Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5T-31-2018.pdf
PDF · 106 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2018 v trestnej veci obžalovaného Q. V. takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
Q. V. Y. H. O. T. J. U. - K.. XX.XX.XXXX B. V., I. O. V., T.. W. Č.. XXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o
- z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
p r e t o ž e
- v presne nezistený deň v mesiaci jún roku 2015 prevzal od X. Š., v obci B. W., v rodinnom dome číslo XX, okres Poprad, finančnú hotovosť vo výške 1.500,- €, ktoré mu X. Š., bez spísania akejkoľvek zmluvy o pôžičke, odovzdal na úhradu dlžného nájomného za obdobie od 19. 08. 2014 do 22. 06. 2015, za jednoizbový byt označený číslom 23, nachádzajúci sa v Nitre na ulici X. S. Č.W. XXXX/XX, ktorý mal v prenájme od spoločnosti Prington Leasing a. s. Nitra, spolu s Q. Š., dcérou X. Š., pričom už v čase, kedy tieto peňažné prostriedky preberal, konal s vedomím, že nimi dlžné nájomné za byt neuhradí, ale ich použije pre svoju potrebu a následne v presne nezistený deň v mesiaci júl roku 2015, v čase po dni 27. 07. 2015, prevzal od X. Š. v obci Veľký Slavkov, v rodinnom dome číslo 26, okres Poprad, finančnú hotovosť vo výške 300,-- € na úhradu poplatkov za vybavenie tachografovej karty, bez spísania akejkoľvek zmluvy o pôžičke, tieto finančné prostriedky pritom X. Š. zabezpečil tak, že so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava uzatvoril dňa 27. 07. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX vo výške 300,-- € s celkovou splatnou čiastkou vo výške 456,-- €, ktorú mal podľa ústnej dohody Q. V. X. Š. vrátiť v štyroch pravidelných mesačných splátkach po 114,-- €, z čoho vrátil len dve splátky v celkovej sume 228,-- €, pričom už v čase, kedy tieto peňažné prostriedky preberal, konal s vedomím, že splátky podľa dohody neuhradí, prevzaté finančné prostriedky v dohodnutom rozsahu nevráti, čím takto svojim konaním spôsobil X. Š. škodu v celkovej výške 1.728,-- €,
t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú.
Za to mu
u k l a d á
Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 /jedného/ roka.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodenému X. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. B. W. Č.. XX, R. V. škodu vo výške 1 728,--eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného X. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. B. W. Č.. XX, R. V. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovaného Q. V. obžalobu pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu zo dňa 02.03.2018. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. V., svedkov X. Š., B. Š. U. Q. Š. a prečítaním listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku a zistil nasledovné. Obžalovaný Q. V. na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že keď pracoval ako pomocník elektrikárov zoznámil sa s poškodeným X. Š. i jeho dcérou Q. Š., s ktorou neskôr začal žiť v spoločnej domácnosti. Obžalovaný potvrdil, že X. Š. mu požičal peniaze vo výške 70,--eur na zakúpenie „karty vodiča“, ktoré mu však vrátil i to, že poškodený mu neskôr požičal aj čiastku 200,--eur, ktorú získal prostredníctvom „nebankovky“, z ktorej časť použil i pre svoje potreby. Obžalovaný tvrdil i to, že ďalšie peniaze vo výške 5 000,--eur si požičal od svojho otca, ktorý si vybavil úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. a z ktorých mu on vrátil asi 2 500,--eur. Obžalovaný poprel, aby mu poškodený X. Š. požičal ďalšie peniaze, pripustil však možnosť, že peniaze si od poškodeného mohla požičať jeho družka Q. Š., dcéra poškodeného X. Š. a v čase, keď ešte spoločne bývali v prenajatom byte Nitre i to, že po ich odchode z podnájmu nemali zaplatený dlh, pretože na zaplatenie podnájmu nemali dostatok peňazí. Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 28.12.2017, pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku a zistil, že obžalovaný v prípravnom konaní okrem vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa žalovaného skutku uvádzal, že poškodený X. Š. mal finančné problémy, ktoré vyústili do dražby jeho rodinného domu a že sám jeho žiadal o vybavenie úveru, ktorým by splatil dlhy, čo však odmietol. Obžalovaný opäť tvrdil, že na živobytie si požičal peniaze od svojho otca a to vo výške cca 3 000,--eur a že tieto peniaze mu boli požičané aj za účelom splatenia dlhu vo výške cca 1 500,--eur na podnájme bytu, v ktorom býval spoločne s Q. Š.. Podľa obžalovaného poškodený X. Š. 300,--eur, ktoré získal „z nebankovky“ odovzdal síce Q. Š., ktorá nimi zaplatila inkaso a plyn na rodinnom dome poškodeného, kde v tom čase žil aj on, ale že mu požičané peniaze vrátil v 2 splátkach vo výške 228,--eur. Obžalovaný v tejto výpovedi priznal, že neplatením podnájmu za byt v Nitre vznikol i ďalší dlh vo výške 1 100,--eur, ktorý podľa jeho vedomostí doposiaľ uhradený nie je i to, že poškodený mu požičal aj čiastku 70,--eur na zakúpenie „karty vodiča“, poprel však, aby mu poškodený požičal i 300,--eur alebo ďalšie finančné prostriedky. Tvrdenia poškodeného označil za jeho pomstu pre následne vzniknuté problémy v spolužití s Q. Š., dcérou poškodeného X. Š.. Rozpory vo výpovediach z prípravného konania a z konania pred súdom týkajúce sa výšky pôžičiek, ktoré mu mal poskytnúť poškodený X. Š. ako aj jeho otec a výšky príjmov v žalovanom období, obžalovaný odôvodnil len tým, že z domu poškodeného sa vysťahoval potom, čo odmietol vziať za neho pôžičku, že rozdielnu výšku peňazí požičaných na zakúpenie „karty vodiča“ uvádzal len preto, že takúto informáciu mu poskytli policajti pri jeho výsluchu a že rozdielnu výšku úveru poskytnutého jeho otcovi Slovenskou sporiteľňou, a.s. uvádzal len preto, že sa týkala navýšených úrokov z úveru poskytnutého vo výške 3 000,--eur, že z tohto úveru svojmu otcovi vrátil čiastku 2 500,--eur, priznajúc pritom i dvojnásobný vznik dlhu na nezaplatenom podnájme za byt v Nitre vo výške 1 100,--eur alebo 1 200,--eur, resp. tým, že ďalšie skutočnosti, ku ktorým vypovedal v prípravnom konaní nepovažoval za potrebné uviesť aj v konaní pred súdom. Obžalovaný tvrdenia poškodeného opäť označil za jeho pomstu a pomstu Q. Š., dcéry poškodeného, svojej bývalej družky, ktorá súvisela s ich rozchodom a pochybnosťami o otcovstve k spoločnému synovi Sebastiánovi. V neprospech obžalovaného vypovedal svedok X. Š., ktorý k podstatným okolnostiam žalovaného skutku a konania obžalovaného Q. V. v konaní pred súdom dňa 19.11.2018, v súlade so svojou výpoveďou zo dňa 04.11.2016 a zo dňa 12.01.2018 urobenou v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný je bývalým druhom jeho dcéry Q. Š., že počas ich spolužitia im finančne vypomáhal, keďže dcéra popri zamestnaniu ešte aj študovala a obžalovaný bol často práceneschopný alebo bez príjmu. Svedok potvrdil, že obžalovanému v žalovanom období odovzdal hotovosť vo výške 1 500,--eur, ktorá mala slúžiť na úhradu dlhu nájomného v byte, ktorý obžalovaný v danom období užíval spolu s jeho dcérou Q. Š., resp. na vymaľovanie bytu i to, že obžalovaný dlh na nájomnom z poskytnutých peňazí neuhradil, čomu mal svedčiť aj listinný dôkaz - žaloba na zaplatenie dlhu nájomného podaná Prington Leasing, a.s. Nitra, ako žalobcom a na osobu obžalovaného a Q. Š., ako žalovaných. Svedok potvrdil, že obžalovanému dal aj finančnú hotovosť vo výške 300,--eur, ktorá mu mala slúžiť na zakúpenie a úhradu tachografovej karty, resp. mala slúžiť na výpomoc živobytia obžalovaného a jeho dcéry Q. Š. s tým, že obžalovaný mu finančnú čiastku mal vrátiť v 4 splátkach takým spôsobom, že ich mal uhradiť priamo „nebankovej“ spoločnosti, ktorá poskytla úver a z ktorých obžalovaný uhradil len 2 splátky. Poškodený v ďalšej časti svojej výpovedi popísal spôsob života obžalovaného, spolužitie s Q. Š., ich rozchod i zatajovanie sa obžalovaného po odchode zo spoločnej domácnosti. Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 10.11.2017 pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, s čím súhlasil aj obžalovaný a zistil, že svedok k podstatným okolnostiam žalovaného skutku okrem vyššie uvedených skutočností uviedol, že keď sa obžalovaný s jeho dcérou Q. presťahovali z Nitry do jeho rodinného domu obžalovaný sa mu priznal, že na podnájme nájomného bytu im zostal dlh vo výške 1 200,--eur a že sa im snažil pomôcť tým, že mu požičal čiastku 1 500,--eur na úhradu dlhu a vymaľovanie a upratanie bytu s tým, že s obžalovaným sa ústne dohodol na tom, že mu ich vráti, síce bez bližšie určenia termínu vrátenia peňazí, ale s dohodnutým účelom použitia. Svedok potvrdil i to, že obžalovaný mu neskôr povedal, že dlh vyrovnal a práce vykonal, resp. že obžalovanému dal aj ďalšiu čiastku vo výške 300,--eur, ktorú on získal vybavením úveru v spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. a za ktorú si mal obžalovaný kúpiť tachografovú kartu s tým, že i tieto peniaze mu obžalovaný vráti zaplatením 4 dohodnutých mesačných splátok po 114,--eur, z ktorých však nakoniec uhradil len 2 splátky. Rozpory vo výpovediach, na ktoré ho súd upozornil, svedok odôvodnil tým, že prečítaná výpoveď je pravdivá, že obžalovaný spolu s jeho dcérou prenajímali byt v rokoch 2014 až 2015, že obžalovanému na úhradu dlhu na nájomnom a vymaľovanie bytu osobne poskytol čiastku 1 500,--eur a neskôr i čiastku 300,--eur, ktorú mu mal obžalovaný vrátiť splatením poskytnutého úveru. Hodnotiac rozpory v predmetných výpovediach svedka X. Š. mal súd zato, že tieto sú vo vzťahu k žalovanému skutku a konaniu obžalovaného bez podstatného a rozhodujúceho vplyvu na možné konštatovanie o nedôveryhodnosti alebo neobjektivite skutočností uvádzaných, či už v konaní pred súdom alebo v prípravnom konaní a bez súčasne zisteného relevantného dôkazu o tom, aby svedok proti obžalovanému vypovedal účelovo, nepravdivo alebo z pomsty. V neprospech obžalovaného a v prospech poškodeného vypovedala svedkyňa B. Š., ktorá v konaní pred súdom dňa 19.11.2018, v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 22.11.2016 a zo dňa 10.11.2017 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedla, že poškodený X. Š. osobne obžalovanému požičal čiastku 1 200,--eur na zaplatenie dlhu na nájomnom byte, jeho vymaľovanie a upratanie, ale aj ďalšiu čiastku 300,--eur na zakúpenie tachografickej karty, ktorú obžalovaný potreboval ako vodič nákladného auta s tým, že čiastka 300,--eur pochádzala z úveru, ktorý si vybavil jej manžel X. Š.. Aj táto svedkyňa potvrdila, že obžalovaný požičanú finančnú hotovosť vo výške 1 200,--eur nepoužil na dohodnutý účel a že z ďalších požičaných peňazí vo výške 300,--eur poškodenému vrátil len časť. Hodnotiac predmetné výpovede svedkyne B. Š. mal súd zato, že tieto boli bez podstatného a rozhodujúceho vplyvu na jeho možné konštatovanie o nedôveryhodnosti alebo neobjektivite jej tvrdení aj preto, že v konaní pred súdom nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť svedčiaca preto, aby svedkyňa vypovedala proti obžalovanému účelovo alebo z pomsty a preto, aby na druhej strane vypovedala v prospech poškodeného, napriek jej rodinnému a blízkemu vzťahu k osobe obžalovaného a k osobe poškodeného, keďže poškodený bol jej manžel a obžalovaný bývalý druh jej dcéry Q. Š.. V neprospech obžalovaného a v prospech poškodeného, v súlade s výpoveďou svedkyne B. Š. vypovedala aj svedkyňa Q. Š., ktorá k podstatným okolnostiam žalovaného skutku a konania obžalovaného Q. V. v konaní pred súdom dňa 19.11.2018 a v prípravnom konaní dňa 22.11.2016 uviedla, že s obžalovaným žila určitý čas v spoločnej domácnosti, že niekedy v januári 2015 pre zdravotné problémy a graviditu prestala pracovať a spoliehala sa na obžalovaného, že z finančného hľadiska sa o ňu postará a postará sa aj o riadne platenie ich nájomného bytu. Svedkyňa potvrdila, že v júni 2015 sa presťahovali do rodičovského domu poškodeného X. Š. nevediac, že obžalovaný nájomné za byt nezaplatil, čím vznikol dlh na nájomnom v čiastke 1 200,--eur a v ďalšej čiastke 300,--eur, ktorá bolo potrebná na vymaľovanie a upratanie bytu. Svedkyňa potvrdila, že o všetko sa mal opäť postarať práve obžalovaný, ktorému na tento účel poskytol finančné prostriedky jej otec X. Š., obžalovaný však z požičaných peňazí neuhradil ani dlh na nájomnom a ani byt neupratal a nevymaľoval, o čom sa však dozvedela až v lete roku 2015, keď bola spoločnosťou Prington Leasing, a.s. Nitra vyzvaná na úhradu dlhu na nájomnom. Svedkyňa mala vedomosť i o tom, že poškodený poskytol obžalovanému aj ďalšiu čiastku vo výške 300,--eur, ktorej časť mala slúžiť na zakúpenie tachografovej karty v sume 70,--eur a zvyšná časť na jeho osobné potreby obžalovaného, ale aj o tom, že poškodený si peniaze vo výške 300,--eur požičal v spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. V ďalších častí svojich výpovedi svedkyňa popísala už len spôsob spolužitia s obžalovaným, jeho osobu, povahové vlastnosti i sklony k požívaniu alkoholických nápojov ako aj to, že obžalovaný po narodení ich dieťaťa spoločnú domácnosť opustil a viac nekomunikoval ani s ňou ani s poškodeným. Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 10.11.2017, pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, s čím súhlasil aj obžalovaný a zistil, že svedkyňa k podstatným okolnostiam žalovaného skutku okrem vyššie uvedených skutočností uviedla aj to, že nájomné za prenajatý byt mal od februára 2015 platiť obžalovaný, ktorý ho mal „dať i do poriadku“ potom, keď odišli bývať do jej rodičovského domu, že poškodený dal obžalovanému čiastku 1 500,--eur na úhradu dlžného nájomného za jej prítomnosti a prítomnosti jej matky B. Š., že mu dal i čiastku 300,--eur na kúpu tachografovej karty a že obžalovaný im tvrdil, že dlžné nájomné vyrovnal a dal do poriadku aj predmetný nájomný byt. Rozpory vo výpovediach, na ktoré súd svedkyňu upozornil odôvodnila len tým, že prečítaná výpoveď je pravdivá, že s obžalovaným v prenajatom byte bývala od 19.08.2014 do 22.06.2015, resp. že obžalovaný poškodenému uhradil 2 splátky. Hodnotiac rozpory v predmetných výpovediach svedkyne Q. Š. mal súd zato, že tieto sú vo vzťahu k žalovanému skutku a konaniu obžalovaného bez podstatného a rozhodujúceho vplyvu na jeho konštatovanie o nedôveryhodnosti alebo neobjektivite skutočností uvádzaných svedkyňou buď v konaní pred súdom alebo v prípravnom konaní, bez súčasne zisteného relevantného dôkazu o tom, aby svedkyňa proti obžalovanému vypovedala z pomsty a na druhej strane o tom, aby účelovo vypovedala v prospech poškodeného, napriek jej rodinnému a príbuznému vzťahu k obom osobám. Listinné dôkazy, ktoré súd v konaní pred súdom prečítal v zmysle § 269 Trestného poriadku v podobe zápisnice o trestnom oznámení poškodeného X. Š., správy spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., zmluvy o nájomnom, platobného rozkazu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C 18/2017 zo dňa 09.01.2018, právoplatného dňom 14.02.2018, správ spoločnosti Prington Leasing, a.s. Nitra a zmluvy o splátkovom úvere korešpondovali vzájomne ako aj s výpoveďami poškodeného X. Š. a svedkov B. Š. a Q. Š. a rovnako tiež svedčili v neprospech tvrdení obžalovaného v zmysle jeho obhajoby a obrany, že ide o účelové tvrdenia poškodeného.
Predmetným dokazovaním bol podľa názoru konajúceho súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodne pochybnosti neboli, že mu jeho rozsah postačoval na rozhodnutie vo veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zároveň i zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené zákonným spôsobom v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a preto potom dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný Q. V. na tom skutkom základe, že v presne nezistený deň v mesiaci jún roku 2015 prevzal od X. Š., v obci B. W., v rodinnom dome číslo XX, R. V., finančnú hotovosť vo výške 1.500,- €, ktoré mu X. Š., bez spísania akejkoľvek zmluvy o pôžičke, odovzdal na úhradu dlžného nájomného za obdobie od 19. 08. 2014 do 22. 06. 2015, za jednoizbový byt označený číslom 23, nachádzajúci sa v Nitre na ulici X. S. Č. XXXX/XX, ktorý mal v prenájme od spoločnosti Prington Leasing a. s. Nitra, spolu s Q. Š., dcérou X. Š., pričom už v čase, kedy tieto peňažné prostriedky preberal, konal s vedomím, že nimi dlžné nájomné za byt neuhradí, ale ich použije pre svoju potrebu a následne v presne nezistený deň v mesiaci júl roku 2015, v čase po dni 27. 07. 2015, prevzal od X. Š. v obci B.Ý. W., v rodinnom dome Č. XX, okres Poprad, finančnú hotovosť vo výške 300,-- € na úhradu poplatkov za vybavenie tachografovej karty, bez spísania akejkoľvek zmluvy o pôžičke, tieto finančné prostriedky pritom X. Š. zabezpečil tak, že so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava uzatvoril dňa 27. 07. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX vo výške 300,-- € s celkovou splatnou čiastkou vo výške 456,-- €, ktorú mal podľa ústnej dohody Q. V. X. Š. vrátiť v štyroch pravidelných mesačných splátkach po 114,-- €, z čoho vrátil len dve splátky v celkovej sume 228,-- €, pričom už v čase, kedy tieto peňažné prostriedky preberal, konal s vedomím, že splátky podľa dohody neuhradí, prevzaté finančné prostriedky v dohodnutom rozsahu nevráti, čím takto svojim konaním spôsobil X. Š. škodu v celkovej výške 1.728,-- € a že tento vykazuje všetky znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú.
Pri skutkových a právnych záverov konajúci súd vychádzal tak z výpovede poškodeného X. Š., ako aj z výpovedí svedkov B. Š. U. Q. Š. a čiastočne aj z výpovedí samotného obžalovaného Q. V. a vyššie uvedených listinných dôkazov, keďže predmetné dôkazné prostriedky na seba vzájomne nadväzovali a medzi sebou korešpondovali do takej miery, že o nich súd žiadne relevantné pochybnosti nemal, čím sa zároveň stotožnil so skutkovým tvrdením obžaloby, na rozdiel od tvrdenia obžalovaného a jeho obhajoby spočívajúcej iba v tom, že poškodený a svedkovia vypovedajú proti nemu z pomsty zato, že nesúhlasil s otcovstvom syna W.. Obžalovaný sa vzhľadom na objektívne zistené okolnosti skutku a spôsob jeho spáchania nemohol pred konajúcim súdom úspešne ubrániť vyššie uvedeným tvrdením o pomste poškodeného, keďže tvrdenia poškodeného X. Š. boli preukázateľne v zhode nielen s výpoveďami svedkov, ale v plnej miere zodpovedali aj obsahu prečítaných listinných dôkazov a preto súd jeho obrane neuveril a považoval ju za objektívne a spoľahlivo vyvrátenú predmetným dokazovaním. Obžalovaný podľa názoru súdu využil okolnosť spolužitia s dcérou poškodeného nato, aby od neho peniaze vylákal podvodným spôsobom vediac, že požičané peniaze poškodenému nevráti, vzhľadom na jeho vtedajšie majetkové a finančné možnosti a že ich nepoužije ani na dohodnutý účel - úhrada dlhu na nájomnom a kúpa tachografickej karty, čo je zrejme z okolností konania obžalovaného, ktoré predchádzali žalovanému skutku, ako aj zo spôsobu správania a konania obžalovaného po spáchaní skutku, čo vyplývalo zo spôsobu, akým sa pred poškodeným a jeho dcérou zatajoval alebo ukrýval a odmietol komunikovať.
Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,--eur. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Cudzím majetkom sa rozumejú veci, pohľadávky, ako aj iné majetkové práva a hodnoty, ktoré vlastnícky nepatria páchateľovi. Škodou na takomto majetku je majetková ujma alebo reálny úbytok z hmotnej podstaty, ako aj ujma na zisku. Obohatením sa rozumie neoprávnené zväčšenie svojho majetku alebo majetku iného. Omylom je nezhoda vedomostí alebo predstáv poškodeného so skutočným stavom veci, páchateľ uvádza niekoho do omylu spravidla aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci.
Súd konanie obžalovaného z hľadiska subjektívnej stránky kvalifikoval ako konanie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil. Z listinných dôkazov, prečítaných v zmysle § 269 Trestného poriadku vo vzťahu k osobe obžalovaného a to - lustrácií GP SR, súdov a MV SR, charakteristík a odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, že v evidencii priestupkov má viacero záznamov za porušovanie iných protispoločenských konaní a že z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, s poznatkami o jeho protispoločenských konaniach majúcich znaky priestupkov proti verejnému poriadku a ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a iné, čo nenasvedčuje vedeniu riadneho spôsobu života obžalovaným Q. V. pred spáchaním skutku. Z vyžiadaných správ a lustrácií súd ďalej zistil, že na obžalovaného bola dňa 25.09.2018 podaná na Okresný súd Prešov obžaloba pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, o ktorej však doposiaľ rozhodnuté nebolo. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne, aby trest iných odradil od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa. Súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, bez zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného Q. V. sa tento účel trestu dosiahne uložením trestu odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ mesiacov a skúšobnou dobou vo výmere 1 / jedného/ roka. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu, či inej výmery trestu odňatia slobody alebo skúšobnej doby, pretože podľa neho len vyššie uložený trest bude zodpovedať tak konkrétnym okolnostiam prípadu - po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov ako aj samotnej osobe obžalovaného. Poškodený X. Š. si v predmetnej trestnej veci nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas len vo výške 1 728,--eur a preto súd obžalovanému uložil nahradiť poškodenému túto výšku škody a so zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku.
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.