Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, Bratislava, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Soňa Beláková, nar. 01.11.1977, bytom Jašíkova 274/14, Bratislava proti: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, Bratislava, zastúpená advokátkou: JUDr. Silvia Turcsányiová, so sídlom Gajova 4, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: I. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania G. I., nar. XX.XX.XXXX a H. I., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

II. Súd zveruje maloletú I. I., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o dcéru v každom párnom týždni v roku a otec v každom nepárnom týždni v roku s tým, že k odovzdaniu a prevzatiu dieťaťa bude dochádzať vždy v nedeľu o 18.00 hod. v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú I. vo výške 150 € mesačne, vždy k 15-temu dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Obaja rodičia budú maloletú I. zastupovať a spravovať jej majetok.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1./ Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.03.2018 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností k maloletej I.. V návrhu uviedol, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa im narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra I.. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, neskôr sa vzťah začal zhoršovať, odporkyňa trávila veľa času s priateľkami mimo domova, našla si priateľa. Mal záujem ich manželstvo zachrániť, nebolo mu ľahostajné, manželka však nemala záujem ukončiť mimomanželský vzťah. V súčasnosti je ich manželstvo hlboko rozvrátené, neplní svoj účel a nie je žiadna nádej na obnovenie ich manželského spolužitia. Maloletú majú obaja rodičia radi, starostlivosť o ňu prebieha formou striedavej starostlivosti, v týždenných časových intervaloch. 2./ Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila. Uviedla, že maloletá I. bola náročné dieťa, ako rástla, chcela s ňou tráviť čas aj mimo domova, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Prekážalo mu, že sa stretáva s kamarátkami, mal nemiestne poznámky na ňu, ako aj na jej kamarátky. Nevedeli sa dohodnúť na

základných otázkach ohľadne bývania, vzťah medzi nimi začal emočne upadať. O maloletú sa vždy riadne starala, nakoľko ľúbi oboch rodičov súhlasí so striedavou starostlivosťou, ktorá bude prebiehať v týždenných intervaloch a žiadala, aby súd zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne, nakoľko má momentálne zvýšené výdavky spojené s bývaním. 3./ Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2018 poprel, že by nezrovnalosti v ich manželskom zväzku spočívali v stretávaní odporkyne s kamarátkami. Opätovne uviedol, že dôvod ukončenia bol ten, že odporkyňa nadviazala mimomanželský vzťah. Vždy sa snažil zabezpečiť všetko, čo rodina potrebovala, niečo aj navyše, čo jej však nepostačovalo, keďže pred narodením maloletej bola zvyknutá na iný komfort. 4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom splnomocnenej zástupkyne, prednesom právnej zástupkyne odporkyne, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, rodným listom maloletej, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné: 5./ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - G.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra I.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ulici X. XX, X., čím je podľa § 92 daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II. 6./ Navrhovateľ v rámci svojej výpovede pred súdom uviedol, že manželstvo uzavreli po piatich rokoch. Spočiatku bolo harmonické až do času narodenia maloletej, kedy začali vznikať prvé nezhody, ktoré však vyvrcholili v období, keď si odporkyňa začala hľadať prácu. Veľa času trávila s kamarátmi, čo vyústilo tým, že si našla priateľa. Ako manželia bývali na X. D. v Bratislave, keďže byt bol hradený prostredníctvom hypotekárneho úveru, rozhodli sa ho predať, splatili úver a výťažok z predaja bytu si rozdelili rovnakým dielom. Navrhovateľ býva v súčasnosti u matky, ktorej prispieva na bývanie sumou 470,- € mesačne, odporkyňa si prenajala byt. K úprave práv a povinností k maloletej I. uviedol, že na jej 3 27P/42/2018 starostlivosti sa s odporkyňou dohodli tak, že bude zverená do striedavej starostlivosti, ktorá bude prebiehať v týždenných intervaloch. 7./ Odporkyňa v rámci svojej výpovede pred súdom uviedla, že prvé problémy v manželstve nastali po narodení maloletej z dôvodu, že pribudli iné povinnosti, zmenil sa im príjem, riešili bytovú otázku. Prvýkrát do práce nastúpila, keď mala maloletá jeden aj pol roka, staral sa o ňu navrhovateľ alebo stará mama. Stretávala sa s kamarátkami, čo považovala za normálne, keď človek udržuje aj kamarátske vzťahy. V auguste v roku 2017 nadviazala vzťah s iným mužom, v januári 2018 túto skutočnosť oznámila navrhovateľovi. V tom čase začali medzi nimi veľké hádky za prítomnosti maloletej, preto sa rozhodla spolu s ňou odsťahovať zo spoločnej domácnosti. K úprave práv a povinností k maloletej I. uviedla, že na jej starostlivosti sa s navrhovateľom dohodli tak, že bude zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude prebiehať v týždenných intervaloch. K bytovej otázke uviedla, že s maloletou bývajú v prenajatom byte. Výťažok z predaja ich spoločného bytu bol 19.000,- € na každého z manželov, peniaze využíva na úhradu nákladov spojených s bývaním, keďže z príjmu nevie uhradiť vynaložené mesačné výdavky. Vlastní osobné motorové vozidlo značky Fiat. 8./ Právna zástupkyňa odporkyne vo svojom prednese pred súdom uviedla, že na úprave práv a povinností k maloletej sa účastníci dohodli tak, že maloletá bude zverená do striedavej starostlivosti rodičov v týždenných časových intervaloch s tým, že k odovzdávaniu a prebratiu bude dochádzať vždy v nedeľu o 18.00 hod. v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Nakoľko sa nevedia dohodnúť na výške výživného, žiadali, aby rozhodol súd s tým, že navrhli sumu 150,- € mesačne. 9./ Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že návrh matky na úpravu výšky výživného považuje za dôvodný. Navrhovateľ má vyšší príjem ako odporkyňa, a preto je na mieste zaviazať navrhovateľa sumou 150,- € mesačne, nakoľko má nižšie náklady spojené s bývaním ako ona.

10./ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 11./ Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie zo zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny 4 27P/42/2018 rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Rozvod manželstva sa považuje za nežiaduci jav, ktorý je len výnimočným riešením bez východiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi už nemožno prekonať iným vhodnejším spôsobom pri zachovaní manželstva. Na rozvod manželstva treba hľadieť ako na poslednú možnosť, keď vzájomné rozpory medzi manželmi už dávno nemožno vyriešiť iným spôsobom. V prejednávanej veci došlo medzi účastníkmi konania k nezhodám, ktoré vyústili podaním návrhu na rozvod. Vzťahy medzi nimi sú natoľko narušené a trvalo rozvrátené, že je vylúčené, aby do budúcna manželstvo znovu mohlo plniť svoje základné funkcie. Nakoľko s rozvodom manželstva súhlasili obaja účastníci konania a v danom prípade nie je možné predpokladať obnovenie ich manželského spolužitia, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. 12./ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 .

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 5 27P/42/2018

Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

13./ Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú na úhrade nákladov v domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže jeho rodičia spolu nežijú. V danom prípade rodičia maloletej navrhli súdu, aby bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude prebiehať v týždenných intervaloch. Nakoľko rodičia vykonávajú svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú maloletej poskytujú, je v jej záujme, súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletej, ako aj skutočnosť, že obaja rodičia sa o ňu riadne starajú, zabezpečujú jej zdravé rodinné prostredie, rozhodol o jej zverení do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude prebiehať v týždenných intervaloch. 14./ O zastupovaní a správe majetku maloletej súd rozhodol tak, že zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.

15./ Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1996). 16./ Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť otca ako aj matky o dieťa, vek dieťaťa, jeho vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. V dokazovaní mal súd za preukázané, že otec je zamestnaný s mesačným príjmom vo výške 6 27P/42/2018 cca 1.000 - 1.400 € netto, okrem maloletej nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, žije v spoločnej domácnosti s matkou v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, pričom mesačne jej prispieva na domácnosť sumou 470,- €. Matka je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške cca 600 - 870 € brutto, okrem maloletej nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, žije s maloletou v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné mesačne v sume 500,- €. Súd dáva do pozornosti, že ak je dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov, dieťa je v určenom čase v starostlivosti jedného, resp. druhého rodiča, výdavky rodičov sú pomerne rovnaké, a teda aj vyživovacia povinnosť rodičov je v zásada rovnaká. V danom prípade však súd určil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 150,- € mesačne, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majetkové pomery a najmä príjem oboch rodičov nebol na rovnakej úrovni a z toho dôvodu zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej I.. Súd je toho názoru, že takto určená výška výživného na maloletú je primeraná k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj k možnostiam povinného rodiča. 17./ Súd považuje za neprípustné stanovisko otca uvedené v podaní zo dňa 10.10.2018, v ktorom tvrdil, že bude prispievať na maloletú I. sumou 100,- € mesačne a platiť jej poplatok za predškolské zariadenie do doby, pokým ho bude navštevovať. Ak matka s uvedenou sumou súhlasiť nebude,

bude trvať na zverení dieťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd apeluje na otca, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami a je povinnosťou rodiča, aby si súdom uloženú povinnosť plnil. Argumentácia otca, že bude platiť poplatky za predškolské zariadenie a kupovať dcére oblečenie je na jeho dobrovoľnom rozhodnutí a nie je žiadnym spôsobom zaručené. Zákonnou povinnosťou každého rodiča je zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň maloletému dieťaťu. Vyhrážky typu, „ak matka nebude súhlasiť s výškou výživného v sume 100,- €, budem žiadať zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti“ sú neprípustné, pretože sumu, ktorú uložil súd otcovi platiť na výživu maloletej nebude pokrývať potreby matky ale odôvodnené potreby maloletej a je nemiestne, aby sa otec maloletej dcéry útočil na matku v súvislosti s nárokmi maloletého dieťaťa. 18./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 )

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že 7

27P/42/2018

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( § 62 ods. 1,2

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods. 1 .