Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/165/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. X., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX v D., o vymoženie sumy 12,63 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/125/2016 - 26 zo dňa 16. augusta 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/125/2016 - 26 zo dňa 16. augusta 2018 ruší a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 veta prvá a druhá, § 44 ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 39 a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o úvere č. 409800403 zo dňa 05.12.2012, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ako aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 05.12.2012, uzavretú medzi povinným a oprávneným. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere založila záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený na základe predkladanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva), súd má za to, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám. Uvedená rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Nakoľko povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nie je splnená jedna z podmienok podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, a to vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený.

5. Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a zároveň ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Poukázal na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Podľa jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo OSP, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu veci. V zmysle čl. 2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 ods. 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 , a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, nakoľko v prejednávanej veci sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a) v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.03.2015, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu Okresnému súdu Levice doručené dňa 24.08.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 12340/14 zo dňa 27.11.2014. Okresný súd Levice vyslovil v danej veci svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil Okresnému súdu Komárno ako miestne príslušnému súdu prvej inštancie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

17. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

18. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

19. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

20. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

21. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

22. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

23. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

24. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

25. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

26. Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

27. Podľa § 161 ods. 1 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

29. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

30. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

31. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

32. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje, že procesno- právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú: ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný). To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t. j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného titulu. Exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) skúma hmotno-právnu legitimáciu už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku).

33. Hmotno-právne legitimovaný je aj ten, na koho prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu. Ustanovenie § 36 ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku je preto potrebné vykladať tak, že hmotno- právne legitimovaný je každý nadobúdateľ práva z exekučného titulu, bez ohľadu na to, či právo nadobudol právnym úkonom, alebo na základe inej právnej skutočnosti.

34. Prechod práv a povinností z exekučného titulu môže nastať pred začatím exekučného konania alebo po jeho začatí (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

35. V prípade, že prechod práva alebo povinnosti nastal až po začatí exekučného konania (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) závisí procesný postup od toho, či ide o univerzálnu alebo singulárnu sukcesiu do práva alebo povinnosti. Ustanovenia § 37 ods. 3, 4 a 5 Exekučného poriadku sa vzťahujú na singulárnu sukcesiu v plnom rozsahu. Na univerzálnu sukcesiu sa vzťahujú iba v takom rozsahu, v akom to povaha veci nevylučuje.

36. Univerzálnou sukcesiou sa rozumie taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastal zánikom právnej subjektivity pôvodného nositeľa práva (oprávneného) alebo povinnosti (povinného). Zánik právnej subjektivity môže v zásade nastať zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby.

37. Ak k strate procesnej subjektivity účastníka exekučného konania, ktorým bola fyzická osoba, dôjde počas exekučného konania, súd prvej inštancie je povinný zisťovať, či účastník zanikol bez právneho nástupcu alebo s právnym nástupcom. V prípade smrti fyzickej osoby sú jej právnym nástupcom tí, na ktorých jej smrťou prešli jej práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) narodením (pričom túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé) (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Táto spôsobilosť zanikne smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že fyzické osoby sa stávajú subjektmi práv - nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, ktorá sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity (§ 61 , dňom narodenia, pričom túto spôsobilosť má už počatý plod v tele matky (nasciturus), pod odkladacou podmienkou, že sa narodí živý.

38. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého majetku. Ak poručiteľ bol v čase svojej smrti subjektom majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné, dochádza k prechodu týchto práv na dedičov.

39. Ak fyzická osoba zomrela a v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpil do jej majetkovoprávnych vzťahov dedič, resp. viacerí dedičia, prechádzajú všetky jej práva a povinnosti na právneho nástupcu, resp. právnych nástupcov. Pri univerzálnej sukcesii, ak bol pôvodný účastník konania fyzickou osobou, ktorá zanikla s právnym nástupcom, súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania výlučne podľa § 37 ods. 3 až 4 Exekučného poriadku (teda len na návrh súdneho exekútora). Súd je povinný na univerzálnu sukcesiu práva alebo povinnosti z fyzickej osoby, ktorá zomrela a do ktorej majetkovoprávnych vzťahov vstúpil dedič, resp. dedičia, prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju účastníci konania oznámia.

40. Preto po zistení, že účastník konania, ktorý bol fyzickou osobou, zomrel, je súd povinný (obligatórne) podľa § 63 zisťovať, či do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpili v dôsledku univerzálnej sukcesie jej dedič, resp. dedičia alebo či fyzická osoba nemá žiadnych právnych nástupcov. Rovnako je exekučný súd povinný posúdiť, či vymáhaná pohľadávka má majetkový charakter a či nezanikla smrťou účastníka exekučného konania. 41. Ak účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného, ktorým bola fyzická osoba, zomrel, v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka má majetkový charakter a do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpil jej dedič, príp. viacerí dediči, rozhodne exekučný súd podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 63 o pokračovaní v konaní s každým dedičom povinného len čo sa skončí konanie o dedičstve, s ktorými koná v rozsahu, v ktorom na nich podľa výsledku dedičského konania prešli záväzky poručiteľa.

42. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku v spojení s § 63 ods. 3 však exekučný súd v prípade smrti povinného v čase od jeho úmrtia do právoplatnosti dedičského rozhodnutia koná so všetkými osobami, ktoré sú zistené ako okruh dedičov, keďže exekučné konanie nemožno prerušiť ani z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania po poručiteľovi, ktorý bol účastníkom exekučného konania v procesnom postavení povinného (§ 36 ods. 4 Exekučného poriadku).

43. Ak fyzická osoba, ktorá bola účastníkom exekučného konania zomrela a do jej majetkovoprávnych vzťahov nevstúpili žiadni dedičia alebo ak smrť účastníka exekučného konania spôsobila zánik práva alebo povinnosti, o ktorej nútené vymáhanie ide, exekučné konanie (alebo už prebiehajúca exekúcia) musí byť zastavené.

44. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov exekučného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ exekučného konania vyplývajúci z Exekučného poriadku (napr. procesná subjektivita). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodov odvolateľom uplatnené.

45. Odvolací súd z lustrácie povinnej v registri obyvateľov zistil, že povinný zomrel dňa 02.01.2017. Z uvedeného vyplýva, že v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, povinný už viac ako rok a pol nedisponoval procesnou subjektivitou. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia teda konal a rozhodol za stavu absencie splnenia všetkých procesných podmienok, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

46. Za situácie, keď súd prvej inštancie ako exekučný súd bol povinný podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 161 ods. 1 kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky (t. j. podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť), bolo jeho povinnosťou aspoň pred vydaním rozhodnutia preskúmať procesné podmienky - okrem iného aj procesnú subjektivitu povinného. Ak by súd prvej inštancie postupoval uvedeným spôsobom, z lustrácie povinného v registri obyvateľov by zistil, že povinný dňa 02.01.2017 zomrel. Za uvedenej procesnej situácie bol súd prvej inštancie následne povinný podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 63 konať do právoplatnosti dedičského rozhodnutia konať so všetkými osobami, ktoré sú zistené ako okruh dedičov a zisťovať, či povinnosť splniť v exekučnom konaní vymáhanú pohľadávku (ktorá má majetkový charakter, nakoľko ide o peňažnú pohľadávku) prešla na dediča, resp. dedičov povinnej ako jeho právnych nástupcov. V prípade, ak vymáhaná pohľadávka prešla na dediča, resp. dedičov povinného, bol exekučný súd povinný rozhodnúť o pokračovaní v konaní na mieste povinného s každým jeho dedičom a s nimi konať v rozsahu, v ktorom na neho prešli záväzky poručiteľa.

47. Keďže súd prvej inštancie nedodržal uvedené kogentné procesné normy, dopustil sa takej procesnej vady v konaní (konkrétne procesnej vady spočívajúcej vo vydaní rozhodnutia pri nesplnení procesných podmienok, keď povinný v čase vydania napadnutého uznesenia nemal procesnú subjektivitu), ktorá bránila rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

48. Z už uvedených dôvodov bol odvolací súd povinný podľa § 389 ods. 1 písm. a) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

49. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 a 3 povinný rešpektovať vyššie uvedené právne názory odvolacieho súdu o postupe a rozhodovaní, ktoré majú nasledovať po zistení, že účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného, ktorý je fyzickou osobou, zomrel. Súd prvej inštancie bude zisťovať okruh dedičov a po právoplatnosti uznesenia o dedičstve dedičov povinného, na ktorých prešli záväzky poručiteľa (a za ktoré zodpovedajú do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva). Súd prvej inštancie bude ako exekučný súd v závislosti od zistení o konaní o dedičstve po povinnom pokračovať v exekučnom konaní aj pred skončením konania o dedičstve a v tejto fáze konať so všetkými osobami zistenými ako okruh dedičov a prípadne po právoplatnosti uznesenia o dedičstve rozhodne o pokračovaní v konaní so všetkými dedičmi povinného, na ktorých prešli záväzky poručiteľa (a konať s nimi v rozsahu, v ktorom na nich prešli - teda v ktorom zodpovedajú za záväzky poručiteľa). Súd prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opätovne rozhodne, pričom bude dbať, aby rozhodoval za stavu splnenia všetkých procesných podmienok konania.

50. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 nerozhodoval.

51. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.