Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-1339-2018.pdf
PDF · 72.99 KB
Case nature
Area
Subarea
27Ek/1339/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO 00 151 700 proti povinnému V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. X. XXXX/XX, XXX XX U., o vymoženie 315,38 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/1339/2018 zo dňa 23.10.2018 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/1339/2018 zo dňa 23.10.2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 27Ek/1339/2018 zo dňa 23.10.2018, ktoré vydal vyšší súdny úradník, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.09.2018 domáhal od povinného vymoženia 315,38 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/44/2014 zo dňa 07.02.2017. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného a pod. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012). Vzhľadom ku skutočnosti, že oprávnenému z návrhu na vykonanie exekúcie nebol exekučným titulom priznaný nárok na náhradu škody spôsobenej povinným, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že oprávnený predložil súdu právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/44/2014 zo dňa 07.02.2017, podľa ktorého bol obžalovaný V. M. povinný nahradiť D. I. škodu vo výške 281,- eur a S. F. škodu vo výške 415,28 eur. Ďalej oprávnený v sťažnosti uviedol, že listom zo dňa 21.11.2013 svojmu poistenému Dušanovi Monišovi (manželovi Viery Monišovej ) oznámil výplatu poistného plnenia vo výške 175,95 eur z titulu poistnej udalosti č.
132020704 zo dňa 11.11.2013 (poistná zmluva č. 71000608822). K návrhu na vykonanie exekúcie boli doložené doklady preukazujúce výplatu poistného plnenia dňa 22.11.2013 vo výške 175,97 eur. Taktiež v sťažnosti oprávnený uviedol, že listom zo dňa 24.01.2014 oznámil Daniele Železnej výplatu poistného plnenia vo výške 139,41 eur z titulu poistnej udalosti č. 1420202382 zo dňa 02.10.2013 (poistná zmluva č. 7100744569). K návrhu na vykonanie exekúcie boli doložené doklady preukazujúce výplatu plnenia zo dňa 27.01.2014 poškodenej Daniele Železnej. S poukazom na § 813 ods. 1 OZ má oprávnený za to, že výplatou poistného plnenia prešlo na neho právo na náhradu škody, ktoré bolo v právoplatnom rozhodnutí priznané Viere Monišovej a Daniele Železnej. Na záver sťažnosti oprávnený uviedol, že si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas i v trestnom konaní. Okresný súd Trnava však v predmetnom rozsudku opomenul o jeho uplatnenom nároku rozhodnúť a priznal nárok na náhradu škody priamo jeho poisteným Dušanovi Monišovi a Daniele Železnej. Ako dôkaz priložil i oznámenie k trestnému konaniu v konaní č. ORP-2809/01-TT-TT-2013 adresovaný OO PZ Trnava zo dňa 21.11.2013 a 24.01.2014. Z vyššie uvedených dôvodov preto oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.
4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
12. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
13. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne v napadnutom uznesení uzavrel, že oprávnený nemá v
danom exekučnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, hoci nevysvetlil, prečo nie je možné aplikovať § 813 ods. 1 OZ. V zmysle vyššie uvedených ustanovení exekučný súd musí uviesť, že § 36 a § 37 Exekučného poriadku je potrebné vykladať v kontexte na to, že i exekučné konanie je súdnym konaním a vo väzbe na vzájomné vzťahy medzi základným a exekučným konaním. V tomto systematickom výklade § 36 ods. 1 Exekučného poriadku len reaguje a dopĺňa pre účely exekučného konania v súčasnosti platný § 217 ods. 1 CSP, ktorý normuje časové medze právoplatnosti súdnych rozhodnutí a § 228 ods. 1 CSP, ktorý normuje subjektívne medze právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Súd základného konania (teda aj trestného adhézneho konania), aby zaistil právnu istotu účastníkov právneho vzťahu na novej vyššej kvalitatívnej úrovni, musí o všetkých aspektoch nároku (aj o nositeľovi oprávnenia, resp. povinnosti) rozhodnúť k určitému rozhodnému okamihu. Iba tak je zabezpečená efektívna súdna ochrana ohrozených alebo porušených práv. Týmto okamihom je čas vydania rozhodnutia. K tomuto okamihu sú s právnou relevantnosťou určení i nositelia práv a povinností. Tento okamih je relevantný i pre exekučné konanie. Po tomto okamihu, resp. ak exekučný titul aj následne nadobudol právoplatnosť, nemožno úspešne uplatňovať skutočnosti nastalé pred jeho vydaním (t. j. i kto je subjekt práva, resp. povinnosti), a to ani v exekučnom konaní. Z tohto pohľadu je potrebné vykladať príslušné ustanovenia Exekučného poriadku o právnom nástupníctve v exekučnom konaní.
16. Premietnutím týchto záverov na danú veci je zrejmé, že k prechodu práva na oprávneného podľa § 813 ods. 1 OZ od poistených došlo pred vydaním exekučného titulu (vydaný 07.02.2017) plnením oprávneného poisteným dňa 11.11.2013, resp. 27.01.2014. Z tohto dôvodu procesné nástupníctvo oprávneného malo byť zohľadnené v základnom konaní a nemožno túto skutočnosť vzniknutú pred vydaním exekučného titulu zohľadniť v exekučnom konaní. Na uvedenej skutočnosti nič nemení fakt, že oprávnený si uplatnil nárok na náhradu škody v danej trestnej veci, avšak o tejto súd meritórne nerozhodol.
17. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/1339/2018 zo dňa 23.10.2018 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.