Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-42-2018.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/42/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zastúpeného Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou, Bratislava, Pribinova 25 proti povinnej A. E., bytom D. I. XXX/X, V., v konaní o vymoženie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Er/424/2008-29 zo dňa 14. januára 2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Dáva podnet súdu prvej inštancie na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie v časti vymoženia úroku z omeškania zo sumy 653,26 Eur od 19.02.2008 do zaplatenia v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne.
2. Uviedol, že vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie pričom exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 06770/08 zo dňa 01.08.2008. Uvedeným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť okrem istiny s poplatkom zaplatiť oprávnenému 0,25 % úrok z omeškania denne zo sumy 653,26 Eur od 19.02.2008 do zaplatenia. Táto povinnosť vznikla povinnému zo zmluvy o úvere č. 7391713 uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 23.08.2007, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa bodu 6 ktorých sa strany dohodli, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jeho uhradenia. Takto dohodnutý neprimerane vysoký úrok predstavuje ročný úrok 91,25 %. Takéto plnenie, na ktoré spotrebiteľa z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy zaväzuje exekučný titul, vyhodnotil ako plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom, preto s poukazom na § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52, § 53, § 54, § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, § 1, § 265, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých spotrebiteľských podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zastavil na základe vlastného ex officio skúmania splnenia podmienok pre vedenie exekúcie exekučné konanie v časti. Takáto výška úrokov z omeškania v spotrebiteľskej zmluve, ktorá má formu predtlače, dojednaná vo všeobecných podmienkach k zmluve je neprijateľnou podmienkou, vyvoláva hrbý nepomer a rozpor s dobrými mravmi, preto ak rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie takéhoto úroku, rozhodol o plnení právom nedovolenom a odporujúcom dobrým mravom.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby súd uznesenie zrušil. Namietol nesprávnosť záveru súdu o neprimeranosti úrokov z omeškania. Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o úroku z omeškania. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinného) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Z právnych predpisov v čase uzavretia zmluvy nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.05.1996 sp. zn. 3Obdo 3/96). Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, rozhodnutie zo dňa 22.09.2005 sp. zn. 2Obdo 26/2004, rozhodnutie zo dňa 22.09.2005 sp. zn. 2Obdo 28/2004) Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Na dobré mravy sa nemôže dovolávať ten, kto ich ako prvý porušil. Povinný mal možnosť uplatnenie sankcie odvrátiť riadnym splnením svojej povinnosti, čo sa nestalo.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Nosnou odvolacou námietkou odvolateľa bol nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne pre svoju neprimeranosť odporuje dobrým mravom.
6. V predmetnej veci je aj podľa odvolacieho súdu nepochybne preukázané, že je plne v kompetencii exekučného súdu zaoberať sa tak formálnym, ako aj materiálnym preskúmavaním exekučného titulu, čo súd prvého stupňa aj správne urobil. Takéto oprávnenie vyplýva priamo z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), pretože exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave. Súd prvého stupňa teda preskúma predovšetkým to, či nejde o plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
7. Exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava sp. zn. SR 06770/08 zo dňa 01.08.2008, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu spolu s poplatkom a 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 19980 Sk od 19.02.2008 do zaplatenia a trovy konania.
8. V tomto smere súd prvej inštancie správne zistil, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t. j. 91,25% ročne) je neprimeraný, v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom.
9. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi, v predmetnej veci obsah dojednania ohľadom výšky úroku z omeškania, musí byť posudzovaný vždy. Pod pojmom dobré mravy je pritom potrebné rozumieť určité pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že povinnosť povinného uložená rozhodcovským rozsudkom spočívajúca v jeho povinnosti plniť úrok v uvedenej výške je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z terminologického hľadiska pojem poctivý obchodný styk možno bez akýchkoľvek pochybností zahrnúť do širšieho pojmu dobrých mravov, pričom výkon tohto práva nepožíva právnu ochranu. Takúto výšku úroku je treba považovať za absolútne neprimeranú, za hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zásada zmluvnej voľnosti, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, úzko súvisí s účelom a zmyslom sankčnej podstaty úroku z omeškania. Odvolávanie sa na ňu je možné a zákonné, v konečnom dôsledku však dohodnutá výška úroku z omeškania nemôže odporovať zákonom ustanoveným zásadám, rovnako ako ani zmluvná sloboda účastníkov záväzkového právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých právom akceptovateľných hraníc. V opačnom prípade nemožno týmto právnym vzťahom a právam z nich plynúcim priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade prekročilo hranice dobrých mravou, resp. poctivého obchodného styku, ako určitého spoločensky uznávaného a akceptovaného ľudského správania sa.
10. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne ustálil, že dohodnutý úrok z omeškania 91,25% ročne predstavuje hrubý nepomer a rozpor s dobrými mravmi, čo je pri uplatnení úroku z omeškania nutné vždy skúmať vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu. V tomto prípade neproporcionálnosť vyplýva aj zo samotnej istiny a výšky úroku z omeškania pri ročnom omeškaní. Dôsledkom toho je hrubý nepomer medzi vzájomnými povinnosťami strán. Zmysel úroku z omeškania spočívajúci v jeho motivačnej alebo sankčnej funkcii, ak sa dlžník dostane do omeškania s včasným a riadnym plnením svojich povinností, musí rešpektovať zásadu primeranosti, pretože ani zmluvné dojednanie úroku z omeškania nemôžu byť nadmerné. Preto sú odvolacie námietky oprávneného neopodstatnené.
11. Správne preto súd prvej inštancie zastavil exekúciu v časti, keďže na podmienky exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“).
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.
13. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemohol preskúmať vec nad rámec odvolacích námietok. V tejto súvislosti však súdu prvej inštancie dáva do pozornosti uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej Smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53)“.
14. Odvolací súd preto dáva súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, ak sa zistí, že sú splnené zákonné podmienky na takýto postup.
15. Súd prvej inštancie nebol dôsledný pri skúmaní platnosti, resp. doteraz sa platnosťou nezaoberal, dojednanej rozhodcovskej doložky v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere zo dňa 23.08.2007 z pohľadu, či nejde o neprijateľnú podmienku podľa Občianskeho zákonníka.
16. K tejto otázke odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
17. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy, bez možnosti individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
18. Na túto skutočnosť je exekučný súd povinný prihliadať v každom štádiu konania a týmito skutočnosťami sa bude musieť súd prvej inštancie v rámci povinnosti poskytovať ochranu záujmom spotrebiteľa v rámci právnych noriem na ich ochranu zaoberať.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).