2009 podľa zmluvy bol žalovaný povinný prekryť TKO inertným materiálom, ktorého zloženie sa vykonalo v zmysle ustanovenia tohto článku za úhradu najskôr za sumu 6,64 euro spolu s DPH za 1 tonu a po podpísaní dodatku za sumu 9,96 euro plus DPH za tonu. Žalobca vystavil žalovanému celkovo 9 faktúr za dovezenie celkom 1.251,81 ton inertného materiálu, ktoré žalovaný zaplatil. Dovezený inertný materiál nemožno započítať do TKO, inertný materiál je iné ako TKO. Dovoz inertného materiálu žalovaným je jednou z podmienok zmluvy a žalobca dovoz inertného materiálu žalovanému fakturoval faktúrami: 1.Fa č. 290572 zo dňa 31.7.2009, z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 168,60ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 1332,21 euro 2. Fa 290608 zo dňa 14.8.2009, z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 65.90 ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 520,72 euro 3. Fa 290654 zo dňa 31.8.2009, z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 2l3.83ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 1689.60 euro 4. Fa 290691 zo dňa 15.9.2009, z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 357.68ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 2826,25 euro 5. Fa 290737 zo dňa 30.9.2009. z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 22,03 ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 174.07 euro 6. Fa 290775 zo dňa 15.10.2009. z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 58,40ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 461.46 euro 7. Fa 290835 zo dňa 30.10.2009, z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 97,82 ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 1.159.40 euro 8. Fa 290867 zo dňa 13 11 2009 z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku h 138.66ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 1.643.45 euro 9. Fa 290911 zo dňa 30.11.2009, z ktorej je zrejmé, že žalovaný doviezol na skládku žalobcu 128, 89ton inertného materiálu, za ktorého uloženie zaplatil sumu 1.527 euro. Podľa žalovaného žalobcovi patrilo uložiť pri recipročnom uložení materiálu bezplatne 1,5 násobok množstva na skládku žalovaného, t.j. z množstva 2261,49 ton uloženie odpadu do množstva 3392,23 ton a žalobca ho aj uložil. Žalovaný poukázal opäť na faktúry zhora a v nich na množstvá TKO: l. Fa 290572 zo dňa 31.7.2009 - 189.13 ton TKO 2. Fa 290608 zo dňa 14.8.2009 - 248,51 ton TKO 3. Fa 290654 zo dňa 31.8.2009 - 288,58 ton TKO 4. Fa 290691 zo dňa 15.9.2009 - 240,84 ton TKO 5. Fa 290737 zo dňa 30.9.2009- 250,21 ton TKO 6. Fa 290775 zo dňa 15.10.2009 - 276,20 ton TK 7. Fa 290835 zo dňa 30.10.2009 - 272,91 ton TKO 8. Fa 290867 zo dňa 13.11.2009 - 230.76 ton TK 9. Fa 290911 zo dňa 30.11.2009 - 264,35 ton TKO, žalobca v ním vystavených faktúrach vždy uviedol aj množstvo TKO, uložené žalovaným na skládke žalobcu a z tohto množstva fakturoval žalovanému finančnú rezervu podľa zákona č. 223/2001 Z z. a poplatok pre obec podľa zákona č. 17/2004 Z. z. Žalovaný na základe faktúr vystavených žalobcom uviedol, že zo samostatných faktúr vystavených

mu žalobcom musí mať žalobca za zrejmé, že žalovaný uložil odpad v množstve 2.261,49 ton TKO a 1.251,81 ton inertného materiálu. Ak tvrdí žalobca iné, tvrdí to v rozpore s faktúrami. Žalovaný sa vyjadril k vážnym lístkom vystavených žalobcom tak, že žalobca má mierne odchylný súčet v tom, čo uviedol vo faktúrach, podľa súčtu žalobcu uložil žalovaný odpad v objeme 2269,09 ton TKO, ide o nepatrný rozdiel 8 ton TKO, žalovaný za správny považuje údaj 2.261,49 ton podľa žalobcom vystavených faktúr, iný je aj súčet inertného materiálu, ktorý je 1285,43 ton oproti súčtu z faktúr.

14. Sporné bolo medzi stranami, či mal žalobca alebo nemal právo podľa zmluvy a dodatku bezodplatne ešte dňa 2.4.2013 uložiť odpad na skládke žalovaného, či žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, v dôsledku čoho mala vzniknúť žalobcovi škoda. Žalovaný oproti tvrdeniam žalobcu popieral, že do množstva ním uloženého odpadu podľa zmluvy a dodatku patrí aj iný ako dovezený tuhý komunálny odpad. Žalobca tvrdil, že mu dňa 2.4.2013 trvalo právo uložiť na skládke prevádzkovanej žalovaným bezplatne 5062,50 ton odpadu, čo je 1,5 násobok množstva 3.375 ton ktoré mohol uložiť žalovaný na skládke žalobcu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uložil na skládke žalovaného 3392,23 ton odpadu a nebolo sporné, že naopak žalovaný uložil na skládke prevádzkovanej žalobcom 2261,49 ton TKO. Sporné bolo, či do objemu uloženého žalovaným na skládke žalobcu celkom v množstve 3513,30 ton, uvádzaných žalobcom patrí aj inertný materiál v objeme 1251,81 ton - prekrývka odpadu použitého žalovaným podľa zmluvy na skládke odpadu žalobcu.

15. Súd sa oboznámil so žalobou, s vyjadreniam strán.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnou Zmluvou o recipročnom poskytnutí možnosti uloženia odpadu, s písomným Dodatkom č. 1 z 12.10.2009, príjemkou, zápisom z 2.4.2013, váženkou č. 00663/2013/0-P, výkazmi pre pôvodcu odpadu za rok 2012 a rok 2013, faktúrami a zistil tento skutkový stav veci:

17. Po oboznámení sa so Zmluvou o recipročnom poskytnutí možnosti uloženia odpadu, podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb v platnom znení (), že k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo dňa 10.7.2009, z tohto dňa je návrh zmluvy vypracovaný žalobcom a adresovaný žalovanému Pokiaľ strany mienili uzavrieť písomnú zmluvu, došlo k jej uzavretiu najskôr podľa dátumu podpisu žalovaným dňa 15.7.2009, kedy zmluvu podpísali konatelia žalovaného za túto zmluvnú stranu.

18. Predmetom a účelom zmluvy bolo podľa jej bodu I.1.1. určenie podmienok, za ktorých žalobca umožní žalovanému od 15.7.2009 do 15.10.2009 uložiť tuhý komunálny odpad na skládke prevádzkovanej žalobcom / v k.ú. R.) a podľa I. 2.1. určenie podmienok, za akých umožní žalovaný žalobcovi v čase od 1.11.2009 do 31.10.2013 tuhý komunálny odpad na skládke prevádzkovanej žalovaným v k. ú. M. I. a následné zabezpečenie recipročnej možnosti ukladania odpadu na novovybudovanej kapacite skládky v k.ú. M. I.Á. pre žalobcu v čase nasledujúcich 4 rokov, a to podľa I. bodu 1.4. v objeme 1,5 násobku objemu odpadu, ktorý uloží žalovaný na skládke prevádzkovanej žalobcom v R..

19. Účelom uzavretia tejto zmluvy bolo zabezpečenie možnosti ukladania odpadu na skládke prevádzkovanej žalobcom pre výluku na skládke v k.ú. M. I..

20. Podľa zmluvy bolo možné ukladať odpad iba domový, tuhý komunálny odpad, priemyselný odpad, stavebnú suť alebo iný inertný odpad ( čl. III, bod 3.1. zmluvy).

21. Čo do množstva odpadu je v zmluve uvedené, že žalovaný ( čl. IV bod 4.1.) môže za podmienok uvedených v zmluve ukladať od 15.7.2009 do 15.10.2009 ako je uvedené v predchádzajúcom bode rozsudku najviac v objeme 750 ton mesačne, v mesiacoch júl a október mohol najviac v objeme 375 ton a za celú dobu trvania ukladania odpadu mohol uložiť odpad najviac v objeme 2250 ton.

22. Podľa čl. IV bod 4.2 sa žalovaný zaviazal v dobe uvedenej v zmluve zabezpečiť prekrývku uloženého odpadu inertným materiálom v objeme najmenej 200 ton v mesiacoch júl a október po 100 ton mesačne a za celú dobu mal záväzok zabezpečiť prekrývku inertným materiálom v objeme najmenej 600 ton, uloženie tohto materiálu bolo spoplatnené, úhrada bola podľa zmluvy 6,64 eur bez DPH za 1 tonu.

23. Podľa čl IV. bodu 4.3. žalobca bol oprávnený za podmienok uvedených v zmluve ukladať kedykoľvek od 1.11.2009 do 31.10.2009 odpad špecifikovaný v čl. III, 3.1. v objeme 1,5 násobku uloženého žalovaným od 15.7.2009 do 15.10.2009 na skládke žalobcu.

24. Článok V. zmluvy - Cena za uloženie odpadu a súvisiace náklady, bod 5.1. uvádza, že strany sa dohodli, že uloženie odpadu vykonané podľa podmienok zmluvy je bezodplatné a v článku je vyjadrená dohoda, že si vzájomne poskytnú službu uloženia odpadu bezodplatne, žalovaný má právo uložiť bezodplatne odpad 2.250 ton a žalobca má právo na bezodplatné uloženie odpadu 3375 ton. Podľa čl. V. 5.2. dohodou o recipročnom bezplatnom uložení odpadu podľa 5.1. nie je dotknutá povinnosť platiť odvod do rekultivačného fondu a príslušný poplatok za uloženie odpadu prislúchajúci obci. Tieto náklady si účastníci zmluvy účtujú v nadväznosti na uskutočnenie uloženia odpadu. Strany každá sama znášajú náklady na zvoz odpadu.

25. Dňa 12.10.2009 strany zrušili časti zmluvy v čl. I., II z č.l. IV body 4.1., 4.2. a 4.3, čl. V bod 5.1. Dodatkom č. l zmluvu z 15.7.2009 v dátumoch plnenia a dohodli pod B1, že žalovaný môže ukladať odpad od 15.7.2009 do 30.11.2009. Zloženie odpadu sa nemenilo, išlo o tuhý komunálny odpad. Žalobca mohol ukladať TKO od 1.12.2009 do 30.11.2013, zmenilo sa množstvo TKO u žalovaného na najviac uloženého odpadu 3.375 ton a pomery v mesiacoch júl 2009 na 375 ton mesačne, celkové množstvo od 15.7.2009 do 30.11.2009 bol u žalovaného nezmenený, išlo o 750 ton za celú túto dobu. V dodatku je uvedená povinnosť žalovaného v dobe od 15.7.2009 do 30.11.2009 zabezpečiť prekrývku uloženého odpadu za celú dobu trvania ukladania tovaru na 900 ton inertného materiálu a ceny úhrady na 9,96- eur bez DPH za tonu. Dohodlo sa, že znenie bodu 5.1 sa zrušuje a v dodatku je uvedené, že uloženie odpadu bude bezodplatné. Podľa dodatku žalovaný mal právo na bezodplatné uloženie oproti údaju v zmluve na uloženie 3375 ton odpadu a žalobca na bezodplatné uloženie 5.062,5 ton odpadu. Podľa dodatku účastníci zmluvy dohodli, že žalobca môže uložiť na skládke prevádzkovanej žalovaným 1,5 násobok objemu odpadu, ktorý uloží žalovaný na skládke žalobcu. Na neupravené vzťahy sa použijú ustanovenia o recipročnom poskytnutí uloženia odpadu z 10.7.2009 a platné normy právneho poriadku Slovenskej republiky.

26. Podľa zápisu z 2.4.2013 vodič za žalobcu vykonávajúci vývoz odpadu potvrdil, že v tento deň na príkaz riaditeľa viezol odpad na skládku prevádzkovanú žalovaným a nebolo mu umožnené odpad zložiť z dôvodu, že mu na skládke bolo povedané, že žalobca vyčerpaný recipročný kontingent. Vodič na pokyn riaditeľa žalobcu vyviezol odpad na skládku v B..

27. Fa č. 71304001 vystavenej Technickými službami Senica a. s. spoločnosť žalobcovi na základe dodacieho listu č. 13700803 - vážneho listu fakturovala sumu 630,31-eur za zmesový komunálny odpad v množstve 12,560 ton za jednotkovú cenu 41,820 a poplatok III. s uvedením zákona NR SR 17/2004 Z. z. u uvedeného množstva v tonách za jednotkovú cenu 4,98 bez DPH, celkom na úhradu 692,86-eur, splatných dňa 17.4.2013 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 2.4.2013.

28. Žalobca dňa 20.5.2013 listom vo veci náhrady škody žiadal žalovaného s poukazom na zmluvu z 10.7.2009 a dodatku z 12.10.2009, na bod 5.1. z dôvodu, že má právo na bezodplatné uloženie 5.062,5 ton odpadu na skládke žalovaného, ktorý do dňa vyhotovenia listu neuložil, z dôvodu odmietnutia žalovaný umožniť uloženie odpadu na jeho skládke uhradiť 692,86-eur. Sumu žiada žalobca poukázať bezodkladne, najneskôr do dvoch týždňov, inak nárok uplatní súdnou cestou.

29. Žalovaný doručil súdu vzor príjemky a vzor váženky č. 00663/2013/0-P, z ktorých súd zistil, že žalovaný pre žalobcu vystavoval príjemky, v ktorých je dátum vystavenia a prijatia zmesového komunálneho odpadu, uvádza sa kód 200301, množstvo žalovaným uloženého odpadu po vážení v tonách, cena uloženia, cena s DPH, cena v obci a meno vodiča, časť zmluva vyplnená nie je. Podľa tejto konkrétnej príjemky ide o vystavenie žalovaným pre žalobcu dňa 27.3.2013 s kódom 200301 na zmesový komunálny odpad a žalovaný prevzal 0,47 ton bez DPH za 14,100 a k tomuto kódu sa uvádza poplatok za tonu 0,47 vo výške 4,999 a celkom 2,340. Žalovaný podľa uvedenej váženky z 27.3.2013 umožnil uložiť žalobcovi 9,66 ton odpadu za tam uvedenú cenu.

30. Z faktúr uvedených v bode 13 (Fa č. 290572 zo dňa 31.7.2009, Fa 290608 zo dňa 14.8.2009, Fa 290654 zo dňa 31.8.2009, Fa 290691 zo dňa 15.9.2009, Fa 290737 zo dňa 30.9.2009, Fa 290775 zo dňa 15.10.2009, Fa 290835 zo dňa 30.10.2009, Fa 290867 zo dňa 13 11 2009, Fa 290911 zo dňa

30.11.2009, založené od čísla listu spisu 88 po č.l. 96 spisu ) súd zistil, že nimi žalobca žalovanému fakturoval uloženie odpadu na skládke žalobcu od 7/009 do 11/2009 vždy podľa § 3 zákona č. 18/96 Zb. s kódom 170107 - likvidácia odpadu v členení na množstvo, cenu 6,64-eur + 19% DPH, od fa č. 290835 u tejto položky a naďalej po poslednú splatnú faktúru cenu 9,96-eur s 19% DPH, spolu cenu a sumu celkom a s kódom 200301 - vždy poplatok podľa zákona č. 17/2004 (bez DPH) za menšie množstvo ako uvedené u likvidácie inertného materiálu, za obdobie od 7/2009 do 11/2009 poplatok s kódom 200301 u prvej splatnej faktúry vo výške 4,65 a v ostatných fa vo výške 4,979, násobené množstvom a finančnú rezervu podľa zákona č. 17/20014 za množstvo uvedeného u poplatku cenu 4,65 (bez DPH). Z faktúr súd zistil, že po odpočítaní množstiev, týkajúcich sa likvidácie inertného materiálu, žalobcom označeného kódom 170107 išlo u položky s kódom 170107 - likvidácia inertného materiálu v tonách o objem odpadu, uvádzaný žalovaným v týchto faktúrach a celkom išlo o množstvo odpadu 2261,49 ton.

31. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

32. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu žalovaný tým, že žalobcovi neumožnil realizovať jeho právo vzniknuté mu zo zmluvného vzťahu so žalovaným vznikla škoda na majetku, za ktorú zodpovedá žalovaný. Povinnosť náhrady škody postihuje stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Z výpisov z Obchodného registra pri obchodných menách žalobcu a žalovaného z predmetu ich činnosti vyplýva, že každý podniká okrem iného predmetu činnosti zapísaného v obchodnom registri aj v oblasti nakladania s odpadmi. Ide o spor medzi podnikateľmi vzniknutý zmluvou a zmenený dodatkom pri podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného a súd preto posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou podľa ustanovení Obchodného zákonníka, týkajúcich sa náhrady škody.

33. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Preto súd skúmal, či v čase, kedy mala žalobcovi vzniknúť škoda, t.j. záväzok žalovaného umožniť žalobcovi dňa 2.4.2013 uložiť odpad na skládke žalovaného trval.

34. Žalovaný tvrdil, že mu záväzok 2.4.2013 netrval. Vychádzal pri množstve uloženého odpadu 2261,49 z faktúr, vystavených žalobcom za obdobie júl 2009 do 30.11.2009 ( uvedené sú v bode 13 a v bode 29 rozsudku). Súd mal dodatkom za preukázané, že žalovaný mal právo za obdobie od 15.7.2009 do 30.11.2009 uložil na skládke odpadu prevádzkovanej žalobcom 3375 ton odpadu. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že do toho množstva odpadu patrí aj inertný odpad alebo materiál, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca je podľa výpisu z Obchodného registra podnikateľom v nakladaní s odpadom od 28.5.2001 a musel poznať tak ako žalovaný, ktorý podniká v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom a v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom od 20.5.2005, ustanovenia zákona o odpadoch, účinné v čase uzavretia zmluvy medzi stranami, konkrétne § 2 ods. 14, týkajúce sa komunálneho odpadu a ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR o vykonaní ustanovení zákona o odpadoch č. 283/2001 Z. z. ( v znení účinnom ku dňu 15.7.2009 - uzavretie zmluvy) v tom, ako sa delia skládky odpadov ( na inertný odpad, na skládky odpadov na odpad ktorý nie je nebezpečný, skládky odpadov na nebezpečný odpad) a poznať rozdiel v obsahu pojmov inertný odpad a inertný materiál, inak by mohla vzniknúť aj pochybnosť, či je žalobca kompetentný pri podnikaní v tejto oblasti. Súd má za to, že žalobca aj žalovaný pri uzatváraní zmluvy a dodatku vychádzali pri daní čl. III.3.1. do zmluvy (týka sa uloženia duhu odpadu - môže byť uložený len domový tuhý odpad, priemyselný odpad, stavebná suť alebo iný inertný materiál) z ustanovenia § 32 ods. 8 písm. f ) a § 6 ods. 9 písm. f) vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o odpadoch a ustanovenie zmluvy, dodatkom nezmenené smerovalo k dohode strán o naplnení ustanovení vyhlášky pri ukladaní odpadov žalovaným na žalobcom prevádzkovanú skládku splniť povinnosť podľa zmluvy žalovaného komunálny odpad, vo faktúrach vystavených žalobcom žalovanému pod kódom 170107 ( aj keď podľa katalógu nesprávnym) prekrývať komunálne odpady vhodným inertným materiálom, ktorým sa má zabezpečiť stabilita uloženého odpadu, inertný materiál môže byť napríklad zemina, sklo, keramika, žula alebo kamenivo, plniaci na skládkach inú funkciu, ako má skládka sama, keďže má ísť o ukladanie iného odpadu, ako slúžiaceho na prekrývku. Žalobca preto nemohol rozumne predpokladať pri navrhovaní zmluvy žalovanému, že v dodatku je v množstve 3375 ton odpadu zarátané aj množstvo najmenej 900 ton odpadu určeného na prekrývku žalovaným uloženého odpadu a súd berúc v úvahu, že nedošlo po uzavretí dodatku 12.10.2009 žiadnej inej písomnej dohode strán (strany ju netvrdili) o množstvách odpadu, ktoré by mali strany bezplatne uložiť vzájomne na nimi prevádzkovaných skládkach sa musí pýtať tak ako žalovaný, prečo žalobca v

rozpore s dodatkom umožnil žalovanému uložiť namiesto dohodnutého tuhého komunálneho odpadu, ktorý sa ako druh na ukladanie dohodol v zmluve, takto ako druh v dodatku v množstve 3375 ton väčšie množstvo odpadu ako tvrdí žalobca 3513,30 ton bez účtovania zákonných poplatkov a bez dohody ohľadom nákladov na prekrývku. Súd preto vychádzal pri rozhodnutí z toho, že žalovaný na skládku žalobcu uložil iba 2261,40 ton komunálneho odpadu, pretože sám žalobca rozlišoval vo faktúrach medzi množstvom komunálneho odpadu (TKO) a množstvom inertného materiálu určeného na prekrývku, vyplýva to z faktúr. Podľa žalobcu, dôkazu ním predloženého v ktorom uvádzal k dátumu váhu uloženého odpadu žalovaným išlo o odpad, uložený žalovaným od 20.7.2009 do 30.11.2009 teda v dobe, ktorá bola dohodnutý v dodatku č. 1 z 12.10.2009 a žalovaný neprekročil dohodnuté množstvo uloženia odpadu uvedeného v dodatku.

35. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 2.4.2013, t.j. v období, kedy podľa dodatku č. 1 k zmluve platilo, že žalobca má právo od 1.12.2009 do 30.11.2013 uložiť na skládke prevádzkovanej žalovaným 1,5 násobku množstva odpadu, uloženého žalovaným na skládke žalobcu, t.j. z množstva 3375 ton množstvo 5062,5 ton odpadu, súd prihliadnuc na to, že zmluva bola uzavretá 15.7.2009 z dôvodu výluky na skládke, prevádzkovanej žalovaným a jej predmetom a účelom bolo recipročné plnenie pri uložení odpadu, mal za to, že pri reciprocite ide o vzájomné vzťahy založené na obojstrannosti výhodnej pre obidve strany. Návrh zmluvy so zmluvnými podmienkami dal žalovanému žalobca a dodatkom zrušená časť čl. V, bod 5.1 sa týkala dohody strán, že si navzájom nebudú voči sebe uplatňovať peňažné nároky za uloženie množstva dohodnutého tuhého komunálneho odpadu a tento je premietnutý do bodu B4 dodatku, v ktorom strany pod bodom 5.1. iba vyjadrili, že pokiaľ sa týka uloženia 3.375 ton odpadu, u žalobcu sa z tohto množstva jedná o 5.062,5 ton odpadu, ale v zmysle čl. 4.3. dodatku stále platilo, že tuhý komunálny odpad môže žalobca uložiť iba do 1,5 násobku uloženého odpadu žalovaným na skládke prevádzkovanej žalobcom, ako sa na tejto podmienke strany dohodli aj predtým v zmluve. Takto pristúpil k uzavretiu dodatku aj žalobca a na znak byť dodatkom viazaný ho aj potvrdil podpisom. Aj keď to strany slovne v dodatku nevyjadrili, v súvislosti s ponechaním článku 4.3. rovnakého znenia ako v dodatku súd ho vyložil v kontexte predmetu a účelu zmluvy, dôvodu jej uzavretia pre výluku na skládke žalovaného a ako vyplýva porovnaním podmienok v zmluve a v dodatku, došlo k zrušeniu niektorých častí zmluvy a k uzavretiu dodatku iba z dôvodu, že strany zmenili dobu ukladania odpadu, teda dobu plnenia a v nadväznosti na dlhšiu dobu sa zdá logické, že pokiaľ obe strany podnikali v oblasti odpadov, dodatkom boli zmenené aj predtým dohodnuté množstvá odpadu na vyššie. V prípade uloženia odpadu čo do jeho množstva 1,5 násobkom išlo o protihodnotu, dohodnutú stranami a o reciprocitu - vzájomnosť z právneho vzťahu, o tú išlo podľa zmluvných podmienok vo význame protihodnoty čo do ceny a pokiaľ by súd pristúpil k takému výkladu, že žalobca mal právo uložiť odpad v konečnom množstve 5062,5 ton bez ohľadu na množstvo uložené žalovaným, stratil by článok 4.3. dodatku akýkoľvek význam, hoci obe zmluvné strany mali záujem v ich zmluvnom vzťahu aj na tejto podmienke, vzájomne im vyhovujúcej, inak by nebol dôvod, aby ju pri zrušení niektorých častí zmluvy pri uzatváraní dodatku do neho zo zmluvy nepremietli.

36. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku, o reciprocitu - vzájomnosť z právneho vzťahu, o tú išlo podľa zmluvných podmienok iba čo do ceny a pokiaľ by súd pristúpil k takému výkladu, že žalobca mal právo uložiť odpad v konečnom množstve 5062,5 ton bez ohľadu na množstvo uložené žalovaným, stratil by článok 4.3. dodatku akýkoľvek význam, hoci obe zmluvné strany mali záujem v ich zmluvnom vzťahu aj na tejto podmienke, inak by pri nenaplnení množstva odpadu zo strany žalovaného 3375 ton došlo by medzi podnikateľmi k výraznému nepomeru zo zmluvného vzťahu v neprospech žalovaného, podnikajúceho v rovnakej oblasti ako žalobca.

37. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú po a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

38. Dôkazné bremeno o existencii všetkých troch predpokladov zodpovednosti spočíva na žalobcovi - poškodenom.

39. Žalobca nedokázal, že žalovaný porušil zmluvný záväzok dňa 2.4.2013 a že jeho správanie bolo príčinou, ktoré by viedlo k vzniku škody. Žalobca nemohol preto dokázať ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody.

40. Preto súd žalobu zamietol.

41. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom, a to výsluch vodiča, ktorý viedol vozidlo dňa 2.4.2013 s odpadom od žalobcu na skládku prevádzkovanú žalovaný, ani stranami navrhované výsluchy osôb, ktoré uzatvárali zmluvu a dodatok, pretože dôkazy neboli spôsobilé prispieť k záveru súdu o potrebe zamietnuť žalobu, keď žalobca na tvrdenie, že mu vznikla škoda neuniesol dôkazné bremeno.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Žalovaný bol v sporovom v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že mu súd priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

45. K výroku pod III súd poukazuje na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .