Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/31/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: SETCAR s. r. o., IČO: 278 50 994 , 816 735 32 Rychvald, Česká republika, zastúpená JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava- Staré mesto o zaplatenie 281,79 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 281,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 281,79 eur od 25.12.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 281,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.12.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 26.9.2016 došlo v meste Martin ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Jánovi Thomkovi na vozidle Citroën Berlingo, evidenčné číslo MT 517DP. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného poistná udalosť číslo 800510877. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 455 zo dňa 26.9.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016398 zo dňa 14.10.2016 s dátumom splatnosti 28.10.2016 na celkovú sumu 768 eur ( bez DPH 640 eur). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 9.12.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku nájmu ( zo 16 dní uznal 11 dní), neoprávnene znížil poistné plnenie prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla, čím priznal náklady vo výške 358,21 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 11.10.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 8005108770 zo dňa 26.9.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 640 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 9.12.2016 sa v zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení dostal od 25.12.2016 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2 § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). Úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky si žalobca nárokuje v zmysle § 369 ods. 1., ods. 2 Obchodného zákonníka ( ďalej len ObZ“), § 369 ods. 1, ods. 2 ObZ, § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 369c) ods. 1 v spojení s § 2 citovaného nariadenia.

2. V upomínacom konaní sp. zn. 6Up/267/2018 bol dňa 26.4.2018 vydaný platobný rozkaz. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor ( č. l. 30). V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobca ako postupník a poškodený ako postupca nepreukázali reálny vznik pohľadávky uvedeného postupcu voči žalovanej v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2016 ( pričom pohľadávka bola postúpená skôr ako vôbec vznikla - vystavenie faktúry poškodenému až dňa 14.10.2016), ako ani v čase podania samotnej žaloby. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ešte nepredstavuje skutočnú škodu, ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku poškodeného ako dlžníka dôjde až v momente jej úhrady. Až úhradou tejto pohľadávky dôjde ku skutočnému zníženiu majetku poškodeného. V prípade uvedeného postupcu však k zníženiu majetku poškodeného ( dlžníka ) však nikdy nedošlo, a preto tu nebola na jeho strane ani vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanému. V prípade poškodeného ako postupcu nemohlo dôjsť k vzniku pohľadávky na jeho strane voči žalovanému. Nemohla takto neexistujúca pohľadávka voči žalovanému byť ani riadne a platne právne postúpená na žalobcu. V ďalšom žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR v uznesení č.k. 3Cdo367/2013, v rámci ktorého NS SR vyslovil, že ak je škodou ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného reálne prejavila faktickým znížením jeho majetku, potom je opodstatnený záver, že škoda nevzniká dlžníkovi dovtedy, kým svojmu veriteľovi dlžnú čiastku nezaplatil. Skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby bola priznaná rozhodnutím súdu totižto ešte neznamená, že majetok dlžníka sa o túto pohľadávku znížil. Existencia takejto doposiaľ neuspokojenej pohľadávky nie je preto škodou. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu a z tohto dôvodu je zmluva o postúpení pohľadávky od začiatku absolútne neplatná, pričom žalobca nedisponuje ani aktívnou vecnou legitimáciou v tomto súdnom konaní. Z tohto dôvodu žalovaný vznáša námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Okrem vznesenej námietky nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu žalovaný namieta aj nepreukázanie samotného vzniku škody na strane poškodeného v súvislosti so žalobcom uvádzaným prenájmom náhradného motorového vozidla, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti so škodovou udalosť s bližšie žalobcom nešpecifikovaného dňa. Zároveň žalovaný poukázal na to, že keďže zo strany poškodeného nikdy nedošlo k úhrade žalobcom vystavenej faktúry č. 2016398 zo dňa 14.10.2016. V danom prípade nikdy ani nedošlo k zníženiu majetku poškodeného, a teda ani k vzniku skutočnej škody na strane poškodeného. Ak by súd rozhodujúci o žalobnom uplatnenom nároku mal za to, že ním uplatňovaný nárok je daný a použitie náhradného motorového vozidla poškodením bolo nevyhnutné a náklady vynaložené poškodeným v tejto súvislosti boli vynaložené účelne, tak žalovaný popiera žalobcom uplatňovanú výšku istiny uplatňovaného nároku. Uplatňovaný nárok predstavuje náklady na prenájom motorového vozidla ( ako skutočnú škodu ), ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, poškodený, ani žalobca nepreukázali. Žalovaný je toho názoru, že náklady na prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla poškodeného, by bol žalovaný povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené poškodeným na vypožičanie náhradného vozidla zodpovedajúce poškodenému vozidlu, pričom žalovaný má za to, že ak tieto náklady vznikli, ich vynaloženie bolo nevyhnutné a účelné, tak ich preukázanom rozsahu 358,21 eur vyplatil žalobcovi, ako to vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 9.12.2016. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na názor NS ČR vyjadrení v jeho rozhodnutí zo dňa 30.3.2010 sp. zn. 25 Cdo 3911/2007. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4 MCdo 23/2008. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, žiadnym spôsobom nepreukázal ani vznik škody. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňované úroky z omeškania, žalovaný poukazuje na ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení, s tým, že žalovaný ako poisťovateľ bez zbytočného odkladu začal s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie do troch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody. Skončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie a oznámil žalobcovi výšku priznaného poistného plnenia, v akej považoval rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody za preukázaný. Žalovaný zároveň poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré znížila poistné plnenie a poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol preukázaný rozsah povinností žalovaného poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Uvedené vyplýva z listiny označenej ako oznámenie o poistnom plnení zo dňa 9.12.2016. V ďalšom žalovaný poukázal na ust. § 11 ods. 7, ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj na § 797 ods. 3 OZ. Žalovaný má za to, že ako poisťovateľ si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 11 ods.6 zákona o povinnom zmluvnom poistení a poskytol žalobcovi poistné plnenie z titulu uplatneného a preukázaného nároku v súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto mu žiadna povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení nevznikla. Žalovaný je toho názoru, že by sa mohol dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia najskôr až vtedy, keď ho nevyplatí v lehote určenej súdom potom, ako by konajúci súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázanú určitú výšku nároku a priznal by ju žalobcovi v právoplatnom rozsudku, k čomu doposiaľ ešte nedošlo. Okrem nedôvodnosti samotných úrokov z omeškania žalovaný poukazuje na nesprávne stanovenie ich výšky zo strany žalobcu. K dopravnej nehode, od ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky, došlo prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovanej na základe čoho sa otázka náhrady škody spravuje ust. OZ, konkrétne ust. § 427 a nasl. Na základe tejto skutočnosti sa otázka stanovenia výšky úrokov z omeškania spravuje ust. § 517 ods. 2 v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že v prípade skutočnej existencie nárokov na plnenie zo škody je potrebné posudzovať prípadné omeškanie splnením podľa ust. § 517 ods. 2 a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov. Žalovaný taktiež namieta aj žalobcom nárokovanú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ktoré si žalobca uplatnil zrejme v zmysle § 369c ObZ, nakoľko žalobca si uplatňuje nárok titulom náhrady škody z poistnej zmluvy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle občiansko-právnych predpisov od žalovaného ako poisťovateľa s ktorým bol v zmluvnom vzťahu ako poistený. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno preto kvalifikovať ako obchodno-právny záväzkový vzťah a priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný si žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca vo svojom stanovisku k odporu žalovaného ( č.l. 41a) uviedol, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo len na nevyhnutný čas z dôvodu, že nemohol používať vlastné motorové vozidlo po dobu, počas ktorej sa toto nachádzalo v autoservise. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo, považuje žalobca za neopodstatnené a výšku istinu uplatňovaného nároku za správnu a zákonnú. Zároveň žalobca poukázal na to, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne. Je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Pri namietanej aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že uzatvoril s poškodeným zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 11.10.2016, jej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 800050087770 zo dňa 26.9.2016. V bode V. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že keď k úhrade faktúry č. 2016398 došlo na základe vzájomného zápočtu v dôsledku čoho vstúpil žalobca do práv a povinností poškodeného. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla tak zostáva zachovaný. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia pohľadávky. Tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky a neplatnosti jej postúpenia sú preto neopodstatnené. Namietaný úrok z omeškania považuje žalobca za správny a zákonný v zmysle prvej časti vety ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Druhá časť vety sa týka predloženia rozhodnutia súdu poisťovateľovi zo strany poisteného, ktorý predložil svojej poisťovni rozhodnutie na preplatenie. Uvedený výklad je zaužívaný v bežnej rozhodovacej praxi všeobecných súdov a z hľadiska právnej istoty je odlišný výklad v rozpore s princípom právnej istoty, ako aj z hľadiska gramatického výkladu citovaného zákona. Pokiaľ by sa prijal názor žalovaného, prvá časť vety by bola neúčelná a v samotnej podstate obsolentná, nakoľko jej uplatnenie by nikdy neostalo. Tvrdenia žalovaného, že na tento prípad sa majú aplikovať ust. a uplatnenú námietku úrokov z omeškania považuje žalobca za irelevantnú, nakoľko záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovňou, ktorí sú podnikateľmi zakladá § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 261 ods. 1 ObZ. Uvedené sa tiež vzťahuje na náhradu trov konania, ako aj na úhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

4. Podaním doručeným súdu 13.7.2018 ( č. l. 58) žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doplnil ďalšie skutkové tvrdenia a poukázal na to, že zmluva o nájme č. 455 zo dňa 26.9.2016 je zmluvou, ktorá je od počiatku absolútne neplatná. Ako prenajímateľ je označený v nájomnej zmluve organizačná zložka žalobcu, ktorá nebola spôsobilá na uzavretie nájomnej zmluvy, nakoľko organizačná zložka žalobcu podľa ust. § 21 ods. 3 nemá právnu subjektivitu, čo má v konečnom dôsledku za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa § 38 ods. 1 teda neplatnosť právneho úkonu od počiatku. Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme č. 455 zo dňa 26.9.2016 sa žalobca pokúšal svoju absolútne neplatnú zmluvu o nájme náhradného vozidla zhojiť, aj napriek jeho vlastnej vedomosti o tejto právnej vade tohto právneho úkonu. Uvedený postup žalobcu považuje žalovaný v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku a poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo20/2007.

V ďalšom poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/53/2016. Nakoľko je teda nájomná zmluva žalobcu absolútne neplatná, nemohlo dôjsť z absolútne neplatného právneho úkonu k vzniku pohľadávky žalobcu voči poškodenému a v tejto súvislosti nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorá nikdy nevznikla a ani nebolo možné dôjsť ani k započítaniu pohľadávok spôsobom, akým to uvádza žalobca vo svojom poslednom vyjadrení, nakoľko nie je možné navzájom započítať neexistujúce pohľadávky žalobcu a poškodeného.

5. Podaním doručeným súdu 28.8.2018 sa vyjadroval žalobca k predmetnému vyjadreniu žalovaného, kde uviedol v súvislosti s namietanou neplatnosťou zmluvy o nájme č. 455, že má za nepreukázané túto namietanú neplatnosť zmluvy, nakoľko vada v označení osoby, ktorá je účastníkom právneho úkonu, nespôsobuje sama o sebe jeho neplatnosť pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom. V každom prípade zmluva o nájme nemusí mať písomnú formu a v prípade, že by ju súd vyhodnocoval za neplatnú v písomnej forme, došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme ústne, nakoľko z prejavu účastníkov je zrejmé kto, za akých okolností sa zaviazal v rámci uzatvoreného záväzkového vzťahu realizovať predmetný nájom. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 17.10.2018 za prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý riadne a včas ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu., listinami založenými do súdneho spisu a mal za preukázaný tento skutkový stav.

6. Medzi stranami sporu bolo zhodné, že dňa 26.9.2016 došlo k poistnej udalosti, dopravnej nehode pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného evidenčné číslo vozidla MT 831CH poškodené motorové vozidlo poškodeného Jána Thomku na vozidle Citroën Berlingo evidenčné číslo MT 517DP ( č.l. 5).

7. Medzi žalobcom a poškodeným Jozefom Thomkom, fyzickou osobou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia mala byť uzavretá Zmluva o nájme číslo 455 dňa 26.9.2016 ( č. l. 5)v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 11.10.2016 ( č. l. 7). Na základe tejto zmluvy si poškodený Jozef Thomka ako nájomca prenajal osobný automobil Dacia Lodgy evidenčné číslo BL 027 MR na dobu od 26.9.2016 po dobu opravy. Denné nájomné bolo dohodnuté 52 eur, zmluvné nájomné 40 eur. Na základe tejto zmluvy mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 26.9.2016 do 11.10.2016, t.j. za 16 dní, za ktorý čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. 2016398 ( č.l. 6) nájomné vo výške 768 eur. Účelovosť zapožičania náhradného vozidlo bola preukázaná aj vyhlásením poškodeného, teda nájomcu ( č. l. 6), ktorý uviedol, že náhradné vozidlo bolo používané v dobe opravy vozidla, nakoľko podniká v oblasti gastronómie, vozidlo používal na zásobovanie prevádzky, rozvoz stravy a osobnú potrebu. Ďalej bolo zhodné medzi účastníkmi konania, že došlo k likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným tak, ako to vyplynulo z oznámenia o poistnom plnení zo doňa 9.12.2016 ( č. l. 7 líce ), na základe ktorého žalovaný ustálil poistné plnenie na čiastku 358,21 eur s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 16 dní bolo priznaných len 11 dní a zároveň bol urobený odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla.

8. Prvou námietkou, ktorá bola vznesená zo strany žalovaného bolo tvrdenie, že Zmluva o nájme č. 455 zo dňa 26.9.2016 v zmysle dodatku č. 1 je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko ju mala podpísať osoba, ktorá nebola oprávnená predmetnú zmluvu o nájme za prenajímateľa podpísať a to v zmysle ust. § 38 ods. 1 OZ.

9. Podľa § 21 ods. 1 zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevplýva niečo iné. Podľa § 21 ods. 3 ObZ, podnikaním osoby na území SR sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území SR. Podľa § 21 ods. 4 oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetnú podnikania zapísaného v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Podľa § 21 ods. 7 na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa § 3a) uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojej internetovej stránke, ak ju má zriadenú.

Podľa § 21 ods. 8 na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje a údaj o zahraničnej osoby do tohto registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá. Podľa § 21 ods. 9 údaje podľa ods. 7 a 8 je zahraničná osoba povinná uvádzať aj v písomnom úradnom styku, ak sa týka podniku alebo organizačnej zložky podniku.

10. Podľa § 261 ods. 1 táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 9 zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 261 ods. 8 pri použití tejto časti zákona podľa ods. 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

11. Podľa § 266 ods. 1 prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa § 266 ods. 3 pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, sčítanie rokovanie o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou uzavierali, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

12. Písomne uzavretú Zmluvu o nájme č. 455 by bez ďalšieho bolo dôvodné vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 38 ods. 1 podľa ktorého neplatný úkon podľa ten, kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony. Súd mal z obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že označený prenajímateľ je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť na právne úkony. Formou podnikania zahraničnej osoby na území SR je podľa § 21 ods. 3 podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území SR. Organizačná zložka však nemá právnu subjektivitu a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. Avšak listina, ktorá je označená ako dodatok č. 1 k zmluve o nájme č. 455 bola podľa jej obsahu vyhodnotená práve v spojení s listinou označenou ako zmluva o nájme č. 455 a obe listiny súd vyhodnotil podľa ich obsahu a tam prejavenej vôle postupom podľa § 266 ods. 1 a 3 ako platne uzavretú zmluvu o nájme. Postupoval súd podľa ust. z toho dôvodu, že prenajímateľom bola právnická osoba - obchodná spoločnosť a nájomcom bola fyzická osoba - živnostník podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. To znamená, že na základe tejto zmluvy o nájme č. 455 v spojení s dodatkom číslo 1 došlo k nájmu osobného automobilu na dobu od 26.9.2016 po dobu opravy. Je treba uviesť, že za účelom odstránenia spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným označením prenajímateľa bol dňa 11.10.2016 medzi žalobcom a poškodeným uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o nájme. To znamená, že z neho jednoznačne vyplynulo, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 9.12.2016 vyplývajú skutočnosti, ktoré žalovaný namieta, nemôžu byť sporné, keďže sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie už raz potvrdil a žalobcovi na základe toho poskytol čiastočné poistné plnenie. Súd mal preukázané, že nájomca, teda poškodený Jozef Thomka reálne auto podľa nájomnej zmluvy používal, a to z prejavov, ktoré urobil následne, či je to dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o nájme, čestné prehlásenia poškodeného o užívaní vozidla a bolo nesporné pre súd, že mal vedomosť o tom, že uzatvára zmluvu so spoločnosťou SETCAR s.r.o., IČO: 27850991 so sídlom v Českej republike podnikajúcej na území SR prostredníctvom jej organizačnej zložky SETCAR s.r.o. organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, IČO: 47 790 857, kedy za žalobcu koná štatutárny zástupca, ktorý bol totožný s vedúcim organizačnej zložky. Súd pre úplnosť uvádza, že zmluva o nájme motorového vozidla nemá predpísanú písomnú formu, čiže aj v tomto smere by bolo možné uvedené právne posúdiť aj tým spôsobom, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a nájomcom došlo v ústnej forme.

13. Súd mal ďalej zistené, že bola dňa 11.10.2016 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným Jánom Thomkom ako postupcom. Predmetom malo byť postúpenie pohľadávky vo výške 640 eur, ktorá zodpovedala neuhradenej faktúre č. 2016398 ( č. l. 6), vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Dacia Lodgy.

14. Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Ďalšou námietkou žalovaného bolo, že žalobca a ani poškodený Jozef Thomka nepreukázali reálny vznik pohľadávky uvedeného postupcu voči žalovanej v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2016 ( pričom pohľadávka bola postúpená skôr ako vôbec vznikla - vystavenie faktúry poškodenému bolo dňa 14.10.2016), ako ani v čase podania samotnej žaloby. Podľa bodu 1. zmluvy o postúpení pohľadávky postupca má peňažnú pohľadávku voči KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. V. I. G., ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Daewoo Chevrolet evidenčné číslo MT 831CH vo výške 640 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidlo v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 26.9.2016 na vozidle Berlingo evidenčné číslo MT 517DPZ. Z bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 640 eur, ktorá zodpovedá neuhradenej faktúre č. 2016398 vystavenej SETCAR s.r.o ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Dacia Lodgy, evidenčné číslo BL 027MR. Podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zmluvné stany sa dohodli, že ich vzájomné nároky ( na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že poškodený teda postupca mal v nájme motorové vozidlo žalobcu ako prenajímateľa za obdobie od 26.9.2016 do 11.10.2016. To znamená, že vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa za dobu nájmu nastal 11.10.2016, kedy došlo teda k ukončeniu nájmu. Je pravdou, že faktúra bola vystavená po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky, ale predmetná faktúra len určuje dobu plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo forme splatnosti do 28.10.2016. To znamená, že predmetnou faktúrou bolo len vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník, teda poškodený a zároveň teda nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme. V tomto smere súd poukazuje aj na ust. § 342 ods. 2 ObZ, Ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o nájme medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktorá bola predmetom postúpenia. Súd právne uzatvára, že v čase postúpenia pohľadávky postupcu, teda poškodeného Jozefa Thomku išlo o existujúcu pohľadávku ktorá vznikla z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme a keďže išlo o existujúcu pohľadávku, tak bolo dohodnuté v zmluve o postúpení pohľadávky, že k úhrade tejto pohľadávky došlo na základe vzájomného zápočtu v dôsledku čoho teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného a je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Zároveň mal súd aj preukázané, že poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 11.10.2016 ( č. l. 9).

15. Súd sa oboznámil aj s ďalším listinným dôkazom, a to čestným prehlásením zo dňa 30.5.2018 ( č. l. 42) v ktorom poškodený Ján Thomka vyhlásil, že mal prenajaté vozidlo od spoločnosti SETCAR s.r.o. v období od 26.9.2016 do 11.10.2016 s tým, že mal ho zapožičané po dobu jeho vozidla Citroën Berlingo evidenčné číslo MT 517DP v autorizovanom servise AM Plus, nakoľko podniká v oblasti gastronómie a náhradné vozidlo využíva na zásobovanie prevádzky, rozvoz stravy, starostlivosť o penzión. Iné vozidlo využívať nemohol. Súd mal ešte následne z faktúry č. 20161350 preukázané, že vozidlo poškodeného Ján Thomku bolo v oprave v spoločnosti AM Plus s.r.o., a oprava bola vykonaná dátumom dodania tovaru alebo služby dňa 12.10.2016 ( č. l. 10).

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody ( ďalej len „ zákon č. 381/2011 Z. z.“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci .

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhrady škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

17. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

18. Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v rozsahu dohodnutého nájomného za 16 dní t. j. vo výške 640 eur, kde aj takáto suma bola predmetom postúpenia na žalobcu, nakoľko ceny uvedené v zmluve o nájme boli vrátane DPH, t. j. zmluvné nájomné bolo dohodnuté na 40 eur ( vrátane DPH) a teda nárok bol vo výške spolu 640 eur ( 16 dní prenájmu). Bolo preukázané, že škoda vo vyššie uvedenom rozsahu 640 eur reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného Jozefa Thomku za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy. Išlo o faktúru číslo 2016398 na sumu 768 eur, kde bola ešte k sume 640 eur prirátaná DPH 20%, čo podľa názoru súdu nebolo v súlade s dohodnutou zmluvou o nájme, kde bolo uvedené, že ceny nájomného sú vrátane DPH, tzn., že faktúra mala znieť na sumu 640 eur. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom Jozefom Thomkom a to vo výške 640 eur. Žalovaný plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 26.9.2016 a súd vychádzal z oznámenia o poistnom plnení, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný uznal vyčíslenú škodu spočívajúcu v prenájme motorového vozidla vo výške 358,21 eur, neuznal náklady za 5 dní prenájmu vrátane navyše DPH a odpočítal prevádzkové náklady vo výške 98,15 eur. V konaní žalovaný namietal aj dôvodnosť trvania nájmu s tým, že mal za to, že poškodenému prináleží plnenie za škodu zodpovedajúcej účelne vynaloženým nákladom za vypožičanie náhradného vozidla len za 11 dní výpožičky. Žalovaný mal za to, že plnil za čas zodpovedajúci času dodania služby opravy poškodeného vozidla poškodenému a doba prenájmu prevyšujúca čas dodania opravy poškodeného vozidla nie je v príčinnej súvislosti s konaním a spôsobenou škodou zo strany ich poistenej. Zároveň žalovaný trval na tom, že oprávnene krátil predmetnú škodu o odpočet výdavkov, ku ktorým by došlo užívaním vlastného vozidla počas dní prenájmu a uvedené bolo vykonané v súlade s právom. Tu súd musí poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom skutkových tvrdení bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa čl. 8 tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný neuskutočnil.

19. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobca z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla, ktorú teda namietal žalovaný, súd poukazuje na faktúru z opravy vozidla poškodeného, kde oprava bola vykonaná až 12.10.2016 ( č. l. 10). Žalovaný vo všeobecnej rovine namietol dobu prenájmu náhradného motorového vozidla, ale neuviedol a nepreukázal dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu. Naopak poškodený jednoznačne preukázal, že nemohol svoje motorové vozidlo používať. Nachádzalo sa v oprave a bol nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, kde svoje motorové vozidlo si vyzdvihol až po ukončení opravy. Náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bola poškodená, a to právny predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období od 26.9.2016 do 11.10.2016, t.j. 16 dní, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo svoje vozidlo po dobu opravy využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné, čo bolo preukázané čestnými prehláseniami poškodeného. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodenou. Keďže žaloba mal nárok na sumu 640 eur ( faktúra zle vystavená - viď ods. 18. Odôvodnenia rozsudku) a bola mu vyplatená žalovaným suma 358,21 eur, súd mu priznal nárok na doplatenie vo výške 281,79 eur , ktorý si aj žalobca uplatnil.

20. Ďalšou námietkou, ktorú vzniesol žalovaný bola námietka voči uplatnenému úroku z omeškania zo strany žalobcu, nakoľko má za to, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 citovaného zákona účinného v čase vzniku nároku poškodenej, je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b). Žalovaný tvrdil, že v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti si plnil listom zo dňa 24.2.2017 podmienku upravenú v § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. Podľa názoru súdu z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v určitej lehote, ktorej začiatok udáva skutočnosť skončenia šetrenia poistnej udalosti. Rozhodnutie poisťovne o ukončení likvidácie teda predstavuje moment, kedy dochádza, resp. má dôjsť k vyčísleniu a náhrade vzniknutej škody, ktorú si poškodený nárokuje, a o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Ak poisťovňa neprizná plnenie v plnom rozsahu dochádza teda k majetkovej ujme na strane poškodeného. Poisťovňa tak síce ukončí šetrenie poistnej udalosti v zákonnej lehote, v dôsledku čoho neporuší svoju povinnosť včasného ukončenia prešetrovania poistnej udalosti, avšak poškodenému neposkytne plnenie v rozsahu, na ktorý má nárok a preto sa podľa iného ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení, konkrétne § 11 ods. 7 dostáva do omeškania. Samotné znenie § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení pripúšťa dve varianty, odkedy je možné sa dostať do omeškania. Prvá časť vety sa vzťahuje na splnenie povinnosti poskytnúť plnenie v lehote 15 dní po ukončení likvidácie poistnej udalosti a druhá časť vety sa týka predloženia rozhodnutia súdu poisťovateľovi zo strany poisteného, ktorý predložil svojej poisťovni rozhodnutie na preplatenie. Nesplnením povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 zákona sa poisťovňa v zmysle § 11 ods. 8 dostáva automaticky do omeškania, avšak podľa názoru súdu do omeškania s ukončením šetrenia, resp. písomného informovania poškodeného o výsledkoch likvidácie a rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

21. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.6.2016, v zmysle ktorého vyvstal právny názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 od. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 8 je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie peňažného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.

22. Čiže je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 t.j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b), ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Súd teda bol toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti preukázateľne ukončil dňa 9.12.2016 na základe dôkazu predloženého zo strany žalobcu, a tým bolo oznámenie o poistnom plnení, žalovaný sa dostal od 25.12.2016 do omeškania.

23. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.

Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z .z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použite počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c) ods. 1 zákona je 40 eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Podľa § 369c) ods. 1 omeškanie dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov § 369, 369a), 369b) aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výška paušálnej náhrady nákladov spojeným s uplatnením pohľadávky, výšku ustanoví vláda SR nariadením.

24. Súd úrok z omeškania, čo sa týka jeho výšky priznal v súlade s ust. § 369 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania súd zohľadnil to, že vznik pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným bol posudzovaný s ohľadom k tomu, že poškodený vystupoval v statuse fyzickej osoby podnikateľa, podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia, čím bola dôvodná aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka vo vzťahu k úroku z omeškania. Súd mal za to, že právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bolo žalobcovi priznané z toho dôvodu podľa § 369c) ods. 1 ObZ, nakoľko zohľadnil skutočnosti uplatnenia žalovanej pohľadávky už žalobcom ako podnikateľským subjektom.

25. Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mala plný úspech vo veci, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.