Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2C/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobkyne: P.. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W. nad W., štátna občianka Slovenskej republiky, proti žalovaným: 1/ Y. W., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX W. nad W., štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX W. nad W., štátny občan Slovenskej republiky, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom so sídlom Radlinského 678/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 262,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 51,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 51,41 eur od 01.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 51,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 51,41 eur od 01.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v rozsahu 21,70 %.

V. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 21,70 %.

VI. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.11.2017 domáhala vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 262,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 262,60 eur od 31.10.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXX/X vo výmere 2.808 m2 orná pôda v podiele 1/10. Jej spoluvlastníctvo je zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. W. na Okresnom úrade odbore katastrálnom v Bánovciach nad Bebravou. Žalovaná 1/ je spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti v 1/10 a spoluvlastníčkou domu súp. č. XX v podiele 5/8 a žalovaný 2/ je spoluvlastníkom domu súp. č. XX v podiele 3/8. Dom súp. č. XX je postavený na parc. č. XXX/X. Uviedla, že sa obrátila na žalovanú 1/ s ponukou na odkúpenie jej podielu dňa 22.11.2012, avšak bezvýsledne. Na jej list nedostala žiadnu odpoveď. Dňa 31.05.2017 zaslala obom žalovaným ponuku na odkúpenie jej podielu za cenu 25 eur/m2, pričom poukázala na skutočnosť, že parcelu č. XXX/X, ktorá je vedená ako orná pôda, v skutočnosti užívajú ako zastavanú plochu pod domom a záhradu. Odpoveďou

zo strany žalovanej 1/ bolo, že je ochotná odkúpiť jej podiel za cenu 950,00 eur s poukazom na to, že iba časť parcely je zastavaná a zostatok je ornou pôdou. Uviedla, že odpredaj jej spoluvlastníckeho podielu za 950,00 eur odmietla listom zo dňa 19.06.2017. Poukázala na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú parcelu č. XXX/X, a teda i jej spoluvlastnícky podiel v 1/10, bez právneho dôvodu. Vzhľadom k tomu, že sa so žalovanými 1/ a 2/ na kúpnej cene za odpredaj jej podielu nedohodli, zaslala žalovaným 1/ a 2/ výzvu na zaplatenie nájomného za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, a to podľa znaleckého posudku vyhotoveného súdnou znalkyňou Ing. Evou Tuchyňovou č. XXX/XXXX vo výške 0,645 eur/m2 ročne. Uviedla, že žalovaní 1/ a 2/ reálne užívajú z parcely č. XXX/X výmeru 2.036 m2, nakoľko Mesto Bánovce nad Bebravou odkúpenú výmeru 772 m2 z tejto parcely ešte v roku 1986 doposiaľ majetkoprávne neusporiadalo. Vzhľadom k tomu, že odkúpená výmera 772 m2 z roku 1986 je vlastníctvom mesta, uviedla, že uznáva kúpnu zmluvu a uplatňuje si svoj podiel zo zníženej výmery 2.036 m2, ktorú žalovaní 1/ a 2/ užívajú, pričom 1/10 predstavuje 203,6 m2. Poukázala na skutočnosť, že zníženie výšky nájomného žalovaným 1/ a 2/ zaslala dňa 19.10.2017, pričom požadovala nájom za roky 2016 a 2017. Žalovaná 1/ zaplatenie nájmu listom zo dňa 07.11.2017 odmietla. Vzhľadom k odmietavému stanovisku žalovaných 1/ a 2/ k jej výzve na zaplatenie nájomného v sume 262,60 eur za roky 2016 a 2017, požaduje zaplatenie tejto sumy od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, náhradu 120,00 eur za znalecký posudok a úroky 5,00 % zo sumy 262,60 eur od 31.10.2017 do zaplatenia.

3. Podaním zo dňa 09.01.2018 sa k podanej žalobe vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že neuznávajú nárok žalobkyne v rozsahu, v akom si ho uplatnila podanou žalobou. Poukázali na skutočnosť, že z celej výmery žalobkyňa odpočítala 772 m2 teda časť, ktorú odkúpilo Mesto Bánovce nad Bebravou, pričom ku dnešnému dňu nenadobudla táto zmluva vecnoprávne účinky. V skutočnosti je však ešte v užívaní Mesta Bánovce nad Bebravou aj ďalšia časť parcely registra "E" č. XXX/X, na ktorej sa nachádza verejná komunikácia. Aj za užívanie tejto časti parcely žiada žalobkyňa od žalovaných 1/ a 2/ vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX, úradne overený Katastrálnym odborom Okresného úradu Bánovce nad Bebravou dňa 02.11.2015 pod č. XXX/XXXX. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi domu súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele registra "E" parc. č. XXX/X. Súčasne je žalovaná 1/ aj spoluvlastníčkou uvedenej parcely v rovnakom podiele ako žalobkyňa, t. j. 1/10-tina. Podľa ich názoru, u žalovanej 1/ nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, nakoľko má právo užívať túto parcelu ako jej spoluvlastníčka a nedochádza u nej, ale ani u žalovaného 2/ k zvýšeniu ich aktív. Rovnako má právo užívať predmetnú parcelu aj žalobkyňa, ktorej v takomto užívaní žalovaní 1/ a 2/ nebránia. Vzťahy spoluvlastníkov sa musia posudzovať a riadiť ustanoveniami § 139 Občianskeho zákonníka. Ku bezdôvodnému obohacovaniu by mohlo dôjsť, ak by žalovaní užívali parcelu registra "E" parc. č. XXX/X takým spôsobom, že by bolo ostatným spoluvlastníkom právo užívať túto parcelu znemožnené. Je potrebné posúdiť aj otázku, v čom spočíva užívanie pozemku žalovanými 1/ a 2/. Poukázali na skutočnosť, že na pozemku stojí stavba domu v spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, ktorú však ani oni sami na bývanie nevyužívajú. Prevažná časť predmetného pozemku stojí ladom a žalovaní 1/ a 2/ ju iba udržiavajú a neberú z nej žiadne úžitky. Naopak majú s udržiavaním pozemku iba náklady súvisiace najmä s pravidelným kosením buriny. Užívanie domu súp. č. XX, ktorý je v pôvodnom stave je vo veľkej miere obmedzené, pretože potrebuje rekonštrukciu strechy a stavebné úpravy, vyžadujúce súhlas spoluvlastníkov parcely registra "E" parc. č. XXX/X. Tieto skutočnosti nezohľadňuje znalecký posudok, na základe ktorého žalobkyňa odvodzuje výšku svojho uplatneného nároku. Žalovaní 1/ a 2/ majú snahu dohodnúť sa zo žalobkyňou na odkúpení jej spoluvlastníckeho podielu, avšak spornou je medzi nimi hodnota tohto podielu. Žalobkyňa požaduje sumu 25,00 eur za 1 m2, avšak samotný znalecký posudok, ktorý žalobkyňa priložila ku svojej žalobe, určuje hodnotu pozemku na sumu 15,54 eur za 1 m2. Žalovaní 1/ a 2/ majú znalecký posudok z roku 2016, ktorý oceňuje predmetnú parcelu v sume 10,65 eur za jeden m2, pričom sú ochotní za takúto sumu spoluvlastnícky podiel žalobkyne odkúpiť. V snahe o odkúpenie podielov a vysporiadanie predmetnej parcely budú žalovaní pokračovať, v krajnom prípade aj prostredníctvom žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čím sa do budúcnosti predíde podobným sporom.

4. K vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ sa podaním zo dňa 30.01.2018 vyjadrila žalobkyňa, ktorá trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že žalovaná 1/ je oprávnená užívať parc. č. XXX/X v kat. úz. W. len vo svojom podiele 1/10, žalovaný 2/ oprávnenie užívať predmetnú parcelu nemá. Poukázala na skutočnosť, že je spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti od roku 1973, kedy spoluvlastníctvo nadobudla dedičstvom po svojej matke a doposiaľ je užívaný jej podiel neoprávnene žalovanými 1/ a 2/. Žalovaná 1/ mala vedomosť o tom, že je nehnuteľnosť je potrebné vysporiadať, doposiaľ tak

neurobila, dokonca na jej písomnosť z roku 2012 neodpovedala. K námietke žalovaných 1/ a 2/, že z výmery 2.808 m2 odpočítala výmeru 772 m2, teda časť, ktorú odkúpilo Mesto Bánovce nad Bebravou, pričom ku dnešnému dňu nenadobudla zmluva vecnoprávne účinky uviedla, že to nie je pravda. Podľa Občianskeho zákonníka platného v roku 1986, kedy boli uzatvorené kúpne zmluvy na výmeru 772 m2 v prospech mesta Bánovce nad Bebravou, sa mesto stalo vlastníkom uvedenej výmery už podpisom kúpnych zmlúv zo strany predávajúcich. Z uvedeného dôvodu uznala kúpnu zmluvu z roku 1986 a podpísala ako aj ďalší účastníci (právni nástupcovia predávajúcich) dohodu o uznaní vlastníctva v prospech Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.12.2017. Na základe tejto dohody o uznaní vlastníctva výmera parcely č. XXX/X v kat. úz. W. je v reálnej výmere 2.036 m2 a jej spoluvlastnícky podiel v 1/10 je 203,60 m2. Za uvedenú výmeru sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške stanovenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vo výške 0,645 eur/m2 ročne, t. j. 131,32 eur a za r. 2016 a 2017 je to suma 262,64 eur. Uviedla, že nie je pravdou, že žalovaní 1/ a 2/ pozemok parc. č. XXX/X nevyužívajú, dom súp. č. XX rekonštruujú, čo je ich právo, dvor a záhradu užívajú. Predmetnú parcelu č. XXX/X užívať nemôže, nakoľko sa jedná o oplotenú uzatvorenú nehnuteľnosť, ktorú užívajú žalovaní 1/ a 2/ ako rodičovský dom a záhradu, čo je zdokumentované fotografiami v znaleckom posudku č. XXX/XXXX. K námietke kúpnej ceny uviedla, že kúpna cena pozemkov v kat. úz. W. je od 20 - 27 eur/m2, čo je cena, za ktorú sa pozemky reálne predávajú. Z ceny 10,65 eur/m2 stanovenej znaleckým posudkom vychádzali žalovaní 1/ a 2/ pri kúpe nehnuteľnosti medzi blízkymi osobami, od ktorých podiel nadobudli. Uviedla, že ponúkla žalovaným 1/ a 2/ odpredaj jej podielu za cenu 25 eur/m2, čo je priemerná trhová hodnota pozemku v W. v prípade napojenia na všetky inžinierske siete (voda, plyn, elektrina, kanalizácia), čo odmietli, rovnako odmietli aj platenie nájmu.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa podaním zo dňa 27.02.2018 vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že nenamietali skutočnosť, že žalobkyňa odpočítala z výmery, z ktorej požaduje finančnú náhradu 772 m2, pretože takýto postup považovali za správny. Namietali, že okrem uvedenej výmery žalobkyňa neodpočítala aj časť predmetnej parcely, ktorá je zastavaná miestnou komunikáciou a je teda v užívaní Mesta Bánovce nad Bebravou. Táto časť parcely nie ani predmetom dohody o uznaní vlastníctva, ktorú predložila žalobkyňa v prílohe vyjadrenia. Uviedli, že vo svojom vyjadrení k žalobe netvrdili, že neužívajú predmetnú parcelu, ale ich vyjadrenie bolo také, že stavbu domu súp. č. XX nevyužívajú na bývanie a že prevažná časť predmetnej parcely leží ladom. Je pravdou, že parcela č. XXX/X je oplotená, avšak žalobkyňa môže na parcelu kedykoľvek vstúpiť a užívať ju, nakoľko bránky na oboch stranách parcely nie sú uzamknuté. Čo sa týka všeobecnej hodnoty parcely registra "E" parc. č. XXX/X, tak znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý si žalovaní 1/ a 2/ dali vypracovať znalcovi Ing. Blažejovi Líškovi, túto stanovuje na sumu 10,65 eur za meter štvorcový. Výpočet všeobecnej hodnoty pritom neovplyvňuje, že ide o prevod medzi blízkymi osobami. Požiadavka žalobkyne na výplatu jej podielu vo výške 2,5 násobku všeobecnej hodnoty pozemku je preto pre žalovaných 1/ a 2/ neprijateľná.

