Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Cb/70/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jankou Pravotiakovou v právnej veci žalobcu 2.FVE HUMENNÉ, s.r.o., so sídlom Dostojevského 4532/67, 058 01 Poprad, IČO:45 918 686, proti žalovanému v 1. rade Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361 a žalovanému v 2. rade Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767 v konaní o určenie povinnosti a zaplatenie 29.742,26 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.4.2015 domáhal určenia povinnosti súdom, že 1. právo žalobcu na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu EIC kód 24 ZVS0000669482T v kalendárnom roku 2015 podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2014, nezaniklo, 2. uloženia povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 23.902,44 EUR s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 26.3.2015 do zaplatenia, 3. uloženia povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.839,82 EUR s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 23.04.2015 do zaplatenia z titulu neuhradenia vyúčtovanej ceny za dodanú elektrinu a zároveň žiadal nahradiť žalovanými v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania. V priebehu konania súd uznesením rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v 1. výroku a o zmene žaloby dňa 1. 6. 2016 tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23.904,44 EUR a 8,05 % úrok z omeškania od 26. 3. 2015 do zaplatenia, žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.726,80 EUR a 8,05 % úrok z omeškania ročne od 23. 4. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania žalobcovi.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába elektrinu zo slnečnej energie v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom 998,2 kW na pozemku parc. č. 5367/15, 5367/18, v k. ú. Humenné pod EIC kódom 24 ZVS0000669482T. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu pripojené je odberateľom elektrickej energie vyrobenej žalobcom. Žalovaný v 2. rade je osobou poverenou na odber elektriny žalovaným v 1. rade. Žalobca je podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie výrobcom energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v rozsahu a za podmienok, ktoré sú uvedené v ust. § 3 cit. zák. Práva žalobcu ako výrobcu elektriny sú vymedzené v ust. § 4 ods. 1 cit. zák. a toto sa zabezpečuje okrem iného právom na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 1 písm. a), právom na odber elektriny odberom elektriny prevádzkovateľom

regionálnej distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 1 písm. b), právom na doplatok podľa § 4 ods. 1 písm. c) a prevzatím zodpovednosti za odchýlku podľa ust. § 4 písm. d) cit. zák.

3. Žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade dňa 24.5.2011 zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a dňa 2.5.2011 zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „zmluva o dodávke elektriny I.“). Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0233/2014/E-OZ zo dňa 26.9.2013 bola pre žalobcu schválená na roky 2014 až 2026 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh vyrobenej zo slnečnej energie. Vydaním rozhodnutia vzniklo žalobcovi právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov, pričom úrad vychádzal z predpokladaného ročného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok a to z údajov predložených regulovaným subjektom.

4. Záväzky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o dodávke elektriny I. boli v plnom rozsahu nahradené ďalšou zmluvou, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a so žalovaným v 2. rade ako odberateľom a to zmluvou zo dňa 9.12.2014 o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (ďalej len „zmluva o dodávke elektriny II.), na základe ktorej bol odber elektrickej energie bez prerušenia zabezpečovaný odberateľom - žalovaným v 2. rade ako osobou poverenou žalovaným v 1. rade (preambula bod 1). Žalobca sa zaviazal dodávať elektrinu žalovanému v 1. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako odberateľovi (č.l. I bod 1 písm. a)) a žalovaný v 2. rade ako odberateľ sa zaviazal odobrať vo vlastnom mene elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy (č.l. I bod 1 písm. c)) a zaviazal sa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore. Cena bola dojednaná podľa čl. V.

5. Zmluva o dodávke elektriny II. je platná a účinná od 1.1.2015 a bola uzavretá na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore. Touto zmluvou zanikla dňom 31.12.2014 doterajšia „zmluva o dodávke elektriny I.“ zo dňa 2.5.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (článok VII. ods. 19 zmluvy). V zmluve neboli dohodnuté žiadne rozväzovacie podmienky zániku účinnosti zmluvy ani žiadne obmedzenia, či zmeny v dohodnutej cene a preto sú účastníci konania touto zmluvou v plnom rozsahu viazaní.

6. V súlade s uzavretou zmluvou žalovaní odoberajú od žalobcu elektrinu a v súlade s dohodnutými platobnými podmienkami žalobca aj v roku 2015 účtoval pravidelne mesačne žalovanému v 1. rade cenu elektriny s doplatkom 338,595 EUR/ 1 MWh a žalovanému v 2. rade straty na dodávke elektriny do distribučnej siete vo výške 44,0150 EUR/1 MWh a to v súlade s rozhodnutím URSO č. 0008/2015/ E zo dňa 27.11.2014 a oznámením žalovaného v 1. rade zo dňa 10.12.2014, teda cenu spolu 382,61 EUR/MWh ako bola schválená cena elektriny s doplatkom rozhodnutím URSO zo dňa 26.9.2013 na roky 2014 až 2026.

7. Žalovaný v 1. rade ešte pred uzavretím zmluvy o dodávke elektriny II. listom zo dňa 10.10.2014 oznámil žalobcovi, že výkup elektriny na účely pokrytia strát v sústave deleguje s účinnosťou od 1.1.2015 na žalovaného v 2. rade, pričom vyplácanie doplatku za vyrobenú elektrinu zostane naďalej v zodpovednosti spoločnosti žalovaného v 1. rade. To sa premietlo aj do ustanovení zmluvy o dodávke elektriny II., podľa ktorej záväzok platiť za odobratú elektrinu na účely pokrytia strát prevzal žalovaný v 2. rade (článok I., bod 1. písm. b), c), d) a záväzok zaplatiť žalobcovi doplatok prevzal žalovaný v 1. rade (článok I., bod 1., písm. f)).

8. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 15.12.2014 naďalej odoberá elektrinu od žalobcu prostredníctvom žalovaného v 2. rade, ale obaja žalovaní odmietajú platiť doplatok za dodávku elektriny a za straty, čím porušujú povinnosti z uzavretej zmluvy. Žalovaný v 1. rade odmietol žalobcovi uhradiť faktúru č. 003/2015 zo dňa 10.3.2015 za dodávku elektriny za február 2015 na sumu 23.902,44 EUR, ktorá bola splatná dňa 25.3.2015. Žalovaný v 1. rade oznámil, že neuhradí ani faktúru č. 005/2015 za marec 2015 na sumu 37.436,76 EUR a že ani žalovaný v 2. rade už neuhradí faktúru č. 006/2015 za marec 2015 na sumu 5.839,82 EUR, ktorá je splatná dňa 22.4.2015. Žalovaní takto porušujú svoje záväzky z uzavretej zmluvy a ustanovenia zákona o podpore, ale aj povinnosti uložené predbežným opatrením súdu.

