Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-52-2018.pdf
PDF · 124.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-8T/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v trestnej veci proti obžalovanému U. R., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Ružomberok, stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.novembra 2018 v Ružomberku, takto
rozhodol:
Súd podľa 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného U. R., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Ružomberok, slobodného, stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona
o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y,
podanou prokurátorom Okresnej prokuratúry Ružomberok pod sp. zn. Pv 81/18/5508-12 zo dňa 25.06.2018, ktorou mu bolo kladené za vinu, že hoci podľa § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 7P/47/2012-52 zo dňa 31.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2012 je povinný prispievať na výživu svojho syna F. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 75 eur mesačne od 10.08.2012, ktoré má poukazovať vždy do každého 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. Z., svoju vyživovaciu povinnosť riadne úmyselne neplnil od 04.02.2013 do 03.12.2014, s výnimkou mesiacov február 2013, kedy uhradil na výživnom sumu vo výške 9,34 eur, marec 2013 sumu 30 eur, apríl 2013 sumu 10 eur a sumu 20 eur, máj 2013 sumu 40 eur, jún 2013 sumu 20 eur, júl 2013 sumu 20 eur, august 2013 sumu 10 eur a sumu 25 eur, september 2013 sumu 15 eur, október 2013 sumu 30 eur, november 2013 sumu 20 eur, december 2013 sumu 25 eur, január, február 2014 sumu 20 eur za každý mesiac, marec 2014 sumu 30 eur, apríl, máj 2014 sumu 25 eur za každý mesiac, jún 2014 sumu 30 eur, júl 2014 sumu 40 eur, august 2014 sumu 30 eur, september 2014 sumu 35 eur, október 2014 sumu 25 eur, november 2014 sumu 30 eur, čím dlhuje na výživnom k rukám matky K. Z., nar. XX.XX.XXXX v E., trvalo bytom E., I. B. XX sumu vo výške 1065,66 eur, keď U. R. bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.02.2013 do 16.06.2014, dňa 17.06.2014 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu, počas evidencie poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, v období od 21.10.2013 do 11.12.2013 pracoval u L.R. - Autodoprava Ružomberok na dohodu o vykonaní práce, kde vykonával pomocné práce - oprava vozidiel a jeho príjem bol vo výške 71,46 eur, U. R. fajčil cigarety a mesačne na ich kúpu minul okolo 50 eur, od 04.02.2013 do 17.05.2014 dobil kredit na telefónnej karte vedenej na svoju osobu v mobilnej verejnej telefónnej sieti O2 Slovakia, s. r. o. Bratislava vo výške 465 eur, pričom U. R. bol trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok č. k. 8T/133/2009-103 zo dňa 12.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2010 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, z ktorého výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 04.02.2013, rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T 29/2014 zo dňa 25.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014, bol Milan Augustín odsúdený za dvojnásobný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, pretože skutok nie je trestným činnom.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Ružomberku podala na obžalovaného U. R., nar. XX.XX.XXXX v E. obžalobu pod sp.zn. Pv 81/18/5508-12 zo dňa 25.06.2018 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti obžaloby.
Obžalovaný U. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nie je vinný zo spáchania skutku a ku skutku uviedol, že z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený 04.02.2013 a bol sa zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku ako uchádzač o zamestnanie. Priznali mu dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,50,-Eur. Z tejto sumy mal platiť výživné 75,-Eur mesačne, čo sa mu nedalo. Prispieval na výživné len v takých sumách, koľko bolo v jeho silách. Bolo to spravidla po 20,-Eur - 30,-Eur mesačne. Niekedy si musel požičiavať od svojho otca, aby mohol zaplatiť na výživu. Keď bol evidovaný na úrade práce, tak úrad práce mu žiadnu prácu nesprostredkoval, hľadal si ju sám, vždy doniesol potvrdenie, kde si ju bol hľadať. V júni 2013 sa neprišiel hlásiť na úrad v stanovený deň 16.06.2013, ale prišiel až 17.06.2013, nakoľko sa nemohol dostaviť, pretože bol v Čechách si hľadať zamestnanie. V Čechách pracoval brigádne, zarobil okolo 1.500,-Kč, z toho 100,-Kč zaplatil za ubytovňu, ostatok tam bol na čierno. Taktiež si našiel prácu aj v Ružomberku u X. v Autodoprave, kde zarobil za dva mesiace 71,46,-Eur, dohoda o vykonaní práce bola, že za hodinu zarobí 2,50,-Eur, jemu sa z tohto príjmu nedalo pokryť celú čiastku vyživovacej povinnosti. Potreboval tiež platiť nájomné, kde býval, niečo si obliecť, niečo použil na stravu. Ďalej obžalovaný poukázal, že keď si hľadal prácu, tak každý sa ho pýtal, či bol vo výkone trestu. Keď uviedol, že áno, tak bol problém, aby ho niekto vôbec zamestnal.
