Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-45-2018.pdf
PDF · 130.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: GIBALEX, s..r.o., so sídlom Nemšová, Slovenskej armády 48, IČO: 31 408 401, zast.: Mgr. Dávid Štefanka, advokát so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100325753/2018 zo dňa 8. februára 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 z. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102449782/2017 zo dňa 23.11.2017. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 z. č. 563/2009Z.z. vyrúbil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 139.464,30 eura, keď po vykonaní daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 zák. o DPH tým, že nesplnil podmienky pre uplatnenie práva na odpočet DPH z prijatých dodávok tovarov fakturovaných spoločnosťou Ostwerke s.r.o. Banská Bystrica.
2. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správcu dane z dôvodu nedostatočného a nesprávne zisteného skutkového stavu, nevyporiadania sa s námietkami žalobcu, nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, nesprávneho právneho posúdenia práva na odpočet DPH a tiež z dôvodu nesprávneho posúdenia dôkazného bremena žalobcu. Poukázal na priebeh doterajšieho konania, keď daňové orgány rozhodovali po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/15/2016 zo dňa 17.01.2017, ktorým rozhodnutím bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/229/2013-74 zo dňa 19.11.2014. Najvyšší súd SR uložil žalovanému vyporiadať sa s námietkami žalobcu, vyhodnotiť predložené CMR o dodávkach tovarov, opätovne posúdiť skutkový stav a vec právne posúdiť.
2.1. Podľa názoru žalobcu správca dane ani žalovaný nevyhodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. V danom prípade daňové orgány nespochybnili existenciu tovaru, ani vykonanú prepravu, avšak dospeli bez ďalších zistení k záveru, že boli splnené podmienky, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať odpočítanie dane a to, že dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu daň - došlo k daňovému úniku a žalobca mal vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku, keďže dodávateľ mu vystavil len sporné faktúry bez reálneho dodania tovaru. Žalobca
prijatím sporných faktúr bez prijatia tovaru nespochybniteľne mal vedomosť o fiktívnosti zdaniteľného obchodu. S týmto názorom žalovaného nie je možné súhlasiť, pretože nárok na odpočet DPH nemožno viazať na splnenie povinnosti dodávateľa odviesť do štátneho rozpočtu daň. Žalovaný a správca dane zároveň nepreukázali svoje tvrdenie, že do dodávok tovarov boli umelo vložené spoločnosti Ostwerke s.r.o. a žalobca, bez relevantnej opory vo vykonanom dokazovaní žalovaný uvádza, že žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu.
2.2. Žalobca vyslovil názor, že uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, že tovar nakúpil od spoločnosti Ostwerke s.r.o. a ďalej ho predal spoločnosti Púchovský mäsový priemysel a.s. Poukázal na výpovede prepravcov, ktorí potvrdili, že tovar zo zahraničia prepravili, miesto vykládky bolo v Púchove, preprava sa fakturovala spoločnosti Ostwerke s.r.o. , ktorá ju aj zaplatila. Spoločnosť Púchovský mäsový priemysel a.s. zároveň potvrdila prijatie tovaru, čo vyplýva aj z predložených CMR listov, ktoré potvrdzujú reálne vykonanie prepravy.
2.3. Žalobca poukázal na povahu prepravovaného tovaru - mäso, z čoho vyplýva, že tovar sa fyzicky neodovzdával pri každom jeho predaji, ale preprava sa uskutočňovala ku konečnému odberateľovi. Spôsob obchodovania žalobcu s jeho dodávateľmi bol upravený aj rámcovými zmluvami.