9. Právo výrobcu elektriny na podporu je právom na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 pri splnení podmienok uvedených v ust. § 3 zákona o podpore. Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona o podpore žalobcovi vzniklo toto

právo na obdobie 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky, t.j. až do roku 2026. Žalobca všetky podmienky na podporu podľa ust. § 3 zákona o podpore spĺňa. Podpora podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) sa zabezpečuje odberom elektriny prevádzkovateľom RDS, t.j. žalovaným v 1. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade. Na toto ustanovenie zákona odkazuje aj uzavretá zmluva o dodávke elektriny I. a II. vo viacerých ustanoveniach, teda len na splnenie podmienok podpory. Žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 15.12.2014 neuviedol konkrétne aké podmienky žalobca podľa ust. § 4 zákona o podpore žalobca nesplnil, aby požíval podporu. Ust. § 4 neupravuje žiadne podmienky na podporu, lebo tieto sú upravené len v ust. § 3, iba ak súčasťou podmienok na podporu je splnenie povinností podľa ust. § 4 ods. 2 vo väzbe na ust. § 4 ods. 3.

10. Oznámenie žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 je neurčité a nezrozumiteľné v tom, aké podmienky na podporu žalobca nespĺňa, lebo žalovaný v 1. rade neoznámil, konkrétne v čom žalobca nesplnil podmienky na podporu. Preto takéto oznámenie pre jeho neplatnosť nemôže vyvolať žiadne účinky vo vzťahu k záväzkovému vzťahu a to k „zmluve o dodávke elektriny II.“ a jej účastníci sú takto touto zmluvou viazaní. Aj podľa doterajšej súdnej praxe, ak v právnom úkone, ktorý vedie k zmene alebo zániku záväzkového vzťahu nie je presne vymedzený dôvod zmeny alebo zániku záväzkového vzťahu, tak aby tento dôvod nemohol byť zameniteľný s iným, právny úkon je neplatný a neúčinný. Žalobca opakovane u žalovaného v 1. rade namietal zánik záväzku pre nemožnosť plnenia v roku 2015 a dožadoval sa vysvetlenia, no márne, lebo žalovaný v 1. rade mu nezaslal žiadne stanovisko ani vysvetlenie.

11. V čase uzavretia a účinnosti „zmluvy o dodávke elektriny I.“ platilo až do 1.1.2014 ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, podľa ktorého „Právo podľa ods. 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa ods. 2 písm. a) a b)“ / výrobca stratil len právo na odber elektriny). Zmenou zákona č. 309/2009 Z. z. vykonanej zákonom č. 382/2013 s účinnosťou od 1.1.2014 bolo okrem iného zmenené ust. § 4 - práva a povinnosti výrobcu elektriny tak, že podľa ods. 3 „Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinností podľa ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.“ (výrobca stratil právo na odber elektriny, ale aj na doplatok). Táto zmena právneho predpisu v ust. § 4 ods. 3 pre výrobcov elektriny bola podstatná v tom, že boli rozšírené povinnosti aj o povinnosť podľa ods. 2 písm. c), t.j. o povinnosť oznámiť URSO a prevádzkovateľovi RDS uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.8. na nasledujúci rok a v prípade nesplnenia povinnosti podľa ods. 2 si výrobca nemôže uplatniť právo na odber elektriny a na doplatok. Podľa prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z. k úpravám účinným od 1.1.2014 „Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie...pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov“, teda aj v znení ust. § 4 ods. 3 účinnom do 31.12.2013.

12. Žalobca je výrobcom elektriny v zariadení, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 2011. S poukazom na uvedené podľa prechodného ust. § 18e Zákona č. 309/2009 Z. z. podmienky podpory pre žalobcu zostávajú zachované podľa doterajších predpisov, t.j. podľa znenia ust. § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2013. Potom aj prípadné nesplnenie povinností podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) nemá za následok zánik, resp. nemožnosť uplatniť si právo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c), t.j. právo na odber elektriny a na doplatok, lebo ust. § 4 ods. 3 s porušením povinností podľa ods. 2 písm. c), takýto následok nespája, ale len pri nesplnení povinností podľa ods. 2 písm. a) a b), čo žalobcovi doposiaľ nebolo nikým vytknuté.

13. Žalobca napriek hore uvedenej skutočnosti splnil aj podmienky novelizovaného zákona a to nasledovne: Na základe upozornenia URSO zo dňa 27.5.2014, ktoré bolo zverejnené na jeho webovej stránke zaslal žalobca na URSO hlásenie zo dňa 28.5.2014 na formulári hlásenia, ktorý bol zverejnený URSO. Zaslaním tohto hlásenia si žalobca zároveň splnil povinnosť voči URSO podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, čo je uvedené aj v upozornení URSO zo dňa 27.5.2014. Žalovanému v 1. rade zaslal žalobca oznámenie zo dňa 29.5.2014 o predpokladanej ročnej dodávke elektriny v roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015. Toto oznámenie zaslal žalobca doporučenou poštou podanou dňa 3.6.2014 na pošte Poprad 8 pod podacím číslom RP 909909977SK.

14. S poukazom na uvedené dôkazy žalobcovi nárok na podporu nezanikol podľa ust. 4 ods. 3 zákona o podpore, lebo povinnosti podľa ods. 2 si splnil a má teda právo na odber elektriny podľa ust. § 4 ods.

1 písm. b) ako aj právo na doplatok podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c). Obmedzenie podpory žalobcu v roku 2015 podľa listu žalovaného zo 15.12.2014 nie je preto dôvodné.

15. Pokiaľ ide o povinnosť oznámiť predpokladané množstvo elektriny vždy k 15.8. na nasledujúci kalendárny rok, tak žalobca si túto povinnosť splnil aj tým, že žalovanému v 1. rade zaslal rozhodnutie ÚRSO zo dňa 26.9.2013, čo žalovaný v 1. rade potvrdil žalobcovi v emailovej komunikácii zo dňa 30.1.2014. Z rozhodnutia URSO vyplýva, že úrad pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok, vychádzal z údajov predložených regulovaným subjektom a to, že predpokladaná ročná výroba elektriny je 1 242 MWh/rok.

16. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na podporu odberom elektriny a doplatkom, tak tento nárok bol uplatnený ešte v roku 2011, čoho dôkazom je uzavretie zmluvy zo dňa 2.5.2011, kedy žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobcom „zmluvu o dodávke elektriny I.“ s podporou podľa § 3 ods. 1 písm. b), c), d) lebo v opačnom prípade, ak by tieto práva na podporu nevznikli, tak žalovaný v 1. rade by ju neuzavrel. Aj uvedenými úkonmi žalobcu bola oznamovacia povinnosť žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) splnená. Správanie sa žalovaného v 1. rade, ktorý zmluvne poveril odberom elektriny žalovaného v 2. rade je v rozpore s uzavretou „zmluvou o dodávke elektriny II.“, pretože táto zmluva neobsahuje žiadne obmedzenia ani rozväzovacie podmienky účinnosti zmluvy v predmete zmluvy a v právach a povinnostiach v roku 2015, pre prípad, že žalobca si nesplní povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore. Táto zmluva nahrádza „zmluvu o dodávke elektriny I.“, ktorá bola uzavretá ešte dňa 2.5.2011.

17. Návrh žalovaného v 1. rade, aby žalobca uzavrel dodatok k „zmluve o dodávke elektriny II.“, ktorého návrh žalovaný v 1. rade pripojil k listu zo dňa 15.12.2014 pod hrozbou, že dodávka vyrobenej elektriny bude inak považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a preto, aby zo strany žalobcu k takejto dodávke v roku 2015 nedochádzalo, považuje žalobca za nátlak, aby žalobca uznal ním tvrdené neurčité porušenie podmienok podľa ust. § 4 zákona o podpore. Žalobca z týchto dôvodov nemôže uzavrieť dodatok k zmluve, lebo doposiaľ mu žalovaný v 1. rade neoznámil, čo konkrétne mal žalobca porušiť a jeho uzavretím by uznal, že porušil povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore a to aj také, ktoré mu vytknuté neboli.

18. V ďalších vyjadreniach žalobca opätovne uviedol, že si riadne a včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c zák. o podpora voči žalovanému v 1. rade aj voči URSO. Svedčí o tom e- mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaný v 1. rade zo dňa 30. 1. 2014, ktorá bola vedená v súvislosti s uplatňovaním a realizovaním podpory. Riadne vyplnený a podpísaný formulár Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 a doklad o jeho odoslaní spolu s faktúrou na poštovú prepravu zo dňa 3. 6. 2014, z ktorého podľa žalobcu je zrejmé, že podľa hmotnosti zásielky / ktorá bola doručená žalovanému v 1. rade / jej súčasťou nemohla byť iba faktúra a jej príloha ale aj niečo viac ako 1 alebo 2 listy papiera. Bol toho názoru, že svedecká výpoveď Miriam Závackej potvrdila, že formulár pripravila, po jeho podpise konateľom žalobcu zabalila do obálky spolu s faktúrou a odovzdala osobne na pošte za účelom doručenia žalovanému v 1. rade.

19. Následné správanie sa žalovaných voči žalobcovi, kde títo po uplynutí lehoty pre splnenie oznamovacej povinnosti pre rok 2015 navrhli žalobcovi uzavretie Zmluvy o dodávke a doplatku aj pre rok 2015, pričom už od času návrhu vedeli, či si žalobca voči žalovanému v 1. rade oznamovaciu povinnosť splnil alebo nie - teda uvedeným návrhom ako právnym úkonom a aj následným uzavretím Zmluvy o dodávke a doplatku a sprievodnou komunikáciou a inštrukciami pre žalobcu pre fakturáciu podľa uvedenej zmluvy za rok 2015 jednoznačne potvrdili a uznali voči žalobcovi splnenie jeho oznamovacej povinnosti. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že v rámci prijatia poštovej zásielky zo dňa 3. 6. 2014 eviduje iba došlú faktúru od žalobcu je podľa žalobcu irelevantné. Podstatné nie je to, čo eviduje žalovaný v 1. rade ale to, či došlo včas a riadne k splneniu predmetnej oznamovacej povinnosti žalobcu. Tvrdenie žalovaného v 1. rade tak odporuje údaju o hmotnosti uvedenej zásielky, svedeckej výpovedi Miriam Závackej a najmä následnému správaniu sa samotných žalovaných v čase po prijatí uvedenej zásielky a po uplynutí lehoty pre splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c zák. o podpore.

20. Zo svedeckej výpovede svedkyne Márie Palenčárovej podľa žalobcu vyplýva, že evidencia podaní v externej podateľni nebola vedená dôsledne. Svedkyňa ako pracovníčka podateľne uviedla, že v prípade

zásielok s viacerými listinami sa tieto nevnímali oddelene, neevidovali separátne a bolo možné , že zásielka obsahovala aj to, čo nebolo zaevidované v podateľni. Zároveň pripustila, že v dôsledku ľudského faktoru mohlo dôjsť aj k nesprávnemu presmerovaniu resp. prideleniu zásielky inému subjektu ako bol adresát - žalovaný v 1. rade.

21. Podľa žalobcu za situácie, kedy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade existovala platná a účinná Zmluva o dodávke a doplatku 2011 a kedy počas jej platnosti a účinnosti (po 15.8.2014) práve žalovaný v 1. rade (spolu so žalovaným v 2. rade) navrhli žalobcovi uzavretie Zmluvy o dodávke a doplatku 2015 s jej účinnosťou práve od 1.1.2015 a túto tak aj uzavreli, nie je možné racionálne a logicky odvodzovať nič iné, ako to, že žalovaný v 1. rade (a aj žalovaný v 2. rade) uznali svoj záväzok poskytovať žalobcovi podporu podľa Zákona o podpore pre rok 2015 aj formou odberu všetkej ním vyrobenej a dodanej elektriny za cenu na straty a formou doplatku za všetku ním vyrobenú elektrinu.

22. Žalobca ako dôkaz pripojil nasledovné listiny: rozhodnutie ÚRSO č. 0233/2014/E-OZ zo dňa 26. 9. 2013, zmluva o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy zo dňa 24. 5. 2011, Zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov zo dňa 2.5.2011, Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 9. 12. 2014, list žalovaného v 1. rade zo dňa 10. 12. 2014, list žalovaného v 1. rade zo dňa 10. 10. 2014, list žalovaného v 1. rade zo dňa 15. 10. 2014, Oznámenie žalovaného v 1. rade zo dňa 25.3.2015, faktúra č . 001/2015, 002/2015, 003/2015, 004/2015, 005/2015, 006/2015, Oznámenie žalobcu zo dňa 17.12.2014, odvolanie sa proti oznámeniu zo dňa 22.12.2014, upozornenie zo dňa 29.12.2014, 1 upozornenie zo dňa 4.1.2015, upozornenie ÚRSO zo dňa 27.5.2014, hlásenie ÚRSO zo dňa 28.5.2014, podací lístok z pošty, oznámenie žalovanému v 1. rade zo dňa 29.5.2014, podací lístok zo dňa 3.6. 2014, e-mailová komunikácia so žalovaným v 1. rade zo dňa 30. 1. 2014, rozhodnutie ÚRSO zo dňa 26.9.2013.

23. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe a následných vyjadreniach uviedol, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe a v súlade s povolením vydaným Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15.augustu na nasledujúci kalendárny rok. Nakoľko žalovaný v 1. rade mal za to, že zákon o podpore neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore konkrétnu predpísanú formu, je v tejto súvislosti potrebné na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť podľa názoru žalovaného v 1. rade urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

24. Žalovaný v 1. rade zastáva názor, že zásielka žalobcu, ktorú zaslal žalovanému v 1. rade dňa 3.6.2014 a na ktorú sa žalobca odvoláva vo svojom návrhu zo dňa 20.4.2015 neobsahovala podanie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeho úmyslom bolo splnenie si oznamovacej povinnosti žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že obsahom jeho zásielky odoslanej žalovanému v 1. rade dňa 3.6.2014 bolo oznámenie zo dňa 29.5.2014 o predpokladanej ročnej dodávke elektriny v roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015, čo sa žalovanému v 1. rade snažil žalobca preukázať prostredníctvom zásielky zaslanej žalovanému v 1. rade poštou s priložením podacieho lístka zo dňa 3.6.2014 ako dokladu o odovzdaní danej zásielky na poštovú prepravu.

25. Žalovaný v 1. rade toto svoje tvrdenie zakladá na skutočnosti, že v jeho podateľni sa všetky prijaté zásielky evidujú, a to tak, že z ich obsahu je zrejmé, čo sa v nich pri doručení nachádza. Žalovaný v 1. rade po preverení zásielky jemu doručenej žalobcom pod číslom podacieho lístka: RP909909977SK môže potvrdiť, že obsahom uvedenej zásielky nebolo žiadne oznámenie o splnení si povinnosti žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, ale len doručená faktúra č. 005/2014, na základe ktorej si žalobca u žalovaného v 1. rade uplatnil cenu za dodávku elektriny do distribučnej sústavy žalovaného v 1. rade na straty a doplatok na dodanú elektrinu do sústavy žalovaného v 1. rade za predošlý kalendárny mesiac daného roku - 005/2014.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že uvedené tvrdenie žalobcu o splnení si jeho oznamovacej povinnosti v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore je podľa názoru žalovaného v 1. rade iba jeho púhym tvrdením, ktorým dostatočne nepreukázal splnenie si uvedenej povinnosti, a teda neosvedčil svoj domnelý nárok. Je evidentné, že plnenie si uvedenej zákonnej povinnosti výrobcami má mať charakter určitej pravidelnosti, nakoľko uvedené ustanovenie zákona o podpore uvádza, že „oznámenie o uplatnení si podpory sa má oznámiť vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.“

27. Žalobca vo svojom návrhu ďalej zastáva tiež názor, že si odoslaním schváleného cenového rozhodnutia URSO zo dňa 26.9.2013 a jeho následným potvrdením žalovaným v 1. rade dňa 30.1.2014 splnil voči žalovanému v 1. rade vyššie uvedenú oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona o podpore. Na základe tejto argumentácie žalobcu by sa teda toto cenové rozhodnutie URSO malo údajne považovať za splnenie si jeho oznamovacej povinnosti voči žalovanému v 1. rade až do konca roku 2026. S uvedeným názorom žalobcu však nemôže žalovaný v 1. rade v žiadnom prípade súhlasiť a navyše ho považuje za účelový a nepresný, keďže je v zjavnom rozpore s tým, čo uvádza samotné znenie ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, a to najmä s akcentom na pravidelnosť vykonávania týchto oznámení jednotlivými výrobcami voči svojim regionálnym prevádzkovateľom distribučných sústav.

28. Podľa názoru žalovaného v 1. rade nie je nárok žalobcu dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE_194_2011_15 medzi žalobcom ako výrobcom, žalovaným v 1. rade ako regionálnym prevádzkovateľom distribučnej sústavy žalovaného v 1. rade. Uvedená zmluva v sebe obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami zákona o podpore. Navyše predmetná zmluva obsahuje aj vyhlásenie žalobcu, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1. rade konštatoval, že v časti, v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory v zmysle zákona o podpore je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva na uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore, a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia.

29. Povinnosť žalovaného v 1. rade poskytovať žalobcovi podporu v roku 2015 na základe vyššie uzatvorenej zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že žalobca stratil právo na uplatnenie si podpory v roku 2015 v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o podpore.

30. Žalovaný v 1. rade uviedol, že postupuje v súlade so Zmluvou, keď odmieta vyplácať žalobcovi podporu na rok 2015 vo forme doplatku za ním vyrobenú a dodanú elektrinu do sústavy žalovaného v 1. rade. Uvedený postup žalovaného v 1. rade je plne v súlade so zmyslom samotnej zmluvy, nakoľko zastáva názor, že v dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore zaniklo žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny podľa ust. § 4 ods. 1 psím. b) a c) zákona o podpore. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že toto právo žalobcovi zaniklo ex lege. Oznámenie žalovaného v 1. rade o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 malo len informatívny charakter nie konštitutívny, ktorým bola žalobcovi oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. V prípade ak nastanú skutočnosti predpokladané ustanovením § 4 ods. 3 zákona o podpore, žalovaný v 1. rade nie je v zmysle zákona o podpore ani povinný uvedený fakt tlmočiť výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia. Žalovaný v 1. rade teda nad rámec zákonných povinností v zmysle zákona o podpore, svojim listom zo dňa 15.12.2014, len informoval žalobcu o skutočnostiach, ktoré nastali bez zásahu, či rozhodnutia zo strany samotného žalovaného v 1. rade.

31. Prechodné ustanovenie zákona o podpore vo svojom znení § 18e ods. 1 upravuje tzv. podmienky podpory, ktoré majú pri zariadeniach výrobcov elektriny uvedených do prevádzky pred 1. januárom 2014 zostať zachované podľa doterajších predpisov. Podľa názoru žalovaného v 1. rade sankcia doplnená novelou zákona o podpore s účinnosťou od 1.1.2014 do ust. § 4 ods. 3 mala vzťahovať na všetkých výrobcov, vrátane tých, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014.

32. Žalovaný v 1. rade na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov zastáva názor, že akékoľvek žalobcom vystavené faktúry na úhradu podpory vo forme doplatku v zmysle zákona o

podpore pre ktorýkoľvek kalendárny mesiac roku 2015 nemajú právne opodstatnenie, nakoľko si žalobca nesplnil riadne a včas svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, čím mu ex lege toto právo uplatniť si podporu na rok 2015 zaniklo. Z uvedeného dôvodu má žalovaný v 1. rade za to, že faktúry vystavené žalobcom na úhradu podpory vo forme doplatku v zmysle zákona o podpore tak ako ich vo svojom návrhu sám žalobca uvádza boli vystavené bez právneho titulu, a ako také ich neuznáva, a preto navrhol, aby súd žalobu podanú žalobcom zamietol ako nedôvodnú.

33. Žalovaný v I. rade poprel, že jeho sprievodný list zo dňa 10.10.2014 spolu s návrhom Zmluvy o dodávke a doplatku 2015, ktoré boli doručené žalobcovi a uzavretá Zmluva o dodávke a doplatku 2015 zo dňa 9.12.2014 a sprievodný list žalovaného v 1. rade zo dňa 10.12.2014 predstavovali uznanie záväzku s nutnosťou uplatnenia § 192 CSP. Uviedol, že pre uznanie záväzku je nevyhnutné, aby tento v čase jeho uznania existoval; ďalej, že takýto záväzok mohol najskôr vzniknúť zo Zmluvy o dodávke a doplatku 2015 od 1.1.2015, pričom Zmluva o dodávke a doplatku 2015 predstavuje nováciu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vo vzťahu k predošlej zmluve o dodávke a doplatku č. OZE_194_2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 2.5.2011 na dobu neurčitú („Zmluva o dodávke a doplatku 2011).

34. Žalovaný v 1. rade ako dôkaz predložil: výpis z knihy došlej pošty žalovaného v 1. rade, kópiu faktúry žalobcu č. 005/2014, Zmluvu č. PDS OZE 194 2011 15, rozhodnutie URSO o povolení č. 2007E 0257 pre Východoslovenskú distribučnú, a.s. na predmet podnikania elektroenergetika s rozsahom podnikania distribúcia elektriny zo dňa 4. 6. 2007, 11. 5. 2009, 6. 6. 2011.

35. Žalovaný v 2. rade uviedol, že základnou spornou skutočnosťou je medzi stranami sporu samotné splnenie povinnosti žalobcom voči žalovanému v 1. rade v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, ktorý žalobcovi ako výrobcovi elektriny s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a žalovanému v I. rade ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

36. Žalovaný v I. rade splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE v zákonom stanovenej lehote neeviduje a toto nebolo ani zo strany samotného žalobcu preukázané. Zásielka zo dňa 03.06.2014, na ktorú žalobca odkazuje, neobsahovala podanie, z ktorého by vyplývalo, že jeho úmyslom bolo splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE. Predmetná zásielka neobsahovala žalobcom uvádzané dokumenty, ale len faktúru č. 005/2014, ktorou si žalobca u žalovaného v I. rade uplatnil doplatok za dodanú elektrinu za predošlý kalendárny mesiac daného roku 005/2014.

37. Za fakt potvrdzujúci skutočnosť, že v predmetnej zásielke sa nachádzala nielen faktúra s jej povinnou prílohou ale aj vyplnené tlačivo o predpokladanej charakteristike dodávky elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu v roku 2015, žalobca považuje skutočnosť. že na podacom lístku je uvedená hmotnosť zásielky 0,050 kg. Podľa informácií zo Slovenskej pošty, a.s. informácia o hmotnosti zásielky na podacom lístku nemusí vždy zodpovedať reálnej hmotnosti zásielky, z dôvodu že nie všetky váhy sú reálne napojené na počítač, v dôsledku čoho sa skutočná váha zásielky nemusí preniesť na podací lístok. Skutočná váha zásielky sa priamo prenáša na podací lístok len tam, kde je váha napojená na počítač. V ostatných prípadoch je váha uvedená na podacom lístku len orientačná, pričom spravidla sa jedná o hornú hranicu pre účely výpočtu ceny zásielky. Uvedená argumentácia žalobcu teda nemôže obstáť ako relevantný dôkaz.

38. Samotný žalobcom predložený poštový podací lístok síce preukazuje, že žalobca podal nejakú zásielku, čo však v žiadnom prípade nepreukazuje obsah odosielanej zásielky a rovnako nepreukazuje, že žalobcom uvádzané dokumenty boli adresátovi vôbec odoslané a už vôbec nie, že tieto boli adresátovi aj doručené a reálne sa dostali do dispozičnej sféry adresáta. Z obsahu žalobcom predloženej fotokópie podacieho lístka, ktorým sa tento snaží preukázať odoslanie zásielky s oznámením v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, nie je táto skutočnosť vôbec zrejmá, nakoľko v obsahu podacieho lístka nie je uvedený druh odoslanej zásielky, príp. jeho označenie obsahu.

39. Žalovaný v 1. rade má za to, že z doposiaľ žalobcom predložených dôkazov nie je možné zistiť obsah žalobcom odosielanej zásielky, v dôsledku čoho žalobca súdu nevie hodnoverne a preukázateľne doložiť, či vôbec a kedy odoslal údajné oznámenie o uplatnení podpory v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a nakoľko žalovaný žiadnu zásielku s takýmto obsahom od žalobcu neeviduje, argumentácia žalobcu o údajnom splnení svojej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zostáva len v rovine tvrdenia.

40. Vzhľadom k vyššie ozrejmenému vzťahu medzi právom na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom na reálne nadobudnutie podpory nie je možné priznať relevanciu žalobcovej argumentácii o splnení oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaslaním cenového rozhodnutia ÚRSO žalovanému v I. rade.

41. Žalobca sa tiež snaží za potvrdenie splnenia svojej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE považovať mailovú odpoveďou žalovaného v I. rade zo dňa 30.01.2014, kde žalovaný v I. rade ako odpoveď na doručenie cenového rozhodnutia ÚRSO uvádza, že fakturácia dodania elektrickej energie bude možná. V súvislosti s uvedeným žalovaný v 1. rade zdôraznil, že predmetná mailová komunikácia sa uskutočnila dňa 30.01.2014, tj. viac ako pol roka pred dátumom, kedy si mal žalobca svoju oznamovaciu povinnosť plniť a žalovaný v I. rade v danom čase nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že žalobca nebude rešpektovať právne predpisy vzťahujúce sa na výkon jeho činnosti a svoje zákonom stanovené povinnosti si nebude riadne a včas plniť. Žalobca v celom svojom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie svojej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE.

42. Zo strany žalobcu nebolo v zákonom stanovenej lehote žalovanému v I. rade doručené žiadne podanie, z ktorého by vyplývala vôľa žalobcu oznámiť žalovanému v I. rade predpokladané množstvo dodávky elektriny v roku 2015 a rovnako ani vôľa žalobcu oznámiť žalovanému v I. rade uplatnenie podpory v roku 2015. V konaní ani zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dokument preukazujúci splnenie predmetnej oznamovacej povinnosti predložený, preto údajné splnenie oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu zostáva výlučne v rovine tvrdenia.

43. Keďže zo strany žalobcu k splneniu zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE riadne a včas v zákonom stanovenej lehote nedošlo, nastúpili zákonom predpokladané následky obsiahnuté v sankcií právnej normy § 4 ods. 3 zákona o OZE, v súlade s čím žalovaný v I. rade žalobcovi podporu v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona o OZE na elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v roku 2015 neposkytol.

