Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-124-2009.pdf
PDF · 95.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/124/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 60 31 55 proti žalovanej: D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V., zast.: Mgr. Jana Pohančeníková, Koprivnická 9/A, 841 01 Bratislava, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á vypratať trojizbový byt č. XX s príslušenstvom o celkovej výmere 70,05 m2, ktorý sa nachádza na siedmom poschodí bytového domu, súpisné číslo XXX, na L. XX X. V., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, okres Bratislava II, obec Bratislava mestská časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov a vyprataný odovzdať žalobcovi do 30 dní po zabezpečení náhradného bytu žalobcom.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.06.2009 domáhal určenia, že k prechodu nájmu bytu č. XX, na X. posch. na L. H. XX X. V., zapísanom na LV č. XXXX, parc.č. XXXX/X, okres Bratislava II, obec Bratislava- m.č. Ružinov, k.ú. Ružinov po nebohom nájomcovi L. Š. na žalovanú nedošlo. Zároveň sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť predmetný byt vypratať a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že podľa protokolu XX/X o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov má do správy zverený vyššie uvedený obecný byt, ktorý je vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava. Uvedený byt bol Rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 19.10.1990 pod č. byt XXX-X-XXX/XX pridelený nájomcovi L. Š., bývalému manželovi žalovanej. Dňa 27.03.2007 nájomca bytu L. Š. zomrel a dňa 01.06.2007 sa jeho syn obrátil na žalobcu so žiadosťou o prechod nájmu bytu, ktorý odôvodnil tým, že ako syn nájomcu s ním v byte žil. Mestská časť Bratislava
- Ružinov jeho žiadosti nevyhovela. Okresný súd Bratislava II rozsudkom, č. k. 15C/55/2004-44, zo dňa 19.05.2004 zrušil spoločný nájom predmetného bytu rozvedených manželov D. Š. a L. Š. a určil za výlučného nájomcu sporného bytu L. Š.. Dňa 14.07.2004 podpísal nebohý L. Š. čestné prehlásenie, že od novembra 2003 býva v byte sám, nakoľko sa jeho bývalá manželka i syn odsťahovali. Nakoľko sa žalobca dozvedel, že v predmetnom byte mala bývať s nebohým jeho bývalá manželka - žalovaná, podal na menovanú žalobu, nakoľko mal za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky prechodu nájmu bytu.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že v predmetnom byte býva so svojím synom ako matka, teda osoba blízka, nie ako cudzia osoba. Spoločnú domácnosť neopustila, ale bola nútená z dôvodov osobnej bezpečnosti sa často uchýliť k iným osobám, nakoľko v stave alkoholického opojenia bola fyzicky napádaná, čo bol aj dôvod podania návrhu na rozvod manželstva z jej strany. Žalobca sa o byt nestaral ani v čase, keď bol vytopený v dôsledku poruchy.
4. Súd čiastočným rozsudkom, č.k. 8C/124/2009-90, zo dňa 07.04.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4Co/793/2014-115, zo dňa 31.05.2017, právoplatným dňa 17.07.2017 určil, že k prechodu nájmu bytu č. XX na X. poschodí na L. XX X. V. po neb. nájomcovi L. Š. na žalovanú nedošlo.
5. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.08.2018 uviedla, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k. 3Co/168/2010-135 zo dňa 22.09.2011 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 14C/141/2007-113, zo dňa 26.03.2010 tak, že určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo (na L. Š. U..) a v časti povinnosti vypratať byt rozsudok potvrdil, pričom na str. 4 uviedol, že D. Š. (v tomto konaní žalovaná) je povinná sa z bytu vysťahovať a vyprataný byt odovzdať žalovanému do 15 dní odo dňa, kedy jej bude zabezpečený náhradný byt. Žalovaná so svojím synom sa o byt riadne starali, na predmetnom byte zabezpečili výmenu okien, pričom žalobca sa nejavil ako riadny a starostlivý hospodár. Žalobca si zatiaľ nesplnil súdom uloženú povinnosť prideliť žalovanej náhradný byt. Ďalej poukázala na to, že z príslušného uznesenie VZ OSN je tu právna povinnosť štátov OSN vytvárať a rešpektovať podmienky pre spájanie rodín i so zreteľom na garanciu v Ústave SR, že právo na bývanie sa zaručuje.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Tunajší súd rozsudkom, č.k. 15C/55/2004-44, právoplatným dňa 09.09.2004, zrušil právo spoločného nájmu žalovanej a jej bývalého manžela L. Š. st. k predmetnému bytu a určil za výlučného nájomcu bytu bývalého manžela žalovanej. Súčasne uložil žalovanej povinnosť sa z bytu vysťahovať a vyprataný byt odovzdať manželovi do 15 dní odo dňa, kedy jej bude zabezpečený náhradný byt.
8. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k. 3Co/168/2010-135, zo dňa 22.09.2011 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 14C/141/2007-113, zo dňa 26.03.2010 tak, že určil, že k prechodu nájmu bytu na syna žalovanej, L. Š. U.., nedošlo.
9. Z listu žalovanej zo dňa 19.07.2005 adresovaného bývalému manželovi L. Š. F.. vyplýva, že L.. Š. ponúkol žalovanej na prenájom 2-izbový zariadený byt na W. H.. Č.. XX X. V.. Výška nájomného bola stanovená na 12.900,- Sk. Ponuku žalovaná odmietla z dôvodu neprimerane vysokého nájomného v pomere k jej mesačnému čistému príjmu, ktorý predstavoval 9.763,- Sk. Žalovaná mala za to, že ponuka bola v zmysle platnej právnej úpravy neakceptovateľná (§ 712 ods. OZ) z dôvodu absencie splnenia požiadavky dôstojného bývania.
10. Zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že na dnešného vlastníka bytu, resp. správcu bytu neprešla povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu pre žalovanú pôvodne určenú výlučnému nájomcovi. V konaní 14C/141/2007 žalovaná sama uviedla, že opustila spoločnú domácnosť a žila na B.. Tiež uvádzala, že jej bola zo strany bývalého manžela ponúknutá bytová náhrada, ktorú neprijala z dôvodu finančnej náročnosti. Žalobca nemal záujem na uzavretí právneho titulu so žalovanou smerujúceho k zlegálneniu jej vzťahu k predmetnému bytu. Ako z obsahu spisu vyplýva, bývalý manžel žalovanej si splnil svoju ponukovú povinnosť, ponúkol jej bytovú náhradu, ktorú keďže neprijala, táto povinnosť zanikla. Bližšie k okolnostiam tejto skutočnosti odkázal na obsah predmetného a aj súvisiacich spisov tunajšieho súdu.
11. Žalovaná pred súdom uviedla, že predmetný byt bol jej manželovi pridelený v čase, keď boli zobratí a mali spolu i dieťa. Tento byt spoločne užívali a odchádzala odtiaľ spolu so synom väčšinou na noc, keď ich manžel po požití alkoholu napádal. Nikdy však domácnosť v predmetnom byte trvale neopustila. Je pravda, že manžel jej ponúkol bytovú náhradu, ale tú však nemohla prijať, nakoľko jej príjem bol 8.000,- Sk a nájom bol vo výške 12.500,- Sk, pričom jej nijakým spôsobom neprispieval na výživu. Ponuka na bytovú náhradu jej bola adresovaná bývalým manželom rok pred jeho smrťou, v tom čase ju zastupovala kancelária JUDr. Repáka, v spolupráci s ktorou písomne túto bytovú náhradu odmietli, pričom k exekúcii ani k inej ponuke potom už neprišlo. V súčasnosti je stav v užívaní bytu nezmenený, bývala v ňom spolu so synom. Nemala inú možnosť bývania, nie je vlastníčkou ani nájomkyňou nehnuteľnosti.
12. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese uviedol, že medzi bývalými manželmi vzhľadom na smrť jedného z nich nedošlo k vyporiadaniu BSM. Žalovaná zabezpečila finančné prostriedky, ktorými sa zaplatil dlh na nájomnom. Od vtedy až do súčasnosti takýto problém s užívaním bytu nie je, naopak, žalovaná ho so synom zveľaďuje, vymenila okná a je toho času v lepšom stave ako bol pri pridelení.
13. Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
14. Podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
15. Podľa § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f)alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov, nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.
16. Podľa § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.
17. Podľa § 712c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. Ustanovenia osobitného zákona o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane. Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.
19. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.
20. Súd čiastočným rozsudkom , č.k. 8C/124/2009-90, právoplatným dňa 17.07.2017 určil, že k prechodu nájmu bytu na žalovanú po nebohom L. Š. nedošlo. V odôvodnení súd uviedol, že žalovaná nežila s L. Š. v jednej domácnosti, potom čo sa od neho spolu so synom odsťahovala tesne pred rozvodom. Túto skutočnosť potvrdila aj sama vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.10.2012. Tak, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 15C/55/2004-44, zo dňa 19.05.2004, spoločný nájom predmetného bytu D. Š. a L. Š. bol zrušený a za výlučného nájomcu bol určený L. Š.. Na základe výpovedí a skutočností preukázaných v tomto konaní je nespochybniteľné, že žalovaná nežila s nájomcom L. Š. F.. v tomto byte už dlhšiu dobu a neviedla s ním spoločnú domácnosť v zmysle § 115 zák. č. 40/1964. Samotná žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že opustila po rozvode manželstva ich domácnosť vedenú v spornom byte na Jašíkovej ulici na niekoľko rokov spolu so synom, a teda nemohla uhrádzať náklady na spoločné potreby, čím neboli splnené podmienky v zmysle § 706 ods. 1 OZ.
21. V konaní tunajšieho súdu, sp. zn. 15C/55/2004, bol právoplatne zrušený spoločný nájom predmetného bytu, pričom za výlučného nájomcu súd určil t.č. nebohého L. Š. F.. Žalovaná bola povinná sa z bytu vysťahovať do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že L. Š. následne žalovanej ponúkol náhradný byt, avšak túto ponuku neakceptovala najmä s ohľadom na neprimeranú výšku nájomného v porovnaní s jej zárobkovými možnosťami. Takzvané právo bývania je zvláštnym a nepomenovaným občianskoprávnym vzťahom trvajúcim od zrušenia práva spoločného nájmu k bytu manželov právoplatným súdnym rozhodnutím až do zániku práva užívať byt podľa ustanovenia § 712c Občianskeho zákonníka. Jeho základ je v hmotnoprávnom ustanovení § 712c Občianskeho zákonníka. Obsah tohto práva na bývanie je určený obsahom a účelom ustanovenia § 712c Občianskeho zákonníka, a to - zaistiť dočasnú potrebu bývania do tej doby, než bude za byt poskytnutá bytová náhrada. Ak jednému z bývalých manželov bola v súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení náhradného bytu, trvá právo bývania od právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu až do uplynutia lehoty určenej na vysťahovanie sa z bytu, plynúcej od zabezpečenia bytovej náhrady. Povinnosť vysťahovať sa z bytu je podmienená zabezpečením bytovej náhrady. To znamená, že pokiaľ nie je splnená táto podmienka, má ten, komu bola uložená povinnosť sa vysťahovať, právo v byte bývať (§ 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právny inštitút bytovej náhrady je v hmotnom práve upravený v rámci ustanovení o nájme bytu (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka), predovšetkým v ustanovení § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jeho význam sa najzreteľnejšie prejavuje v ustanovení § 712c Občianskeho zákonníka vyjadrujúceho zásadu, že ak má nájomca právo na bytovú náhradu, nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, dokiaľ nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Rozhodovanie o bytovej náhrade je nielen rozhodovanie o lehote plnenia, ale zároveň aj rozhodovanie o veci samej. Vecou samou je potom konanie vo veciach týkajúcich sa bytov, v ktorých podľa hmotného práva prichádza do úvahy uloženie povinnosti vypratať byt až potom, ako bude zabezpečená príslušná bytová náhrada, ako aj vtedy, keď vypratanie je odopreté s odkazom na dobré mravy v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bytová náhrada má logickú a vecnú súvislosť s vyprataním bytu, a s ním predstavuje vec samu (rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/43/2010 zo dňa 29.03.2011).
22. S bezdôvodným neuzavretím nájomnej zmluvy o bytovej náhrade je spojený následok spočívajúci v zániku nároku na bytovú náhradu. Súd je však názoru, že v prípade žalovanej nešlo o bezdôvodné neprijatie ponuky jej bývalého manžela. Vzhľadom na jej zárobkové pomery v rozhodnom období nebola schopná mesačne uhrádzať nájomné v stanovenej výške 12.900,- Sk, podľa listu žalovanej založenom na č.l. 129. Jej mesačný čistý príjem predstavoval 9.763,- Sk. Žalujúca strana tento listinný dôkaz nerozporovala. Žalovaná mala nárok, aby jej bol zabezpečený náhradný byt, prostredníctvom ktorého by jej bolo umožnené realizovať právo na dôstojné bývanie. Je samozrejmosťou, že po úhrade nájomného mala mať žalovaná k dispozícii finančné prostriedky v aspoň takej výške, aby bola schopná zabezpečiť si základné životné potreby, ako stravu, ošatenie a pod. Keďže mesačné nájomné za ponúknutý náhradný byt presahoval jej mesačný príjem, nemohlo dôjsť k naplneniu požiadavky dôstojnosti bývania. Žalovaná by nebola schopná uhrádzať takto určené nájomné riadne a včas, preto by sa akceptovaním takejto ponuky vystavila riziku výpovede nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného, kedy nájomcovi v zásade neprislúcha bytová náhrada. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval odmietnutie bytovej náhrady za bezdôvodné. Keďže následne už žalovanej nebola predložená ďalšia ponuka bytovej náhrady, bola oprávnená v byte zotrvať aj napriek zrušeniu spoločného nájmu bytu.
23. Bývalý manžel žalovanej zomrel dňa 27.03.2007. V tomto konaní bolo čiastočným rozsudkom právoplatne rozhodnuté, že nájom bytu na žalovanú neprešiel. Z dokazovania vyplynulo, že predmetný byt obýval aj syn žalovanej, L. Š. U.., ktorý sa domáhal určenia, že naňho prešiel nájom bytu v konaní tunajšieho súdu, sp. zn. 14C/141/2007. V uvedenom konaní bolo takisto právoplatne určené, že na syna žalovanej nájom bytu neprešiel. V súčasnosti je skutkový stav taký, že nájom bytu z nebohého L. Š.D. F.. neprešiel na žiadnu osobu. Aktuálne žalovaná obýva byt bez právneho dôvodu, a preto jej súd uložil povinnosť byt vypratať v prospech žalobcu ako správcu majetku hlavného mesta SR Bratislavy. Zároveň však platí, že od právoplatnosti rozsudku, č.k. 15C/55/2004-44, žalovanej nebola zabezpečená adekvátna bytová náhrada. Bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva. Keďže L. Š. F.. už nie je nositeľom práv a povinností, a teda subjektom, ktorý by mohol splniť súdom uloženú povinnosť zabezpečiť náhradný byt, táto povinnosť prislúcha v rovnakom rozsahu žalobcovi, v prospech ktorého sa má byt vypratať. Uvedeným rozhodnutím mal súd na zreteli zachovanie právnej istoty žalovanej.
24. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia tak súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, a preto jej vyhovel, pričom zároveň uložil žalobcovi povinnosť zabezpečiť žalovanej náhradný byt.
25. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V čiastočnom rozsudku súd nerozhodol o trovách konaniach, preto k uvedenému pristúpil až v konečnom rozhodnutí. Žalobca sa domáhal určenia, že na žalovanú neprešiel nájom bytu, s čím vecne súvisí aj nárok na vypratanie bytu, pričom spoločne predstavujú vec samu. Zároveň však žalobca žiadal, aby bola žalovanej uložená povinnosť vypratať byt bez povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu. V tejto časti bol žalobca neúspešný. Keďže pomer úspechu strán sporu možno považovať v zásade za rovnovážny, súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.