Svedkyňa poškodená K. Z. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a odmietla voči obžalovanému vypovedať, nakoľko je otcom jej dieťaťa a nechcela mu poškodiť. Na návrh prokurátorky Okresnej prokuratúry Ružomberok súd prečítal výpoveď poškodenej z prípravného konania, v ktorej uviedla, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu syna F. Z. sumou 75,-Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť od 04.02.2013 do 03.12.2014. V tomto období jej obžalovaný k rukám postupne, asi jedenkrát za mesiac, alebo za dva mesiace dával sumu od 5,-Eur až do výške 30,-Eur, presne to ale nevedela uviesť, celkovo za uvedené obdobie jej dal k rukám približne 200,-Eur. Momentálne svedkyňa poškodená nevedela uviesť koľko jej obžalovaný dlhuje na výživnom za uvedené obdobie. Čo sa týka stretávania obžalovaného so synom, bol s ním párkrát, kedy to bolo svedkyňa poškodená nevedela uviesť, nakoľko Samuela si brávala aj jej mama, a keď sa stretli v meste s obžalovaným, tak nevedela, či boli spolu. V uvedenom období obžalovaný synovi nič nekúpil, ani inou formou neprispel na výživu a výchovu. Svedkyňa poškodená potvrdila, že z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poberá náhradné výživné na F. až doposiaľ a vždy úradu nahlásila sumu, ktorú jej dal obžalovaný k rukám, takže tam by mali byť zaevidované všetky sumy. V tomto období svedkyňa poškodená bývala v prenájme v rodinnom dome na ulici I. B. v E. aj so svojim synom a partnerom a s ďalšími dvoma synmi. V tomto čase bola na materská dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške cca 190,-Eur a rodinné prídavky. Jej partner pracoval na dohodu o vykonaní práce. Za nájom v rodinnom dome platili sumu 420,-Eur so všetkými energiami. F. navštevoval materskú školu, kde platila za stravu sumu od 10,-Eur do 12,-Eur mesačne a poplatok za škôlku vo výške 10,-Eur mesačne. F. nechodil na žiadne krúžky a neplatila mu žiadne poistné. Za mobilné telefóny a internet platila sumu 40,-Eur. F. v tomto období netrpel núdzou, mal zabezpečené všetko pre svoju výživu a výchovu. Taktiež F. netrpel žiadnou vážnou chorobou, ktorá by si vyžiadala zvýšené náklady na liečenie, len bežné detské choroby. Ďalej svedkyňa poškodená uviedla, že keď mali nedostatok financií v tom období, tak jej pomáhala priateľova mama L. F., a to tak, že jej požičala finančnú čiastku na rodinu v rôznych výškach od 20,-Eur až do 100,-Eur, niečo jej vrátili, niečo im nechala. Ďalej uviedla, že mala písanku, v ktorej si písala všetky sumy, ktoré jej od narodenia syna dával obžalovaný, a ku sume bol uvedený aj podpis obžalovaného. V súčasnej dobe túto písanku nevie nájsť, nevie, či ju vyhodila, nakoľko sa viackrát sťahovali. Svedkyňa poškodená nechce obžalovanému ublížiť, ale najviac jej dal za žalované obdobie sumu 200,-Eur. Otec obžalovaného U. R. jej dal výživné dvakrát po 20,-Eur do vlastných rúk, nikde to nepodpisovali. Obdobie, kedy to presne bolo, nevedela svedkyňa poškodená uviesť. Túto čiastku však neoznámila na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, taktiež to neoznámila exekútorovi, pretože ich nepovažovala za výživné na F., on jej len povedal, že je to od obžalovaného pre F., ale nepovedal, že je to platba na výživné. Okrem toho neoznámila všetky platby, ktoré jej zaplatil obžalovaný na syna ako výživné na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, pretože na to pozabudla.
Svedkyňa Bc. U. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že k veci nevie nič bližšie uviesť, nakoľko obžalovaný bol v evidencii v roku 2014 a ona začala na oddelení - služby pre občana pracovať až od roku 2015. Ku správe, ktorá sa nachádza na čl. 105 uviedla, že túto správu písala, pretože má agendu „A“ a vyjadruje sa aj ku veciam, ktoré našla v systéme. Svedkyňa k tej správe uviedla, že obžalovaný bol vyradený z dôvodu, že neprišiel na kontakt a z toho dôvodu takáto osoba sa vyraďuje vždy z evidencie na dobu 6 mesiacov. Kontakt sa mal uskutočniť dňa 17.06.2014, avšak sa obžalovaný nedostavil a nepreukázal ani skutočnosť, že si aktívne hľadal zamestnanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku postupuje tak, že v prípade ak sa osoba nemôže dostaviť v stanovený deň, postúpia celý spis na správne konanie, kde vyzvú osobu, aby preukázala, prečo sa v daný deň nemohla dostaviť. Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené aj do vlastných rúk obžalovanému dňa 04.07.2014, ktorý sa k tejto výzve nevyjadril, preto ho z evidencie vyradili.
Svedok M. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nemá sa k čomu vyjadriť, nakoľko obžalovaný ho nezamestnával, on bol iba s jeho otcom v krčme Orient, ohľadne telefónnej karty, ktorú mu mal zobrať obžalovaný. Svedok uviedol, že používa dobíjaciu kartu na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktorú má dodnes a kredit si dobíja. Je to karta od O2 a evidovaná na obžalovaného U. R.. Evidovaná je na obžalovaného preto, lebo si zabudol občiansky preukaz a obžalovaného požiadal, aby mu kartu zobral na jeho meno. Svedok potvrdil, že má aj iné karty, K4, ktorá je evidovaná na neho.
Svedkyňa K. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2013-2014 pracovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku na úseku sprostredkovanie a poradenstvo. Pokiaľ ide o obžalovaného U. R., toho si nepamätá. Po nahliadnutí do spisu uviedla, že kontakty prebiehali každý mesiac, raz za mesiac, vždy pri kontakte bola jeho povinnosť dokladovať si hľadanie zamestnania, ktoré zdokladovával. Vždy mu bolo oboznámené pracovné miesto, ktoré bolo v ponuke. Pri kontakte aj podpísal, že bol s tým oboznámený. Bolo mu vystavené aj predvolanie na výberové konanie - operátor, pracovná pozícia, dostavil sa na výberové konanie, ale zamestnávateľ uviedol, že uchádzač nespĺňa jeho požiadavky. Obžalovaný na kontakty chodil pravidelne podľa zákona, vyradený bol pre nespoluprácu, nakoľko sa nedostavil na kontakt v roku 17.06.2014. Výzvu o začatí správneho konania o vyradení si obžalovaný prevzal, rozhodnutie o vyradení z úradu práce si neprevzal.
Svedkyňa U. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že osobu obžalovaného nepozná, avšak si pozerala v evidenčnom štítku a zistila, že mu odovzdávala rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vo februári 2013. V roku 2013- 2014 pracovala na oddelení sprostredkovateľských služieb. V tom období sa robilo skupinové rozdelenie, kde sa povedali všeobecné informácie a odovzdali sa rozhodnutia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie a potom už spis odovzdala sprostredkovateľke, ktorá obžalovaného mala na starosti, ku ktorej sa obžalovaný mal chodiť hlásiť.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s výpoveďami svedkov z prípravného konania, a to výpoveďou svedka U. R. st., svedkyne Ing. M. T. a svedkyne L. F..
Svedok U. R. st. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný prispieval na syna Z. k rukám K. Z., avšak nevedel uviesť kedy to bolo a presne v akej sume, boli to sumy od 15,-Eur do 20,-Eur. Keď obžalovaný vyšiel z výkonu trestu odňatia slobody býval u neho, nakoľko nemal kde bývať, robil u X., avšak nevedel v akom období. Keď býval u neho, nežiadal od neho nič, potom býval u nejakej pani v byte, nakoľko sa museli z bytu vysťahovať a vtedy mu dal svoj telefón, aby sa mohli aj stretnúť. Obžalovaný nemal žiadny príjem, ale snažil sa nejako si privyrobiť brigádne, mal vybavenú robotu v Čechách, ale nešiel tam robiť, nakoľko musel opätovne nastúpiť do výkonu trestu. Pokiaľ ide o čiastku dvakrát 20,-Eur, ktoré odovzdal K. Z. ako výživné za syna, tak toto je pravda, avšak si nepamätá, kedy to presne bolo.
Svedkyňa L. F. v prípravnom konaní vypovedala, že K. Z. žije s jej synom E. F. a majú aj spoločné deti a to dvoch synov. Žijú v spoločnej domácnosti asi 7 rokov. Svedkyňa pozná aj obžalovaného. K. Z. so svojou rodinou bývala po podnájmoch, aj v období rokov 2013-2014. Posledné asi 3-4 roky bývajú v Baničnom v prenajatom byte. Čo sa týka rokov 2013-2014, tak im finančne pomáhala tak, že napríklad doplatila za byt, alebo im požičala na stravu, keď nemali, bolo to rôzne, podľa potreby a v rôznych výškach. Mesačne to bolo od 100,-Eur do 200,-Eur. K. Z. sa jej stále sťažovala, že jej obžalovaný neplatí výživné, že jej dáva len po 10,-Eur, ale kedy jej presne tieto peniaze na výživné R. dal svedkyňa nevedela uviesť, ani v akej výške to bolo. Keď im finančne pomáhala, tak to bolo pre celú rodinu, nakoľko má tam svojich vnukov, nebolo to len z toho dôvodu, že obžalovaný riadne neplnil vyživovaciu povinnosť. Keď bolo treba aj F. do školy, alebo na oblečenie, tak im vtedy požičala. Ona medzi deťmi nerobí žiadne rozdiely, keď potrebujú, tak im požičia. Keď im požičala viac, tak peniaze jej vrátili a niečo im nechala. Núdzou netrpeli, ale keby si obžalovaný plnil vyživovaciu povinnosť pomohlo by to F..
Svedkyňa Ing. M. T. v prípravnom konaní vypovedala, že je samostatným radcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, pokiaľ ide o vyplácanie náhradného výživného K. Z. na jej syna F. Z., nar. XX.XX.XXXX k jej rukám, bolo rozhodnutím priznané náhradné výživné od 01.05.2009 do 31.10.2015. Výživné jej bolo priznané aj za predchádzajúce tri mesiace, a to február, marec, apríl 2009. Pokiaľ ide o obdobie od 04.02.2013 do 03.12.2014 k vyplácaniu náhradného výživného uviedla, že v januári 2013 nahlásila na úrade K. Z. platbu od U. R. vo výške 7,08,-Eur, vo februári 2013 jej bolo vyplatené náhradné výživné vo výške 67,92,-Eur, ktoré bolo znížené o uvedenú platbu. Vo februári 2013 nahlásila platbu 9,34,-Eur, v marci jej bolo vyplatené náhradné výživné vo výške 65,66,-Eur. V marci vyhlásila, že jej od U. R. nebolo nič vyplatené, dostala plné náhradné výživné za apríl 2013 vo výške 75,-Eur. V mesiaci apríl 2013 jej dal sumu 10,-Eur, kde K. Z. predložila úradu práce príjmový doklad medzi ňou a U. R., tak jej za mesiac máj 2013 bolo vyplatené náhradné výživné vo výške 65,-Eur. V máji 2013 vyhlásila, že jej na výživnom nebola uhradená žiadna čiastka, tak v mesiaci jún 2013, júl 2013 a august 2013 jej bola vyplatená plná suma na výživnom vo výške 75,-Eur za každý mesiac. V auguste 2013 predložila Z. príjmový doklad od obžalovaného, vyplatená bola suma vo výške 10,-Eur, tak v mesiaci september 2013 jej bolo výživné znížené o túto sumu, a teda vyplatené 65,-Eur. Každého pol roka prehodnocujú trvanie nároku na náhradné výživné a tiež kontaktujú aj exekútora, preverujú aj platby cez exekútora a zistili, že niektoré platby exekútorovi nenahlásila. Čo sa týka mesiacov október 2013 a november 2013, jej boli platby za náhradné výživné vyplatené vo výške 65,-Eur mesačne podľa posledného rozhodnutia, ale nakoľko 02.12.2013 podpísala čestné prehlásenie, že jej na výživnom U. R. nič neuhradil, tak v mesiaci december 2013 jej náhradné výživné bolo doplatené a v decembri 2013 jej bolo vyplatených 95,-Eur. V roku 2014 K. Z. nepredložila žiadnu platbu na výživnom od U. R., tak jej bolo za každý mesiac vyplatené náhradné výživné vo výške 75,-Eur. Exekútor im v roku 2014 neohlásil žiadnu platbu. Náhradné výživné K. Z. zaniklo, nakoľko na polročné prehodnotenie nepreukázala skutočnosti v lehote určenej úradom. Náhradné výživné skončilo k 01.11.2015. Zároveň svedkyňa predložila aj všetky rozhodnutia o priznaní náhradného výživného.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spisovom materiály, a to rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 7P/47/2012 zo dňa 31.07.2012, ktorým sa menil rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 4P/248/2008 zo dňa 04.11.2008 vo výroku o výživnom tak, že otec mal. dieťaťa U. R. je povinný prispievať na výživu zvýšeným výživnom na mal. syna F. Z. po 75,-Eur vždy do každého 15. dňa v mesiace vopred k rukám matky mal. dieťaťa K. Z., od 11.05.2012, trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/133/2009 zo dňa 12.01.2010, právoplatným 08.02.2010, ktorým bol obžalovaný U. R. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obsahom spisového materiálu Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/29/2014, a to rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/29/2014 zo dňa 25.06.2014, právoplatným 31.07.2014, ktorým bol obžalovaný U. R. uznaný vinným z dvojnásobného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, rodným listom F. Z., potvrdením o návšteve školy, ako aj prehľadom platenia vyživovacej povinnosti obžalovaným, podaním správy o stave exekučného konania, z ktorého mal súd za preukázané vyčíslenie, že na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Ružomberok a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. EX 57/09 zo dňa 02.02.2009 na vymoženie pohľadávky, zameškaného výživného od 02.05.2008 do 31.12.2008 v sume 340,09,-Eur, bežné výživné od 01.01.2009 vo výške 53,11,-Eur, ako aj trovy exekúcie vo výške 606,90,-Eur, pričom súd zistil, že povinný za obdobie od 04.02.2013 do 03.12.2014 v prospech oprávneného uhradil na účel exekútora sumu 9,-Eur, dňa 12.03.2013 bolo prostredníctvom exekútora vymožených 9,34,-Eur v prospech oprávnenej. Zo správy Ústavy na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom mal súd za preukázané, že obžalovaný U. R. sa nachádza vo výkone trestu od 23.04.2010 do 04.02.2013, kedy nahlásil vyživovaciu povinnosť aj na syna F. Z. a boli vykonávané aj zrážky na výživné v celkovej sume 102,63,-Eur, zo správy Okresného úradu Ružomberok, odbor živnostenského podnikania mal súd za preukázané, že obžalovaný U. R. nie je evidovaný v živnostenskom registri ako živnostník, zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš mal súd za preukázané, že obžalovaný bol zamestnaný od 14.10.2015 v ústave na výkon trestu odňatia slobody, predtým bol zamestnaný v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ako aj u L. X. v Autodoprave, zo správy L. X. - Autodoprava Ružomberok vyplynulo, že obžalovaný tu pracoval od 21.10.2013 do 11.12.2013 na základe dohody o vykonaní práce, pričom išlo o bezproblémového zamestnanca, ktorý pracoval na základe pokynov, vyživovaciu povinnosť nenahlásil, jeho príjem bol vo výške 71,46,-Eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku mal súd za preukázané, že obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.02.2013 do 16.06.2014, dňa 17.06.2014 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu, počas evidencie poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50,-Eur. Okrem toho z predmetnej správy mal súd za preukázané, že menovanému počas evidencie na úrade práce nebolo ponúknuté vhodné pracovné miesto, prípadne rekvalifikácia. Ďalej sa súd oboznámil s rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku o poskytnutí náhradného výživného na osobu F. Z., pričom náhradné výživné sa vyplácalo k rukám matky K. Z. v takých sumách, ako to vyplýva z výpovedí svedkyne Ing. M. T.. Zo správy MV SR, Okresný dopravný inšpektorát v Ružomberku mal súd za preukázané, že obžalovaný nemá v držbe motorové vozidlo evidované na ODI v Ružomberku, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, a na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že obžalovaného U. R. bolo potrebné podľa § 285 písm. b) Trestného zákona spod obžaloby oslobodiť.
Podľa § 207 ods. 1, 3 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Zanedbaním povinnej výživy sa rozumie situácia, keď povinný neplní oprávnenému výživné poskytované v peniazoch, alebo ak neplní povinnosť vyživovať iného v naturálnej podobe a povinnosť zaopatrovať iného, teda napr. neplnenie povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie a čistotu, vykonávať nad ním dohľad a prípadne zadovažovať aj ďalšie prostriedky potrebné na jeho rozvoj. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd však nie je viazaný rozhodnutím, ktorou bola táto povinnosť určená v občiansko-právnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občiansko-právny súd. Rovnako súd musí nezávisle od takéhoto rozhodnutia riešiť aj otázku, či sa obvinený bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, alebo majetkového prospechu. V tomto smere je súd limitovaný len predpismi, ktoré s tým úzko súvisia (prídavok na deti, zákon o sociálnej pomoci, zákon o životnom minime a pod.). Trestný čin podľa § 207 Trestného zákona, pokiaľ ide o subjektívnu stránku môže byť spáchaný úmyselne aj z nedbanlivosti. V každom konkrétnom prípade tohto trestného činu sa však treba zaoberať formou jeho zavinenia a v rozsudku výslovne uviesť, či sa páchateľ dopustil trestného činu úmyselne, alebo z nedbanlivosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený 04.02.2013. Počas výkonu trestu obžalovaný nahlásil vyživovaciu povinnosť na syna F. Z. a počas výkonu trestu si vyživovaciu povinnosť plnil. Keď prišiel z výkonu trestu odňatia slobody, nahlásil sa do 7 dní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, pričom mu bola poskytnutá dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50,-Eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak z výpovede obžalovaného U. R., ako aj z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály. Obžalovaný si za obdobie od 04.02.2013 do 03.12.2014 plnil vyživovaciu povinnosť nasledovne: vo februári 2013 uhradil výživné v sume 9,34,-Eur, v marci 2013 sumou 30,-Eur, v apríli 2013 sumou 10,-Eur a sumou 20,-Eur, v máji 2013 sumou 40,-Eur, v júni 2013 sumou 20,-Eur, v júli 2013 sumou 20,-Eur, v auguste 2013 sumou 10,-Eur a sumou 25,-Eur, v septembri 2013 sumou 15,-Eur, v októbri 2013 sumou 30,-Eur, v novembri 2013 sumou 20,-Eur, v decembri 2013 sumou 25,-Eur, v januári, februári 2014 sumou 20,-Eur za každý mesiac, v marci 2014 sumou 30,-Eur, v apríli, máji 2014 sumou 25,-Eur za každý mesiac, v júni 2014 sumou 30,- Eur, v júli 2014 sumou 40,-Eur, v auguste 2014 sumou 30,-Eur, v septembri 2014 sumou 35,-Eur, v októbri 2014 sumou 25,-Eur, v novembri 2014 sumou 30,-Eur, čím uhradil za vyššie uvedené obdobie výživné v celkovej sume 584,34,-Eur k rukám K. Z.. Z výpovede svedkyne poškodenej z prípravného konania mal súd za preukázané, že svedkyňa poškodená potvrdila, že v období od 04.02.20013 do 03.12.2014 obžalovaný Milan Augustín si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, avšak v tomto období jej dával do ruky postupne peniaze, jedenkrát, alebo jedenkrát za dva mesiace, v rozpätí súm od 5,- Eur až 30,-Eur, avšak nevedela to uviesť presne, podľa jej názoru to mohlo byť približne 200,-Eur. Taktiež svedkyňa poškodená nevedela uviesť koľko jej obžalovaný dlhuje za vyššie uvedené obdobie. Svedkyňa poškodená potvrdila, že za vyššie uvedené obdobie poberala náhradné výživné na F. a vždy musela nahlásil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku sumu, akú jej obžalovaný zaslal k jej rukám, o to jej bola výška náhradného výživného znížená. Z jej výpovede mal okrem iného súd za preukázané, že niektoré platby svedkyňa poškodená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku nenahlásila, čo potvrdila aj vo výpovedi svedkyňa Ing. M. T.. Z výpovede svedkyne Ing. M. T. mal súd okrem iného za preukázané aj to, že K. Z. bolo rozhodnutím priznané náhradné výživné za obdobie aj od 04.02.2013 do 03.12.2014, pričom svedkyňa potvrdila, že K. Z. nahlásila platbu výživného v mesiaci január 2013 v sume 9,08,-Eur, vo februári 2013 v sume 9,34,-Eur, v auguste 2013 v sume 10,-Eur. V roku 2013 zistili, že niektoré platby svedkyňa poškodená exekútorovi nenahlásila. Okrem toho súd mal z ďalších listinných dôkazov za preukázané, že od 21.10.2013 do 11.12.2013 obžalovaný pracoval u L. X. v Autodoprave Ružomberok na dohodu o vykonaní práce, kde dosiahol príjem celkovo 71,46,-Eur a aj z výpovede obžalovaného U. R. mal súd za preukázané, že v júli 2014 pracoval v Českej republike brigádne, kde mesačne zarobil 1.500,-Kč. Okrem toho z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/29/2014 mal súd za preukázané, že obžalovaný U. R. bol uznaný vinným z dvojnásobného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/29/2014 zo dňa 25.06.2014, právoplatný 31.07.2014, pričom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd mal za preukázané, že obžalovaný bol v bode 2 uznaný za vinného, že si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť od 04.02.2013 do 25.06.2014, kedy za vyššie uvedené obdobie dlhoval výživné v sume 898,91,-Eur k rukám matky G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., K. M.. XXXX/XX, F. E. a výška vyživovacej povinnosti na výživu mal. dcéry bola posudzovaná podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku. Vyššie uvedený trest si obžalovaný U. R. vykonal dňa 03.06.2017.
Pri posudzovaní otázky, či obžalovaný si zavineným konaním neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, súd zisťoval, či jeho zárobkové a majetkové pomery v rozhodnej dobe mu umožňovali, alebo neumožňovali plniť vyživovaciu povinnosť aspoň čiastočne. Súd zistil, že obžalovanému U. R. bola rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 7P/47/2012 zo dňa 31.07.2012, právoplatný 28.08.2012 zmenená vyživovacia povinnosť a bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna F. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 75,-Eur mesačne od 11.05.2012, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. Z.. Súd z odôvodnenia tohto rozsudku mal za preukázané, že k zvýšeniu výživného došlo z dôvodu, že obžalovaný hoci sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, bol zaradený do práce, za ktorú mal mesačný príjem vo výške cca 162,92,-Eur a nemal žiadne iné nevyhnutné výdavky, taktiež mu nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a preto bolo konštatované, že je schopný platiť 75,- Eur mesačne na syna F. Z.. Z vykonaného dokazovania však súd mal za preukázané, že dňa 04.02.2013 bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a jeho majetkové pomery, ale aj zárobkové pomery sa v rozhodnej dobe zmenili tým spôsobom, že od 13.02.2013 do 16.06.2014 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal len dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50,-Eur mesačne. Zároveň zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku mal súd za preukázané, že po celú dobu evidencie obžalovanému nebolo ponúknuté žiadne pracovné miesto, ani nebola mu ponúknutá rekvalifikácia. Obžalovaný preukázal, že počas celej doby si hľadal zamestnanie, avšak si ho nenašiel, nakoľko nespĺňal zamestnávateľmi kladené podmienky. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané aj z výpovede svedkýň K. F., ako aj Bc. U. X.. Zároveň súd mal za preukázané, že obžalovaný od 17.06.2014 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa nedostavil na konkrétny kontakt, neodôvodnil svoju neprítomnosť. Z výpovede obžalovaného mal súd za preukázané, že nedostavil sa z dôvodu, že si hľadal prácu v Českej republike a následne nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 03.12.2014. Počas brigád v Českej republike mal obžalovaný podľa jeho vyjadrenia zarobiť 1.500,-Kč, z ktorých 100,-Kč platil za ubytovanie, plus mal výdavky na stravu. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že aj počas doby, keď nebol vedený v evidencii nezamestnaných a nepoberal dávky v hmotnej núdzi, obžalovaný sa snažil brigádne zarábať a počas tejto doby si plnil vyživovaciu povinnosť, a to v mesiaci júl 2014, kedy uhradil výživné 40,-Eur, v auguste 2014 uhradil 30,-Eur, v septembri 2014 uhradil 35,-Eru, v októbri 2014 uhradil sumu 25,-Eur, v novembri uhradil 30,-Eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku riešil, či bolo v možnostiach a schopnostiach obžalovaného si plniť vyživovaciu povinnosť v inej výške, ako bola mu určená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 7P/47/2012 zo dňa 31.07.2012, právoplatný 28.08.2012. Súd konštatuje, že za obdobie od 04.02.2013 do 03.12.2014 došlo k zmene pomerov, či už zárobkových, ako aj majetkových na strane obžalovaného, a teda súd za primeranú výšku vyživovacej povinnosti určil za obdobie od 04.02.0013 do 30.06.2013 sumu 26,65,-Eur a od 01.07.2013 až do 03.12.2014 sumu 27,13,-Eur, čo za vyššie uvedené obdobie predstavuje celkovú sumu výživného na mal. F. Z. v sume 567,33,-Eur. Obžalovaný za vyššie uvedené žalované obdobie zaplatil na výživnom k rukám matky sumu 584,34,- Eur. Obžaloba kládla obžalovanému U. R. za vinu, že si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, pričom obžaloba odôvodnila zavinenie, že obžalovaný mesačne minul na kúpu cigariet okolo 50,-Eur. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná, pričom z výpovede obžalovaného mal súd za preukázané, že toto tvrdenie poprel a uviedol, že cigarety mu kupoval otec, alebo mu dali iní ľudia, ako odmenu za brigádu a žiadnymi inými dôkazmi tvrdenie uvedené v obžalobe nebolo stranou prokuratúry preukázané. Taktiež obžaloba kládla za vinu, že obžalovaný od 04.02.2013 do 17.05.2014 dobil kredit na telefónnej karte vedenej na svoju osobu v mobilnej verejnej telefónnej sieti O2 Slovakia s.r.o. Bratislava vo výške 465,- Eur, čo taktiež bolo výpoveďou svedka M. Y. preukázané ako nepravdivé tvrdenie, nakoľko svedok M. Y. potvrdil, že má evidovanú kartu s telefónnym číslom XXXXXXXXXX na meno obžalovaného, avšak kartu s predmetným telefónnym číslom od počiatku používal svedok a aj si ju sám dobíjal. Ďalšou skutočnosťou bolo, že od 17.06.2014 bol obžalovaný vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, k tomu súd poukazuje, že za celú dobu od 13.02.2013 do 16.06.2014 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50,-Eur, okrem toho pracoval od 21.10.2013 do 11.12.2013 u L. X. v Autodoprave Ružomberok, kde zarobil 71,46,-Eur. Pokiaľ bol obžalovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z výpovede svedkov ako aj listinných dôkazov mal súd za preukázané, že si všetky povinnosti uchádzača o zamestnanie plnil a pokiaľ ide, že sa nedostavil na kontakt dňa 17.06.2014 z dôvodu, že si hľadal zamestnanie v Českej republike, nebol zo strany prokuratúry produkovaný ani jediný dôkaz o tom, či toto vyradenie z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku malo vplyv na to, že obžalovaný bol v hmotnej núdzi. Za celé žalované obdobie obžalovaný si plnil vyživovaciu povinnosť hoci v minimálnej výške podľa svojich možností a schopností, aj s poukazom na jeho sociálnu a finančnú situáciu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd viedli k záveru, že hoci sa stal skutok, ale z dôvodu chýbajúcej subjektívnej stránky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 Trestného zákona - a to zavinenie v podobe úmyselného konania obžalovaného, tak ako mu to bolo kladené za vinu obžalobou, obžalovaného U. R. podľa § 285 psím. b) Trestného zákona spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V zmysle § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.