Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-139-2014.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/139/2014
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30807484, Pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza proti povinnému: I. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX U., pre vymoženie istiny vo výške 147,24 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivanovi Šteinerovi PhD., Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 91501 Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie vo výške 44,45 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 147,24 EUR s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 16C/192/2007-15 zo dňa 12.11.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivanovi Šteinerovi PhD. udelené dňa 27.01.2014. 2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 14.09.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a vyčíslenie trov exekúcie. 3. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len „Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 6. Podľa § 167f ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZKR“/, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 7. Súd má z Obchodného vestníka preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 22OdK/83/2017 zo dňa 03.08.2017 vyhlásil konkurz na majetok povinného ako dlžníka a oddlžil ho tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Súd má z Obchodného vestníka ďalej preukázané, že oznámením správcu v Obchodnom vestníku, zverejneným dňa 04.09.2017, sa konkurz na majetok povinného ako dlžníka zrušil z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. 8. Osobný bankrot, resp. oddlženie fyzickej osoby je relatívne samostatné súdne konanie, ktorého dôsledkom v úspešnom prípade je, že zákonom vymedzené pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stanú nevymáhateľnými. Jednou z podmienok na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je, že dlžník musí
osvedčiť existenciu exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania. Z ustanovenia § 167f ods. 2 ZKR je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu, resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/povinnému zastavil. Podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Účinky zrušenia konkurzu osobitne upravuje § 167v ods. 4 ZKR, ktorý ustanovuje, že zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov a zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka (účinku nevymáhateľnosti), okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V takom prípade však súd rozhodne aj o zrušení oddlženia. Nakoľko účinky oddlženia zrušením konkurzu podľa § 167v ods.1,2 ZKR zostávajú zachované, má súd za to, že dôvod na zastavenie exekúcie trvá. 9. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR exekúciu zastavil. 10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov. 14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 15. Podľa § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle § 31 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. sa zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 405/2006 Z. z., vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 569/2008 Z. z. 16. Podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017, (1) Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.03.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 18. Podľa § 23 vyhlášky v znení účinnom do 31.03.2017 (1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. 19. Podľa § 26 vyhlášky v znení účinnom do 31.03.2017 Základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. 20. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 402,22 EUR, ktoré pozostávajú z
odmeny v zmysle ust. § 14 vyhlášky za 65 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 EUR po zaokrúhlení na najbližších 50 eurocentov nahor, náhrady za stratu času za 29 čo i len začatých polhodín á 0,66 EUR náhrad za poštovné 50,05 EUR a náhrad iných výdavkov 49,99 EUR, to všetko zvýšené o 20% DPH. 21. Odmenu za celkom 20 (2*10) úkonov si súdny exekútor uplatnil za doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov desiatim bankám, a to bez vedomosti o tom, či v nich má povinný vedený účet. Odmena za tieto úkony súdnemu exekútorovi nepatrí. Ako spôsob vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je takýto postup v rozpore s § 95 Exekučného poriadku (porovnaj uznesenie NS SR 6 M Cdo 6/2011 zo dňa 21.3.2012) a preto zaň nepatrí súdnemu exekútorovi uplatnená odmena za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Judikatúra túto prax súdnych exekútorov čiastočne odobrila z dôvodu hospodárnosti (poplatky za súčinnosti jednotlivých bánk výrazne prevyšovali náklady na tento postup), avšak len ako alternatívu postupu podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku. Podľa svojho zmyslu tak celé zasielanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov bankám je potrebné vnímať len ako jeden úkon zisťovania účtu povinného podľa § 15 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za ktorý súdnemu exekútorovi patrí paušálna odmena podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. len raz. (Pre úplnosť súd dodáva, že okrem toho by súdnemu exekútorovi patrila odmena za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za tie prípady, keď by v