Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/190/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v spore žalobcu: E. P., N. XXXX/ XX, XXX XX B., práv. zast.: JUDr. Jozef Tuhovčák, advokátska kancelária, Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, IČO: 31 810 675, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54, Bratislava 5, IČO: 31 318 916, o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislava, sp. zn. II/2010-2578 z 10. 3. 2011, takto

rozhodol:

Súd žalobu zo 17. mája 2011 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ Jozef Žídek - EUROREAL, Sedmokráskova 1844/2, Bratislava, IČO: 40 019 195, 2/ P. F., F. XXX/X, B. a 3/ E. P., N. XXXX/XX, B., sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19. 5. 2011 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia boli názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. O termíne konania neboli riadne upovedomení, a preto sa do spisu nedostali podstatné veci týkajúce sa samotnej prejednávanej veci. Žalovaný, ktorý bol vo veci žalobcom, bol oboznámený so skutočnosťou, že v súvislosti s poskytnutým úverom bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu voči osobe D.. X. A. v súvislosti s poskytnutým úverom. O tejto skutočnosti však rozhodcovský súd neinformoval. Obžalovaný D.. X. A. bol v trestnom konaní uznaný za vinného a bol aj právoplatne odsúdený. Podľa názoru žalobcov bola porušená zásada rovnosti strán a nemohli týmto preukázať závažné skutočnosti.

2. Uznesením č.k. 28Cb/190/2011 - 115 z 29. 7. 2013, právoplatným 29. 8. 2013 súd prvej inštancie žalobcovi 3/ priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní. Uznesením č.k. 28Cb/190/2011 - 139 zo 6. 5. 2015, súd konanie o návrhu žalobcov 1/ a 2/ zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 331,50 Eur a uviedol, že v konaní bude ďalej pokračovať len o návrhu žalobcu 3/. Na odvolanie žalobcu 1/, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/181/2015 - 149 z 21. 4. 2016, právoplatným 25. 7. 2016, napadnuté uznesenie potvrdil a žalobcovi 1/ nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V odôvodnení súd uviedol, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi 1/ riadne doručená fikciou doručenia podľa § 48 ods. 3 O.s.p. na adresu miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri. Žalobca 1/ v návrhu na začatie konania uviedol túto adresu, pričom ako účastník, ktorý inicioval konanie, musel si byť vedomý toho, že súd bude doručovať všetky písomnosti na ním uvedenú adresu. Odvolací súd ďalej posudzoval splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a dospel k záveru, že žalobca 1/ nepreukázal splnenie predpokladov pre vyhovenie jeho žiadosti o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

3. Žalovaný 25. 1. 2017 oznámil súdu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 11. 12. 2015 došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného voči žalobcom na spoločnosť Blackside, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515. Z vyššie uvedeného mal za to, že nie je v spore pasívne legitimovaný a navrhol, aby súd v ďalšom konal so spoločnosťou Blackside, a.s. ako postupníkom.

4. Na pojednávaní konanom 19. 10. 2018 žalobca 3/ (ďalej len "žalobca") uviedol, že do dnešného mu nebol rozhodcovský rozsudok riadne doručený, a preto má za to, že bola porušená zásada rovnosti strán v konaní pred rozhodcovským súdom. Žalobca sa nemal ako brániť, v priebehu celého konania nebol vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril, rovnako nebol predvolaný na pojednávanie, kde bol vyhlásený rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd si mal pripojiť rozsudok v trestnej veci, ak nie aj celý trestný spis vo veci odsúdeného D.. X. A.. K podaniu žalovaného uviedol, že v čase podania žaloby bol žalovaný jednoznačne účastníkom konania. Žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu postúpenia pohľadávky. K rozhodcovskému rozsudku uviedol, že rozhodcovské konanie je písomné, predvoláva sa zriedka a rozsudok sa doručuje písomne. K trestnému konaniu, ktoré má súvisieť s vecou uviedol, že sa k nemu nevie vyjadriť, nakoľko nevie o akú vec ide.

