Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/232/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa J., Z. V. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.X.XXXX, adresa J., Z. V. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, so sídlom Dunajská Streda, Veľkoblahovská 6750, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10C/67/2017-94 zo dňa 12.9.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia a vydal uznesenie s nasledovným výrokom: I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení : „Súd ukladá žalobkyni nenakladať s vecami, patriacimi do spoločného majetku sporových strán, uvedenými v petite žaloby, vrátane jej doplnenia. II. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej“.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z návrhu žalovaného doručeného súdu dňa 3.9.2018, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalobkyni zákaz nakladania s vecami patriacimi do BSM. Žalovaný pritom návrh odôvodnil tým, že podľa doplneného návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 2.2.2018, podaného právnou zástupkyňou žalobkyne, do masy BSM sporových strán patrí aj rodinný dom so súpisným číslom XXX, vedený na LV č. XXXX pre k. ú. Z. V.. Žalovaný nerozporuje zaradenie tohto rodinného domu do BSM sporových strán. Je pritom nepochybné, že do BSM sporových strán je nutné zaradiť nielen samotný rodinný dom (v technickom zmysle), ale všetky jeho súčasti (§ 120 ods. 1 a príslušenstvo (§ 121 ods. 1 . Takto sú logicky do masy BSM sporových strán zaradené kuchynská linka, vaňa, umývadlo, záchodová misa, vykurovacie telesá, kotol a pod. Konkrétne do príslušenstva rodinného domu sporových strán má byť zaradený krb umiestnený v obývačke predmetného rodinného domu, nadobudnutý za trvania manželstva sporových strán. Žalobkyňa s novým partnerom zostala bývať v spoločnom rodinnom dome sporových strán. Žalobkyňa dňa 31.8.2018 umiestnila na sociálnej sieti O. v skupine L. G. (G.) - t.j. Z. G. (G. R.) príspevok, v ktorom ponúka na predaj krb. Žalovaný uviedol, že ku dňu spísania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa pridali 4 komentáre, vyjadrujúce záujem o kúpu predmetného krbu. Predmetný krb je ofotený v obývačke rodinného domu zaradeného do BSM sporových strán v zapojenom a prevádzkyschopnom stave. Žalovaný nemá žiadnu pochybnosť, že sa jedná o jeho krb (patriaci do BSM). Je jednoznačné, že žalobkyňa sa takto určila do pozície, že sama jednostranne a svojvoľne chce rozhodovať o právnom osude spoločných vecí a sama chce robiť právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, ktoré úkony inak - za normálneho chodu vecí - vyžadujú súhlas aj druhého bezpodielového spoluvlastníka. Žalovaný má za to, že tomuto konaniu žalobkyne je možné predísť len súdnym zákazom vydaným v podobe neodkladného opatrenia, ktoré dočasne - do právoplatného skončenia konania upraví pomery medzi sporovými stranami, inak hrozí nečestné a nekontrolované zbavovanie sa spoločného majetku nekalou činnosťou žalobkyne.

3. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný pripojil inzerát, ktorý uverejnila žalobkyňa na sociálnej sieti 31.8.2018, v ktorom ponúkla na predaj krb - krbové kachle, ktorý je odfotený v obývačke rodinného domu zaradeného do BSM sporových strán, pričom sú pripojené štyri komentáre vyjadrujúce záujem o jeho kúpu.

4. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 (zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku - ďalej aj . Vecne argumentoval tým, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho príloh mal súd za osvedčené, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Žalovaný splnil podmienku ust. § 326 ods. 1, 2 CSP, keď opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zo žalovaným predložených listinných dôkazov je zrejmé, že je tu obava zmenšenia majetku patriaceho do BSM pre konanie žalobkyne. Z tohto dôvodu podľa prvoinštančného súdu bol dostatočne odôvodnený záver na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabránenia bezprostredne hroziacej ujmy v majetkovej sfére žalovaného. Keďže sa súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, rozhodol tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala zamietnutia návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že je absolútne nedôvodný a nezmyselný. Poukázala na to, že po rozvode manželstva strán sa im nepodarilo dohodnúť o vyporiadaní BSM. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval žalovaný, ktorý počas jej neprítomnosti z domu odsťahoval nielen osobné veci, ale aj majetok patriaci do BSM. Dňa 20.8.2018 oznámila žalovanému, že kachle v obývacej izbe jej robia problémy, je potrebné celú stenu dať opraviť a oznámila mu, že kachle je potrebné odstrániť. V prvom rade mu kachle ponúkla, predniesol, že ich nepotrebuje a následne ich ponúkla na predaj za 300,- Eur. Dňa 12.9.2018 sa jej ich podarilo za 300,- Eur odpredať a dňa 13.9.2018, keď si žalovaný prišiel pre dcéru mu odovzdala polovicu kúpnej ceny a žalovaný pred svedkami sumu 150,- Eur prijal. K odvolaniu pripojila fotografie kachieľ, zatečenej steny za nimi, aj vírivky, ktorú si údajne žalovaný odsťahoval, komunikáciu medzi stranami v maďarskom jazyku.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal. Prostredníctvom svojho advokáta predložil písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu žalobkyne, ktorým navrhol, aby odvolanie bolo zamietnuté a napadnuté uznesenie potvrdené. Prioritne poukázal na vady podaného odvolania v zmysle § 363, § 373 ods. 1 a § 365 ods. 1 s tým, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla povinnú náležitosť a to odvolacie dôvody, ktoré nie sú uvedené ani konkludentne. Ako ďalšie namietal absenciu argumentačnej základne vo vzťahu k neodkladnému opatreniu s tým, že odvolanie neobsahuje žiadnu relevantnú informáciu, ktorá by bola schopná spochybniť samotný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Bez relevancie k neodkladnému opatreniu a k odvolaniu sú informácie o rozvode, o mase BSM a údajných vyhrážkach. Je síce pravdou, že medzi sporovými stranami prebiehali mimosúdne rokovania, ktoré ale boli zmarené žalobkyňou, ktorá pred uplynutím ňou samotnou určenej lehoty na podanie odpovede, podala na súd žalobu na vyporiadanie BSM. Z predposledného odseku odvolania vyplýva, že dôvod na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tom čase existoval. Žalobkyňa žalovanému ultimatívnym spôsobom oznámila svoju vôľu zbaviť sa krbu v sms správach, v ktorých použila formuláciu „Zober krb, keď chceš, lebo ho zoberie niekto iný“. Tento štýl komunikácie podľa žalovaného vylučuje, že by sa sporové strany boli dohodli na osude krbu. Jednoducho žalobkyňa sa rozhodla, že tento krb nechce a potom sa ho zbavila. Nemá vedomosť o tom, či žalobkyňa naozaj vydala sumu 150,- Eur žalovanému z titulu polovice kúpnej ceny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia preto považuje za správne a zákonné, keďže bolo potrebné zabrániť žalobkyni vo svojvoľnom nakladaní so spoločným majetkom, ktorý je predmetom súdneho konania.

7. Ďalšie podania strany do spisu nedoručili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie je nevyhnutné s použitím § 388 zmeniť tak, že návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia bude v celom rozsahu zamietnutý.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobkyne predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a osvedčené skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalobkyni neodkladným opatrením dočasný zákaz nakladať so všetkými hnuteľnými aj nehnuteľnými vecami patriacimi do BSM sporových strán a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vyporiadanie BSM.

10. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

11. V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

15. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

16. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaná, nie je dlžníkom žalobcu.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou (v ktorej je nesprávne označený predmet konania) v spojení s jej doplnením domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán ako bývalých manželov, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu 4.10.2017, pričom k dohode o vyporiadaní BSM medzi nimi nedošlo. Podľa doplnenia žaloby predmetom BSM sú viaceré nehnuteľnosti, medzi nimi i rodinný dom, dve osobné motorové vozidlá a hnuteľné veci, pričom majetok účastníkov zaťažuje aj úver. Žalovaný sa zo spoločného rodinného domu odsťahoval, dom zostala užívať žalobkyňa. Medzi stranami nebolo sporným, že príslušenstvom rodinného domu boli aj krbové kachle.

18. Listinnými dôkazmi založenými v spise a písomnými vyjadreniami strán bolo osvedčené, že žalobkyňa sa rozhodla zbaviť predmetných krbových kachlí s tým, že jej spôsobujú problémy, tieto ponúkla žalovanému dňa 20.8.2018, žalovaný ich odmietol, následne kachle žalovaná ponúkla na sociálnej sieti na predaj za 300,- Eur. Tieto podľa osvedčeného dňa 12.9.2018 aj predala za kúpnu cenu 300,- Eur. Žalovaný pritom tvrdenie žalobkyne, s ktorým bol oboznámený, že mu polovicu kúpnej ceny, teda 150,- Eur vyplatila dňa 13.9.2018 za prítomnosti svedkov, nepoprel, hoci mal na to priestor v podanom vyjadrení k odvolaniu.

19. Ako bolo uvedené vyššie, jednou zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby právne účinky neodkladného opatrenie neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, uplatňuje sa teda princíp proporcionality. V danom prípade bolo v prvoinštančnom konaní osvedčené, že žalobkyňa sa pokúšala predať výlučne krbové kachle tvoriace príslušenstvo (§ 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka) rodinného domu patriaceho do BSM strán, aj to s uvedením konkrétneho dôvodu. Jej konanie sa pritom nedotýkalo žiadnej ďalšej nehnuteľnej či hnuteľnej veci tvoriacej masu BSM. V konaní ani nebol ničím osvedčený zámer žalobkyne nedovolene nakladať aj s ďalšími vecami v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Za danej situácie bolo potom v rozpore s princípom proporcionality, aby bolo vyhovené návrhu žalovaného na uloženie žalobkyni nenakladať so všetkými početnými vecami patriacimi do spoločného majetku sporových strán. Súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie tak prekračuje nevyhnutý rozsah a porušuje princíp proporcionality.

20. Okrem toho cit. ust. § 329 ods. 2 vyplýva, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Nadväzne pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho je vylúčené, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia, na tieto skutočnosti odvolací súd nemôže prihliadať.

21. Ako ale vyplýva z vyššie zhrnutých osvedčených skutočností, v danom prípade súd prvej inštancie predmetné neodkladné opatrenie nariadil v ten istý deň (12.9.2018), kedy podľa osvedčeného došlo k prevodu daných krbových kachlí. K zmene skutkových okolností teda nedošlo až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho bolo dôvodným, aby odvolací súd na túto zmenu skutkových okolností, ktorá nastala v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, prihliadal. V danom prípade nebolo efektívnym, aby súd neodkladným opatrením ukladal žalobkyni nenakladať s predmetnými krbovými kachľami v deň, keď k ich prevodu už reálne došlo a teda uložením požadovanej povinnosti resp. obmedzenia nebolo možné objektívne dosiahnuť ochrany, ktorej sa žalovaný domáhal. Nebol tak splnený predpoklad efektívnosti neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie, ani v časti uloženia žalobkyni nenakladať s predmetnými krbovými kachľami, teda nemalo byť ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie k 12.9.2018 už nariadené, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho vydanie, a to bez ohľadu na to, že prvoinštančný súd danou informáciou nedisponoval.

22. Žiada sa dodať, že na základe listinných dôkazov založených v spise a písomných vyjadrení strán, odvolací súd považoval za osvedčené, že medzi sporovými stranami, zatiaľ bezpodielovými spoluvlastníkmi daných krbových kachlí ako príslušenstva spoločnej nehnuteľnosti, došlo napokon ku konkludentnej dohode o predaji danej veci, keďže žalobkyňa predmetné kachle žalovanému ponúkla, on ich odmietol, pričom následne ich predala tretej osobe a žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne, že polovicu kúpnej ceny za kachle prevzal. Nariadenie neodkladného opatrenia, hoci aj len vo vzťahu k predmetným krbovým kachliam by preto bolo aj neopodstatnené, keďže už nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán.

23. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 388 v celom rozsahu zmenil tak, že návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 .

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .