Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/61/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti o maloleté deti: H. S., J.. XX.X.XXXX M. O. S., J.. X.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, obaja bytom u matky, deti rodičov - S. O. I., J.. X.X.XXXX, G. N. XX, G. M. Q. Ľ. S., J.. XX.X.XXXX, G. N. XX, G., o určenie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloleté deti H. S., J.. XX.XX.XXXX, v sume 300 eur mesačne a na maloletého O. S., J.. XX.XX.XXXX v sume 250 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.11.2018.

II. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 02.07.2018 sa matka domáhala rozhodnutia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť platiť výživného na maloletého H. S. vo výške 500,- eur mesačne a na maloletého O. S. vo výške 500,- eur mesačne vopred, vždy do 10 dňa v mesiaci do rúk matky.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletých detí nejaví o deti žiadny záujem, všetko, čo sa týka maloletých detí, domácnosti a vybavovania úradných vecí, zabezpečuje ona. Otec maloletých detí si dlhodobo žije svoj vlastný život a je aj ženatý. Maloletý H. je žiakom 5. ročníka a maloletý O. je žiakom 1.ročníka, obaja na L. Š., Ž. X, G.. Matka maloletých detí ďalej uviedla, že sa zamestnala na polovičný úväzok v obchodnom reťazci Y. ako predavačka, pričom v súčasnej dobe je desať mesiacov práceneschopná, s príjmom vo výške 203,- eur mesačne. Je vlastníčkou 3.izbového bytu na N. XX I. G. a osobného motorového vozidla značky Peugeot 207. Otec maloletých detí je poberateľom starobného dôchodku a je zamestnaný s mesačným príjmom vo výške 2017,- eur, vlastní 3.izbový byt na Y. X I. G., trojpodlažnú murovanú chatu v G., rodinný dom na M. X I. G., záhradu a pozemky v K.U. G. a osobné motorové vozidla značky Škoda Felícia a BMW X3.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä, rodnými listami detí, lekárskou správou zo dňa 18.10.2018, výpisom z Katastra nehnuteľnosti Č.. XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa XX.X.XXXX, potvrdením o príjme zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

4. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka je dlhodobo práceneschopná od 6.9.2017 a nemá žiadny príjem.

5. Z výpisu katastra nehnuteľností LV Č.. XXXX L. O. XX.XX.XXXX súd zistil, že matka maloletých detí O. I. je výlučnou vlastníčkou bytu Č.. XX, na X. poschodí v G. na N. XX, I. Q. G. - S..Č.. I..

6. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.3.2018 Č..X.. XX súd zistil, že otcovi bol od 1.1.2018 zvýšený starobný dôchodok na sumu 842,80 eur mesačne.

7. Z potvrdenia o príjme zo dňa 17.10.2018 súd zistil, že priemerná čistá mzda otca za obdobie od 01/2018 do 09/2018 predstavovala sumu 681,30 eur.

8. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že situácia v rodine vyvrcholila tým, že rodičia mal. detí už 4 mesiace nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí jej prispieva mesačne sumou 1.000,- eur. Matka uviedla, že býva v 3-izbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou a kde má otec mal. detí doživotné právo bývania. V byte býva ona a traja synovia, z ktorých jeden je už plnoletý a pracuje. Je dlhodobo práceneschopná, pričom poberá rodinné prídavky vo výške 70,- eur, 1.000,- eur jej prispieva otec maloletých detí a 300,- eur jej prispieva plnoletý syn. K jej pravidelným výdavkom patrí: nájomné 400,- eur, škola, obedy, družiny, káblová TV, telefón, 1 x ročne poistka na motorové vozidlo, spolu cca 70,-Eur. Starší syn H. chodí na futbal, kde mesačne platí 40,- eur. Matka ďalej uviedla, že je 1 spoluvlastníčkou 1-izbového bytu v Bratislave, ktorý jej darovala matka a ktorá v byte aj býva. Okrem toho vlastní motorové vozidlo značky Peugeot 207 rok výroby 2007. Výživné žiadala vo výške 500,- eur na každé dieťa.

Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Má XX rokov a je poberateľom starobného dôchodku. Pracuje ako Š. H., avšak má zdravotné problémy, pre ktoré zrejme od januára nebude môcť pracovať. Celý jeho príjem ide na účet, s ktorým disponuje matka maloletých detí, pretože jej dal bankomatovú kartu. Býva na chate v G., odkiaľ chodí každý deň do práce. Poberá dôchodok vo výške 842,- eur a v práci zarobí cca 600,- eur až 700,- eur. Pri výživnom 1.000,- eur na obe deti spolu, by bol v mínuse a nemal by z čoho žiť. Suma 100,- eur mesačne z jeho príjmov ide na sporenie, z ktorého sa hradia ročné výdavky ako napríklad autá, poistky, chata, poistka na byt, záhrada a podobne. Otec je výlučným vlastníkom U. I. G., X/X vlastníkom rodinného domu po svojej matke v K.U. G., kde žijú, jeho sestry, 1/5 vlastníkom ornej pôdy v K. G., vlastníkom motorových vozidiel značky Felícia rok výroby 2001 a značky BMW X3 rok výroby 2008, ktoré používa matka mal. detí. Otec ďalej uviedol, že má ešte jednu dospelú dcéru, ktorá je samostatná. Výživné navrhol vo výške 200,- eur na každé dieťa. Deťom zaplatil poistku 7.000,- eur na každé dieťa, pričom mesačne platí na každé dieťa ešte poistku cca 21,- eur. Deťom zo svojho príjmu zaplatil aj školu v prírode, lyžiarsky výcvik a pod. S deťmi sa pravidelne stretáva a hradí výdavky, ktoré mu vznikajú v súvislosti s ich pobytom v jeho domácnosti.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol výživné na staršieho H. upraviť vo výške 300,- eur a na mladšieho O. 250,- eur.

10. Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Výživné má odzrkadľovať životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa majú podieľať v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine aj dieťa. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Majetkové pomery možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z majetku. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ).

20. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práv podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka býva v 3-izbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou a kde má otec mal. detí doživotné právo bývania. V byte býva ona a traja synovia, z ktorých jeden je už plnoletý a pracuje. Je dlhodobo práceneschopná, pričom poberá rodinné prídavky vo výške 70,- eur, 1.000,- eur jej prispieva otec maloletých detí a 300,- eur jej prispieva plnoletý syn. K jej pravidelným výdavkom patrí: nájomné 400,- eur, školy, obedy, družiny, káblová TV, telefón, 1 x ročne poistka na motorové vozidlo, celkovo 70,- eur mesačne. Je 1 spoluvlastníčkou 1-izbového bytu v Bratislave, ktorý jej darovala matka. Okrem toho vlastní motorové vozidlo značky Peugeot 207 rok výroby 2007.

21. Otec maloletých detí má XX rokov, je poberateľom starobného dôchodku vo výške 842,80 eur mesačne, pracuje aj ako Š. H. s mesačným príjmom cca 600,- 700,- eur. Býva na chate v G., ktorej je výlučným vlastníkom, okrem toho je 1/3 vlastníkom rodinného domu po svojej matke v K. G., kde žijú, jeho sestry, 1/5 vlastníkom ornej pôdy v K.U. G., vlastníkom motorových vozidiel značky Felícia rok výroby 2001 a značky BMW X3 rok výroby 2008. Okrem maloletých synov má ešte jednu dospelú dcéru, ktorá je už samostatná.

22. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd upravil vyživovaciu povinnosť na maloletého H. v sume 350,- eur mesačne a na maloletého O. v sume 250,- eur, počnúc dňom 01.11.2018, majúc za to, že takéto výživné odzrkadľuje možnosti, schopnosti, majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa má podieľať aj dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o detí osobne stará. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka. Výdavky na maloleté deti vyčíslené matkou, súd považoval za primerané, zodpovedajúce potrebám maloletých detí v ich veku. Matka maloletých detí je dlhodobá práceneschopná, pričom poberá rodinné prídavky vo výške 70,- eur, 1.000,- eur jej prispieva otec maloletých detí a 300,- eur jej prispieva plnoletý syn. V súčasnej dobe otec maloletých detí poberá dva príjmy, a to starobný dôchodok a príjem z pracovnej činnosti, teda jeho príjmy a majetkové pomery mu umožňujú platiť výživné v uvedenej výške a zároveň plne si kryť svoje potreby. V prípade, ak by na strane otca došlo k avizovanej výraznej zmene príjmu pre zdravotné problémy a nemohol by ďalej vykonať pracovnú činnosť, čím by tak stratil druhý príjem, môže pri zmene pomerov na jeho strane, požiadať súd o zmenu predmetného rozhodnutia a žiadať zníženie výživného. Súd dáva zároveň do pozornosti, že otec maloletých detí počas konania deklaroval, že celý svoj príjem dobrovoľne necháva matke maloletých detí, čo potvrdila aj samotná matka detí , teda de facto dobrovoľne už v súčasnej dobe realizuje oveľa vyššie platby výživného, ako je upravené v súdnom rozhodnutí. I z uvedeného je teda možné vyvodiť záver, že je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať výživné v stanovenej výške.

23. Súd považoval výšku výživného uvedenú vo výrokovej časti tohto rozhodnutia taktiež za primeranú potrebám maloletých detí vo veku 8 a 11 rokov a na základe uvedeného, súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol ako nedôvodný. Samotná matka (hoci je v súčasnosti práceneschopná) je taktiež povinná podieľať sa na zabezpečovaní potrieb pre maloleté deti a nemôže prenechávať celú túto povinnosť na otca detí, ktorý sám v pokročilom veku vykonáva ťažké zamestnanie Š. H. len kvôli tomu, aby zabezpečil potreby maloletým ako i matke samotnej.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.