5. Na pojednávaní konanom 19. 11. 2018 strany sporu uviedli, že sa pridržiavajú svojich písomný a ústnych prednesov.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010 - 2578 z 10. 3. 2011, rozhodcovský spis sp. zn. II/2010 - 2578, Zmluva o kontokorentnom úvere 250006012RU, Všeobecné podmienky OTP Banka Slovensko, a.s., Dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. 250006012RU-ZZ-01, Zmluva o postúpení pohľadávok z 11. 12. 2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Z rozhodcovského spisu sp. zn. II/2010-2578 súd zistil, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov vydal 10. 3. 2011 rozhodcovský rozsudok, v ktorom rozhodol rozhodcom F.. X. A. v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s. proti žalovanému v 1. rade Jozef Židek, obchodné meno Jozef Židek - EUROREAL, žalovanému v 2. rade P. F. a v 3. rade E. P. tak, že zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 108.430,25 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,00% p.a. zo sumy 82.984,80 eur od 1. 9. 2009 do zaplatenia. Ďalej, že žalovaní v 2. a v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 108.430,25 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,00 % p.a. zo sumy 108.430,24 eur od 21. 12. 2009 do zaplatenia, spolu s odmenou zo zmenkovej sumy vo výške 361,43 eur a, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 3.269,60 eur. Vo vzťahu k priznanému nároku žalobcu zároveň platí, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných v rozsahu takto vykonaného plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných, pričom vo zvyšku súd žalobu zamietol. V rozhodcovskom konaní, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo rozhodcovský súd riadne doručil žalobu žalovanému v 1. rade 5. 5. 2010, žalovanému v 2. rade 5. 5. 2010 a žalovanému v 3. rade rovnako 5. 5. 2010. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril podaním z 29. 4. 2010. Rozsudok bol žalovanému v 1. rade doručený 2. 5. 2011, žalovanému v 2. rade 19. 4. 2011 a žalovanému v 3. rade 29. 4. 2011. Súdu bola žaloba o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku doručená 19. 5. 2011.

8. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

9. Podľa § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní"), ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

10. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

11. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

13. Podľa § 26 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

14. Podľa § 26 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

15. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

16. Podľa čl. V ods. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky z 11. 12. 2015, zmluvné strany sa dohodli, že do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti tejto Zmluvy Postupca zašle Dlžníkovi a/alebo Pristupujúcemu dlžníkovi i všetkým osobám, ktoré poskytli zabezpečenie Pohľadávok, Oznámenie o postúpení Pohľadávky. Podľa ods. 2 rovnakého článku, zmluvné strany sa dohodli, že do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti tejto Zmluvy Postupca zašle príslušným súdom, dražobným spoločnostiam, resp. exekútorom Oznámenia o postúpení Pohľadávky a o procesnom nástupníctve. Podľa ods. 5 rovnakého článku, postupca sa zaväzuje po jednom vyhotovení Oznámení o postúpení Pohľadávky podľa bodov 1., 2. a 3. tohto článku spolu s doručenkou odovzdať s dokumentáciou k Pohľadávkam aj Postupníkovi.

17. K samotnému rozhodcovskému konaniu, ktorého výsledkom a súčasťou bol i žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, je vo všeobecnej rovine potrebné uviesť, že ide vo svojej podstate o druh civilného procesu. Základný rozdiel oproti civilnému procesu (do 30. 6. 2016 podľa OSP, od 1. 7. 2016 podľa , spočíva vo vymedzení toho, kto plní funkciu riadiaceho a rozhodujúceho orgánu. V civilnom súdnom konaní je týmto orgánom súd a v rozhodcovskom konaní rozhodca, resp. stály rozhodcovský súd (ďalej len "rozhodca"). Právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená na zhodnej vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Keďže právny poriadok v súlade so zásadou autonómie vôle, slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutiu sporu rozhodcom rešpektuje, preto súdom umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých úzko vymedzených prípadoch, ktoré stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. To však na druhej strane neznamená, že by účelom rozhodcovského konania malo byť vylúčenie či zníženie úrovne ochrany, ktorá by sa stranám dostala v civilnom súdnom konaní. Aj keď rozhodcovské konanie je druhom civilného procesu, to samo osebe však neznamená, že súd môže do rozhodcovského konania ľubovoľne zasahovať. Jedným z princípov právneho štátu je princíp autonómie vôle, ktorá sa vzťahuje i na rozhodcovské zmluvy; právny poriadok preto rešpektuje, že strany nechcú svoj spor riešiť v konaní pred súdom, ale dávajú prednosť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že prejednanie veci pred rozhodcom nemá byť popretím právnej ochrany, ale iba jej prenesením zo súdov na rozhodcov, nemôže sa štát úplne zbaviť ingerencie v tejto oblasti, ale musí si prostredníctvom súdov podržať určitú kontrolnú funkciu. Rozsah tejto kontroly je daný tým, aby na jednej strane bolo dodržané pravidlo, že aj v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá právna ochrana a na strane druhej, aby tým neboli popreté výhody rozhodcovského konania. 18. V posudzovanom prípade rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 29. 4. 2011. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť 30. 4. 2011. Žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd 19. 5. 2011. Z uvedeného vyplýva, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zo strany žalobcu podaná v lehote stanovenej zákonom o rozhodcovskom konaní.

19. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými právnymi predpismi a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal oznámenie žalobcovi, že postúpil pohľadávku na spoločnosť Blackside, a.s., nepredložil súdu doručenky o postúpení, ako mu to zo Zmluvy o postúpení pohľadávky z 11. 12. 2015 čl. V ods. 1 a 2 vyplýva. V zmysle uvedeného bol žalovaný povinný do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky oznámiť žalobcovi/dlžníkom postúpenie pohľadávky a o procesnom nástupníctve, pričom toto oznámenie malo byť doručené aj príslušným súdom. Žalovaný doložil do spisu Zmluvu o postúpení pohľadávky spolu so vzormi tlačív (Oznámenia o postúpení), avšak z nich nevyplýva, že by žalovaný žalobcovi skutočne postúpenie pohľadávky aj oznámil, resp. preukázal doručenie takého oznámenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto konaní.

20. K námietke žalobcu ohľadom trestného konania vo veci Ing. X. A. súd uvádza, že žalobca mohol túto skutočnosť uviesť pred rozhodcovským súdom aj sám a tým argumentovať v rozhodcovskom konaní, ak trestný čin podvodu súvisel s prejednávanou vecou, pričom nemohlo teda dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Z rozhodcovského spisu ani nevyplýva, že by rozhodcovský súd v prípade žalobcu nerešpektoval niektoré z týchto práv, prípadne, že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnil. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že v rámci rozhodcovského konania boli žalobcovi riadne doručené všetky podania (žalobný návrh), čo znamená, že žalobca mal možnosť sa k návrhu žalovaného vyjadriť, čo aj urobil písomným podaním z 29. 4. 2010 adresovaným rozhodcovskému súdu. Žalobca mal možnosť do rozhodcovského spisu založiť všetky listinné dôkazy, ktorými by preukazoval svoje tvrdenia, čo však neurobil.

21. V kontexte načrtnutého súd zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - pripojenie trestného spisu vo veci ods. Ing. X. A., nakoľko to nepovažoval za hospodárne a podstatné pre rozhodnutie tejto veci. Žalobca ani v priebehu rozhodcovského konania nenavrhol oboznámenie tohto spisu, teda v konaní pred súdom, ktorý preskúmava rozhodcovský rozsudok, ide o to viac o nedôvodný návrh a to najmä s poukazom na skutočnosť, že by tým súd musel skúmať merito konania pred rozhodcovským súdom (skutkový stav), pričom pri prieskume rozhodcovských rozsudkov je súd oprávnený skúmať len dodržanie procesných noriem a pravidiel.

22. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ktorými namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov tým, že nebol o termíne konania riadne upovedomený, a preto sa do spisu nedostali podstatné veci týkajúce sa prejednávanej veci súd prvej inštancie zvýrazňuje, že nie je oprávnený skúmať spôsob, akým rozhodcovský súd vyhodnotil vykonané dôkazy a ani právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie tak nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu procesné postupy rozhodcovského súdu boli po formálnej stránke dodržané napriek tomu, že vec nebola prejednaná ústne. Žalobca mal možnosť dostatočne uplatňovať argumentáciu k tvrdeným a relevantným skutočnostiam, resp. k tvrdeniam druhej strany, hoc aj písomne. Súd má za to, že písomná forma prejednania rozhodnutia veci v rozhodcovskom konaní nemusí mať vždy za následok ujmu na procesných právach žalobcu, a to i z toho dôvodu, že písomné prejednanie veci vyplýva priamo zo zákona o rozhodcovskom konaní, z jeho rokovacieho poriadku a štatútu, pričom je potrebné zvýrazniť, že žalobca výslovne nepožiadal rozhodcovský súd o ústne prejednanie veci.

23. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný, avšak žaloba nie je dôvodná, nakoľko nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva.