Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9C/21/2018

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: SMALT K.A.M., s.r.o., IČO: 36 229 512, so sídlom Skalica, Bajanova 17, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Mišíková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, proti žalovanému: H. P., F.. XX.X.XXXX, Q. T. J., H.. H. XXXX/XX, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Dňa 29.10.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, a to na základe toho, že žalobca plnil žalovanému na základe Zmluvy o prevode majetku zo dňa 10.4.2018, ktorú však žalobca považuje za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok spôsobilosti predávajúceho (žalovaného) na právne úkony. Zároveň podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, a to k stavbe súpisné číslo XXX - dom, postavenej na parcele č. XXXX, zapísanej Okresným úradom J., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie J. v spoluvlastníckom podiele 1 a k stavbe súpisné číslo XXXX - rodinný dom, postavenej na parcele č. XXXX/X, zapísanej Okresným úradom J., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Skalica a k stavbám so súpisným číslom XXXX - rodinný dom a garáž, postaveným na parcelách č. XXXX/X I. XXXX/X, zapísaným Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a katastrálne územie Skalica. Svoj návrh odôvodnil tým, že existuje dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie zo strany žalovaného, keďže aj napriek tomu, že nemal živnostenské oprávnenie a že si bol vedomý odovzdania objednávok tretej osobe, aj naďalej pokračoval v podnikateľskej činnosti a spôsobil tak žalobcovi okrem bezdôvodného obohatenia škodu. Konal teda s úmyslom získať pre seba finančný prospech v čo najväčšom rozsahu a na základe uvedeného sa možno domnievať, že v takomto konaní bude pokračovať. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj nehnuteľnosť v jeho podielovom spoluvlastníctve, ktorá slúžila na účely podnikania. Takisto má však vedomosť, že inú nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve už predal, čo vyplýva z priloženého listu vlastníctva.

2. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

3. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 prvá veta neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 326 ods. 1, 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

8. Podľa § 332 ods. 1 neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 333 neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

10. Jedným z osobitných procesných postupov upravených Civilným sporovým poriadkom je zabezpečovacie opatrenie, ktoré predstavuje osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom. Cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo ktorá už bola judikovaná), a to za účelom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, t.j. aby sa dosiahla záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré možno označiť za sudcovské. Z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Podobne ako pri neodkladnom opatrení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Aj napriek tomu je však potrebné skúmať, či navrhovateľ osvedčil všetky predpoklady na jeho nariadenie, t.j. spôsobilý predmet, zabezpečovaná peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, t.j. nesmie vzniknúť značný nepomer.

11. Súd preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho dôvody a dospel k záveru, že v danom konaní nie je splnený predpoklad umožňujúci jeho nariadenie. Žalobca svoj návrh odôvodňuje tým, že má voči žalovanému pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnil žalovanému na základe predmetnej zmluvy o prevode majetku (t.j. kúpnej zmluvy), ktorú však považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku spôsobilosti na právne úkony predávajúceho. Jedným z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky. Súd však z predložených nemal preukázané, že peňažný nárok žalobcu trvá, resp. či je dôvodný. Súd konštatuje, že nemožno jednoznačne uzavrieť, či bola zmluva uzavretá podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, pričom každý z týchto kódexov upravuje neplatnosť právnych úkonov iným spôsobom. Zároveň vzhľadom na konanie fyzickej osoby predávajúceho (t.j. žalovaného) konajúcej pri uzatváraní zmluvy nemožno s určitosťou vyvodiť, či konala ako fyzická osoba podnikateľ, resp. ako fyzická osoba nepodnikateľ. Bude predmetom dokazovania v základnom konaní, aby sa preukázali relevantné skutočnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. Z uvedeného potom vyplýva, že bez ďalšieho nie je možné vysloviť absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o prevode majetku. Z návrhu vyplýva, že žalobca má veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, stále u seba a preto súd konštatuje, že žalobcovi nehrozí škoda (za dodaný tovar zaplatil žalovanému dohodnutú kúpnu cenu) a na strane žalovaného teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Takisto nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že v čase podpisu predmetnej zmluvy muselo byť obom stranám zrejmé, že podnikateľský subjekt uvedený v zmluve ako predávajúci ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 10.12.2016, ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, ktorý je verejne dostupný. Bude teda potrebné dokazovaním preukázať, či sú dané dôvody na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy. Do úvahy by prichádzala možnosť, že žalobca konal v omyle, resp. že prišlo k vadnému označeniu účastníka zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zároveň s poukazom na zásadu proporcionality súd považuje zásah do majetkových pomerov žalovaného ako dlžníka za neprimeraný, z ktorého dôvodu návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

12. Súd o náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (t.j. nejedná sa o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), a teda nemožno v danom prípade postupovať v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .