Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-40-2018.pdf
PDF · 101.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7Csp/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov 1. E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX V., občan SR, 2. M. Q., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX V. XX, občan SR zastúpení JUDr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník proti žalovanému CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu vo výške 2 000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 14.5.2018 domáhali zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6C/59/2014, boli ako žalovaní v postavení spotrebiteľov. Žalovaný sa v pôvodnom konaní voči nim domáhal zaplatenia sumy 4 000,- eur s príslušenstvom, avšak súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 66/59/2014 zistil porušenie ich spotrebiteľského práva zo strany obchodníka a to hlavne v súvislosti s postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalovaného. Rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn 6C/59/2014 z 13.9.2016, nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2016. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá". Ako spotrebitelia uplatňujú satisfakciu za porušenie ich spotrebiteľských práv. Svoje práva museli brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Keďže sú spotrebiteľmi, ktorí úspešne uplatnili porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požadujeme vo výške 2 000,- eur, čo predstavuje polovicu sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na ich úkor obohatiť v pôvodnom konaní.
3. Okresný súd Svidník vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 7Csp/40/2018-15 zo dňa 3.7.2018.
4. Žalovaná podala odpor dňa 24.7.2018, ktorý odôvodnila tým, že žalobcovia (v procesnom postavení žalovaných) v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod spis. zn. 6C/59/2014 boli úspešní, a teda žaloba bola voči nim zamietnutá v celom rozsahu. Takáto skutočnosť však bez ďalšieho skúmania nezakladá automaticky ich právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 6C/59/2014-216 zo dňa 13.09.2016, vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetom sporu v konaní 6C/59/2014 boli pohľadávky vzniknuté na základe úverového vzťahu založeného medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom (poskytovateľom úveru) a žalobcami ako dlžníkmi. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. boli postúpené na žalovaného (t.j. spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o.) neplatne pre nedodržanie náležitostí upravených ustanoveniami § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Je teda zrejmé, že dôvodom pre zamietnutie žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník, 6C/59/2014, je skutočnosť, že žalovaný nebol v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože nenadobudol uplatňované pohľadávky od pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s., resp. došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávok z pôvodného veriteľa na žalovaného. Platnosť (pôvodného) záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o splátkovom úvere č. 0620825935, resp. samotnú túto úverovú zmluvu však v konaní nespochybňoval ani konajúci súd ani žalobcovia v procesnom postavení žalovaných. V predmetnom konaní 6C/59/2014 nebolo preukázané, že by úverová zmluva a v konečnom dôsledku celý úverový vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou vykazovali nejaké (akékoľvek) porušenie práv žalobcov ako spotrebiteľov, a teda pohľadávka uplatnená v konaní 6C/59/2014 bola v čase jej uplatnenia pohľadávkou platnou, riadne preukázanou, bez existencie neprijateľných zmluvných podmienok alebo rozporu so zákonom. Dôvodom pre zamietnutie žaloby tak bol iba nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaného ako žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávok v zmysle zákona o bankách. V nadväznosti na uvedené žalovaný má za to, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadneho práva žalobcov ako spotrebiteľov, a teda nebola naplnená hypotéza právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zakladajúca nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov, žalovaný je presvedčený, že interpretácia tohto ustanovenia je jednoznačná, a to že právo na primerané finančné zadosťučinenie priznáva spotrebiteľovi iba vo vzťahu k subjektu, ktorý zodpovedá za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitným predpisom. Pokiaľ by aj konajúci súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľov (žalobcov), ktoré zakladá nárok na primerané finančné zadosťučinenie, toto právo prináleží žalobcom výlučne vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi, t.j. voči Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá nedodržala náležitosti platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ je teda žaloba uplatnená voči spoločnosti CASH COLLECTORS SK s.r.o. (žalovanému) ako postupníkovi, žaloba je nedôvodná pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na dôvažok, žalovaný zastáva názor, že žalobný návrh vykazuje znaky zjavného zneužitia práva, a preto by podľa ustanovenia čl. 5 C. s. p. nemal požívať právnu ochranu. Navrhol žalobu zamietnuť.
5. Predmetom konania bolo zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
7. Z rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6C/59/2014-216 zo dňa 13.9.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.12.2016, súd zistil, že súd žalobu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že žalovaný sa domáhal zaplatenia sumy 4 000,- eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že žalovaní uzatvorili dňa 1 1.3.2005 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomáškova 48, 832 27 Bratislava, IČO: 00 151 653 zmluvu č. 0620825935. Súčasťou tejto zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 a sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne. Žalovaní sa v zmysle zmluvy oboznámili so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov a súhlasili s nimi. Na základe zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa žalovaným úver vo výške 4 979,09 eura. Žalovaní sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 69,41 eura, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 1.4.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 1.3.2005. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k prvému dňu v mesiaci. Žalovaní sa zaviazali splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania. V zmysle základných podmienok si zmluvné strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške uvedenej v základných podmienkach a to 99,58 eura, pričom tento poplatok bol splatný v deň podpisu zmluvy. Ďalej si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eura mesačne. Výška úverovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 10,60 % ročne, pričom táto úroková sadzba bola platná v deň podpisu zmluvy. V zmysle zmluvy si zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 5,40 % ročne, pričom táto ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania zmluvy mení v prípade, ak dôjde k zmene úrokovej sadzby, poplatkov alebo sa žalovaní omeškajú so splátkou alebo uhradia splátku v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy.
8. Slovenská sporiteľňa a spoločnosť Havel, Holásek & Partners uzatvorili dňa 21.10.2010 v súlade s ustanovením § 524 a nast. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE. V prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená pod č. 877 aj pohľadávka voči žalovaným.
9. Havel, Holásek & Partners podľa čl. 4.3 písm. i) zmluvy o postúpení č. 0919/210/CE svojím listom zo dňa 27.10.2010 požiadala Slovenskú sporiteľňu o písomné udelenie povolenia na postúpenie pohľadávok na tretí subjekt. Slovenská sporiteľňa dňa 5.11.2010 tento súhlas udelila. Slovenská sporiteľňa oznámila postúpenie pohľadávky žalovaným doporučenými listami zo dňa 12.11.2010.
10. Havel, Holásek & Partner a spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015 uzatvorili dňa 1.12.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 1.12.2010. Na základe uvedeného prešla na žalobcu pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému v 1. rade oznámením zo dňa 3.1.2011 a žalovanej v 2. rade oznámením zo dňa 24.1.2011, ktorými ich zároveň vyzvala na okamžitú úhradu pohľadávky.
11. Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2010 je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť' ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Žalobca nepreukázal doručenie výziev žalovaným v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu neplatné a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné, alebo nesplatné pohľadávky. Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal, nepredložil dôkaz o tom, že takéto výzvy boli žalovaným doručované a aj doručené. Je teda zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.
12. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2018 zástupkyňa žalovaného zotrvala na vyjadrení a postoji k predmetnej žalobe, ktorú načrtli už v podanom odpore. Poukázala na dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žaloby vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/59/2014 pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na porušenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak tu ide o zodpovednosť postupcu a nie o zodpovednosť žalovaného v tomto konaní, preto sa necítili byť pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a voči ním by žaloba nemala smerovať. Naviac v tomto konaní 6C/59/2014 vôbec sa súd nezaoberal a neboli spochybnené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Nebolo tam konštatované zo strany súdu porušenie práv spotrebiteľa.
13. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2018 zástupca žalobcov uviedol, že súd sa v pôvodnom konaní nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ani náležitosťami zmluvy, a to práve z dôvodu, že zamietal žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Ak by žalobca bol aktívne vecne legitimovaný, tak by sa ďalej týmito podmienkami zaoberal. Bolo by nespravodlivé, aby v tomto konaní bolo upreté právo žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie len preto, že pôvodná žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, kedy sa súd nezaoberal zmluvnými podmienkami. Podľa nášho názoru došlo k naplneniu hypotézy podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a teda mali žalovať stranu sporu pôvodného konania.
14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 , ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
20. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
21. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
22. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
25. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba je dôvodná, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/59/2014 úspešne uplatnili porušenie práva spotrebiteľa, preto majú právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie ich práva nesie zodpovednosť. Žalovaní v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/59/2014 dosiahli zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobcovia museli čeliť súdnemu konaniu, v ktorom im hrozilo zaplatenie sumy 4 000,- eura s príslušenstvom. V uvedenom konaní niesol žalobca (teraz žalovaný) úplnú zodpovednosť za úspešnosť žaloby. Požadované finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,- eur považuje súd za primerané s poukazom na to, že pokiaľ by žalovaní vo vyššie uvedenom konaní nedosiahli úspešné uplatnenie svojich spotrebiteľských práv - neplatnosť postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, čelili by riziku zaplatenia sumy 4 000,- eur s príslušenstvom. Javilo by sa skutočne nespravodlivé, ak by v tomto konaní bolo upreté právo žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie len preto, že pôvodná žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, kedy sa súd nezaoberal zmluvnými podmienkami. Aj samotné zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie je úspechom žalobcov, ktorý dosiahli v konaní, ktoré proti nim vyvolal žalovaný (nie jeho právny predchodca) a len v tomto konaní mohli žalobcovia uplatniť porušenie svojich spotrebiteľských práv a neplatnosť postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto považoval žalovaného za pasívne vecne legitimovaného v tomto spore.
26. Je irelevantné, žalobcom vznikla majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by zakladala dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje ako podmienku vznik ujmy, ba dokonca ani spôsobilosť porušenia privodiť ujmu spotrebiteľovi tak, ako to bolo v znení zákona účinného do 9.6.2013. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, preto postačuje iba úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, čo v danom prípade preukázané bolo. Právne zastúpení žalobcovia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/59/2014 úspešne uplatnili porušenie svojich práv spotrebiteľov, keď dosiahli zamietnutie žaloby, čo samo o sebe postačuje na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
27. Priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia musí byť primeraná, aby naplnila satisfakčnú, výchovnú a odstrašujúcu funkciu tohto právneho inštitútu. V konkrétnom prípade sa môže výška primeraného finančného zadosťučinenia rovnať aj majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila. V tomto konaní však žalobcovia požadovali zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur, čo vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný od žalobcov požadoval zaplatenie sumy 4 000,- eur sa javí ako primerané, aby splnilo odradzujúcu a satisfakčnú funkciu vo vzťahu k profesionálom, ktorí sa zaoberajú poskytovaním spotrebiteľských úverov.
28. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).