niektorej banke skutočne bol vedený účet povinného s exekvovateľným zostatkom, k čomu však zjavne nedošlo, nakoľko nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky.) 22. Ďalej súdnemu exekútorovi neprináleží duplicitne uplatňovaná odmena za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. c/, d/ uvedenej vyhlášky (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu) samostatne za doručenie každému z účastníkov, ale len raz, za jeho doručenie všetkým osobám, ktorým sa mal doručovať (zákon hovorí o doručení daného úkonu ako takého, nie o doručení úkonu účastníkovi). Nárok na túto odmenu súdnemu exekútorovi vznikne až po doručení všetkým osobám, ktorým sa malo doručovať, nepatrí mu preto ani odmena uplatnená za čiastočné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie či exekučného príkazu. Doručenie musí byť preukázané (doručenkou či iným jednoznačným spôsobom, napr. v prípade zásielok bez doručenky výpisom z poštovej knihy alebo podacím lístkom). 23. Súdnemu exekútorovi tiež nepatrí duplicitne uplatňovaná odmena za jednotlivé zisťovacie úkony. Nie je sporné, že môže žiadať informácie o viacerých skutočnostiach, z ktorých zisťovaniu každej zodpovedá jedna z definícií paušálne odmeňovaných úkonov podľa § § 15 ods. 1 písm. g/ - j/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Napriek simultánnemu preverovaniu viacerých skutočností však, ak sa jedná len o jednu listinu, je ju potrebné považovať za jeden úkon exekučnej činnosti. V takomto prípade patrí súdnemu exekútorovi za konkrétne zisťovanie odmena len raz. Paušálna odmena súdnemu exekútorovi totiž patrí len za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, a nie aj za ich jednotlivé obsahové náležitosti. 24. Súd tiež nemôže súdnemu exekútorovi priznať odmenu za tie úkony, ktorých vykonanie nebolo preukázané. Napríklad o opakovane účtovaných zisťovaniach prostredníctvom Sociálnej poisťovne sa v predloženej kópii exekučného spisu nenachádza žiaden záznam. V zmysle Kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov (§ 30) exekučný spis musí obsahovať dostatočné doklady o každom úkone, ktorý bol skutočne súdnym exekútorom vykonaný. 25. Súdnemu exekútorovi by teda s prihliadnutím na vyššie uvedené podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. patrí paušálna odmena 13,28 EUR za úkony: I. získanie poverenia na vykonanie exekúcie; II. doručenie príkazu na začatie exekúcie (ÚVTOS); III. zisťovanie majetku povinného (ODI); IV. zisťovanie účtu povinného (doručovaním PnaVE a EP bankám). Nakoľko však je odmena súdnym exekútorom dôvodne uplatnená za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nižšia, než paušálna minimálna odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súd mu priznal túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 EUR. 26. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov 3,85 EUR za poštovné, ktorých náhradu si súdny exekútor uplatnil, súd konštatuje, že sa jedná o z exekučného alebo súdneho (zásielky adresované súdu) spisu preukázané a účelne vynaložené náklady, ktorých náhrada súdnemu exekútorovi podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. patrí. Súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí tiež zvýšenie odmeny a náhrad o DPH 20%. Spolu sa teda jedná o trovy exekúcie v celkovej výške 44,45 EUR. 27. Súdnemu exekútorovi nepatrí ním uplatnená náhrada poštovného 2,65 EUR za vrátenie poverenia súdu, odblokovanie ODI a zaslanie vyúčtovania trov exekúcie obom účastníkom. Nejedná sa totiž o výdavky, ktoré by vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale o budúce výdavky súdneho exekútora spojené s administráciou ukončenia exekúcie. Výdavky za administratívne práce sú však v
zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. kryté už odmenou exekútora a nepatrí mu duplicitne ich náhrada v rámci náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. 28. Nie je ďalej možné súdnemu exekútorovi priznať ním uplatnenú náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť za „zanesenie každej listiny z úkonov na poštu, ktorá je mimo sídla exekútorského úradu“. Zanesenie listín na poštu a ich podanie na pošte je len administratívnou prácou. Všetky náhrady za administratívne práce sú ale v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnuté už v odmene súdneho exekútora. 29. Súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať ani uplatnenú náhradu zvyšnej časti poštovného a iných hotových výdavkov, nakoľko vznik žiadnych ďalších konkrétnych výdavkov v účtovaných sumách súdny exekútor nepreukázal a nevyplýva ani z ním predloženého exekučného spisu. Z vyúčtovania je navyše zrejmé, že bez ohľadu na nepreukázanie účtovaných výdavkov mnohé z nich účtuje neoprávnene a v rozpore so zákonom. Znovu účtuje najrôznejšie administratívne práce ktoré už sú kryté odmenou, požaduje náhrady za manipuláciu zo spisom za iné položky, než pripúšťa § 21 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., účtuje „poštovné“ á 0,15 EUR za elektronické doručovanie prostredníctvom ÚPVS, ktoré je však pri jednotlivých zásielkach bezplatné... 30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných, oprávnených a preukázaných trov exekúcie zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Ak povinnosť podľa II. výroku tohto rozhodnutia nebude dobrovoľne splnená, môže byť exekučne vymáhaná.