Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Pc/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: Y.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX Q., proti žalovanému: Y.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XXX, XXX XX Q., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

rozhodol:

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres Q., obec R., kat. územie R., parcelu CKN č. XXXX o výmere 174 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelu CKN č. XXXX o výmere 316 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelu CKN č. XXXX o výmere 1 791 m2 - trvalé trávnaté porasty, parcely zapísané na LV č. XXXX, okres Q., obec R., kat. územie R., nehnuteľnosti v celkovej hodnote 171 468,16 eur.

Žalovaný sa zaväzuje titulom úplného vyrovnania podielov žalobkyni zaplatiť sumu 85 734,08 eur a to v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.10.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podanie žaloby odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 04.05.1991, manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.02.2014. Počas trvania manželstva účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom súp. č. XXX v R., postavený na parcele CKN č. XXXX o výmere 174 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelu CKN č. XXXX o výmere 316 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcelu CKN č. XXXX o výmere 1791 m2 - trvalé trávnaté porasty, nehnuteľnosti v kat. území R., zapísané na LV č. XXXX. Z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť bola nútená spoločný rodinný dom opustiť, rodinný dom obýva žalovaný. Na vyporiadaní spoločného majetku sa účastníci konania nemôžu dohodnúť, čo dokumentuje aj návrhom na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM a výzvou. Žalovaný zakázal jej vstup do ich rodinného domu a ona nedisponuje žiadnymi dokladmi týkajúcimi sa kúpy pozemku a výstavby domu, preto nie je možné zaobstarať znalecký posudok ohľadom nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu je potrebné znalecké dokazovanie za účelom zistenia ceny nehnuteľnosti. V ďalšom uviedla, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Čo sa týka nehnuteľností navrhuje, aby jej žalovaný vyplatil polovičný podiel, resp. aby sa nehnuteľnosti predali a výťažok sa rovnako rozdelil pre účastníkov konania. Preto navrhuje, aby súd v tomto konaní z veci patriacich do bezpodielového vlastníctva účastníkov tieto všetky prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému a zároveň, aby ho zaviazal na vyplatenia polovičného podielu z týchto nehnuteľností, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku

2. Žalovaný vo veci namietal cenu vyporiadavaných nehnuteľností a za tým účelom navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to rozvodovým rozsudkom, výpisom z LV č. XXXX, LV č. XXXX, návrhom dohody o vyporiadaní BSM, výzvou žalobkyne, notárskou zápisnicou, výpismi z účtu žalovaného, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10P/302/2012-170 zo dňa 28.2.2014 bolo manželstvo strán sporu rozvedené, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.04.2014.

5. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov datovaného zo dňa 12.07.2016 vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému vyporiadať majetok patriaci do BSM a to rodinný dom s pozemkami a záhradou v Jasenove, a to tak, že tento majetok pripadne žalovanému a jej vyplatí podiel vo výške 150 000,- eur, resp. aby sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vysporiadalo tak, že sa predá majetok a kúpna cena sa rozdelí. Súčasne navrhla, aby v tejto dohode spoločne vyhlásili, že sú medzi nimi vyporiadané všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V ďalšom uviedla, že v prípade, ak jej návrh nebude akceptovať neostáva jej nič iné len obrátiť sa na súd. Zároveň žalovaného vyzvala, aby jej oznámil svoje písomné stanovisko najneskôr v lehote 10 dní od prevzatia tohto návrhu.

6. Výzvou zo dňa 23.08.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej umožnil odo dňa 16.09.2016 užívať spoločný rodinný dom v R., a to z toho dôvodu, že vzhľadom na neho nezhody s jej rodičmi zneužívať ich byt na H. G. v Q. len do dňa 15.09.2016. Po uplynutí uvedenej doby sa ocitne bez ubytovania. Zároveň uviedla, že navrhuje, aby si po vzájomnej dohode rozdelili priestory domu napr. ona bude užívať poschodie a on bude užívať prízemie. Súčasne žiadala, aby do uvedeného dátumu jej zároveň odovzdal žalovaný aj kľúče od vchodových dverí do ich domu.

7. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres Q., obec Q., kat. územie R. vyplýva, že nehnuteľnosti tam uvedené, a to pozemky parc. č. XXXX o výmere 174 m2 - zastavené plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 316 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 1791 m2 - trvalé trávne porasty a dom so súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX, tak tieto sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného.

8. Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Q. notárom R.. U. H. zo dňa 24.08.2006 vyplýva, že účastníci zmluvy podľa ich vyhlásenia spôsobilí na právne úkony, a to p. Y. L. a p. Y. L. ako darujúci a Y.. R. Q. ako obdarovaná uzavreli túto darovaciu zmluvu, kde p. Y. L. a p. Y. L. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX situovaného na 3. poschodí obytného domu v Q. na ulici H. Č.. XXXX, vchod č. X, ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie Q.. Zároveň sú aj bezpodielovými spoluvlastníkmi k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Darujúci p. Y. L. a p. Y. L. sú ďalej bezpodielovými spoluvlastníkmi k podielu XX/XXXX k pozemku, na ktorom je obytný dom postavený a to k parcele KN č. XXXX, parcele KN č. XXXX, parcele KN č. XXXX, parcele KN č. XXXX, parcele KN č. XXXX. Darujúci p. Y. L.I. a p. Y. L. týmto darujú vyššie uvedené nehnuteľnosti podiel zo spoločných častí, spoločných zariadení domu a pozemku, na ktorom je obytný dom postavený, svojej dcére Y.. R. Q. do jej výlučného vlastníctva. Účastníci sa dohodli, že obdarovaná vstúpi užívanie vyššie uvedeného bytu dňom podpísania tejto darovacej zmluvy. Obdarovaná dar od svojich rodičov s poďakovaním dar prijíma.

9. Z pripojených potvrdení o realizácii úhrad vystavených L. L., E.. L.. vyplýva, že dňa 25.09.2000 boli z účtu žalovaného odpísané finančné prostriedky vo výške 300 000,- Sk prospech účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, vo výške 300 000,- Sk v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 300 000,- Sk v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 300 000,- Sk v prospech účtu č. XXXXXXXXX/XXXX.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.03.2017 uviedol, že k tomu, čo sa žalobkyňa svojou žalobou domáha sa v tomto štádiu nevie meritórne vyjadriť, keďže jej požiadavka na zaplatenie polovičného podielu je len všeobecná. Nie je mu jasné, či pod polovičným podielom má žalobkyňa na mysli polovičný podiel z týchto nehnuteľností v stave ako sa nachádzajú v súčasnom období alebo takýto polovičný podiel z týchto nehnuteľností, v akom sa nachádzali v momente zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí dôjsť k vyporiadaniu celého bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti žalobkyňa opomenula vyporiadanie majetkových hodnôt spoločne nasporených finančných prostriedkov použitých na kúpu bytu na H. G. U. Q. t.j. bytu, ktorý v rokoch 2002 - 2005 spoločne užívali a ktorý teraz užíva žalobkyňa. Podľa jeho názoru musia byť do okruhu veci patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva zaradené aj majetkové hodnoty nevyhnutné na zaobstaranie resp. kúpu bytu na adrese H. XXXX/X v Q., zapísanom na LV č. XXXX pre kat. územie Q.. Ich spoločné finančné prostriedky boli totiž žalobkyňou použité na nadobudnutie vyššie uvedeného bytu do formálneho vlastníctva jej rodičov, ktorí ho následne darovacou zmluvou zo dňa 24.8.2006 previedli na žalobkyňu.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 24.04.2017 uviedla, že pokiaľ ide o cenu veci, tak na účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny v čase vyporiadania, avšak z jej stave v čase zániku tohto spoluvlastníctva. Predmetom vyporiadania sú len nehnuteľnosti. Neopomenula nijaký majetok ani iné majetkové hodnoty, resp. finančné prostriedky. Všetky spoločné finančné prostriedky počas trvania manželstva použili na kúpu pozemkov a výstavbu rodinného domu v R.. Byt, ktorý uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení bol darom výlučne pre ňu, teda patrí do jej osobného vlastníctva a nepatrí do BSM. V ďalšom uviedla, že požiadala realitnú kanceláriu C., N. Q. o stanovisko o cene vyporiadavaných nehnuteľností. V realitnej kancelárii jej oznámili, že je nutná obhliadka predmetných nehnuteľností a z toho dôvodu sa dňa 21.04.2017 v čase o 15.30 hod. s realitnou maklérkou dostavila na miesto samé, avšak žalovaný jej a maklérke odoprel a znemožnil vstup aj napriek tomu, že bol oboznámený so spomínanou výzvou súdu. Následne jej realitná maklérka oznámila, že bez obhliadky nehnuteľností nie je možné stanovenie ich ceny. Žalovaný teda zavinil, že nie je schopná vyhovieť súdu a zabezpečiť požadované stanovisko. Keďže je rovnakou vlastníčkou vyporiadavaných nehnuteľností a žalovaný, ktorý jej bráni v užívaní, bude nútená proti nemu ďalšiu žalobu. Podľa jej názoru cena predmetných nehnuteľností predstavuje sumu 300 000,- eur, teda polovičný podiel, ktorý požaduje predstavuje sumu 150 000,- eur.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.06.2017 uviedol, že v zhode so svojím vyjadrením zo dňa 22.03.2017 zotrváva na stanovisku, že žalobkyňa ich spoločné finančné prostriedky najmenej vo výške 29 875,- eur, t.j. 900 000,- Sk použila na zaplatenie kúpnej ceny za kúpu bytu č. XX na adrese H. XXXX/X U. Q.. Takáto bola kúpa bytu, kde na strane kupujúcich formálne namiesto žalobkyne vystupovali jej rodičia, a to p. Y. L. a T.. Y. L. a táto predchádzala uzatvoreniu darovacej zmluvy zo dňa 24.08.2006, ktorú žalobkyňa predložila do spisu. Skutočností okolo existencie finančných prostriedkov v spomínanej hodnote preukazuje tzv. potvrdeniami úhrady zo dňa 25.09.2000 vystaveným L. L.Ľ.. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne uvedené vo vyjadrení, že všetky spoločné finančné prostriedky počas trvania manželstva použili na kúpu pozemkov a výstavbu rodinného domu v R.. V súvislosti so sumou 29 875,- eur ide o hodnotu, ktorá sa zo spoločného majetku vynaložila na ostatný majetok žalobkyne t.j. o sumu, ktorú by mala pri vyporiadaní BSM žalobkyňa nahradiť, resp. o sumu, na ktorú musí súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM prihliadať. Žalobkyňou uvedená cena predmetných nehnuteľností vo výške 300 000,- eur vonkoncom nezodpovedá hodnote týchto nehnuteľností ani v stave v akom sa nachádzajú v súčasnom období a už vôbec nezodpovedá ich hodnote v stave v akom sa nachádzali v momente zániku BSM. V tejto súvislosti poukázal, že podľa vyjadrení rôznych subjektov zaoberajúcich sa realitnou činnosťou môže trhová cena predmetných nehnuteľností v ich súčasnom stave predstavovať diametrálne vyššiu sumu ako uvádza žalobkyňa. Pritom ide o hodnotu, ktorá v sebe zahŕňa aj rozdielne investície ním vynaložené v období po zániku BSM, ktoré nemôžu byť predmetom vyporiadania tohto BSM. Vzhľadom na všetky tieto skutočností preto oznamuje, že s návrhom na vyporiadanie BSM ako aj ďalšími dôvodmi, ktoré sú uvedené žalobkyňou nemôže súhlasiť.

13. Zo znaleckého posudku č. 41/2018 vypracovaného znalcom K.. R. L., a to za účelom odborného posúdenia stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rodinného domu č. XXX a pozemkov parc. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX znalec ustanovený súdom stanovil všeobecnú hodnotu polohovou diferenciáciou stavby vo výške 154 012,67 eur a všeobecnú hodnotu metódou polohovej diferenciácie pozemkov vo výške 17 455,49 eur, pričom pokiaľ sa jedná o parcelu č. XXXX v hodnote 3 088,50 eur, o parcelu č. XXXX v hodnote 5 609,- eur, parcelu č. XXXX v hodnote 8 757,99 eur. Spolu všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností je 171 468,16 eur.