44. Žalovaný v 2. rade poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v samotnom konaní sp. zn.: PL.ÚS 50/2015, kde Ústavný súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že zo vzájomnej väzby jednotlivých ustanovení § 4 zákona o OZE vyplýva, že právom na jednotlivé formy podpory disponujú výrobcovia elektriny z OZE len za podmienky, že si riadne plnia zákonom stanovené povinnosti. Z názoru Ústavného súdu SR je jednoznačne zrejmé, že právny následok nesplnenia niektorej zo zákonom explicitne stanovených povinností obsiahnutý v § 4 ods. 3 zákona o OZE sa má vzťahovať nielen na zariadenia výrobcov elektriny uvedené do prevádzky od účinnosti predmetnej novely, t.j. 01.01.2014, ale na všetky zariadenia výrobcov elektriny, teda aj na tie, ktoré boli uvedené do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely.

45. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že zo svedeckej výpovede Márie Palenčárovej zamestnankyne žalovaného v 1. rade vyplynulo, že podateľňa žalovaného v 1. rade funguje správne a zápisy v nej obsiahnuté zodpovedajú skutočnému obsahu doručených zásielok. V prípade, ak je zo strany žalobcu žalovanému v 1. rade doručená zásielka , ktorej obsahom je faktúra za niektorý konkrétny mesiac, táto je taktiež vrátane informácie o jej obsahu zapísaná do knihy doručenej pošty žalovaného v 1. rade ako to bolo uskutočnené aj v prípade faktúry č. 005/2014 za kalendárny mesiac máj 2014. Ak by bola súčasťou totožnej obálky faktúra za konkrétny kalendárny mesiac súčasne spolu s predpokladanou ročnou charakteristikou dodávky vyrobenej elektriny žalobcu na nasledujúci kalendárny rok, uvedená skutočnosť by bola taktiež zapísaná v príslušnom zázname zásielky v knihe doručenej pošty žalovaného v 1. rade.

46. Z predloženého záznamu predmetnej zásielky, ktorou bola faktúra č. 005/52014 za kalendárny mesiac máj 2014 doručená žalovanému v 1. rade evidovanej v knihe doručenej pošty žalovaného v 1. rade pod č. 34029 vyplýva, že obsahom predmetnej zásielky bola výlučne faktúra č. 005/2014 s jej neoddeliteľnou prílohou sa v tejto neboli obsiahnuté už žiadne iné dokumenty.

47. Súd vykonal dokazovanie žalobou, listinnými dôkazmi predloženými stranami, výsluchom žalobcu, právnych zástupcov strán a svedkov na pojednávaniach a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

48. Zo zmluvy o pripojení žiadateľa a o pripojenie do distribučnej sústavy č. 100705509ZoP vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným v 2. rade dňa 24.5.2011 a žalobcom dňa 16.5.2011.

49. Zo Zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. PDS : OZE 194 2011 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným v 2. rade dňa 27.4.2011 a žalobcom dňa 2.5.2011.

50. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 0233/2014/E-OZ z 26.9.2013 vyplýva schválenie na roky 2014 až 2026 pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny - žalobcu.

51. Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS : OZE 194 2011 15, č. zmluvy VSE_ OZE 194 2011 15 VSE vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným v 2. rade dňa 21.11.2011 žalovaným v 1. rade dňa 9.12.2014 a žalobcom dňa 13.10.2014. Predmetom Zmluvy podľa č I bodu 1 záväzok výrobcu - žalobcu dodať elektrinu odberateľovi - žalovanému v 2. rade v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zák. o podpore, záväzok odberateľa - žalovaného v 2. rade odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu - žalobcu elektrinu za cenu za dodávku podľa čl. V Zmluvy, a záväzok PDS - žalovaného v 1. rade zaplatiť výrobcovi - žalobcovi doplatok.

52. Z Oznámenia o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 zo dňa 15. 12. 2014 žalovaného v 1. rade vyplýva oznámenie žalobcovi , že pri príprave podkladov pre rok 2015 bolo zistené, že vo vzťahu k nemu nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne že neboli naplnené podmienky upravené v § 4 zák. o podpore, a preto je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory.

53. Z listu žalobcu - Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 zo dňa 17. 12. 2014 vyplýva nesúhlas žalobcu s oznámením žalovaného v 1. rade, nakoľko podľa žalobcu údaje v zákonnej lehote zaslal ÚRSO aj žalovanému v 1. rade.

54. Z e-mailu žalobcu z 30. 1. 2014 vyplýva oznam žalovanému v 1. rade o zaslaní Rozhodnutia z ÚRSO - Stanovenie ceny na doplatok na rok 2014 za spoločnosť 2.FVE Humenné s.r.o, 2.FVE Humenné s.r.o., Lesná Development s.r.o. so žiadosťou o odsúhlasenie, či žalobca môže fakturovať dodanie elektrickej energie za mesiac január 2014. Na fotokópii e- mailu je podacia pečiatka VSD a.s. zo dňa 30.12.2014.

55. Z podacieho lístka č. RP909909977SK vyplýva, že je tam uvedený odosielateľ 2.FVE HUMENNÉ s.r.o., Dostojevského 4532/67, 058 01 Poprad a adresát Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91, hmotnosť 0.050 kg, cena 1,10 EUR, Poprad 8 zo dňa 3. 6. 2014.

56. Z listu žalobcu zo dňa 29. 5. 2014 URSO vyplýva zaslanie hlásenia podľa § 4 ods. 2 písm. c zák. č. 309/2009 Z.z.

57. Z podacieho lístku žalobcu zo dňa 29. 5. 2014 vyplýva odoslanie zásielky odosielateľom - 2. FVE HUMENNÉ a.s. adresátovi URSO, Bajkalská 27, P.O. box 12 820 07 Bratislava 27 pod podacím č. SP909908438Sk s hmotnosťou 0,0520 kg, cena 1,30 EUR, pošta Poprad .

58. Z knihy došlej pošty žalovaného v 1. rade pod poradovým číslom 34029 je uvedené číslo podacej pošty RP909909977SK odosielateľ 2.FVE Humenné, obsah správy: Faktúra č. 005/14 .

59. Z faktúry č. 001/2015 zo dňa 5. 2. 2015, splatná dňa 20. 2. 2015 vyplýva fakturácia žalobcu žalovanému v 1. rade sumy 8591,85 EUR na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE 194 2011 15 a objednávky č. 49/198 elektrickú energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1. 1. 2016 do 31. 1. 2015 - doplatku , faktúry č. 002/2015 žalovanému v 2. rade na sumu 1340,26 EUR.

60. Z faktúry č. 003/2015 zo dňa 10. 3. 2015, splatná dňa 25. 3. 2015 vyplýva fakturácia žalobcu žalovanému v 1. rade sumy 23.902,44 EUR na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE 194 2011 15 a objednávky č. 49/198 elektrickú energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1. 2. 2016 do 28. 2. 2015 - doplatku , faktúry č. 004/2015 žalovanému v 2. rade na sumu 3728,58 EUR.

61. Z faktúry č. 002/2015 zo dňa 7. 4. 2015, splatná dňa 22.4.2015 vyplýva fakturácia žalobcu žalovanému v 1. rade sumy 27436,76 EUR na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE 194 2011 15 a objednávky č. 49/198 elektrickú energiu dodanú do distribučnej sústavy za obdobie od 1. 3. 2016 do 31.3.2015 - doplatku, žalovanému v 2. rade na sumu 5839,82 EUR.

62. Súd pri rozhodovaní vo veci postupoval v zmysle nasledovných právnych predpisov:

63. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje podľa písm. b odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, podľa písm. c doplatkom.

64. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c Zákona o podpore, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

65. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom do 1. 1. 2014 právo podľa ods. 1 písm. b/ (právo na odber elektriny) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa ods. 2 písm. a/ a b/ (predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučne sústavy predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa) a nemôže si na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

66. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom po 1.1.2014, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2 (predložiť prevádzkovateľovi potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, oznámiť prevádzkovateľovi predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa, oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona), si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) (odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy) na nasledujúci kalendárny rok.

67. Podľa ustanovenia § 18e ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

68. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

69. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS OZE: 194 2011 15 OZE: 194 2011 15 VSE zo dňa 9. 12. 2014. ÚRSO vydal dňa 26. 9. 2013 rozhodnutie, ktorým schválil žalobcovi na obdobie od roku 2014 do 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 15. 12. 2014 oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že vo vzťahu k zdroju prevádzkovanému žalobcom nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí ,ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zák. o podpore. Žalobca vystavil žalovanému v 1. rade faktúru č. 006/2015 za mesiac február 2015 vo výške 23.902,44 EUR za dodávku elektriny na doplatok a žalovanému v 2. rade faktúru č. 005/2015 za mesiac marec 2015 vo výške 5.839,82 EUR za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty . Žalovaný v 1. rade faktúru č. 006/2015 neuhradil a žalovaný v 2. rade z faktúry č. 005/2015 neuhradil čiastku 1.726,80 EUR čo nebolo medzi stranami sporné.

70. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE PDS: 194 2011 15, OZE VSE: 194 2011 15 VSE zo dňa 9. 12. 2014 medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, vydanie rozhodnutia URSO č. 0233/2014/E-OZ zo dňa 26. 9. 2013 o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/ MWh vyrobenej zo slnečnej energie žalobcovi na roky 2014 až 2026, neuhradenie žalovaným v 1. rade žalobcovi faktúry č. 003/2015 zo dňa 10.3.2015 za dodávku elektriny - doplatku za február 2015 na sumu 23.902,44 EUR a žalovaným v 2. rade sumy 1.726,80 EUR za marec 2015, spustenie fotovoltickej elektrárne žalobcu pred 1. 1. 2014, a že žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Sporná bola skutočnosť, či žalobca splnil voči žalovanému v 1. rade svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore.

71. Žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky podpory na rok 2015, a) e-mailovou správou doručenou žalovanému v 1. rade dňa 30.01.2014 obsahujúcou okrem iného aj rozhodnutie URSO č. 0651/2014/E- zo dňa 16.10.2013, b) odpoveďou žalovaného v 1. rade na uvedenú e-mailovú správu, v ktorej sa uvádza, že fakturácia bude možná, c) žalobcom vyplneným formulárom zo dňa 29.05.2014 podaným na poštovú prepravu 03.06.2014.

72. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy však neevidoval voči žalobcovi k 15. augustu 2014 včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c zák. o podpore, a preto oznámil listom zo dňa 15. 12. 2014 žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015.

73. Z knihy došlej pošty žalovaného v 1. rade súd mal za preukázané, že pod číslom 34029 je evidovaná zásielka s podacím číslom RP90990997SK od odosielateľa 2.FVE Humenné ako faktúra 005/14, ktorá bola predložená na skenovanie.

74. Z výpovede svedkyne Márie Palenčárovej, zamestnankyne žalovaného v 1. rade súd mal za preukázané, že pracovala na úseku evidencie pošty a do jej povinností spadala aj evidencia prijatej pošty doručovaná žalovanému v 1. rade. Popísala proces prijímania pošty a jej evidencie tak, že do podateľne prichádza celá pošta zastrešená pod Východoslovenskú energetiku Holding a.s., pod ktorú patrili aj žalovaní v 1. a 2. rade. Každý list, zásielku otvárajú všetky pracovníčky, je ich 5, denne cca 500-600 listov. Každá z pracovníčok podateľne má svoju pečiatku s menom. Zásielky sa fyzicky otvoria, každá sa opečiatkuje, otvorí, skúma sa, čo je v tej obálke, ide to do evidencie došlej knihy. Každý jeden list na podateľni otvoria, evidujú, zadajú číslo, pod ktorým je zaevidované, pečiatka je to číslo, ktoré je

tam dané na tomto liste, zatriedi ten list kam ide ďalej. Po otvorení obálky list prečíta, do kolónky obsah správy stručne sa uvedie čo bolo doručené. Zásielka sa opečiatkuje pečiatkou príslušnej spoločnosti, ktorej je určená. Faktúru keď je tam číslo, dá ho do pečiatky, ak je nejaký dodací list alebo niečo k tomu, je to súčasťou faktúry, eviduje sa to iba ako faktúra. Na došlé zmluvy pečiatky nedávali, uviedla, že k chybám mohlo dôjsť pri použití počiatky.

75. Z výpovede svedkyne Miriam Závackej, ktorá je manželkou konateľa a spoločníka žalobcu vyplynulo, že každý rok sa posiela hlásenie ÚRSO a VSD. Uviedla, že hlásenie podpory na rok 2015 VSD posielali poštou, ona vyrobila tabuľku, dala podpísať konateľovi, ekonómka vyhotovila faktúru a po zabalení poslala poštou, a tiež, že v zásielke pre VSD bola faktúra, formulár čo musí byť k faktúre a hlásenie. Na ÚRSO posielala tesne pred termínom ku koncu mája a hneď jeden dva dni bolo VSD. Uviedla, že žalobca nevedie knihu pošty. Hlásenie v roku 2015 na rok 2016 posielala v januári, možno aj každý mesiac, niektoré boli poslané s faktúrou, keď v tom čase išla faktúra, možno aj samostatne, nepamätala si presne. Rok 2016, 2017 robila ona v predstihu nevedela presne či v marci, februári, posielalo sa to poštou doporučene. Hlásenie na ÚRSO vyhotovila ona.

76. Povinnosť výrobcu elektriny oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste povinnosť informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, bola a je rovnaká aj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 aj po 01.01.2014. Zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo k zmene ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014 takto: Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

77. V zmysle čl. I bodu 1. písm. f) Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (číslo zmluvy PDS: OZE_193_2011_15, číslo zmluvy VSE: OZE_194 2011_15_VSE) z 09.12.2014, žalovaný v 1. rade sa zaviazal žalobcovi zaplatiť doplatok v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

78. Podľa ust. § 18e ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Súd mal za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. účinnou od 01.01.2014 nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 01.01.2014 nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

79. Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou.

80. Súdu nebolo preukázané, že žalobca riadne a včas doručil žalovanému v 1. rade tlačivo označené ako Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 zo dňa 29.05.2014. Podľa tvrdenia žalobcu predmetné tlačivo malo byť obsahom zásielky, ktorú podal na pošte dňa 03.06.2014. Dôkazom na preukázanie skutočnosti, že zásielka podaná na pošte 03.06.2014 s podacím číslom RP909909963SK obsahovala aj predmetné oznámenie by mala byť výpoveď svedkyne Mgr. Miriam Závackej. Vzhľadom na to, že menovaná je manželkou konateľa a spoločníka žalobcu súd mal pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede. Samotná váha zásielky, resp. rozdiel medzi hmotnosťami jednotlivých zásielok doručovaných žalobcom žalovanému v 1. rade nemôžu preukázať obsah týchto zásielok. To znamená, že ani vyššia hmotnosť zásielky podanej na poštu dňa 03.06.2014 nepreukazuje, že obsahom zásielky bolo aj oznámenie zo dňa 29.05.2014. Navyše nebolo súdu jednoznačne

preukázané, prečo je rozdiel v hmotnosti medzi zásielkou, ktorá obsahovala iba faktúru a jej prílohu a zásielkou, ktorá údajne obsahovala len faktúru jej prílohu a predmetné oznámenie. To, či predmetná zásielka obsahovala ešte inú písomnosť, alebo bola v nej nejaká kancelárska spojka či došlo k chybe pri vážení zásielky, nebolo súdu preukázané. Skutočnosť, že zamestnankyňa podateľne Mária Palenčárová pripustila, že mohlo v určitých prípadoch dôjsť k chybe v použití pečiatky pri označovaní došlej pošty nepreukazuje, že tomu tak bolo aj v tomto konkrétnom prípade a ani to, že súčasťou zásielky bolo alebo nebolo predmetné oznámenie. Súd nepovažuje za smerodajné pre rozhodnutie veci porovnávanie hmotnosti zásielok zasielaných žalobcom žalovanému v 1. rade v jednotlivých rokoch nakoľko nie je možné preukázať jednoznačne dôvod z akého bola hmotnosť rôzna, a to aj podľa vyjadrenia pošty, či už z dôvodu iného papiera, či spojovacieho materiálu.

81. Z predloženej knihy doručenej pošty žalovaného v 1. rade pod poradovým číslom 34029, číslo podacej pošty RP909909977SK od odosielateľa 2.FVE Humenné súd zistil, že je tam uvedená len Faktúra č. 005/14, a teda, že nie je v nej zaevidované žiadne podanie žalobcu označené ako Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 zo dňa 29.05.2014. Vzhľadom na žalobcom zvolený spôsob doručovania ním údajne odoslanej zásielky nevedel žalobca súdu hodnoverne a preukázateľne doložiť, či predmetné oznámenie bolo, alebo nebolo doručené žalovanému v 1. rade.

82. Nakoľko žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nesplnil voči žalovanému v 1. rade v zákonom stanovenej lehote do 15.08.2014 nemôže si na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.

83. Keďže oznamovaciu povinnosť je potrebné splniť periodicky každý rok nie je možné akceptovať názor žalobcu, že si svoju povinnosť splnil predložením cenového rozhodnutia, uzavretím zmluvy, resp. iným dokladom obsahujúcim aj údaje, ktoré majú byť predmetom oznámenia. Aj keď zákon neustanovuje formu oznámenia s prihliadnutím na požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle, z jednostranného právneho úkonu, ktorým sa oznamovacia povinnosť plní musí byť zrejmé, kto ho robí, komu je určený a čo sa ním sleduje, k čomu smeruje, resp. aké práva a povinnosti z neho majú vzniknúť. Vzhľadom na uvedené e-mailová správa doručená žalovanému v 1. rade dňa 30.01.2014 nepreukazuje splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že ani odpoveď žalovaného v 1. rade žalobcovi na e-mail zo dňa 30.01.2014 nie je možné považovať za dôkaz o splnení jeho oznamovacej povinnosti, nakoľko žalovaný výslovne neuviedol, že považuje oznamovaciu povinnosť za splnenú, pričom pripustenie možnosti fakturácie sa vzťahuje len na splnenie povinnosti v zmysle predloženého rozhodnutia URSO zo dňa 16.10.2013. Takéto rozhodnutie nie je relevantným dokladom o splnení oznamovacej povinnosti. Žalobca uzavretie Zmluvy o dodávke a doplatku s účinnosťou od 1.1.2015 počas platnosti a účinnosti Zmluvy o dodávke a doplatku z roku 2011 považoval za uznanie záväzku poskytovať žalobcovi podporu podľa zák. o podpore pre rok 2015. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného v 1. rade, že pre uznanie záväzku je nevyhnutné, aby tento v čase jeho uznania existoval a že takýto záväzok mohol najskôr vzniknúť zo Zmluvy o dodávke a doplatku od 1.1.2015, pričom Zmluva o dodávke a doplatku 2015 predstavuje nováciu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vo vzťahu k predošlej zmluve o dodávke a doplatku č. OZE_194_2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 2.5.2011 na dobu neurčitú.

84. Právo žalobcu na podporu nezaniklo, ale v dôsledku nesplnenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona ho nie je možné uplatniť v danom kalendárnom roku. Sankcia za nesplnenie povinnosti vyplýva priamo zo zákona a aj v zmysle predmetného nálezu Ústavného súdu SR nie je potrebné o nej rozhodnúť v správnom konaní, keďže sa jedná o vzťah medzi subjektami súkromného práva. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovaným v 1. a 2. rade.

85. Súd návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov zamietol z dôvodu, že obrana žalovaných spočívajúca v ich skutkových tvrdeniach bola dostačujúca na vyvrátenie skutkových tvrdení žalobcu a dostatočne preukázali nesplnenie si zákonných povinností žalobcu voči žalovanému v 1. rade.

86. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

87. Podľa ust. § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

88. Podľa ust. § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

89. Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .