Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci žalobcu: A. C., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XX/XX, XXX XX K. Š. - K., právne zastúpeného JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Badín, so sídlom Družstevná, 976 32 Badín, IČO: 31 622 500, právne zastúpeného Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, o zaplatenie 1.228,47 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.228,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.228,47 € od 01.09.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 04.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.228,47 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 10.05.2017 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii pastier hovädzieho dobytka, strážnik a ostatné práce podľa pokynov vedúceho za dohodnutú mzdu vo výške 960,- € mesačne. Pracovný čas so žalovaným bol v bode 4.c pracovnej zmluvy dohodnutý v trvaní 42 hodín týždenne. Žalovaný sa už pri dojednaní pracovného času dopustil závažného porušenia Zákonníka práce, pretože tento v ustanovení § 85 pripúšťa možnosť dohodnúť najviac 40 hodinový pracovný úväzok. Akýkoľvek čas odpracovaný nad túto hranicu sa považuje za prácu nadčas. Žalovaný tak učinil úmyselne, aby žalobcu ukrátil o mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas. Počas trvania pracovného pomeru poskytol žalovaný žalobcovi mzdu v nasledujúcej výške: za mesiac máj 2017 za 179 odpracovaných hodín vo výške 493,37 €, za mesiac jún 2017 za 286 odpracovaných hodín vo výške 725,85 € a za mesiac júl 2017 za 276 odpracovaných hodín mzdu vo výške 731,86 €. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výplatných pások žalobcu, ktoré vyhotovil žalovaný ako doklad o výplate mzdy, v ktorých je uvedený tak počet odpracovaných hodín, ako aj výška mzdy. Keď si žalobca porovnal výšku svojej skutočnej mzdy s mesačnou mzdou dohodnutou v pracovnej zmluve a jej prepočtom mzdy za hodinu práce, bol výšku vyplatenej mzdy reklamovať v mzdovej učtárni žalovaného. Zamestnankyne žalovaného mu uviedli, že mzda je vypočítaná správne. Následne ho žalovaný začal pre jeho námietky šikanovať, čo napokon aj viedlo k skončeniu pracovného pomeru, pretože žalovaný odmietol pokračovať v práci za prepočítanú hodinovú mzdu, ktorá je takmer na úrovni minimálnej mzdy, hoci jeho mesačná mzda bola dohodnutá v dvojnásobnej výške, ako je mesačná minimálna mzda. Po skončení pracovného pomeru si žalobca zabezpečil kontrolný prepočet mzdy u inej mzdovej účtovníčky tak, aby boli rešpektované ustanovenia Zákonníka práce o odmeňovaní a zistil rozdiely vo svoj neprospech pri odmeňovaní za prácu. Rozdiel v počte odpracovaných hodín podľa ustanoveného týždenného pracovného času a počtu žalobcom skutočne odpracovaných hodín bol za mesiac máj 2017 67 hodín, za mesiac jún 2017 110 hodín, za mesiac júl 2017 116 hodín. Žalobca za necelé 3 mesiace trvania pracovného pomeru odpracoval 293 hodín práce nad ustanovený pracovný čas. Napriek uvedenej skutočnosti žalobcovi ani v jednom mesiaci nebola vyplatená celá mzda za nadčasové hodiny, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a v mesiaci júl 2017 ani mzdové zvýhodnenie za sviatok. Rozdiel v neposkytnutej mzde za mesiac máj 2017 je 260,48 €, za mesiac jún 2017 457,70 € a za mesiac júl 2017 549,13 €. Celkový rozdiel predstavuje sumu 1.267,31 € a o túto sumu žalovaný ukrátil žalobcu pri výpočte jeho mzdy. Žalobca podal na Inšpektorát práce Banská Bystrica podnet na vykonanie inšpekcie práce, v ktorom poukázal na porušenie pracovnoprávnych predpisov žalovaným v oblastiach dĺžky pracovného času, nepretržitého odpočinku v týždni a mzdy. Inšpektorát práce Banská Bystrica po prešetrení podania potvrdil porušenie jednotlivých ustanovení Zákonníka práce tak, ako ich namietal žalobca s tým, že sa nezhodujú časové údaje o počte odpracovaných hodín žalobcom podľa výplatných pások s hodinami predloženými žalovaným. Inšpektorát práce v tejto súvislosti upozornil na skutočnosť, že do jeho právomoci nepatrí overovanie autentickosti listín, ktoré mu žalovaný predložil na výkon inšpekcie a že sa má žalovaný obrátiť so svojím nárokom na súd. Na základe kontrolných zistení Inšpektorátu práce Banská Bystrica žalovaný doplatil žalobcovi sumu 38,84 € ako doplatok mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a prácu vo sviatok a súčasne mu zaslal výplatnú pásku ako doklad o vyúčtovaní tejto sumy. Žalovaný ďalej zaslal žalobcovi zápočtový list, v ktorom uviedol výrazne nižší počet žalobcom odpracovaných hodín v jednotlivých mesiacoch v porovnaní s odpracovanými hodinami, ktoré sú uvedené vo výplatných páskach za jednotlivé mesiace vyhotovenými žalovaným, a to za mesiac máj 2017 bol počet odpracovaných hodín podľa výplatných pások 179 hodín, počet odpracovaných hodín podľa zápočtového listu bol 126 hodín, teda rozdiel za mesiac máj 2017 je 53 odpracovaných hodín. Za mesiac jún 2017 bol počet odpracovaných hodín podľa výplatných pások 286 hodín, počet odpracovaných hodín podľa zápočtového listu 180 hodín, rozdiel v počte odpracovaných hodín je 106. Za mesiac júl 2017 je počet odpracovaných hodín podľa výplatných pások 276, počet odpracovaných hodín podľa zápočtového listu 186 a rozdiel v počte odpracovaných hodín je 90 hodín. Žalovaný takto svojvoľne zmenil dochádzku žalobcu, aby mu nemusel vyplatiť mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, resp. aby ho vyplatil v symbolickej výške 38,84 €. Zo strany žalovaného ide zjavne o podvodné konanie, pretože iný počet odpracovaných hodín uvádza na výplatných páskach za jednotlivé mesiace a iný počet v zápočtovom liste. Niet pochýb, že žalovaný tak urobil v úmysle, aby nemusel žalobcovi doplatiť mzdu a mzdové zvýhodnenie, ktoré mu riadne prináleží podľa ním odpracovaných hodín. Správne je počet hodín odpracovaných žalobcom uvedený na výplatných páskach vyhotoveným žalovaným. Žalovaný tento počet zmenil až potom, čo sa žalobca začal aktívne domáhať svojich práv, či už výzvou na zaplatenie dlžnej sumy alebo podaním podnetu na Inšpektorát práce Banská Bystrica. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si podanou žalobou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.228,47 € s príslušenstvom

2. Súd žalobe vyhovel a vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Cpr/14/2017-23 zo dňa 15.01.2018. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 10.05.2017, podľa ktorej pracoval žalobca pre žalovaného na pozícii pastier hovädzieho dobytka, strážnik a ostatné práce podľa pokynov vedúceho za dohodnutú mzdu vo výške 960,- € vrátane sviatkov a nadčasov. Žalovaný bol nútený so žalobcom ukončiť pracovný vzťah okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce dňa 08.08.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.08.2017 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V dňoch 04.10.2017 a 18.10.2017 bola u žalovaného vykonaná inšpekcia práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Opracovaný čas žalobcu tak, ako ho uvádza žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu v ním vytvorených tabuľkách nevyplýva zo žiadneho dokumentu, ako ani zo žiadnej evidencie žalovaného. Žalovaný považuje skutočnosti prezentované zo strany žalobou za zavádzajúce, nakoľko ním predložené prepočty sú žalobcom vykonštruované len pre účely tohto konania na základe žalobcom deklarovaného nároku, ktorý však nie je žalovaným žiadnym spôsobom verifikovaný a ani uznaný. Žalovaný nikdy nedal pokyn, ako ani žalovaný nikdy netrval na prítomnosti a na výkone práce žalobcu v takom rozsahu, ako si ho žalobca sám bez vedomia a pokynu žalovaného, ako zamestnávateľa vyčíslil, pričom doposiaľ ani nepreukázal, že by uplatňovaný rozsah prace pre žalovaného skutočne vykonal. Inšpektorát práce v bode 8. na strane 5 protokolu uviedol, že fond pracovného času zamestnanca A. C. za obdobie 11.05.2017 do 31.07.2017 bol 464 hodín. Zamestnanec A. C. podľa predloženej evidencie pracovného času za toto obdobie odpracoval 492 hodín. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu nadčas 28 hodín, zo ktorú mu patrí mzda a mzdové zvýhodnenie. Z predložených výplatných pások vyplýva, že mzdu zamestnávateľ zamestnancovi poskytol, ale mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku mu do prerokovania protokolu poskytnuté nebolo. Ako nesporne vyplýva z protokolu, zistenie samotného Inšpektorátu práce Banská Bystrica o žalobcovej práci vykonanej nadčas predstavuje zistenie o práci vykonanej nadčas v rozsahu 28 hodín. Uvedenú skutočnosť vzal žalovaný na vedomie, pričom tento zistený nedostatok v lehote stanovenej Inšpektorátom práce Banská Bystrica odstránil, keď žalobcovi doplatil mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v počte 28 hodín a mzdové zvýhodnenie za odpracovaný sviatok 05.07.2017 v počte 6 v termíne do 20 dní odo dňa prerokovania protokolu, t. j. 27.10.2017. Žalovaný zaslal žalobcovi zápočtový list, v ktorom uviedol žalobcom skutočne odpracované hodiny v jednotlivých mesiacoch, ktoré sa zhodujú s výplatnými páskami za jednotlivé mesiace vyhotovené žalovaným. V žiadnom prípade žalovaný nesúhlasí s tým, že by dochádzalo k podvodnému konaniu v súvislosti s prepočtom skutočne odpracovaných hodín, práve naopak, po vykonanej inšpekcii práce uznal žalovaný nedostatok vytknutý inšpekciou práce a na základe toho došlo k zosúladeniu skutočného stavu s právnym stavom. Žalovaný dáva opakovane do pozornosti tú skutočnosť, že žalobcovi nikdy nedal pokyn na prácu nadčas, ani mu prácu nadčas neodsúhlasil. Žalovaný zásadne trval na výkone práce podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný žalobcovi výslovne nariadil, či dal súhlas na výkon nadčasovej práce. Za účelom preukázania skutkového stavu navrhol žalovaný v konaní vypočuť štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Mojmíra Haška predsedu predstavenstva, oboznámiť sa s originálmi listín výplatných pások žalobcu, evidencie pracovného času. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať' práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Na základe uvedených skutočností žalovaný neuznáva nárok žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky uplatneného nároku.

3. Uznesením č. k. 7Cpr/14/2017-38 zo dňa 15.02.2018 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cpr/14/2017-23 zo dňa 15.01.2018.

4. Žalobca písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.03.2018 rozporuje, že v mzde vo výške 960,- € dohodnutej v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu je zahrnutá aj mzda za nadčas a sviatky. Poukázal na ustanovenie § 121 a 122 Zákonníka práce. Postup žalovaného pri výplate mzdy je v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi, ktoré nedovoľujú zamestnávateľovi v prípade pracovnej pozície pastiera dohodnúť, že v základnej mzde je zohľadnená práca nadčas a práca vo sviatok. Ďalej poukázal na § 99 Zákonníka práce, podľa ktorého je povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času. Žalobca pri uplatnení svojho nároku vychádzal z počtu odpracovaných hodín, ktoré boli uvedené vo výplatných páskach, ktoré odovzdal žalobcovi žalovaný pri výplate každej mzdy. Žalobca nepozmeňoval ani nijako neupravoval výplatné pásky, ako to tvrdí žalovaný, ale vždy a od začiatku pri uplatňovaní svojich nárokov, či už voči žalovanému, inšpektorátu práce, ako aj súdu, predkladá stále tie isté a rovnaké výplatné pásky, ktoré vyhotovil žalovaný. Žalobca pri porovnaní svojej mzdy a pracovného času uvedeného v pracovnej zmluve so mzdou a pracovným časom uvedeným vo výplatných páskach zistil, že je tu zjavný nepomer v jeho neprospech. Keď sa bol na tieto skutočnosti pýtať na mzdovom oddelení žalovaného, bolo mu uvedené, že sa nerozumie mzdovému účtovníctvu a že jeho mzda je vypočítaná korektne, a to aj napriek tomu, že jeho prepočítaná hodinová mzda podľa pracovnej zmluvy bola v dvojnásobnej výške oproti prepočítanej hodinovej mzde uvedenej na výplatných páskach. Žalovaný sa odvoláva na protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorý má potvrdzovať správnosť a zákonnosť jeho postupu. Žalovaný pritom opomína základný fakt, že kontrolou vykonanou Inšpektorátom práce Banská Bystrica bolo u žalovaného zistených viacero porušení Zákonníka práce tak, ako sú identifikované aj v žalobe a až na základe týchto zistení musel žalovaný doplatiť žalobcovi náhradu mzdy za sviatok, hoci predtým tento nárok žalobcu rozporoval. Jediné, čo inšpektorát práce nebol v rámci svojej právomoci schopný rozhodnúť, bola otázka žalovaným pozmenenej evidencie pracovného času. Inšpektor práce žalobcovi uviedol, že nemá v tomto patričné vyšetrovacie právomoci, aby posúdil, ako žalovaný pozmenil evidenciu odpracovaného času žalobcom a odkázal žalobcu na uplatnenie svojich nárokov na súd, čo aj žalobca urobil. Inšpektorát práce Banská Bystrica v protokole v tejto súvislosti uviedol, že pri výkone inšpekcie práce je povinný vychádzať z dokladov predložených žalovaným a do jeho právomoci nepatrí overovanie autentickosti listín.

5. Žalovaný písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.05.2018 ozrejmil, že k odstráneniu zistených nedostatkov a k urovnaniu preukázaných mzdových nárokov došlo doplatením žalobcovi čiastky 38,84 €. Žalobca nepreukázal ním deklarovaný výkon práce vo vyššom rozsahu, než tento eviduje žalovaný. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotná prítomnosť na pracovisku ešte nie je automaticky výkon práce. Pokiaľ ide o evidenciu pracovného času, tú žalobca ako zamestnávateľ vedie a viedol. Práve na za základe žalovaným vedenej evidencie pracovného času bol vyhotovený zápočtový list pre žalobcu, ktorý obsahuje aj počet odpracovaných hodín za celkovú dobu trvania pracovného pomeru žalobcu. Údaje z evidencie pracovného času žalobcu boli poskytnuté Inšpektorátu práce pri vykonaní inšpekcie. Žalovaný tvrdí, že nárok žalobcu sa opiera o podklady, ktoré jednoznačne nepreukazujú, že žalovaný odpracoval reálne viac hodín, ako bolo preukázané vrámci kontroly Inšpektorátu práce.

6. Na pojednávaní súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že so štatutárom žalovaného sa dohodli na pracovných podmienkach, najmä pokiaľ ide o sumu, za ktorú bude prácu vykonávať. Následne žalobca podpísal pracovnú zmluvu s tým, že pri podpise si kontroloval hlavne výšku dohodnutej mzdy. V prvý deň, kedy nastúpil do zamestnania, mu predseda družstva p. Haško okrem technických vecí, ktoré dohadovali, odovzdal zošit s pečiatkou, a jeho podpisom s tým, že do zošita bude žalobca zapisovať dochádzku, teda počet odpracovaných hodín a rozsah vykonaných prác. Žalobca toto považoval za zbytočné, nakoľko práca pastiera je stále rovnaká, ani nevedel, čo tam vlastne bude zapisovať, ale nakoniec povinnosť danú zamestnávateľom plnil a každý deň zapisoval čas od kedy do kedy pásol a kde pásol dobytok. Boli to rôzne lokality a názvy lúk. S p. Haškom sa dohodli na tom, že každý druhý deň na 6 hodín mala žalobcu striedať pastierka, ktorá je dôchodkyňa. Počas tých 6 hodín mal mať žalobca voľno na oddych. Jeho pracovná náplň spočívala v tom, že mal povinnosť 12 hodín byť s dobytkom na pasienku 1 deň a druhý deň ráno od 06.00 do 12.00 hodiny ho mala striedať pastierka. V tom čase mal mať žalobca voľno, následne od 12.00 do 18.00 hodiny toho istého dňa mal prevziať stádo a dopásť ho. Taká bola pôvodná dohoda. Komplikácia však vznikla z dôvodu, že pastierka do práce nenastúpila, namiesto pastierky obsadil túto prácu údržbár družstva O. C.. Z uvedených dôvodov sa musel postaviť elektrický ohradník na určitú časť pasienka, kde žalobca stádo vyviedol, vohnal do ohrady, nakoľko údržbár bez pastierskych skúseností a psa by nevedel dobytok ovládať a následne údržbár pobudol pri dobytku 6 hodín. Dobytok bol v ohrade a sám sa pásol. Po 6 hodinách prišiel žalobca, ktorý dobytok prevzal na voľné pasenie. Okrem uvedeného žalobcovi pribudli aj ďalšie povinnosti, napr. čistenie maštale, ktoré mohol vykonávať iba vtedy, keď dobytok nebol v maštali, pričom tieto práce realizoval vrámci pracovného voľna počas 6 hodín. Ďalej vykonával práce, ako presekanie pasienku, pretože bol toho názoru, že toto je jeho náplň práce. Predseda družstva sa vyjadril, že to nie je problém, že mu všetko zaplatí. Pri odovzdaní prvej výplatnej pásky za mesiac máj 2017 videl žalobca nezrovnalosti, preto kontaktoval predsedu družstva. Namietal počet uvedených hodín vo výplatnej páske. Žalobca vypovedal, že bol prakticky každý deň v práci, aj počas soboty, aj počas nedele. Pracoval tak, že pracoval od 06.00 hodiny ráno do 18.00 hodiny večer 1 deň a od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny ďalší deň a takto sa to obmieňalo, plus navyše vykonával práce, čo nemohol odpracovať údržbár. Všetko to zapisoval do knihy výkonov, teda rozsah pracovného času a rozsah vykonaných prác. Knihu výkonov na konci mesiaca odovzdal predsedovi. Následne žalovaný knihu výkonov spracoval a bola podkladom na vypracovanie výplatnej pásky. Knihu výkonov odovzdával p. Hanuliakovej, ktorá zastupovala predsedu družstva. Rovnako pri druhej výplate za mesiac jún 2017 žalobcovi opätovne nesedela výška mzdy, a tak sa dopytoval žalovaného a žiadal vysvetliť rozpor. Predseda družstva žalobcove námietky voči výške mzdy neakceptoval, preto žalobca následne oslovil predsedu družstva mailom a žiadal vysvetliť výšku zúčtovanej mzdy, ktorú mu vyplatili. Mailom požiadal žalovaného o vypracovanie pracovného harmonogramu, na základe čoho sa začal proces zastrašovania, a to tak, že p. Hanuliaková spolu s vedúcou živočíšnej výroby doručili žalobcovi na pasienku písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, kde bola uvedená zmena pracovného času s tým, že dobytok sa bude pásť od 06.00 hodiny do 12.00 hodiny, následne hodinu nebol žiaden pokyn, čo sa s dobytkom má robiť a potom sa mal dobytok ďalej pásť od 13.00 do 19.00 hodiny. Následne žalobca kontaktoval žalovaného s tým, že mu mailom oznámil, že odmieta za takýchto okolností ďalej pracovať, vzhľadom na množstvo odpracovaných hodín a prácu nadčas, teda že už nechce pracovať nadčas, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Po doručení zmeny pracovného režimu p. Hanuliaková prišla žalobcu kontrolovať o polnoci, či je na pracovisku a oznámila mu, že dobytok sa ráno sťahuje naspäť na družstvo. Ďalšie dni ďalej vznikali konflikty ohľadne toho, kto, čo má robiť a ako sa má robiť. Žalovaný argumentoval tým, že práca pastiera sa takto vykonáva niekoľko rokov a nič sa na tom meniť nebude. Následne žalobca oznámil žalovanému, že pokiaľ to bude takto, nepodpíše žiadnu hmotnú zodpovednosť a ani dobytok už nevyženie na pasenie. Žalobca ďalej na pojednávaní vypovedal, že so štatutárnym zástupcom žalovaného sa dohodol na hrubej mzde mesačne vo výške 960 €. Zároveň uviedol, že pri podpísaní pracovnej zmluvy sa s predsedom družstva dohodol, že dobytok bude na pastve 12 hodín denne, pričom pokyny mu dával štatutár žalovaného ústne. Mal dohodu so žalovaným, že jeden deň bude pracovať 12 hodín, druhý deň 6 hodín. Pokiaľ ide o knihu výkonov, do ktorej zapisoval svoj pracovný čas, žalobca uviedol, že do tejto knihy sa nikto nepodpisoval, iba raz vedúca živočíšnej výroby vypočítala výšku mzdy a rukou to dopísala a podpísala do knihy výkonov. Uviedol, že výplatné pásky spolu so stravnými lístkami si preberal osobne na družstve od p. Hanuliakovej. Žalobca na pojednávaní nevedel uviesť, či výplatné pásky, ktoré mu odovzdával zamestnávateľ, obsahovali pečiatku, podpis, resp. iné identifikačné údaje žalovaného. Po nahliadnutí do súdneho spisu a prezretí výplatných pások, ktoré doložil žalobca ako listinné dôkazy, žalobca skonštatoval, že na výplatných páskach nie je uvedený zamestnávateľ, nie je tam pečiatka, ani podpis zamestnávateľa. Žalobca ďalej vypovedal, že jeho priamym nadriadeným bola p. A. - vedúca živočíšnej výroby, s ktorou v priebehu pracovného pomeru komunikoval, avšak je pravda, že všetky problémy, ktoré vznikli, riešil priamo s predsedom družstva. Vedúca živočíšnej výroby mu v priebehu pracovného pomeru už ďalšie pokyny na výkon práce nezadávala, pretože pokiaľ ide o pracovný čas a náplň práce, tieto boli dohodnuté v pracovnej zmluve a v 1. deň nástupu do zamestnania.

7. Žalovaný doručil súdu dňa 03.09.2018 listinné dôkazy, a to fotokópiu strán z knihy pracovných výkonov, ku ktorej uviedol, že žalobca značil počet odpracovaných hodín v jednotlivé dni, pričom pri jednotlivých mesiacoch je uvedená výhrada žalovaného ako zamestnávateľa k počtu odpracovaných hodín uvádzaných zo strany žalobcu, keď pri každom odpracovanom mesiaci je uvedené - nesprávne vykázaný počet odpracovaných hodín za mesiace máj, jún, júl 2017. Poukázal, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ nikdy neuznal počet odpracovaných hodín, ktoré si žalobca ako zamestnanec sám zaznačil do knihy pracovných výkonov, žalovaný počet odpracovaných hodín považuje za nesprávny, nepreukázaný a zavádzajúci. Žalovaný nikdy nedal pokyn, ako ani netrval na prítomnosti a na výkone práce žalobcu v takom rozsahu, ako si ho žalobca sám bez vedomia a pokynu žalovaného, ako zamestnávateľa, vyčíslil, pričom žalobca doposiaľ nepreukázal, že by uplatňovaný rozsah práce pre žalovaného skutočne vykonal.

8. V písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 08.10.2018 žalobca uviedol, že harmonogram pasenia - pastevný rok 2017, ktorý doložil do súdneho spisu žalovaný, podľa ktorého malo pasenie prebiehať 7 dní v týždni, pričom v čase od 6.30 hod. do 7.00 hod. mal byť dobytok presunutý do oplôtku, v čase od 7.00 hod. do 13.00 hod. mal byť v oplôtku bez potreby pastiera a v čase od 13.00 hod. do 18.30 hod. mal byť voľne pasený za pomoci pastiera, tento dokument nebol nikdy žalobcovi predložený a pasenie dobytka neprebiehalo podľa tohto dokumentu. Na harmonograme absentuje podpis žalobcu, ktorý by potvrdzoval, že žalobca bol s týmto dokumentom oboznámený a že ide o popis jeho práce. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia predložil do súdneho spisu e-mail zo dňa 22.07.2017, teda z času, kedy vrcholila jeho diskusia so žalovaným ohľadom preplatenia nadčasov, ktorým požiadal žalovaného o zaslanie harmonogramu pasenia hovädzieho dobytka, ako to predvídal čl. 4.c pracovnej zmluvy. Ak by žalobcovi bol poskytnutý harmonogram pasenia dobytka v máji 2017, nebol by logicky žiadal žalovaného o jeho poskytnutie o dva mesiace neskôr. Žalovaný žiadosti žalobcu vyhovel a o dva dni neskôr - 24.07.2018 mu zaslal na e-mail harmonogram pasenia hovädzieho dobytka. V tomto harmonograme je rozvrh pasenia hovädzieho dobytka urobený tak, ako žalobca uviedol na pojednávaní dňa 06.08.2018. Podľa tohto harmonogramu mal žalobca dlhé zmeny, kedy pásol 12 hodín a krátke zmeny, kedy pásol 6 hodín, pričom zostávajúce hodiny bol dobytok v oplôtku pod dozorom údržbára p. C., keďže tento nebol pastierom a dobytok nevedel voľne pásť. Okrem toho aj priamo v tele mailu žalovaného zo dňa 24.07.2017 je uvedené, že harmonogram bol dohodnutý pred podpisom pracovnej zmluvy, pasenie spočívalo v dvanásťhodinovom pobyte zvierat na pasienku za prítomnosti pastiera a že tento spôsob pasenia nebol doteraz zo strany žalobcu namietaný, to znamená, že 24.07.2017 žalovaný potvrdil, že žalobca pracoval každý druhý deň 12 hodín a že túto skutočnosť, nerozporoval, avšak v prebiehajúcom súdnom konaní tvrdí, že nikdy nepracoval 12 hodín denne. E-mail žalovaného preukazuje, že harmonogram predložený žalovaným v podaní zo dňa 30.08.2018, ktorý mal byť údajne vypracovaný 23.05.2017, je podvrh a nezodpovedá skutočnosti. Harmonogram bol vypracovaný neskôr, aby odôvodnil neposkytnutie mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas žalobcovi. Pokiaľ ide o knihu pracovných výkonov, táto obsahuje zápisy, ktoré do nej vykonával žalobca, avšak boli do nej dodatočne dopísané poznámky pravdepodobne predsedom žalovaného o nesprávnom vykázaní odpracovaných hodín. Žalobca v tejto súvislosti opätovne poukázal na e- mailovú komunikáciu z 22.07.2017 a 24.07.2017, ktorá jednoznačne preukazuje, že žalobca pracoval striedavo 6 a 12 hodín denne, čo na jednej strane potvrdzuje tvrdenie žalobcu obsiahnuté v žalobe a počet odpracovaných hodín vo výplatných páskach založených do súdneho spisu žalobcom a na druhej strane popiera zápisy žalovaného o nesprávne vykázanom počte odpracovaných hodín. Ďalším dôkazom preukazujúcim tvrdenie žalobcu je preškrtnutý zápis o spôsobe výpočtu mzdy za mesiac jún 2017. Ide o zápis, ktorý do knihy pracovných výkonov vykonala vedúca živočíšnej výroby p. A. začiatkom júla 2017, keď žalobca odovzdal knihu ako podklad pre výpočet svojej mzdy. Zápis p. A. zodpovedá počtu hodín odpracovaných žalobcom tak, ako je uvedený aj vo výplatnej páske za mesiac jún 2017, ktorú žalobca založil do súdneho spisu. Uvedený zápis potvrdzuje, že začiatkom júla 2017 nebol medzi sporovými stranami rozpor ohľadom počtu odpracovaných hodín a že počet žalobcom odpracovaných hodín za mesiac jún 2017 bol 286, ako je to uvedené v knihe pracovných výkonov aj vo výplatnej páske založenej do súdneho spisu žalobcom. Preškrtnutie zápisu o výpočte mzdy vykonal predseda žalovaného po tom, čo žalobca porovnaním svojej hodinovej mzdy podľa pracovnej zmluvy s hodinovou mzdou podľa výplatných pások dospel k záveru, že za mesiace máj a jún 2017 zarobil menej, ako mu prináleží a že by mu mali byť doplatené hodiny práce nadčas. Žalobca požiadal žalovaného e-mailom zo dňa 19.07.2017 o písomné vysvetlenie výpočtu výšky mzdy, t. j. po tom, čo mu bola mzda za jún 2017 pripísaná na účet a doručená výplatná páska, na čo mu žalovaný odpovedal nasledujúci deň 20.07.2017 vo všeobecnej rovine, ako sa vypočítava jeho mzda a že vedúca živočíšnej výroby mu nabudúce bude dopisovať do knihy výkonov len odpracovaný čas, a nie aj výšku mzdy. Preškrtnutie vykonané predsedom žalovaného a e-mail žalovaného zo dňa 20.07.2017 nespochybňuje počet hodín odpracovaných žalobcom. Minimálne v tejto komunikácii by žalovaný mal uviesť, že počet odpracovaných hodín nie je správny. Žalovaný však tento počet vôbec nespochybnil. Predmetné dôkazy preto preukazujú, že žalovaný odpracoval taký počet hodín, ako je uvedený na výplatných páskach založených do súdneho spisu žalobcom. Ak by zápisy o nesprávnom počte odpracovaných hodín boli učinené v čase výpočtu mzdy osobitne za máj 2017, bola by žalobcovi táto skutočnosť namietaná oveľa skôr. V žiadnej komunikácii medzi sporovými stranami však až do skončenia pracovného pomeru nikdy nebolo žalobcovi vytýkané nesprávne vykazovanie počtu odpracovaných hodín. K tomu došlo až po skončení pracovného pomeru po tom, čo si žalobca začal uplatňovať nárok na zaplatenie mzdy za prácu nadčas. Pokiaľ ide o evidenciu odpracovaného času založeného do súdneho spisu žalovaným, žalobca evidenciu odpracovaného času nikdy nevidel, nikdy mu nebola predložená na nahliadnutie a na dochádzke absentuje podpis žalobcu. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy predseda žalovaného poskytol žalobcovi knihu pracovných výkonov, do ktorej si mal žalobca zaznamenávať odpracovaný čas, čo aj žalobca urobil, preto jediným relevantným dôkazom o počte odpracovaných hodín je kniha pracovných výkonov. Porovnaním jednotlivých položiek uvedených na výplatných páskach, ktoré žalobca založil do súdneho spisu na preukázanie svojich tvrdení s položkami uvedenými vo výplatných páskach, ktoré založil do súdneho spisu žalovaný, možno konštatovať, že jediný rozdiel je len v počte odpracovaných hodín. Podľa výplatných pások založených do spisu žalovaným odpracoval žalovaný v 2. štvrťroku 2017 spolu 306 hodín a dosiahol zárobok 1.650,20 €, čo znamená priemerný zárobok vo výške 5,3928 €/hod.. Ak však budeme vychádzať z výplatných pások založených do súdneho spisu žalobcom, potom žalovaný odpracoval v 2. štvrťroku 2017 spolu 465 hodín a dosiahol rovnaký zárobok 1.650,20 €, čo znamená priemerný zárobok vo výške 3,5488 € / hod., teda presne taký istý priemerný hodinový zárobok, ako je uvedený na výplatnej páske za mesiac júl 2017 ako priemerný hodinový zárobok žalobcu, a to nielen vo výplatnej páske doloženej žalobcom, ale aj výplatnej páske doloženej žalovaným; to znamená, že za mesiac máj a jún 2017 odpracoval žalobca 465 hodín tak, ako je uvedené v žalobe, a nie 306 hodín, ako to tvrdí žalovaný.

9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Mojmíra Haška, ktorý vypovedal, že so žalobcom mal ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy vzájomnú dohodu čo sa týka náplne práce, výšky mzdy, práv a povinností zmluvných strán. Nakoľko ide o pracovný pomer, ktorý má svoje špecifiká, keďže náplňou práce bolo pasenie hospodárskych zvierat, začiatok pracovného pomeru bol špecifický tým, že sa začínalo v inom režime, ako štandardne, a to: zvieratá keď sa rozpásajú, tak prvý deň sa pasie hodinu, druhý deň 2 hodiny atď.. V priebehu dvoch týždňov kým sa zvieratá nenaučia pásť, až keď sú zvieraná zapasené, tak sa prechádza na štandardný režim pasenia, t. j. že zvieratá zhruba 10 až 12 hodín denne sú na pastve. Počiatočný rozpášací režim sa robil za účasti dvoch pastierov, ktorí realizovali p. C. a p. O. a zo začiatku aj za účasti ostatných zamestnancov živočíšnej výroby. Následne štandardný režim pasenia je nastavený na dvoch pastierov, ktorí sa striedajú obdeň, čiže jeden deň pasie jeden pastier, druhý má voľno a nasledujúci deň sa striedajú. Medzi p. C. a p. O. došlo k nezhodám, ktoré vyvrcholili k požiadavke p. C.Í., že pôjde pásť. Na požiadavku p. C. žalovaný pristúpil, ale režim pasenia musel prispôsobiť tak, aby ho jeden pastier dokázal zvládnuť. Nakoniec žalovaný pasenie zabezpečil tak, že postavil elektrický ohradník. Dohoda bola taká, že žalobca mal zvieratá pásť v čase od 12.00 do 18.00 hodiny, resp. od 13.00 do 19.00 hodiny každý deň, teda malo to byť 6 hodín denne s tým, že v ostatnom čase mali byť zvieratá v maštali, alebo v elektrickej ohrade. V čase, keď chodil štatutár žalovaného kontrolovať žalobcu v poobedňajších hodinách, tak žalobca vykonával prácu riadne, tzn. že pásol zvieratá, V ostatnom čase, teda v doobedňajších hodinách, štatutár žalovaného žalobcu nechodil kontrolovať, teda neviem sa vyjadriť, či zvieratá pásol, alebo nepásol. Žalovaný k elektrickému ohradníku vysielal p. C., ktorý zabezpečoval údržbu elektrického ohradníka, aby fungoval. Štatutár žalovaného vykonával kontrolu žalobcu najmä vtedy, keď sa žalobca ozval, že je nejaký technický problém, ktorý treba riešiť. Pokiaľ ide o pokyny na výkon práce pre žalobcu, tieto bol oprávnený dávať, štatutár žalovaného. Štatutárny zástupca žalovaného nedával žalobcovi pokyny na to, aby vykonával aj prácu nadčas. Štatutárny zástupca žalovaného nemá vedomosť o tom, že by iný zamestnanec dával žalobcovi pokyn, aby vykonával prácu nadčas. Žalobca si viedol evidenciu pracovného času. Za týmto účelom mu bol poskytnutý zošit vo formáte A5, kde si mal značiť svoj pracovný výkon, ktorý štatutárny zástupca žalovaného následne kontroloval a verifikoval. Pokiaľ si žalobca v evidencii pracovného času a výkonu prác vykázal nejaké práce, ktoré neboli dohodnuté a odsúhlasené, tak ich štatutárny zástupca žalovaného neverifikoval a neodsúhlasil. Po tom, ako sa prešlo na štandardný režim pasenia, žalobca začal namietať priemernú hodinovú mzdu, pričom štatutár žalovaného sa mu snažil vysvetliť, že pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa dohodli, že za mesiac pasenia mu bude vyplatená mzda, ktorá je uvedená v pracovnej zmluve a v prípade prác, ktoré sa odrobia naviac, ale nie pri pasení, teda inej činnosti a budú schválené štatutárom žalovaného, tak tieto práce budú zaplatené mimo dohodnutej mesačnej mzdy v pracovnej zmluve. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že žalobca prestal plniť svoje pracovné povinnosti a došlo k opakovanej absencii žalobcu na pracovisku. K výplatným páskam, ktoré v konaní predložil žalobca, sa štatutárny zástupca žalovaného vyjadril, že výplatné pásky nie sú potvrdené žalovaným a verifikované, teda podpísané štatutárom žalovaného. Pracovnú zmluvu pre žalobcu pripravovala p. Ing. Hanuliaková, ktorá je podpredsedníčka družstva a zároveň má na starosti personálnu agendu. S harmonogramom pasenia, ktorý predložil v konaní žalovaný datovaný dňom 23.05.2017 podľa tvrdenia štatutára žalovaného bol žalobca oboznámený. S harmonogramom pasenia ho oboznamoval štatutár žalovaného ešte pred podpisom pracovnej zmluvy, nakoľko bez toho sa nedajú ani objasniť a vysvetliť pracovné podmienky, za ktorých bude pastier prácu vykonávať. Výkon pastiera v poľnohospodárskej prvovýrobe je špecifický a všade sa to štandardne robí tak, že zmluva sa uzatvára na pastevné obdobie, ktoré v sebe obsahuje aj čas voľna, ktorý sa čerpá po ukončení pastevného obdobia, takže v praxi to znamená to, že 5 mesiacov pastier robí a následný mesiac potom čerpá voľno. Pokiaľ ide o vyhotovovanie výplatných pások, štandardne zamestnanec odovzdá na konci mesiaca výkaz, ktorý si vypísal, ide o výkaz práce, ktorú za kalendárny mesiac vykonal. Následne rozsah vykonaných prác odkontroluje príslušný vedúci úseku. V prípade žalobcu to bola p. Ing. A.. Odkontrolované a vypočítané podklady vedúci úsekov následne predložia štatutárovi žalovaného na konečnú úpravu a korekciu. Štatutár buď verifikuje a potvrdí to, čo napísali vedúci, alebo koriguje konečné výstupy. Výplatné pásky vypracováva Ing. Hanuliaková na základe vstupných údajov, ktoré sú jej takýmto spôsobom predložené. Pokiaľ ide o výplatné pásky, ktoré predložil do súdneho spisu žalobca, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že výplatné pásky videl až u právneho zástupcu žalovaného. Po nahliadnutí výplatných pások, ktoré predložil do súdneho spisu žalobca, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že písmo na rube výplatnej pásky za mesiac jún 2017 je jeho písmo. Číslice na výplatnú pásku napísal v čase, keď mali so žalobcom diskusiu, či priemerná hodinová mzda je taká, alebo onaká. So žalobcom mal štatutár žalovaného rozpor ohľadne priemernej hodinovej mzdy a snažil sa mu vysvetliť, že priemerná mzda sa odráža od mzdy, ktorá je uvedená v pracovnej zmluve. Strany sporu sa v pracovnej zmluve dohodli na odmene za vykonanú prácu za odpracovaný čas a tá keď sa vydelila počtom hodín uvedených v zmluve, tak by mala vyjsť suma, ktorú na rub výplatnej pásky napísal. Štatutárny zástupca žalovaného po nahliadnutí do súdneho spisu potvrdil autentickosť e-mailovej komunikácie založenej na č. l. 114 a 120 súdneho spisu, pričom uviedol, že predmetné e-maily s uvedeným obsahom posielal žalobcovi. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní nevedel vysvetliť, prečo v mailovej komunikácii zo dňa 20.07.2017 uvádzal, že žalobca by mal za obdobie trvania pracovného pomeru, teda od 11.05.2017 do 30.09.2017 odpracovať 1098 hodín, čo sedí s prílohou mailu z č. l. 118 súdneho spisu ako súčet normohodín a počty predpokladaných odpracovaných hodín sú takmer totožné s odpracovanými hodinami na výplatných páskach, ktoré predložil v konaní žalobca.

10. Svedkyňa Ing. Jana Hanuliaková na pojednávaní vypovedala, že pracuje na ekonomickom úseku; vedie účtovníctvo, vypracováva u žalovaného mzdy a má na starosti poštu. Vstupné údaje pre vypracovanie mzdy spracovávajú vedúci jednotlivých úsekov, pričom ona to po formálnej stránke odkontroluje, následne dokumenty idú na schválenie k predsedovi, ktorý ich má právo upravovať a definitívne podpísané údaje, nahadzuje do počítača, ktorý vygeneruje výplatnú pásku. Výplatné pásky vytlačí na A4 podľa abecedného zoznamu zamestnancov, manuálne výplatné pásky nastrihá, z druhej strany sa označujú pečiatkou žalovaného. Vo výplatných termínoch si zamestnanci prídu pre stravné lístky a zároveň si zoberú výplatnú pásku. Pre spracovanie miezd používa software Intelsoft, ktorý je nastavený tak, že po ukončení uzávierky mesiaca a uzatvorení účtovného podsystému miezd za konkrétny mesiac, sa nedajú už meniť údaje v uzatvorenom mesiaci na výplatnej páske. Svedkyňa nevedela ozrejmiť skutočnosť, akým spôsobom mohlo dôjsť k tomu, že zo strany žalobcu a žalovaného boli predložené rôzne verzie výplatných pások. Pokiaľ ide o spôsob zadávania údaja o zákonnom nároku na dovolenku, svedkyňa uviedla, že počet dní dovolenky zadáva sama, a to tak, že zistí od kedy do kedy trvá pracovný pomer a vypočíta zákonný nárok na dovolenku, čo je 1/12 zo zákonného nároku. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť ku skutočnosti, že vo výplatných páskach, ktoré založil do súdneho spisu žalobca, je uvedený zákonný nárok na dovolenku počas trvania pracovného pomeru 11,5 dňa, kdežto na výplatných páskach, ktoré doložil do spisu žalovaný, je uvedený zákonný nárok na dovolenku počas trvania pracovného pomeru v počte 6 dní. Zároveň uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca počas trvania pracovného pomeru u žalovaného čerpal dovolenku. Po nahliadnutí do súdneho spisu svedkyňa potvrdila autentickosť mailovej komunikácie založenej na č. l. 117 a 118 súdneho spisu. Uviedla, že harmonogram rozvrhu pracovného času vypracovala na základe jej vedomostí z predchádzajúceho obdobia, ako sa dakedy páslo a ako si myslela, že sa žalobca s predsedom dohodol. Svedkyňa ďalej vypovedala, že u žalovaného zastáva funkciu podpredsedníčky družstva, teda v čase neprítomnosti predsedu ho zastupuje a vykonáva všetky právomoci predsedu družstva tak, ako je to uvedené v obchodnom registri. V čase odosielania mailovej komunikácie bol predseda žalovaného na dovolenke a svedkyňa nemala vedomosť, že prebieha nejaký konflikt medzi žalobcom a predsedom družstva. K výpočtu výšky priemernej hodinovej mzdy za 2. kvartál r. 2017 svedkyňa uviedla, že systém funguje tak, že počítač zráta priemerné mzdy sám na základe vstupných údajov, ktoré mu zadá, ale je možné do systému ručne napísať priemernú mzdu. Štvrťročné priemery prepočítava ručne pomocou excelovskej tabuľky, prepočíta alikvotnú čiastku a sama dohadzuje do systému vypočítaný výsledok. V čase neprítomnosti predsedu svedkyňa ako podpredsedníčka družstva nedávala žalobcovi pokyn na výkon práce nadčas. V čase vypracovania harmonogramu pasenia, ktorý zasielala mailom žalobcovi, vedela, že p. C. pasie sám, čiže harmonogram bol vypracovaný takým spôsobom, že fyzicky pásol žalobca sám. Svedkyňa nevedela vysvetliť rozpor vyplývajúci z mailovej komunikácie so žalobcom, vrámci ktorej uviedla, že systém pasenia spočíva v 12 hodinovom pobyte zvierat na pasienku za prítomnosti pastiera s tým, že zo strany žalobcu nebol tento systém pasenia namietaný a bol dohodnutý ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy a dochádzkou predloženou žalovaným, ktorá mala byť podkladom pre vypracovanie mzdy založenej (č. l. 98, 99 a 100 súdneho spisu), podľa ktorej je denný počet odpracovaných hodín žalobcom 6. Svedkyňa iba podotkla, že dochádzka musí korešpondovať s výplatnou páskou a s pracovnou zmluvou zamestnanca.

11. Na pojednávaní súd vypočul svedkyňu J. A., ktorá je u žalovaného zamestnaná na pozícii vedúca živočíšnej výroby. Svedkyňa vypovedala, že žalobcovi pokyny kedy a ako dlho má pásť nedávala, žalobca sa dohadoval so štatutárom žalovaného. Nevedela povedať, či harmonogram pasenia, bol predložený žalobcovi. Po nahliadnutí do súdneho spisu na č. l. 94 svedkyňa potvrdila, že preškrtnutý zápis v knihe dochádzky písala ona. Počet odpracovaných hodín tam zapísala podľa toho, čo si zapisoval žalobca do knihy dochádzky. Zápis urobila v čase, keď pán predseda mal dovolenku a následne keď kontroloval údaje z knihy dochádzky, tak to predseda preškrtol. Svedkyňa vypovedala, že pôvodne bolo dohodnuté tak, že žalobca mal pásť zvieratá ešte s jednou pastierkou, nakoniec však ostal ako pastier iba žalobca. Z toho dôvodu sa musel zhotoviť elektrický ohradník a páslo sa tak, že jeden deň doobeda sa mali pásť zvieratá samé v elektrickom ohradníku a poobede ich mal prísť zobrať žalobca. Na druhý deň doobeda bol pri zvieratách údržbár z družstva, ktorý skontroloval ohradník, urobil tam práce, ktoré bolo potrebné vykonať a poobede už žalobca prišiel pre zvieratá a zobral ich na pasenie. Svedkyňa nevedela vysvetliť, z akého dôvodu bola žalobcovi dňa 25.07.2017 doručovaná zmena času pasenia jalovíc, keď podľa tvrdenia svedkyne sa takýmto spôsobom páslo už aj predtým.

12. Na pojednávaní súd vypočul svedka O. C., ktorý vypovedal, že v čase od mája do konca júla 2017 chodil strážiť dobytok každý druhý deň od 07.00 do 13.00 hodiny. Kontroloval elektrický oplôtok. Zvieratá do elektrického oplôtku dával spolu so žalobcom, následne ostal pri zvieratách a žalobca odišiel preč. O 13.00 hodine sa žalobca vrátil, pustili spolu zvieratá z ohrady, ktoré sa išli pásť. Takýto režim pasenia fungoval z dôvodu, aby žalobca nepásol dva dni po sebe celý deň. Svedok uviedol, že okrem žalobcu nikto iný zvieratá nepásol. Uviedol, že je poľovník, chodil na poľovačky a videl, že zvieratá sa pasú za prítomnosti žalobcu.

13. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 10.05.2017 súd zistil, že strany sporu dohodli deň nástupu zamestnanca do práce 11.05.2017 na pracovnú pozíciu pastier hovädzieho dobytka, strážnik a ostatné práce podľa pokynov vedúceho. Miesto výkonu práce dohodli stredisko Badín - Kejda. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30.09.2017 so skúšobnou dobou 1 mesiac. Strany sporu ďalej dohodli základnú mesačnú mzdu 960 € vrátane sviatkov i nadčasov a prémie v závislosti od výkonu a hospodárskych výsledkov družstva. Výplatný termín bol od 10. do 20. dňa v mesiaci. Pracovný čas 42 hodín týždenne, pondelok až nedeľa, podľa zmenového harmonogramu. Výmera dovolenky bola dohodnutá podľa § 103 Zákonníka práce, výpovedná doba podľa § 62 Zákonníka práce. V bode 5. pracovnej zmluvy je uvedené, že pred uzavretím pracovnej zmluvy zamestnávateľ oboznámil pracovníka s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za akých má prácu vykonávať. V bode 8. pracovnej zmluvy strany sporu dohodli ďalšie podmienky, a to pasenie zvierat podľa pokynov zootechnika, ostraha areálu Kejda a hospodárskych zvierat, hmotná zodpovednosť podľa dohody uzatvorenej v súvislosti s touto pracovnou zmluvou a príspevok na stravovanie 1 stravovacia poukážka za 1 dennú zmenu + pitný režim. Kvalitu práce bude posudzovať zootechnik, prípadne komisia určená predsedom PD Badín. Strany sporu v bode 9. dohodli, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zmena sa musí vykonať písomne. Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve je pracovník povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v Zákonníku práce. V bode 11. je uvedené, že ostatné práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z pracovnej zmluvy, ktoré nie sú v zmluve výslovne upravené, sa upravujú ustanoveniami Zákonníka práce a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

15. Z výplatných pások založených v prílohovej obálke č. l. 71 súdneho spisu súd zistil, že výplatná páska za mesiac máj 2017 je na meno zamestnanca C. A.. Z údajov uvedených vo výplatnej pásky súd zistil, že zamestnanec za mesiac máj 2017 odpracoval 14 dní a 179 hodín, hrubá mzda je uvedená v sume 650,- €, čistá mzda poukázaná na účet zamestnanca v sume 493,37 €, počet dní dovolenky 11,5 dňa. Z výplatnej pásky za mesiac jún 2017 na meno zamestnanca C. A. súd zistil, že zamestnanec odpracoval 30,5 dňa 286 hodín, jeho hrubá mzda je vo výške 1.000,20 €, mzda poukázaná na účet 725,85 €, počet dní dovolenky 11,5 dňa. Na rube výplatnej pásky je uvedené číslo 3,4972/hod. napísané ručne. Z výplatnej pásky pre zamestnanca C. A. za mesiac júl 2017 súd zistil, že počet odpracovaných dní je uvedený 31, 276 odpracovaných hodín, hrubá mzda je uvedená vo výške 1.010,48 €, mzda vyplatená na účet vo výške 731,86 €, priemerná hodinová mzda v sume 3,5488 € a počet dní dovolenky 11,5 dňa.

16. Z písomnej výzvy na doplatenie mzdy zo dňa 21.08.2017 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.267,31 Eur z dôvodu nesprávneho výpočtu mzdy, keď zamestnávateľ nebral do úvahy skutočne odpracovaný čas zamestnanca a ustanovenia Zákonníka práce a to najneskôr do 31.08.2017.

17. Z písomnej informácie o prešetrení podania zo dňa 27.10.2017 vypracovaného Inšpektorátom práce Banská Bystrica súd zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica dňa 19.09.2017 prijal podnet na vykonanie prešetrenia u zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo Badín, Družstevná, 976 32 Badín. Predmetom prešetrenia bolo: dĺžka pracovného času, nepretržitý odpočinok v týždni a nevyplatenie celej mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a mzdového zvýhodnenia za sviatok. Zo zamestnávateľom predložených dokladov: pracovná zmluva, evidencia pracovného času, výplatných pások Inšpektorát práce Banská Bystrica zistil, že zamestnávateľ porušil § 43 ods. 2 v nadväznosti na § 85 ods. 5 Zákonníka práce tým, že so zamestnancom dohodol pracovný čas 42 hodín týždenne pondelok až nedeľa, podľa zmenového harmonogramu v období od mája do júla 2017. Zamestnávateľ teda nedodržal zákonom ustanovený pracovný čas. Z informácie o prešetrení podania ďalej vyplýva, že zamestnávateľ nerozvrhol pracovný čas tak, aby mal zamestnanec raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo nedeľu a pondelok, prípadne na dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni a v iných dňoch týždňa, resp. tak, aby mal zamestnanec raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že by mu zamestnávateľ poskytol náhradný odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť odpočinok poskytnutý, resp. aby mal odpočinok raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli alebo na časť dňa nasledujúceho po nedeli, resp. tak, aby mal zamestnanec raz za dva týždne najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť náhradný nepretržitý odpočinok do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni. Zamestnávateľ takýmto konaním porušil § 93 Zákonníka práce. Z písomnej informácie o prešetrení podania ďalej vyplýva, že zamestnávateľ porušil § 121 ods. 2 Zákonníka práce tým, že so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodol mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas, prácu vo sviatok, čím porušil tiež § 122 ods. 1, ods. 5 Zákonníka práce. Ďalej Inšpektorát práce Banská Bystrica uviedol, že nakoľko inšpektorát práce pri výkone inšpekcie je povinný vychádzať z dokladov predložených zamestnávateľom, metódami a prostriedkami inšpekcie práce danými inšpektorátu práce zákonom č. 125/2006 Z. z. nebolo možné potvrdiť skutočnosti, ktoré zamestnanec vo svojom podaní - výkon práce vo vyššom rozsahu, než uvádza zamestnávateľ, uviedol. Samotná prítomnosť na pracovisku ešte automaticky nie je výkon práce. Z predloženej evidencie pracovného času za obdobie od mája do júla 2017 vyplynulo, že zamestnávateľ rozvrhol pracovný čas tak, že práca bola vykonávaná tak, že išlo o rozdelenie tej istej zmeny na dve časti. Takáto úprava pracovného času je možná, ale každú zmenu pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný vyhotoviť písomne. Pretože zamestnávateľ nevyhotovil zmenu pracovnej zmluvy písomne, je spätne problematické preukazovať, či v čase, kedy zamestnanec podľa evidencie pracovného času prácu vykonával alebo nevykonával, či išlo napr. o pracovnú pohotovosť, skutočný výkon práce, alebo mal zamestnanec voľno. V prípade prešetrenia podnetu Inšpektorát práce Banská Bystrica zhodnotil, že pokiaľ ide o rozsah práce uvádzaných zamestnávateľom a zamestnancom, ide o tvrdenie proti tvrdeniu a inšpektorát práce v rámci kompetencií priznaných mu zákonom pri inšpekcii je povinný vychádzať z dokladov, ktoré mu predloží zamestnávateľ. Právomocou inšpekcie práce nie je overovanie autentickosti listín, ktoré zamestnávateľ predloží na výkon inšpekcie práce.

18. Zo mzdového listu za r. 2017 pre pracovníka C. A. súd zistil, že žalovaný v mzdovom liste uviedol začiatok pracovného pomeru 11.05.2017, ukončenie pracovného pomeru 11.08.2017, pracovný úväzok 40 hodín týždenne, počet odpracovaných hodín za mesiac máj 126, za mesiac jún 180, za mesiac júl 186, hrubú mzdu za mesiac máj 650,- €, za mesiac jún 1.000,20 €, za mesiac júl 1.010,48 € a čistý príjem za mesiac máj 516,17 €, za mesiac jún 761,85 €, za mesiac júl 769,06 €.

19. Z fotokópie knihy pracovných výkonov z č. l. 92 - 95 súdneho spisu súd zistil, že žalobca za mesiac máj od 11.05.2017 zapisoval svoj pracovný čas s tým, že počet odpracovaných hodín je uvedený 183. Zároveň k rozpisu pracovného času žalobcu je uvedená poznámka: nesprávne vykázaný počet odpracovaných hodín za mesiac máj 2017 s pečiatkou a podpisom žalovaného. Za mesiac jún je uvedených 270 odpracovaných hodín s poznámkou: zle spravený výpočet mzdy za mesiac jún 2017 s podpisom štatutára žalovaného nad poznámkou je prečiarknutý výpočet mzdy v sume 1.016, 89 € s uvedením „Pasenie Kejda 270 hod. - 960 €

- || - za O. 6 hod. - 21,33 € Opravy atď. 10 hod. - 35,56 € „ Za mesiac júl nie je uvedený celkový počet odpracovaných hodín. Zároveň je napísaná poznámka: nesprávne vykázaný počet odpracovaných hodín v mesiaci júl 2017 s pečiatkou a podpisom žalovaného. Z knihy výkonov, do ktorej si žalobca zapisoval počet odpracovaných hodín je zrejmé striedanie 12 a 6 hodinových pracovných zmien.

20. Z evidencie pracovného času žalobcu vedenej žalovaným súd zistil, že počet odpracovaných hodín je totožný s počtom odpracovaných hodín vyplývajúcich z výplatných pások, ktoré predložil v súdnom spore žalovaný. Z výplatných pások predložených žalovaným zamestnanca A. C. vyplýva, že žalobca v mesiaci máj 2017 odpracoval 126 hodín, 21 dní za hrubú mzdu 650,- €, mzda zasielaná na účet netto 493,37 €. Z výplatnej pásky za mesiac jún 2017 vyplýva, že žalobca odpracoval 30 dní, 180 hodín za hrubú mzdu 1.020,- €, mzda zasielaná na účet netto 725,85 €. Z výplatnej pásky za mesiac júl 2017 vyplýva, že žalobca odpracoval 31 dní, 186 hodín za hrubú mzdu 1.010,48 € a mzdu posielanú na účet netto 731,86 €. Na výplatných páskach predložených v konaní žalovaným je uvedený údaj o zákonnom nároku na dovolenku 6 dní. Zároveň výplatná páska za mesiac júl 2017 obsahuje údaj o priemernej hodinovej mzde žalobcu 3,5488 €.

21. Z harmonogramu pasenia HD - pastevný rok 2017 - stredisko Kejda pre pracovníka A. C. zo dňa 23.05.2017 súd zistil, že zamestnávateľ v ňom určil pracovný týždeň 7 dní (pondelok - nedeľa), presun HD do oplôtku o 6.30 hod. do 7.00 hod., voľný pobyt HD v oplôtku od 7.00 hod. do 13.00 hod. (zvieratá uzavreté v elektrickom oplôtku bez potreby pasenia), voľné pasenie HD za pomoci pastiera od 13.00 hod. do 18.30 hod., po 18.30 hod. zvieratá zavreté v maštali na stredisku Kejda bez potreby pastiera. Harmonogram pasenia je opatrený pečiatkou a podpisom žalovaného.

22. Z mailovej komunikácie žalobcu a štatutára žalovaného zo dňa 19., 20. júla 2017 založenej na č. l. 114 - 115 súdneho spisu súd zistil, že žalobca požiadal štatutára žalovaného o písomné zdôvodnenie výpočtu mzdy z dôvodu, že na základe žiadosti žalobcu nedošlo k osobným stretnutiam s predsedom družstva v dňoch 18.07. a 19.07.2017 z dôvodu vysvetlenia výpočtu výšky mzdy žalobcu za mesiace máj a jún 2017. Žalobca požiadal žalovaného o zdôvodnenie výpočtu výšky mzdy a výšky hodinovej mzdy za vykonanú prácu vyplývajúcu z výšky zmluvne dohodnutej mesačnej mzdy. Štatutár žalovaného poslal mailom žalobcovi odpoveď s tým, že všetky pracovnoprávne povinnosti a práva sú upravené v pracovnej zmluve zo dňa 10.05.2017, podľa ktorej je vypočítaná odmena za vykonanú prácu. Zmluva je uzatvorená na dobu určitú od 11.05.2017 do 30.09.2017. Upovedomil žalobcu, že za zmluvne dohodnuté obdobie by mal odpracovať 1.098 hodín a mal by mať vyplatenú mzdu brutto za celé obdobie 3.840 €. Na základe uvedených údajov preto výška priemernej hrubej mzdy za odpracovanú hodinu je 3,4972 €. Vedúca úseku živočíšnej výroby použila pri výpočte mzdy za mesiac jún hodinovú priemernú mzdu vypočítanú len z mesiaca jún a nie z celého zmluvného obdobia, čím uviedla žalobcu do omylu. Za vzniknuté nedorozumenie sa štatutár žalovaného žalobcovi ospravedlnil. Dňa 20. júla 2017 žalobca odpovedal žalovanému mailom s tým, že namietal nesprávnosť výpočtu hrubej mzdy za odpracovanú hodinu nad rámec pracovnej zmluvy. Zároveň opätovne požiadal o písomné zdôvodnenie výpočtu mzdy.

23. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a p. Hanuliakovou - podpredsedníčkou žalovaného súd zistil, že žalobca požiadal mailom žalovaného o vytvorenie a doručenie zmenového harmonogramu za obdobie od 24.07. do 31.07.2017 a následne na mesiac august 2017 podľa pracovnej zmluvy, ktorá je platná a podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Na žiadosť žalobcu podpredsedníčka žalovaného p. Hanuliaková odpovedala mailom dňa 24.07.2017 s tým, že žalobcovi zaslala zmenový harmonogram za účelom striedania pracovných zmien dlhá a krátka dvoma pracovníkmi s tým, že harmonogram plní aj úlohu pracovného normatívu. Oznámila mu, že harmonogram bol použitý na výpočet hodinovej mzdy, ktorá sa použila na ohodnotenie ostatných odpracovaných hodín, ktoré boli vykonané mimo pasenia - príprava strediska Kejdy na pastevnú sezónu. Oznámila mu, že systém pasenia spočívajúci v 12 hodinovom pobyte zvierat na pasienku za prítomnosti pastiera nebol z jeho strany doteraz namietaný vrátane osobitného harmonogramu, ktorý bol navrhnutý a dohodnutý ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy. S podmienkami zmluvy a náplňou práce bol žalobca oboznámený Ing. Haškom. Z harmonogramu zmien, ktorý tvorí prílohu mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca mal za mesiace jún, júl, august, september 2017 pracovať v 12-hodinových a 6-hodinových pracovných zmenách, odpracovať spolu 1.098 hodín za hrubú mzdu vo výške 3.840 € pri priemernej hodinovej mzde vo výške 3,4972 €. 24. júla 2017 žalobca odpovedal p. Hanuliakovej mailom a oznámil jej, že s predsedom družstva osobne hovoril ohľadne nejasností v doterajších vyplatených mzdách a neviedlo to k vyjasneniu problémy, ktorý od neho požadoval vysvetliť a ani v následnej písomnej komunikácii, v ktorej sa viackrát odvolal na pracovnú zmluvu, ktorá je platná a podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Požiadal p. Hanuliakovú o sprostredkovanie stretnutia s predsedom predstavenstva PD Badín a oznámil jej, že dňom 01.08.2017 nebude vykonávať prácu nadčas nad limit stanovený Zákonníkom práce, a preto ju požiadal vypracovať zmenový harmonogram, ktorý bude v súlade s pracovnou zmluvou, ktorá je platná a podpísaná obidvoma zmluvnými stranami.

24. Z písomného oznámenia o porušení pracovnej disciplíny, ktoré adresoval dňa 25.07.2017 žalovaný žalobcovi súd zistil, že žalobca bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v neplnení stanoveného času pasenia určeného vedúcou živočíšnej výroby, a to v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod.. Dňa 20.07.2017 predseda družstva pri osobnej kontrole pasenia jalovíc na stredisku Kejda o 16.00 hod. zistil porušenie, nakoľko jalovice boli v danom čase už zatvorené v maštali. Žalobca bol písomne upozornený na dôsledné dodržiavanie pastevného času stanoveného vedúcou živočíšnej výroby. V prípade opakovaného porušenia príkazov vedúceho bude takéto správanie považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého rozviazania pracovného pomeru. Z písomného oznámenia zmeny času pasenia jalovíc zo dňa 25.07.2017 súd zistil, že žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o zmene času pasenia jalovíc s účinnosťou od 01.08.2017 s tým, že doobedné pasenie sa bude realizovať so začiatkom pasenia o 06.00 hod. s ukončením pasenia o 12.00 hod., poobedné pasenie so začiatkom o 13.00 hod. s ukončením pasenia o 19.00 hod.. Striedanie pastierov zostáva nezmenené podľa doterajšieho zaradenia.

25. Žalovaný písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.10.2018 oznámil, že na vyúčtovaní mzdy zamestnanca A. C. za mesiac júl 2017 a august 2017 je uvedený údaj priemernej hodinovej mzdy 3,5488 €. Tento údaj nezodpovedá sume priemerného zárobku zisťovaného na pracovnoprávne účely podľa § 34 Zákonníka práce za rozhodujúce obdobie, t. j. za 2. štvrťrok 2017. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je zadávaný do mzdového programu po ukončení rozhodného obdobia ručne. Chybne uvedený údaj nepoškodil mzdové nároky uvedeného zamestnanca, nakoľko v predmetnom období nebol použitý na pracovnoprávne účely.

26. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

27. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

28. Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

29. Podľa § 47 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

30. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

31. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

32. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

33. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

34. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku.

35. Podľa § 122 ods.1 Zákonníka práce, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

36. Podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

37. Podľa § 85 ods. 3 Zákonníka práce, na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.

38. Podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce, pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

39. Podľa § 85 ods. 8 Zákonníka práce, pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času, je určený týždenný pracovný čas.

40. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

41. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

43. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Spor medzi žalobcom a žalovaným vznikol z dôvodu, že žalobca počas trvania pracovného pomeru medzi stranami sporu namietal výšku vyplatenej mzdy, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedala počtu mesačne odpracovaných hodín u žalovaného. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na doplatenie mzdy vo výške 1.228,47 € za obdobie od 10.05.2017 do 31.07.2017 za prácu nadčas, za mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a za mzdové zvýhodnenie za sviatok odkazujúc na počet odpracovaných hodín uvedený vo výplatných páskach za mesiace máj -júl 2017. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi vyplatil mzdu za obdobie trvania pracovného pomeru v správnej výške s poukazom na obsah uzatvorenej pracovnej zmluvy a počet odpracovaných hodín.

47. Súd konštatuje, že skutkové tvrdenia žalobcu od podania žaloby a v priebehu celého súdneho sporu boli konzistentné, preukázané vykonanými dôkazmi. Naopak dôkazy predložené žalovaným na preukázanie jeho tvrdení nie sú dôveryhodné, z výpovedí štatutára žalovaného a svedkov, predovšetkým p. Hanuliakovej vyplývajú viaceré rozpory, ktoré menovaní nevedeli zdôvodniť a náležite vysvetliť. Tvrdenia svedkov, ktorých súd v konaní vypočul na návrh žalobcu, boli vyvrátené dôkazmi predloženými žalobcom.

48. Žalovaný v konaní spochybnil autentickosť výplatných pások predložených žalobcom a predložil svoje verzie výplatných pások žalobcu, pričom údaje o počte odpracovaných hodín a počet dní dovolenky sú vo verziách výplatných pások odlišné, ostatné údaje sú totožné. Pokiaľ ide o počet odpracovaných hodín za mesiace máj až júl 2017 tvrdený žalobcom, tento je preukázaný z výplatných pások predložených žalobcom, z mailovej komunikácie žalobcu so štatutárom žalovaného a s p. Hanuliakovou (podpredsedníčka družstva) a rovnako aj z knihy dochádzky predloženej žalovaným. Z mailovej komunikácie žalobcu s predsedom a podpredsedníčkou družstva jasne vyplýva, a to najmä z preposlaného harmonogramu rozvrhu pracovného času (č. l. 117 súdneho spisu), že stanovený počet normohodín je takmer totožný s odpracovaným počtom hodín uvedených na výplatných páskach predložených žalobcom. Z harmonogramu rozvrhu pracovného času ďalej vyplýva aj rozloženie pracovných zmien žalobcu zo striedaním 6 hodinovej a 12 hodinovej pracovnej dennej zmeny, výška priemernej hodinovej mzdy 3,4972 €, plánovaný počet odpracovaných hodín 1.098 a hrubej mzdy za dohodnuté obdobie trvania pracovného pomeru 3.840 €. Z mailovej komunikácie podpredsedníčky družstva p. Hanuliakovej, ktorá v tom čase zastupovala predsedu, pričom vykonávala všetky jeho kompetencie, je zrejmé, že harmonogram bol stanovený za účelom striedania dlhej a krátkej pracovnej zmeny. Zároveň p. Hanuliaková uvádza, že systém 12 hodinového pasenia zvierat na pasienku za prítomnosti pastiera nebol žalobcom do času mailovej komunikácie, teda do dňa 24.07.2017 namietaný, pričom bol dohodnutý ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy.

49. Ďalším dôkazom preukazujúcim tvrdenie žalobcu je preškrtnutý zápis o spôsobe výpočtu mzdy za mesiac jún 2017 v knihe pracovných výkonov (č. l. 94 súdneho spisu). Ide o zápis, ktorý do knihy pracovných výkonov vykonala vedúca živočíšnej výroby p. A. podľa uvedenia žalobcu začiatkom júla 2017, keď žalobca odovzdal knihu ako podklad pre výpočet svojej mzdy. Zápis p. A. zodpovedá počtu hodín odpracovaných žalobcom tak, ako je uvedený aj vo výplatnej páske za mesiac jún 2017, ktorú žalobca založil do súdneho spisu. Zápis potvrdzuje, že začiatkom júla 2017 nebol medzi sporovými stranami rozpor ohľadom počtu odpracovaných hodín a že počet žalobcom odpracovaných hodín za mesiac jún 2017 bol 286, ako je to uvedené v knihe pracovných výkonov aj vo výplatnej páske založenej do súdneho spisu žalobcom. Preškrtnutie zápisu o výpočte mzdy vykonal predseda žalovaného po tom, čo žalobca porovnaním svojej hodinovej mzdy podľa pracovnej zmluvy s hodinovou mzdou podľa výplatných pások dospel k záveru, že za mesiace máj a jún 2017 zarobil menej, ako mu prináleží a že by mu mali byť doplatené hodiny práce nadčas. Žalobca požiadal žalovaného e- mailom zo dňa 19.07.2017 o písomné vysvetlenie výpočtu výšky mzdy, t. j. po tom, čo mu bola mzda za jún 2017 pripísaná na účet a doručená výplatná páska, na čo mu žalovaný odpovedal nasledujúci deň 20.07.2017 vo všeobecnej rovine, ako sa vypočítava jeho mzda a že vedúca živočíšnej výroby mu nabudúce bude dopisovať do knihy výkonov len odpracovaný čas, a nie aj výšku mzdy. Preškrtnutie vykonané predsedom žalovaného a e-mail žalovaného zo dňa 20.07.2017 nespochybňuje počet hodín odpracovaných žalobcom, žalovaný tento údaj vôbec nespochybnil. Ak by zápisy o nesprávnom počte odpracovaných hodín boli učinené v čase výpočtu mzdy, bola by žalobcovi táto skutočnosť namietaná oveľa skôr. V žiadnej komunikácii medzi sporovými stranami však až do skončenia pracovného pomeru nikdy nebolo žalobcovi vytýkané nesprávne vykazovanie počtu odpracovaných hodín.

50. Ďalším dôkazom preukazujúcim počet odpracovaných hodín tvrdených žalobcom ako aj rozvrh pracovného času žalobcu so striedaním 12 hodinovej a 6 hodinovej dennej pracovnej zmeny je písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25.07.2017 (č. l. 126 súdneho spisu), v ktorom žalovaný okrem iných skutočností upozorňuje žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v neplnení stanoveného času pasenia určeného vedúcou živočíšnej výroby a to v čase od 6.00 hod. do 18.00 hod, t. j. 12 hodín denne.

51. Tvrdenia žalobcu o počte odpracovaných hodín mal súd v konaní preukázané aj z výpovede svedka O. C. z ktorej vyplýva, že žalobca skutočne pracoval denne so striedaním 12 a 6 hodinových pracovných zmien. Všetky tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenie žalovaného o 6 hodinových pracovných zmenách žalobcu denne a spochybňujú evidenciu pracovného času žalobcu vedenú žalovaným, ktorú žalovaný predložil v konaní formou listinného dôkazu (č. l. 96-100 súdneho spisu).

52. Pokiaľ ide o výplatné pásky predložené žalobcom, súd nepochybuje o ich autentickosti už aj s poukazom na písmo predsedu družstva na výplatnej páske za mesiac júl 2017, pričom sám štatutár žalovaného potvrdil, že sumu na rub výplatnej pásky napísal, keď mal so žalobcom diskusiu ohľadne výšky priemernej hodinovej mzdy. Počty odpracovaných hodín na výplatných páskach predložených žalobcom sú preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.

53. Naopak, na mieste je pochybnosť o autentickosti výplatných pások predložených žalovaným, keď uvedený počet odpracovaných hodín je výrazne nižší, avšak tomuto počtu nezodpovedá na výplatnej páske za mesiac júl 2017 uvedená výška priemernej hodinovej mzdy, ktorá je naopak v súlade s počtom odpracovaných hodín podľa výplatných pások predložených v konaní žalobcom. Pravosť výplatných pások predložených v konaní žalovaným spochybňuje aj údaj o počte dní dovolenky „6“. Uvedený nárok na dovolenku by vznikol pri 3 odpracovaných kalendárnych mesiacoch. Strany sporu však uzatvorili pracovný pomer na dobu 5 mesiacov. Vo výplatných páskach predložených žalobcom je nárok na počet dní dovolenky uvedený správne, zodpovedajúci dohodnutému trvaniu pracovného pomeru. Vo výplatných páskach predložených žalovaným je nárok na počet dní dovolenky uvedený „6 dní“ čo po prepočte zodpovedá časovému obdobiu reálneho trvania pracovného pomeru medzi stranami sporu, ktorý sa skončil pred dohodnutým obdobím z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Údaj o počte dní dovolenky, ako aj sumu priemernej hodinovej mzdy žalobcu do systému zadávala manuálne p. Hanuliaková, ktorá nezrovnalosti v matematickom výpočte údajov o počte dní dovolenky a výšky priemernej hodinovej mzdy nevedela vrámci svedeckej výpovede vysvetliť. Z uvedených skutočností vyplýva podozrenie, že výplatné pásky predložené žalovaným boli dodatočne upravované a boli v nich menené údaje, ktoré žalovaný do systému zadával manuálne.

54. Súd má za to, že počet odpracovaných hodín uvádzaných vo výplatných páskach predložených v konaní žalobcom za mesiace máj- júl 2017, je počet hodín, ktoré žalobca skutočne odpracoval. Žalobca v konaní predložil kontrolný prepočet mzdy vyhotovený mzdovou účtovníčkou v súlade s počtom odpracovaných hodín podľa výplatných pások na základe zákonných ustanovení zákonníka práce o odmeňovaní (č. l. 8 súdneho spisu) a voči žalovanému si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.228,47 Eur ako doplatku za nevyplatenú mzdu za nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie za sviatok, na ktoré mu vznikol nárok počas trvania pracovného pomeru medzi stranami sporu. Žalovaný výšku uplatneného nároku v konaní nerozporoval. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.228,47 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne odo dňa 01.09.2017, teda dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie, ktorú žalobca určil žalovanému vo výzve na doplatenie mzdy zo dňa 21.08.2017.

55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení podľa zásady pomeru úspechu vo veci s tým, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pretože tento bol v súdnom spore plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 . Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).