14. Žalovaná, pokiaľ sa jedná o predložený znalecký posudok, tak s týmto nesúhlasila. Uviedla, že znalec ocenil nehnuteľností ku dňu 23.04.2014 a vychádzal z ceny v čase vyporiadania, pričom znalec síce uviedol, že dopyt po rodinných domoch je v lokalite vyšší. Je presvedčená, že dopyt v danej lokalite je viac ako vyšší, a to aj preto, že v Q. a R. nie sú bežne v ponuke dostupné stavebné pozemky na predaj. Lokalita R. je všeobecne považovaná za tzv. VIP lokalitu. Uvedené skutočností znalec v plnej miere nezohľadnil, pri zaradení do triedy pre určenie koeficientov polohovej diferenciácie. Znalec nesprávne vyhodnotil viaceré skutočností, na základe čoho zaradil hodnotiace ukazovatele do nesprávnych tried, a tak následne vychádzal z nesprávnych koeficientov. Napríklad poloha nehnuteľnosti v danej obci - vzťah k centru obce - popísaná znalcom nezodpovedá situovaniu nehnuteľnosti v obci, pretože nie je na kraji obce, znalec konštatuje, že ide o výborné dispozičné riešenie domu, čomu však nezodpovedá zaradenie do triedy 2. Ohľadom konfigurácie terénu znalec uviedol, že ide južný svah o sklone 5 % až 25 %, čo má zodpovedať triede 1 a nie triede 2. Čo sa týka pripravenosti inžinierskych sietí znalec uviedol všetky siete, čo má zodpovedať triede A nie triede 2. Občianska vybavenosť je kompletná v blízkom Q., preto táto položka mala byť v triede 1 a nie v triede 4. Znalec sa vôbec nezmieňuje o blízkosti a dostupnosti detského ihriska a hradu R.. Prírodnú lokalitu zaradil do triedy 3, pričom znalec uvádza, že za hranicou pozemku je les. Možností zmeny v zástavbe a ich zaradenie do triedy 3 znalec neodôvodnil. Možností ďalšieho rozšírenia a ich zaradenie do triedy 2 odôvodnil iba 5 - 10 násobkom novej výstavby. Napríklad takisto podhodnotil podlahové kúrenie, okná a strechu. Napokon znalec opomenul zahrnúť a ohodnotiť zimnú záhradu, ktorej vybudovanie bolo značne nákladné. Ďalej znalec podhodnotil aj cenu samotného pozemku, na ktorom sa nachádza rodinný dom, rovnako podhodnotil aj cenu pozemku, na ktorom majú ovocný sad. Znalec v dostatočnej miere nevzal do úvahy infláciu a rast cien na realitnom trhu a práve naopak vo veľkej miere zohľadnil technickú hodnotu opotrebovania.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 4.6.2016 uviedol, že nemá žiadne výhrady k znaleckému posudku.

16. Znalec vo svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2018 uviedol, že znalecký posudok vypracoval ku dňu 09.04.2016 s koeficientom cenovej úrovne druhého kvartálu 2014. Stavba sa nachádza v jednej z okrajových častí obce, preto ju zaradil do triedy 3. Na str. č. 17 v bode 6. konštatuje, že stavba je s dobrým dispozičným riešením, preto ju zaradil do 2. triedy z možných 5 tried. Terén je svahovitý so skonom na západ, on ho zaradil triedy č. 2, v triede č. 1 sa jedná o rovinatý terén alebo mierne svahovitý do 5 %. Pripravenosť inžinierskych sietí vymenoval na strane 17 bod 11 a podľa metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb Univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva, rok 2001, trieda 1 musí obsahovať okrem uvedených inžinierskych sietí možnosť pripojenia na diaľkové vykurovanie káblovú televíziu a pod. Občianska vybavenosť je z zdôvodnená na strane č. 17 posudku v bode č. 13. Podľa metodiky výpočtu do triedy 1 je tam krajský úrad, súdy, vysoké školy, nemocnica, divadlo, kompletná sieť obchodov a služieb. Prírodnú lokalitu zdôvodnil na str. 17 v bode č. 14. Možností zmeny v zástavbe zdôvodnil na str. 17 v bode č. 16 a uviedol bez zmien. Možností ďalšieho rozšírenia uviedol 5 až 10 násobok zastavenej plochy, čo aj korešponduje so skutočnosťou. Podhodnotenie jednotlivých položiek napr. podlahové kúrenie, okná, strechu sú bodovo rozpísané v tabuľke rozpočtového ukazovateľa, ktorý je vytvorený po podlažiach na mernú jednotku n2ZP podľa zásad uvedených v použitom katalógu na str. č. 6, 7, 8 a č. 9ZP. Zimná záhrada je zahrnutá v ploche stavby viď príloha náčrt. Cenu pozemku pod domom vypočítal na 17,75 eur za 1 m2, kde v bode povyšujúcich koeficientom počítal s maximálnou výškou koeficientu - 3. Pozemok č. XXXX druh pozemku trvalé trávnatý porast vypočítal na hodnotu 4,89 eur za 1 m2 z dôvodu svahovitosti možného prístupu, nie je to zastavaná plocha a nádvorie.

17. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná súd vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

18. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán spor, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi stranami sporu konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového, pričom vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.

19. Súd poukazuje, že pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu pokiaľ sa týka hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj toho ako ma vyporiadať spoluvlastníctvo manželov, teda ktorému z manželov konkrétne veci prikáže. Pri stanovení ceny vyporiadavaných vecí súd vychádzal v prvom rade z tvrdení strán sporu a prihliadal na znalecký posudok podaný v tomto konaní znalcom K.. R. L. č. XX/XXXX, ktorý stanovil všeobecnú cenu vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 171 468,16 eur.

20. Súd pri určení komu majú byť nehnuteľnosti prikázané do výlučného vychádzal najprv zo zhodných tvrdení strán sporu. Žalovaný vyslovil súhlas s tým, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho vlastníctva. Aj v súčasnej dobe žalovaný v dome býva. S týmto vyslovila súhlas aj žalobkyňa. Súd preto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

21. Spornou bola v konaní cena vyporiadavaných nehnuteľností. V súlade so zhodným návrhom obidvoch strán sporu vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovený znalec určil všeobecný hodnotu vyporiadavaného majetku na sumu 171 468,16 eur. Polovica z tejto sumy predstavuje čiastku 85 734,08 eur, čo je hodnota, v akej by mal každý z manželov nadobudnúť veci patriace do BSM. Na základe vyššie uvedeného, keďže nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanému, preto súd žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške polovice ceny vyporiadavaných vecí, t.j. 85 734,08 eur. Vzhľadom na výšku vyrovnacieho podielu, za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov žalovaným na vyplatenie žalobkyni, súd mu uložil vyrovnací podiel uhradiť žalobkyni v dlhšej lehote, ako požadovala žalobkyňa a to v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

22. Súd pri určení vyrovnacieho podielu nemohol prihliadať na požiadavku žalovaného, aby zohľadnil sumu cca 29 875,- eur, t.j. 900 000,- Sk, ktorá zo spoločných finančných prostriedkov bola počas trvania manželstva strán sporu poskytnutá rodičom žalobkyne na kúpu bytu. Z predložených dokladov žalovaným vyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté v roku 2000. Žalovaný neuviedol, akým titulom boli finančné prostriedky poskytnuté, t.j. či sa jednalo o pôžičku, dar, resp. boli poskytnuté z iného právneho dôvodu. Predmetný byt žalobkyňa od svojich rodičov nadobudla ako až dar v roku 2006. Teda nie je možné považovať ich poskytnutie za finančné prostriedky vynaložené zo spoločných prostriedkov do oddeleného majetku žalobkyne.

Je nutné rozlišovať prípady, kedy sa zo spoločných prostriedkov investovalo do oddeleného majetku jedného z manželov a kedy sa zo spoločných prostriedkov investovalo do majetku tretích osôb. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (takisto v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti). Nejedná sa teda o nárok na vyporiadanie investícií na oddelený majetok jedného z účastníkov v rámci vyporiadania BSM, ale o vyporiadanie ich pohľadávok voči tretím osobám.

Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 vzniká prijatím tohto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2003, sp. zn. 25Cdo/355/2001).

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V konaní o vyporiadanie BSM žiadna zo strán nemá úspech vo veci. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Preto tu zásada úspechu a neúspechu v konaní neplatí, a preto v konaní o vyporiadaní BSM strán sporu bolo dôvodné o trovách konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. V zmysle tohto zákonného ustanovenia potom súd rozhodol o trovách konania strán sporu tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nebol tak žiaden procesný dôvod aplikovať rozhodnutie o trovách konania iným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.