6. Súd predmetný spor prejednal na pojednávaniach za účasti žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/, resp. za účasti ich právneho zástupcu, pričom vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením žaloby, podaní strán a listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba zo dňa 21.11.2017 č.l. 1-3, výpis z LV č. XXX kat. úz. W. č.l. 5-6, výpis z LV č. XXX č.l. 7, žiadosť adresovaná Y. U. o majetkoprávne usporiadanie pozemkov zo dňa 22.11.2012 č.l. 9 s podacím lístkom č.l. 8, výzva na majetkoprávne vysporiadanie spoluvlastníctva parcely č. XXX/X zo dňa 31.05.2017 č.l. 11 s podacím lístkom č.l. 10, odpoveď na ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 07.06.2017 č.l. 12, podací lístok č.l. 13, odpoveď zo dňa 19.06.2017 č.l. 14, podací lístok č.l. 15, výzva na zaplatenie nájomného zo dňa 08.09.2017 č.l. 16, odpoveď na výzvu na zaplatenie nájomného zo dňa 17.10.2017 č.l. 17, podací lístok č.l. 18, podanie označené ako "Oprava výšky nájmu" zo dňa 19.10.2017 č.l. 19, odpoveď zo dňa 07.11.2017 č.l. 20, žiadosť zo dňa 16.10.2017 č.l. 22-23, príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.08.2017 č.l. 24, vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ k žalobe zo dňa 09.01.2018 č.l. 56-57, geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 20.10.2015 č.l. 59, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 30.01.2018 č.l. 62, dohoda o uznaní vlastníctva č.l. 63-65, vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 27.02.2018 č.l. 68, znalecký posudok č. XX/XXXX č.l. 69-73, výpis z LV č. XXX kat. úz. W..l. 78-79, č.l. 84, č.l. 88-90, fotodokumentácia č.l. 85-87, žiadosti o majetkoprávne usporiadanie pozemkov adresované U. O., B. U. a Mg. O. O. zo dňa 22.11.2012 s podacími lístkami, prehlásenie Y. G. zo dňa 02.11.2018, aktuálny výpis z LV č. XXX kat. úz. W. a aktuálny výpis LV č. XXX kat. úz. W., oboznámením znaleckého posudku Ing. Evy Tuchyňovej č. XXX/XXXX č.l. 25-43, ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že je spoluvlastníčkou parcely registra "E" č. XXX/X o výmere 2.036 m2 orná pôda v podiele 1/10. Svoje spoluvlastníctvo parciel nadobudla dedením po svojej matke U. O. v roku 1973, na základe osvedčenia D XXX/XX, ktoré vychádzalo z PKV vložky XXX kat. úz. W. a jej spoluvlastnícky podiel bol potvrdený i rozhodnutím Komisie ROEP č. I zo dňa 18.01.2002. Spoluvlastníčkou uvedenej parcely v čase podania žaloby bola i žalovaná 1/ v podiele 1/10. Uviedla, že uvedenú parcelu v celkovej výmere 2.036 m2 podľa jej vedomosti užíva a aj užívala žalovaná 1/, a to na základe dedičstva a na základe kúpnej zmluvy od roku 2016 ju užíva i žalovaný 2/, ktorý však podiel na nehnuteľnosti nemá. Uvedená nehnuteľnosť je užívaná ako prístupová cesta, zastavaná plocha domu súp. č. XX, ktorý je spoluvlastníctvom žalovaných 1/ a 2/. Ďalej je užívaná ako zastavaná plocha drobnými stavbami a záhrada. Poukázala na skutočnosť, že má vedomosť o tom, nakoľko v ulici neďaleko domu súp. č. XX býva, že túto nehnuteľnosť užívajú výlučne žalovaní 1/ a 2/. Parcela č. XXX/X doposiaľ nebola rozdelená geometrickým plánom, je ohradená, uzamknutá a podľa jej vedomosti ju nikto iný neužíva. Uviedla, že nemá žiadnym spôsobom možnosť využívať svoje spoluvlastnícke právo z dôvodu zastavanej plochy tejto parcely a z dôvodu ohradenia tejto parcely. Od roku 2012 sa domáha zmiernou cestou vyporiadania tejto nehnuteľnosti od žalovanej 1/ a v roku 2017 aj od žalovaného 2/. Vzhľadom k tomu, že predmetnú nehnuteľnosť žalovaná 1/ užívala po nadobudnutí spoluvlastníctva a žalovaný 2/ po nadobudnutí spoluvlastníctva k predmetnému domu, obrátila sa so žiadosťou o vyporiadanie aj na žalovaného 2/. Jej žiadosti vyhovené nebolo, čo sa týka odkúpenia jej spoluvlastníckeho podielu a odmietnutý bol aj jej návrh na platenie nájomného. Na otázku žalovanej strany, či sa niekedy domáhala užívania predmetnej nehnuteľnosti voči žalovaným 1/ a 2/, žalobkyňa uviedla, že určite sa domáhala, pretože žalovaná 1/ už pred 20 rokmi vedela, že má túto nehnuteľnosť vysporiadať, pretože túto nehnuteľnosť zdedila spolu so sestrami a spoluvlastnícky podiel odkúpila od svojich sestier v roku 2016. Domáhala sa ústnym spôsobom, túto vedomosť žalovaná mala a keď to nešlo inak, tak v roku 2012 napísala výzvu, ktorú priložila v kópii aj k žalobe a na ktorú jej nebolo odpovedané. Uvedenú výzvu posielala aj ostatným spoluvlastníkom v tom čase a ozvala sa jej iba jedna U. O., ktorá ju informovala, že nemá záujem o kúpu, nakoľko ju má odkúpiť žalovaná 1/. Na otázku, akým spôsobom chcela žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť užívať, žalobkyňa uviedla, že žiadala o vyporiadanie nehnuteľnosti, na ktorú žiadosť nedostala odpoveď, preto prikročila k výzvam v roku 2017.

8. Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že čo sa týka predmetného pozemku, tento nadobudla v roku 1993 po smrti otca dedičským konaním a následne v roku 2016 na základe odkúpenia dedičských podielov od jej troch sestier, bolo to v polovici roka 2016. V polovici roku 2016 odkúpila podiely od sestry U. a od sestry B. a v roku 2017 odkúpila podiely po zosnulej sestre O., od jej maloletých detí H. a O.. Takisto čo sa týka rodinného domu súp. č. XX, tak nadobudla podiely v roku 1993 v dedičskom konaní po jej zosnulom otcovi a ďalšie podiely odkúpila v polovici roka 2016 od jej sestry U. a B. a v polovici roka 2017 po zosnulej sestre O., od jej maloletých detí H. a O.. Uviedla, že aj napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ odkúpili tieto podiely, rodinný dom užívajú len čiastočne z dôvodu, že bývajú v Bánovciach nad Bebravou na ulici D. XXXX/X, to znamená, že rodinný dom nevyužívajú na bývanie, ale ich užívanie spočíva v čiastočnej prerábke, ktorú začali v roku 2017. Jednalo sa o výmenu okien, lebo ostatné veci sú viazané súhlasom ostatných spoluvlastníkov. Uviedla, že má záujem na odkúpenie pôdy už len z tohto dôvodu, aby mohli uskutočniť rekonštrukciu stavby rodinného domu. Jedná sa o rodinný dom postavený v roku 1960 s prístavbou, ktorá bola v roku 1970 a k tomu bola domurovaná malá hospodárska budova, ktorá voľakedy slúžila na domácu hydinu a teraz je to voľný priestor, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ už nič nechovajú ani nepestujú. Čo sa týka ďalšej časti pozemku, v jednej časti pozemku je postavený rodinný dom, súčasťou je tiež dvor a predná záhradka a druhú časť, väčšiu časť tvorí záhrada. Poukázala na skutočnosť, že jej užívanie okrem rodinného domu spočívalo doposiaľ od roku 2007, t. j. od úmrtia matky v tom, že kosila celú parcelu minimálne raz aj dvakrát týždenne, nakoľko tam rástla burina a ostatní vlastníci pôdy aj napriek tomu, že vpredu aj vzadu sú bráničky, ktoré nie sú uzavreté a mali možnosť sa takisto postarať o pozemok, o burinu a jej kosenie, tak sa doposiaľ tak nestalo. Čo sa týka tých bráničiek, uviedla, že vzadu na konci záhrady je bránička, kde je uzáver len retiazka so šróbikom, aby tam nevnikli zvieratá ako líšky a podobné, čo mali už predtým s tým problémy. Na prednej bráničke je kľúčik, kde je takisto kľúčik vložený a je uzamknuté len z toho dôvodu, aby sa nedali samostatne otvoriť dvere vniknutím domácimi zvieratami, tak je pretočený kľúčik, ale je stále v bráničke. To znamená, že vstup na pozemok je bezproblémový. Poukázala na skutočnosť, že čo sa doposiaľ starala o kosenie buriny na celom pozemku ju stálo 2.000,00 eur. Nikdy nemala od žalobkyne ani jednu požiadavku ani ústnu ani písomnú, že by chcela užívať predmetný pozemok.

9. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedla jeho manželka, teda žalovaná 1/, je to tak, ako uviedla ona. Využívanie predmetného pozemku jeho osobou je akurát na zaparkovanie jeho motorového vozidla. K stavbe domu uviedol, že nakoľko to kúpili, nemôžu dopustiť, aby stavba schátrala a ostala z toho ruina, pretože to je 60-ročný dom. K uzamknutiu predmetnej nehnuteľnosti poukázal na skutočnosť, že na komunikácii sa často hrávajú deti futbal a hokej a v prípade, že im tam padne lopta, chodia si túto loptu na tento pozemok bez problémov zobrať. Podiel na dome kúpil v polovici roku 2016. Pokiaľ ide o žiadosť žalobkyne na platenie nájomného za užívanie jeho podielu uviedol, že sa nachádza v zahraničí, kde pracuje a mal vedomosť, že nejaký list bol písaný a podľa jeho vedomostí odpovedali cez právnika.

10. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. W., že žalobkyňa a žalovaná 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi parcely označenej ako parcela registra "E" parc. č. XXX/X

- orná pôda vo výmere 2.036 m2 (ďalej len "predmetná parcela"), a to žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 1/10 a žalovaná v čase podania žaloby v spoluvlastníckom podiele 1/10. Žalovaná 1/ v priebehu konania nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy z 20.06.2018 ďalší spoluvlastnícky podiel 1/4 a na základe kúpnej zmluvy z 28.09.2018 spoluvlastnícky podiel 1/8. Pôvodná výmera predmetnej parcely bola v čase podania žaloby 2.808 m2, pričom v priebehu konania bola vykonaná zmena zápisu výmery parcely, keď výmera 772 m2 z predmetnej parcely bola vyporiadaná v prospech Mesta Bánovce nad Bebravou, a to na základe uznania kúpnych zmlúv z roku 1986. Nebolo tiež sporné, že žalobkyňa a žalovaná 1/ boli podielovými spoluvlastníčkami predmetnej parcely počas celého rozhodného obdobia vymedzeného podanou žalobou (rok 2016 a rok 2017) a žalovaný 2/ nebol vlastníkom, ani spoluvlastníkom predmetnej parcely.

11. Zároveň nebolo sporné a vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. W., že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX (ďalej len "predmetný rodinný dom"), a to žalovaná 1/ v spoluvlastníckom podiele 5/8 a žalovaný 2/ v spoluvlastníckom podiele 3/8. Nebolo medzi stranami sporné, že predmetný rodinný dom je postavený a leží na predmetnej parcele.

12. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveným Ing. Petrom Šuchterom dňa 20.10.2015 (ďalej len "geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX") boli z predmetnej parcely č. XXX/X vytvorené parcely označené ako parcela registra "C" parc. č. XX/X - zastavané plochy vo výmere 181 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy vo výmere 616 m2 a parc. č. XX - záhrady vo výmere 1.143 m2. Zostávajúca časť predmetnej parcely č. XXX/X nie je predmetom tohto geometrického plánu (označená je pod č. XX).

13. Zo žalobkyňou doloženého znaleckého posudku znalkyne Ing. Evy Tuchyňovej č. XXX/XXXX vypracovaného na účely stanovenia všeobecnej hodnoty ročného nájmu predmetnej parcely pre účel majetkoprávneho vysporiadania pozemku vyplýva cena nájmu predmetnej parcely vo výške 0,645 eur za 1 m2 za jeden rok (ďalej len "znalecký posudok č. XXX/XXXX"). Uvedený znalecký posudok č. XXX/XXXX je opatrený znaleckou doložkou a tento vypracovala znalkyňa zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z príjmového pokladničného dokladu č. XXX/XXXX zo dňa 31.08.2017 vyplýva, že uvedenej znalkyni bola žalobkyňou vyplatená za vypracovanie znaleckého posudku č. XXX/XXXX odmena vo výške 120,00 eur.

14. V žiadosti o majetkoprávne usporiadanie pozemkov zo dňa 22.11.2012, ktorú žalobkyňa adresovala a zaslala žalovanej 1/ dňa 22.11.2012, žalobkyňa uvádza, že je ochotná svoj podiel 1/10 žalovanej 1/ odpredať. Odpoveď žiadala zaslať do 30.11.2012. Žiadosti o majetkoprávne usporiadanie pozemkov zo dňa 22.11.2012 s rovnakým znením žalobkyňa odoslala aj ďalším spoluvlastníkom predmetnej parcely U. O., B. U. a P.. O. O..

15. Vo výzve na majetko-právne vysporiadanie spoluvlastníctva parc. č. XXX/X zo dňa 31.05.2017, ktorú žalobkyňa adresovala a zaslala žalovaným 1/ a 2/ dňa 31.05.2017, žalobkyňa ponúkla žalovaným 1/ a 2/ odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na predmetnej parcele za cenu 25,00 eur za 1 m2. Listom zo dňa 07.06.2017 žalovaná 1/ oznámila žalobkyni, že má záujem o odkúpenie predmetnej parcely, ale nie za navrhnutú kúpnu cenu. Listom zo dňa 19.06.2017 žalobkyňa oznámila žalovanej 1/, že nie je ochotná odpredávať časť pozemku za cenu podľa znaleckého posudku, ale za cenu trhovú.

16. Výzvou na zaplatenie nájomného zo dňa 08.09.2017, ktorú žalobkyňa adresovala a zaslala žalovaným 1/ a 2/ dňa 08.09.2017, žalobkyňa vyzvala žalovaných 1/ a 2/ k zaplateniu nájomného

za roky 2016 a 2017 vo výške 360,00 eur na určený bankový účet v lehote do 30.10.2017. Listom zo dňa 17.10.2017 žalovaná 1/ oznámila žalobkyni, že nemajú vzájomne uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu a nesúhlasila s tým, že sa na úkor žalobkyne v súvislosti s užívaním predmetnej parcely bezdôvodne obohacuje. Listom označeným ako "Oprava výšky nájmu" zo dňa 19.10.2017, ktorý žalobkyňa adresovala a zaslala žalovaným dňa 19.10.2017, žalobkyňa opravila výšku nájomného za roky 2016, 2017 v sume 262,60 eur. Listom zo dňa 07.11.2017 žalovaná 1/ oznámila žalobkyni, že zotrváva na svojom stanovisku.

17. Z doloženého prehlásenia Y. G., rod. G. zo dňa 02.11.2018 vyplýva, že má vedomosť o tom, že žalovaný 1/ a 2/ užívajú nehnuteľnosť - pozemok, na ktorom je dom súp. č. XX v W. viac ako 5 rokov, pričom ich dom je v ulici, kde býva.

18. Všeobecná hodnota predmetnej parcely bola v znaleckom posudku, ktorý bol vyhotovený Ing. Blažejom Líškom pod č. XX/XXXX, určená vo výške 10,65 eur za 1 m2.

19. Žalovaní 1/ a 2/ v spore predložili fotodokumentáciu vzťahujúcu sa k predmetnej parcele.

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

23. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

24. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.

31. Súd úvodom uvádza, že strany sporu majú v občiansko-právnom spore jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v spore budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v Čl. 8 Civilného sporového poriadku alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

32. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 215 ods. 1, § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

33. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 262,60 eur s príslušenstvom.

34. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa a žalovaná 1/ sú a boli aj v rozhodnom čase (žalobkyňou uplatnené obdobie rok 2016 a rok 2017) podielovými spoluvlastníčkami predmetnej parcely. Žalovaný 2/ nie je a ani nebol v rozhodnom čase vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely. Nebolo tiež sporné, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú a v rozhodnom čase v rokoch 2016 a 2017 užívali predmetnú parcelu, sporným medzi stranami bol spôsob a rozsah užívania predmetnej parcely žalovanými 1/ a 2/. Žalobkyňa trvala v spore na tom, že celú predmetnú parcelu v rozhodnom čase užívali žalovaní 1/ a 2/. Okrem svojej výpovede na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložila listinné dôkazy a znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorého obsahom je aj fotodokumentácia. Na prvých dvoch fotografiách je zo zadnej časti odfotená predmetná parcela, z ktorej je vidieť, že v prednej časti pozemku je predmetný rodinný dom, za ním drobné stavby, nafukovací modrý bazén, úžitková záhrada a záhrada s ovocnými stromami. Uvedenú parcelu tak, ako je na fotografii, užívali žalovaní 1/ a 2/ výlučne bez akejkoľvek dohody s ostatnými spoluvlastníkmi uvedenými na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. W.. Z fotografií podľa jej názoru vyplýva, že uvedená parcela je oplotená, uzatvorená, na parcele je postavený rodinný dom s rôznymi drobnými stavbami a záhradou. Dom žalovaní 1/ a 2/ rekonštruujú, čiže majú k domu prístup a ostatné príslušenstvo užívajú výlučne oni. Uviedla, že nemala možnosť užívať uvedenú parcelu, a to z toho dôvodu, že užívanie ostatnými spoluvlastníkmi okrem žalovaných 1/ a 2/ nebolo možné. Žalovaní 1/ a 2/ v rámci svojej procesnej obrany uviedli, že z geometrického plánu, ktorý je súčasťou spisu, vyplýva, že stavbou rodinného domu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, je zastavaná iba časť predmetnej parcely. Časť tejto parcely je zastavaná obecnou komunikáciou, a preto bezdôvodné obohatenie týkajúce sa tejto časti je absolútne nedôvodné a vylúčené. Na predloženom geometrickom pláne je táto časť označená pod č. XX. Táto časť nie je osobitne riešená predmetným predloženým geometrickým plánom, avšak jednoduchým výpočtom zohľadňujúcim výmeru parciel registra "C" parc. č. XX/X, č. XX/X a č. XX je možné zistiť výmeru časti, ktorá je zastavaná obecnou komunikáciou, v tejto časti považovali žalobu za úplne bezdôvodnú. Stavbou v spoluvlastníctve žalovaných je zastavaná časť predmetnej parcely, ktorá je geometrickým plánom označená ako parcela registra "C" parc. č. XX/X. Dvor k predmetnému rodinnému domu tvorí parcela parc. č. XX/X, zvyšná časť parcely je v predmetnom geometrickom pláne označená pod parc. č. XX a táto časť leží ľadom, o čom predložili žalovaní 1/ a 2/ fotodokumentáciu, ako táto časť parcely vyzerá. Z fotografií podľa ich názoru vyplýva, že časť predmetnej parcely označená pod parc. č. XX leží úhorom a nie je v užívaní žalovaných 1/ a 2/ ani ako záhrada, ani ako zastavaná plocha. Bránka, ktorá k tejto parcele vedie, nie je uzamknutá a je k nej prístup pre žalobkyňu.

35. Pokiaľ ide o právne posúdenie nároku žalobkyne na plnenie, je potrebné uviesť, že na uvedenú právnu vec v prípade žalovanej 1/ nemožno podľa názoru súdu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Uvedený nárok nemožno kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že

neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o užívanie veci bez právneho dôvodu (právnym dôvodom na užívanie veci je spoluvlastnícke právo), ani o majetkový prospech získaný z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nepoctivých zdrojov. S poukazom na uvedené, je potom potrebné právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ posúdiť v súlade s § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Súd k tomu uvádza, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna. (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27.10.2010, sp. zn. X I. XXX/XXXX).

37. Žalobou uplatnený nárok zo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, ktorý preukázateľne nie je a ani nebol v rozhodnom čase vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetnej parcely, bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Súd preto skúmal, či boli naplnené všetky zákonné znaky uvedenej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 2/.

38. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ v rozhodnom čase užívali časť predmetnej parcely, ktorá je zastavaná stavbou predmetného rodinného domu. Súd z vykonaných dôkazov konštatuje záver, že túto časť parcely užívajú výlučne žalovaní 1/ a 2/, ktorí sú spoluvlastníci predmetného rodinného domu postavenom na tejto časti parcely, rodinný dom užívajú a v rozhodnom čase užívali, keď vykonali aj čiastočnú rekonštrukciu, čo uviedla aj žalovaná 1/ vo svojej výpovedi. Na uvedenom nemení nič, že žalovaní 1/ a 2/ v predmetnom rodinnom dome nebývajú, nakoľko užívanie nehnuteľnosti nemožno stotožňovať len s každodenným zdržiavaním a bývaním v nej. Je tiež nepochybné, že túto časť parcely žalobkyňa z objektívneho hľadiska, keďže na nej leží stavba, nemôže ako spoluvlastník užívať a ani sa tohto užívania domáhať. K rovnakým záverom súd dospel aj pokiaľ ide o časť predmetnej parcely, ktorá predstavuje dvor priľahlý k rodinnému domu. Uvedená časť predmetnej parcely leží bezprostredne pri dome, plní funkciu dvora predmetného rodinného domu. Z fotografií v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vyplýva, že v danej časti parcely sú vysadené stromy, postavený bazén, zároveň žalovaný 2/ uviedol, že tu parkuje svoje motorové vozidlo. Uvedené časti predmetnej parcely a ich výmery sú plne identifikovateľné na základe predloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX, pričom časť parcely, ktorá je zastavaná stavbou rodinného domu je označená ako parcela registra "C" parc. č. XX/X - zastavané plochy vo výmere 181 m2 a časť parcely predstavujúca dvor je označená ako parcela registra "C" parc. č. XX/X - zastavané plochy vo výmere 616 m2. Výlučne žalovaní 1/ a 2/ užívali v rozhodnom čase časť predmetnej parcely vo výmere 797 m2.

39. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na predmetnej parcele sa v rozhodnom čase nemenila, pričom predstavoval podiel 1/10. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ sa v rozhodnom čase aj v priebehu konania menil, pričom v rozhodnom čase predstavoval najviac podiel 1/10 na predmetnej parcele. Tak, ako je vyššie uvedené, predpokladom úspechu žalobkyne ako podielového spoluvlastníka v konaní je preukázanie, že žalovaná 1/ ako druhý podielový spoluvlastník užíva predmetné nehnuteľností nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu a tým sa tak nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere ako jej prináleží. Súd mal uvedené v konaní za preukázané, že žalovaná 1/ uvedenú časť parcely využíva tak, že žalobkyni ako spoluvlastníkovi vznikol nárok na náhradu za dané užívanie, t. j. žalobkyňa preukázala, že žalovaná 1/ uvedenú časť predmetnej parcely využíva nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Zároveň pokiaľ ide o žalovaného 2/, súd konštatuje, že tento získal užívaním uvedenej časti predmetnej parcely plnenie bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. V takomto prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.

40. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností potom možno vyvodiť záver, že súd má za preukázané, že v rozhodnom čase časť predmetnej parcely vo výmere 797 m2 žalovaná 1/ užívala v rozsahu, ktorý prekračuje jej spoluvlastnícky podiel a žalovaný 2/ užíval bez právneho dôvodu, za ktoré užívanie prináleží žalobkyni v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu peňažná náhrada, výška ktorej bola určená na základe predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX ako suma obvyklého nájomného za danú nehnuteľnosť v danom mieste a čase vo výške 0,645 eur za 1 m2 za jeden rok. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetnej parcely v podiele 1/10, čo z výmery preukázateľne užívanej žalovanými 1/ a 2/ predstavuje výmeru 79,70 m2 (1/10 z výmery 797 m2), pričom si uplatnila nárok na peňažné plnenie za obdobie rokov 2016 a 2017. Nakoľko je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, ako dôvodný súd vyhodnotil nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 102,81 eur (79,70 m2 krát 0,645 eur krát 2 roky). V danom prípade sa jedná o deliteľné plnenie priznané voči každému žalovanému iným právnym titulom, súd preto zaviazal uhradiť žalobkyni uvedenú sumu žalovaných 1/ a 2/ každého v polovici, keďže pre iný záver súd nemal podklad.

41. Žalovaní 1/ a 2/ boli po uplynutí lehoty vo výzve žalobkyne, nie však skôr ako odo dňa 01.01.2018, nepochybne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku voči žalobkyni, preto súd žalobkyni okrem priznanej istiny priznal voči žalovaným 1/ a 2/ aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení) z priznanej sumy za obdobie od 01.01.2018 do zaplatenia.

42. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne zamietol z nasledovných dôvodov. Pokiaľ ide o časť predmetnej parcely, ktorá bola v predloženom geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XX označená ako parcela registra "C" parc. č. XX - záhrady vo výmere 1.143 m2, žalobkyňa, ktorú zaťažovala povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť, v spore nepreukázala, že by túto časť parcely žalovaní 1/ a 2/ užívali. Zo žalobkyňou navrhnutých dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že by žalovaní 1/ a 2/ uvedenú časť parcely nejakým spôsobom využívali, brali z nej úžitky, resp. že by uvedená časť parcely slúžila potrebám žalovaných 1/ a 2/, práve naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedená časť predmetnej parcely zarastá trávou, pričom žalovaní 1/ a 2/ sa podieľajú len na nevyhnutnej údržbe tejto časti pozemku, pričom im v tejto súvislosti vznikajú aj náklady. Zároveň nebolo v spore preukázané, že by sa žalobkyňa vo vzťahu k tejto časti predmetnej parcely domáhala jej užívania. Nemožno tiež z vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že by žalovaní 1/ a 2/ bránili žalobkyni v užívaní uvedenej časti predmetnej parcely. Bolo zistené, že táto časť je oplotená, ale nie je uzamknutá a žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz o tom, že by jej bolo v prístupe na predmetnú časť žalovanými 1/ a 2/ zabránené, resp. bránené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa napriek poučeniu o jej dôkaznej povinnosti nepredložila súdu a ani nenavrhla vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jej nároku v tejto časti. Práve neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne malo

vecný dopad na výsledok sporu v tejto časti. Súd ďalej uvádza, že zo zhodných tvrdení strán vyplýva, že zostávajúcu časť predmetnej parcely predstavuje časť slúžiaca ako prístupová cesta. Z fotografií, ktoré tvoria súčasť predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX, nepochybne vyplýva, že sa jedná o časť parcely pred oplotením, na ktorej leží asfaltová verejná komunikácia. Pokiaľ ide o túto časť predmetnej parcely, ani tu nemožno konštatovať dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/. Je zrejmé, že uvedená časť parcely je verejne prístupná, je na nej postavená asfaltová komunikácia, ktorá slúži potrebám všetkých obyvateľov v danej zastavanej oblasti. Vzhľadom na povahu uvedenej časti predmetnej parcely nemožno konštatovať, že by túto užívali výlučne žalovaní 1/ a 2/ a že by títo bránili žalobkyni akýmkoľvek spôsobom v užívaní tejto časti parcely. Súd preto vyhodnotil uplatnený nárok žalobkyne aj v tejto časti ako nedôvodný.

43. Súd v konečnom dôsledku žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovaným 1/ a 2/ týmto rozsudkom, sú žalovaní 1/ a 2/ povinní splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

44. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu ich čistého úspechu v konaní. Žalobkyňa sa v danom konaní proti žalovaným 1/ a 2/ domáhala zaplatenia istiny vo výške 262,60 eur, pričom súd jej priznal nárok na zaplatenie istiny voči žalovanej 1/ vo výške 51,41 eur a voči žalovanému 2/ vo výške 51,41 eur, na základe čoho súd potom vychádzajúc z pomeru úspechu, resp. neúspechu strán konštatuje, že čistý úspech žalovanej 1/ v spore proti žalobkyni predstavuje 21,70 % a čistý úspech žalovaného 2/ proti žalobkyni predstavuje 21,70 %. Súd preto zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.