2.4. Žalobca namietal jeho vedomosť o akomkoľvek nezákonnom postupe svojho dodávateľa, pričom za nevedenie predpísaných evidencií dodávateľom, jeho nekontaktnosť a nespoluprácu s daňovými úradmi, on nenesie žiadnu zodpovednosť. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében kft. a Dávid), ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/10/2012 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu v ČR zo dňa 23.08.2013, č.j. 5Afs 83/2012-46.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu trval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré rovnako ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, ktorým bolo spochybnené dodanie bravčového mäsa dodávateľom žalobcu Ostwerke s.r.o. Daň na faktúrach od tohto dodávateľa sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre (§ 69 ods. 5 zák. o DPH), nie však z titulu skutočného dodania tovaru (§ 19 ods. 1 z. o DPH). Pochybnosti v danom prípade vyplývajú z výpovedí konateľa dodávateľskej spoločnosti V. W., ako aj v nezrovnalostiach zistených na CMR listoch. Tovar išiel od zahraničných dodávateľov priamo k skutočnému odberateľovi Púchovský mäsový priemysel a.s., ktorý čerpal neoprávnenú daňovú výhodu vo forme zníženia daňovej povinnosti z predaného mäsa na základe zapojenia žalobcu a jeho dodávateľa do obchodu. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania miery opatrnosti v obchodovaní, neprijal všetky opatrenia, ktoré by bolo možné od neho požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Q.A., ktorý mal zabezpečovať zdaniteľné obchody pre odberateľov žalobcu, nebol v zmluvnom ani v zamestnaneckom vzťahu ani so žalobcom, ani s jeho dodávateľom. Dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke s.r.o. bola do obchodného reťazca umelo vložená, s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017 v súvislosti s nekontaktnosťou dodávateľa. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet odpočítaním z faktúr od dodávateľa, ktorý mu zdaniteľné obchody len prefakturoval.
4. Žalobca následne v písomnom vyjadrení zotrval na dôvodoch podanej žaloby. K výpovedi bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti V. W. uviedol, že jeho neuvedenie či neupresnenie niektorých skutočností nezakladá záver o umelom vložení spoločnosti Ostwerke s.r.o. a žalobcu do obchodného reťazca. Ani skutočnosť, že Q.A. nebol v zamestnaneckom či v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo jeho dodávateľom nie je preukázaním toho, že sa zdaniteľné obchody neuskutočnili. Žalovaný doposiaľ nepreukázal, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na konaní poznačenom podvodom. Žalobca si svojich obchodných partnerov preveril a konal v dobrej viere.
5. Žalovaný v replike uviedol, že dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené žalobcom, ani jeho dodávateľom, o čom žalobca mal a musel vedieť. Spoločnosť Ostwerke s.r.o. s tovarom reálne neobchodovala, daň do štátneho rozpočtu neodviedla, ale umožnila žalobcovi uplatniť si odpočítanie dane. Opätovne poukázal na výpoveď svedka V. W., konateľa dodávateľskej spoločnosti v čase zdaniteľných obchodov, z ktorej vyplýva, že faktúry za dodaný tovar boli doručené poštou, on ani žiadna ním poverená osoba nezabezpečovala zdaniteľné plnenia,
a preto nemožno tvrdiť, že tieto obchody zabezpečovala spoločnosť Ostwerke s.r.o. a následne tovar dodala žalobcovi. Tiež ak Q.A. nebol v žiadnom zmluvnom či zamestnaneckom vzťahu so žalobcom ani dodávateľom a zabezpečoval obchody pre Púchovský mäsový priemysel a.s., nekonal v mene spoločnosti Ostwerke s.r.o., ani v mene žalobcu.
6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd príslušný na konanie a rozhodnutie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je súd v prejednávanej veci viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v konaní, na základe ktorého nebol žalobcovi uznaný odpočet DPH za zdaniteľné obdobie január 2010 z faktúr od dodávateľskej spoločnosti Ostwerke s.r.o. za dodanie bravčového mäsa a bol vyrúbený rozdiel DPH vo výške 139.464,30 eura. V danom prípade ide o rozhodnutia správnych orgánov po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia žalovaného rozsudkom NS SR pod sp.zn.: 4Sžf/15/2016 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď NS SR uložil správnym orgánom v ďalšom konaní si vyžiadať originály CMR listov o dodávkach tovaru, preveriť ich obsah, ako aj to, či reálne k dodávkam tovaru pre dodávateľa žalobcu došlo a medzi ktorými subjektmi k dodávkam tovaru došlo.
8. Z administratívneho spisu správnych orgánov správny súd zistil nasledovné:
- Oznámením zo dňa 24.07.2012 doručeným žalobcovi dňa 31.07.2012 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 03.09.2012 začína daňovú kontrolu na DPH za január - december 2009, január - december 2010, január 2011, marec - august 2011, október - december 2011.
- O výsledkoch daňovej kontroly vydal správca dane dňa 06.06.2013 Protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol žalobcovi doručený dňa 11.06.2013.
- Pripomienky a dôkazy žalobcu k Protokolu boli so žalobcom prerokované na ústnom pojednávaní dňa 11.07.2013.
- Správca dane dňa 12.07.2013 vydal vo veci prvé rozhodnutie o vyrúbení rozdielu dane č. 9301401/5/3381233/2013/Vask, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2010 vyrúbil rozdiel dane v sume 139.464,30 eur na DPH podľa § 68 ods. 5 z.č. 563/2009 Z.z., keď žalobcovi neuznal odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Ostwerke s.r.o. z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ z.č. 222/2004 Z.z. o DPH.
- Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100306/1/498071/2013/5051 zo dňa 16.10.2013 podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď sa stotožnil s nárokom správcu dane, že došlo k zneužitiu práva v oblasti DPH, plnenia deklarované na faktúrach majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočet DPH.
- Žalobca v zákonnej lehote podal správnu žalobcu na súd a žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného. O žalobe rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 19.11.2014, č.k. 13S/229/2013-74 tak, že žalobu zamietol, keď po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne uskutočnené.
- Na odvolanie žalobcu proti uvedenému rozsudku tunajšieho súdu Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 17.01.2017 sp.zn. 4Sžf/15/2016 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/229/2013-74 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/498071/2013/5051 zo dňa 16.10.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, keď v konaní neboli podrobené dokazovaniu a hodnoteniu CMR medzinárodné nákladné listy o dodávkach tovaru.
- Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.02.2017 č. 165897/2017 podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/3381233/2013/Vask zo dňa 12.07.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
- Správca dane v ďalšom konaní vyzval žalobcu na predloženie originálov CMR listov a vyjadrenie sa k preprave tovaru a k ďalším skutočnostiam týkajúcim sa zdaniteľných obchodov. Po vyjadrení žalobcu doplnil dokazovanie výsluchom svedka Q.T., konateľa prepravnej spoločnosti KAMI II. s.r.o. Žilina (v čase zdaniteľných obchodov), vykonal miestne zisťovania v spoločnosti Púchovský mäsový priemysel a.s., zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a predvolal svedkov Q. O. a Q.A..
- Dňa 03.10.2017 správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu vo veci vyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie január 2010 a vyzval ho na vyjadrenie sa k
zisteným skutočnostiam, na základe ktorých má pochybnosti o realizácii zdaniteľných obchodov na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH, vyzval ho na predloženie dôkazov, ktoré by potvrdili opodstatnenosť práva na odpočet DPH z faktúr od spoločnosti Ostwerke s.r.o.
- Po vyjadrení žalobcu, ktorý zastával názor, že si svoju dôkaznú povinnosť splnil a preukázal realizáciu predmetných obchodov a splnenie podmienok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa Ostwerke s.r.o., správca dane dňa 23.11.2017 vydal rozhodnutie o vyrubení dane č. 102449782/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zák č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2010 rozdiel dane v sume 139.464,30 eur na DPH.
- Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí zhrnul výsledky kontrolných zistení, keď na základe vykonaného dokazovania nadobudol vážne pochybnosti o dodávateľovi žalobcu a opodstatnenosti samotnej fakturácie spoločnosťou Ostwerke s.r.o., keď sa nepreukázalo dodanie fakturovaného tovaru
- bravčového mäsa uvedeným dodávateľom, ktorému nevznikla daňová povinnosť a z toho dôvodu nevzniklo žalobcovi ani právo na odpočítanie dane. Správca dane poukázal na to, že dodávateľ žalobcu nepredložil účtovné a daňové doklady, konateľ dodávateľskej spoločnosti v čase realizácie obchodov - V. W. potvrdil vystavenie a podpísanie len časti predložených faktúr a uskutočnenie zdaniteľných plnení, podľa jeho vyjadrenia spoločnosť nakupovala bravčové mäso od českých spoločností, mäso prišlo na Slovensko, nevie kde sa vykladalo. Z uvedených zistení vyplýva, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. bola podvodným spôsobom zapojená do procesu obchodovania s bravčovým mäsom. Ide o reťazový obchod, pri ktorom je dodanie toho istého tovaru medzi minimálne troma subjektmi, na dodanie sa viaže jedna preprava tovaru, fyzický pohyb tovaru sa uskutočňuje od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi. Správca dane žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Ostwerke s.r.o. v období január 2010 v celkovej sume DPH 139.464,30 eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH.
- Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100325753/2018 zo dňa 08.02.2018 rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. V rozhodnutí poukázal na skutkový stav zistený správcom dane, zhrnul výsledky vykonaného dokazovania a stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom. Poukázal na to, že nebola spochybnená existencia tovaru, ani jeho preprava, ktorá prebiehala priamo od zahraničného dodávateľa ku konečnému odberateľovi. Z výsluchu konateľa spoločnosti Ostwerke s.r.o. (dodávateľ žalobcu), ktorý tovar a prepravu neobjednával, nemal vedomosť o zdaniteľných obchodoch, je zrejmé, že do obchodného reťazca bola táto spoločnosť umelo vložená s cieľom získať neoprávnenú výhodu. Uvedený dodávateľ žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru a pokiaľ žalobca prijal faktúry bez toho, aby zároveň prijal i tovar, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto obchodu nespochybniteľná. Jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dôkazov, ako sú dodacie listy alebo prepravné doklady, bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ v súvislosti s bojom proti podvodom, daňovým únikom a zneužívaniu práva, na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu v súvislosti s dôkazným bremenom žalobcu. Žalovaný dospel k zhodnému záveru ako správca dane, že aj keď zahraniční spracovatelia tovar deklarovaný na faktúrach skutočne dodali spoločnosti Púchovský mäsový priemysel a.s., spoločnosti Ostwerke s.r.o. a žalobca tovar len fakturovali, dodávateľ žalobcu ani žalobca s tovarom fyzicky nedisponovali, nedistribuovali ho, len ho formálne fakturovali a išli cez nich fakturačné toky, boli umelo vložené do obchodnej transakcie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, záver zo zistených skutkových okolností zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, je v súlade so zákonom o DPH.
9. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca si v zdaňovacom období január 2010 v daňovom priznaní k DPH uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľskej spoločnosti Ostwerke s.r.o. (špecifikovaných v rozhodnutí žalovaného na str. 6 a 7 napadnutého rozhodnutia) v celkovej výške 139.464,30 eura. Správca dane a žalovaný však uplatnené odpočítanie DPH neuznali a žalobcovi bol vyrúbený rozdiel na DPH v uvedenej výške odpočítanej DPH. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že žalobca síce splnil zákonom stanovené formálne podmienky pre právo na odpočet DPH, ale správne orgány nadobudli vážne pochybnosti o zdaniteľných obchodoch, ktoré žalobca predloženými dôkazmi neodstránil. Z vykonaného dokazovania správne orgány dospeli k záveru, že pri obchodovaní s bravčovým mäsom (predmet dodania) bol vytvorený reťazový obchod, do ktorého boli vložené spoločnosť Ostwerke s.r.o. a žalobca s cieľom získania neoprávnenej daňovej výhody, pričom žalobca musel mať vedomosť o tejto skutočnosti, keďže jeho dodávateľ mu mäso len fakturoval, pričom faktúry mu zasielal poštou, žalobca tovar neprijal, nezúčastnil sa ani pri jeho nakládke či vykládke
svojmu odberateľovi. Tiež dodávateľská spoločnosť žalobcu nevedela nič o predmetných zdaniteľných plneniach, nevedela uviesť od koho tovar nakúpila, kde sa vykladal, poprela objednávanie prepravy.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom v čase zdaniteľných obchodov (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
10.1 Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
10.2 Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
10.3 Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
10.4 Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
10.5 Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
10.6 Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
10.7 Podľa § 3 ods. 6 veta prvá daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
10.8 Podľa § 24 ods. 1, písm. a/ a c/ daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
10.9 Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
10.10 Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
11. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou týkajúcou sa práva na odpočet DPH.
12. Správca dane a žalovaný po zrušení ich predchádzajúcich rozhodnutí týkajúcich sa odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2010 doplnili dokazovanie v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, dôkazy opätovne vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach a vec správne posúdili. Námietkam žalobcu v podanej žalobe nie je možné priznať úspech.
13. Správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, pričom Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.
14. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť a zaobstarať si dôkazy, ktoré preukážu v dostatočnej miere zdaniteľné plnenie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je nepostačujúce, ak daňový subjekt preukazuje dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr či iných písomných dokladov, ktoré nemusia mať povahu reálneho faktu. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočet DPH musí preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EU.
15. V prejednávanej veci z rozsiahleho dokazovania správcu dane bolo preukázané a medzi účastníkmi konania je nesporné, že išlo o reťazový obchod s bravčovým mäsom, v ktorom si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH. K reťazovým obchodom sa viaže početná ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, z ktorej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/78/2015 z 25.05.2017 a právnu vetu: „Pri výkone daňovej kontroly je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec transakcií, ak zistil, že ide o fakturačné obchodné transakcie s tovarom v reťazci dodávateľov a odberateľov, ktorého súčasťou je (bol) aj kontrolovaný daňový subjekt, a to v prípade zistenia takých objektívnych skutočností, ktoré jednoznačne nasvedčujú zneužitiu práva (získanie daňovej výhody) žalobcom ako aj ostatnými spoločnosťami v reťazci“. Ďalej správny súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/40/2015 zo dňa 28.09.2017 a právnu vetu: „Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno- právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili.
Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu“.
16. Námietku žalobcu, že správne orgány nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie, keď dôkazy nehodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, správny súd považuje za nedôvodnú. Z rozhodnutia správcu dane i žalovaného je nepochybné, že dôkazy hodnotili v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom svoju správnu úvahu i náležite odôvodnili. Správny súd poukazuje na to, že správne orgány nevychádzali len z dokladov predložených žalobcom na preukázanie uplatneného odpočtu DPH, ale žiadali od žalobcu dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a zároveň vykonávali samy dokazovanie, ktoré bolo nad rámec sféry žalobcu. Pochybnosti správcu dane v prejednávanej veci boli i podľa názoru správneho súdu dôvodné a vyplývali nielen zo skutočnosti, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke s.r.o. je daňovým subjektom, ktorý si neplnil svoje povinnosti vo vzťahu k daňovým orgánom a nepodával riadne daňové priznania, ale vyplývali najmä zo skutočností, že uvedená dodávateľská spoločnosť na výzvu správcu dane nepredložila doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov, konateľ dodávateľskej spoločnosti v čase realizácii predmetných obchodov - V. W. potvrdil pri jeho výsluchu podpísanie len 9-tich faktúr z celkového počtu 33 faktúr, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočet za mesiac január 2010 a i keď uvedených deväť obchodov so žalobcom potvrdil, nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti o nich, nevedel, kde sa tovar vykladal, kto objednával prepravu a kto ju platil, podľa jeho tvrdenia bravčové mäso nakupovala spoločnosť len od dodávateľov z Českej republiky, čo je v rozpore s CMR listami predloženými v daňovom konaní, z ktorých vyplýva, že tovar bol dodaný od zahraničných spoločností VION Wilshofen GmbH Wilshofen, Nemecko, ABATTOIRS BERNARD LOCMINE Cedex, Francúzsko a tiež z českej spoločnosti SPEKTRUM, spol. s r.o. Jihlava. Správny súd zhodne s názorom správnych orgánov dospel k záveru, že CMR listy nepreukazujú, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. skutočne fakturovaný tovar dodala žalobcovi a žalobca následne dodal tovar svojmu odberateľovi. Z uvedených medzinárodných nákladných listov - CMR vyplýva, že tovar bol dodaný od zahraničných dodávateľov priamo Púchovskému mäsopriemyslu a.s. Pri nákladke tovaru ani pri jeho vykládke sa za spoločnosť Ostwerke s.r.o. a za žalobcu nikto nezúčastnil, tovar neprevzal. Existenciu tovaru a jeho prepravu správne orgány po preskúmaní CMR listov nespochybnili, právo na odpočet DPH žalobcovi nebolo priznané z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodávok tovaru medzi dodávateľskou spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a ním. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca od deklarovaného dodávateľa na faktúrach tovar neprevzal (o tejto skutočnosti nepredložil žiadny dôkaz), nebol prítomný pri jeho dodaní svojmu odberateľovi. Tovar išiel cez jeho spoločnosť iba fakturačne, a preto nemá žiadne dôkazy okrem písomných dokladov, ktoré sa dajú vystaviť i bez odrazu reálnej situácie, že skutočne došlo k zdaniteľným plneniam uvedeným na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet DPH.
17. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku týkajúcu sa dôkazného bremena žalobcu, ktorý podľa jeho názoru vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové a iné doklady. Správny súd poukazuje na to, že žalobca síce predložil zákonom predpísané doklady na odpočet DPH, ktoré však správca dane a žalovaný spochybnili objektívnymi skutočnosťami
- nepredloženie daňových a účtovných dokladov dodávateľskej spoločnosti a výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti, a preto dôvodne žiadali od žalobcu preukázanie reálnosti zdaniteľných obchodov ďalšími dôkazmi. Správne orgány nepožadovali od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých sa nepodieľal, ale správca dane sám vykonával dokazovanie na preverenie obchodných transakcií v rámci reťazca nad rámec sféry vplyvu žalobcu. Je pravdou, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za vedenie predpísaných evidencii a nekontaktnosť svojho dodávateľa, či jeho nespoluprácu s daňovými orgánmi, ale je zodpovedný za svoju ekonomickú činnosť a musí prijať všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správny súd poukazuje i na judikatúru Súdneho dvora EU zaoberajúcou sa touto problematikou, napr. rozsudky vo veciach Teleos plc. a spol. (C-409/94), Vlaamse Olliemaatschappij NV (C-499/10, Mahagében kft. a Pétér Dávid (C-80/11 a C-142/11).
18. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu týkajúcu sa nepreukázania jeho vedomosti, že sa podieľa na zneužití práva na odpočet DPH. Správne orgány vyhodnotili vykonané dokazovanie vo vzájomných súvislostiach a s ohľadom na objektívne okolnosti (tovar išiel od zahraničných spoločností priamo k odberateľovi žalobcu, dodávateľská spoločnosť žalobcu nevedela žiadne konkrétne skutočnosti o zdaniteľných obchodoch, nepredložila účtovné a daňové doklady, daň do štátneho rozpočtu neodviedla a v súčasnosti už neexistuje, žalobca s tovarom nedisponoval, nepreberal
ho ani neodovzdával svojmu odberateľovi), dospeli k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal reálnosť zdaniteľných plnení medzi ním a dodávateľskou spoločnosťou, a tým, že tovar cez jeho spoločnosť išiel iba fakturačne, pričom si z dodávok uplatňoval odpočet DPH a následne umožnil aj jeho odberateľovi uplatnenie odpočtu, musel mať vedomosť o jeho účasti na zneužití neutrality DPH, a preto správne orgány žalobcovi odmietli priznanie práva na odpočet DPH. Správny súd i tu poukazuje na judikatúru ESD a rozsudky napr. vo veciach C-80/11 a C-142/11, C-285/09, C-504/10, v zmysle ktorých boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam práva, je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou 2006/112; osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie; vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť právo na odpočet, ak s ohľadom na objektívne okolnosti sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Správny súd sa v prejednávanej veci stotožnil s logickým záverom žalovaného, že pokiaľ žalobca prijal od svojho dodávateľa len faktúry, fyzicky s tovarom nedisponoval, nedistribuoval ho, len ho ďalej formálne fakturoval svojmu odberateľovi, mal vedieť, že sa podieľa na konaní vedúcom k zneužitiu práva na odpočet DPH. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržania miery potrebnej opatrnosti vo svojom podnikaní a neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať.
19. S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že i po doplnení dokazovania správnymi orgánmi v zmysle rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Sžf 15/2016 a po opätovnom posúdení skutkového stavu, nedošlo k odstráneniu odôvodnených pochybností daňových orgánov, že do priamej dodávky tovaru boli umelo vložené spoločnosti Ostwerke s.r.o. a žalobca, ktoré umožnili skutočnému odberateľovi tovaru získať neoprávnenú daňovú výhodu. Uvedený záver logicky vyplýva i podľa správneho súdu najmä z výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti Ostwerke s.r.o. v čase zdaniteľných obchodov - V. W., nepredložení účtovných a daňových dokladov dodávateľskej spoločnosti, neodvedení dane do štátneho rozpočtu a je zhodný i so zisteniami uvedenými v liste Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Banská Bystrica zo dňa 20.06.2012.
20. Na záver správny súd dáva do pozornosti, že musí byť v záujme žalobcu ako podnikateľského subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že daňové orgány spochybnia realizáciu zdaniteľných obchodov. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť oboznámený so svojimi povinnosťami vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov, keďže plnenie daňových povinností je jednou z podstatných podmienok podnikania. Dá sa preto oprávnene od daňovníka očakávať jeho vedomosť o tom, že pri daňovej kontrole musí preukázať, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo tak, ako je uvedené na príslušnej faktúre, z ktorej si uplatnil právo na odpočet DPH. V prejednávanej veci správca dane a žalovaný i po preskúmaní medzinárodných nákladných listov nespochybnili existenciu tovaru ani jeho prepravu, spochybnili dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúre - spoločnosťou Ostwerke s.r.o., ktorej nevznikla daňová povinnosť z titulu skutočného dodania tovaru žalobcovi, ale len formálne z dôvodu uvedenia na faktúre, ktorá by následne zakladala nárok žalobcu na odpočet DPH. Žalobca v danej veci nespochybnil, že ide o reťazový obchod s bravčovým mäsom a i keď ide o tovar, ktorý, ako on sám uviedol, vzhľadom k jeho povahe, sa prevažne dodáva od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi (spracovateľovi), žalobca musí byť ako účastník takéhoto obchodu schopný preukázať, že skutočne došlo k realizácii zdaniteľných obchodov medzi ním a dodávateľom uvedeným na faktúre, čo v prejednávanej veci bolo dôvodne spochybnené daňovými orgánmi.
21. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. S poukazom na vyššiecitované skutočnosti, keď správne orgány sa dôsledne riadili procesnoprávnym predpisom - Daňovým poriadkom, ako i hmotnoprávnym predpisom - Zákon o DPH, dostatočne zistili skutkový stav, ktorý správne právne posúdili, správny súd podľa vyššiecitovaného zákonného ustanovenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému, ktorému v konaní trovy konania nevznikli, náhradu trov nepriznal (§ 168 SSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).