Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu Happy Pets s.r.o., so sídlom Prievidzská 1998, 972 51 Handlová, IČO 36 806 927, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Tyršovo nábrežie 1679/7, 040 01 Košice, proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO 00 166 405, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného č. O- XXX/XXXX zo dňa 27. apríla 2021 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. O-XXX/XXXX zo dňa 27. apríla 2021 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. P: XXX/XXXX z 18. februára 2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Prešov (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) v období od 07. 07.2020 do 21.10.2020 u žalobcu na prevádzke Teplická 3, Poprad a na inšpektoráte práce vykonal inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Súčasťou výkonu inšpekcie práce bola kontrola dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Kontrolované obdobie bolo marec až máj 2020.

3. V rámci výkonu inšpekcie práce prvostupňový správny orgán zistil porušenie povinností vyplývajúcich z prvý bod - pracovnoprávne vzťahy - o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), konkrétne porušenie povinnosti podľa tým, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť zamestnancom U. L., nar. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa XX. 1. XXXX v znení dodatkov č. 2, 3, 4) za prácu vykonanú v období mesiacov marec 2020 - máj 2020 a N. L., nar. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa 14.12.2018 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4) v období od 01.03.2020 - 13.03.2020, od 18.03.2020 - 14.04.2020, od 20.04.2020 - 31.05.2020 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre II. stupeň

náročnosti práce príslušného pracovného miesta podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorý výkon zamestnanca vyžaduje, v rámci vykonávaného druhu práce asistent predaja v zmysle pracovnej náplne.

4. Zistené skutočnosti, zabezpečené dôkazy ako aj nedostatky inšpektori práce uviedli v protokole o výsledku inšpekcie práce č. B.-XX-XX-X.X/P-EXX, K zo dňa 13.08.2020 (ďalej len „Protokol“).

5. Žalobcovi bolo v Protokole z 13.08.2020 nariadené odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch 1 a 2 do 30 dní od prevzatia protokolu tak, aby sa nevyskytovali v súčasnosti ani v budúcnosti u žiadneho zamestnanca. Bola mu tiež uložená povinnosť a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a b) doručiť Inšpektorátu práce Prešov písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch 1 a 2 v lehote do 10 dní od termínu určeného na odstránenie nedostatkov.

6. Podľa úradného záznamu o telefonickom prerokovaní protokolu zo dňa 13.08.2020, ktorý bol vyhotovený prvostupňovým správnym orgánom, bol Protokol so súhlasom konateľa žalobcu prerokovaný telefonicky dňa 13.08.2020, keďže konateľ žalobcu odmietol vycestovať do Prešova za účelom prerokovania protokolu. Protokol bol konateľovi žalobcu následne zasielaný do elektronickej schránky.

7. K Protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 31.08.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s obsahom protokolu nesúhlasí, pretože protokol je pre žalobcu ako kontrolovanú osobu nezrozumiteľný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že protokol neobsahuje popis skutkov s uvedením skutočnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť skutok zamenený s iným skutkovým stavom.

8. Žalovaný tiež uviedol, že nerozumie, ako dospeli inšpektori práce k svojmu tvrdeniu o porušení . Inšpektori práce neuviedli, na základe akej skutočnosti a akým spôsobom mal priradiť práve v kontrolovanom období od marca do mája 2020 pracovnému miestu označenému ako asistent predaja iný stupeň náročnosti. Rovnako tak vo vyjadrení konštatoval, že z protokolu nie je zrejmé ako inšpektori práce dospeli k záveru, že žalovaný neposkytol zamestnankyni U. L. a N. L. mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, keďže nebolo uvedené, akú mzdu v skutočnosti mali menované osoby v rozhodnom období dostať. Za nezrozumiteľný označil žalobca protokol aj v časti opatrenia, preto požiadal o spoluprácu, zrozumiteľnejší výklad a o súčinnosť pri riešení vzniknutej situácie.

9. Na základe vyjadrenia žalobcu prvostupňový správny orgán vypracoval dňa 03.09.2020 dodatok č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce (ďalej len „dodatok č. 1“). Podľa úradného záznamu o telefonickom prerokovaní protokolu zo dňa 03.09.2020 inšpektor práce prvostupňového správneho orgánu vyzval konateľa žalobcu na prerokovanie dodatku č. 1. Konateľ žalobcu odmietol za účelom prerokovania dodatku vycestovať do Prešova a následne mu bolo navrhnuté telefonické prerokovanie protokolu, s čím nesúhlasil. Na základe tejto skutočnosti bol dodatok č. 1 k protokolu žalobcovi osobne doručený prostredníctvom jeho konateľa 15.10.2020 v Prešove

10. K dodatku č. 1 sa vyjadril žalobca písomným vyjadrením z 19.10.2020. Vyjadril svoj nesúhlas s postupom inšpektora práce pri prerokovaní dodatku č. 1, ako aj svoj nesúhlas s obsahom dodatku č. 1 k protokolu. Podľa jeho názoru inšpektor práce nedôsledne, nedostatočne, nezrozumiteľne a neobjektívne zistil a hlavne nezadokumentoval skutkový stav, výsledkom čoho je aj to, že dodatkom došlo k zmene pôvodného znenia protokolu. Zároveň žalobca vo svojom vyjadrení namietal, že nedošlo k prerokovaniu dodatku č. 1 a nebol na to ani vytvorený priestor, keďže inšpektorát práce bol ohraničený červenou páskou a inšpektor práce len na chodbe v rýchlosti dal konateľovi žalobcu dodatok podpísať a napísať, že k dodatku sa vyjadrí do piatich dní. Podľa názoru žalobcu, inšpektor práce postupoval nezákonne, keď dodatkom č. 1 menil skoro všetky závažné skutočnosti uvedené v Protokole.

11. Žalobca tiež aj naďalej považoval opatrenia uložené v Protokole a v jeho dodatku č. 1 za nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a ako také aj za nevykonateľné, keďže podľa jeho názoru nebolo zrejmé, či dodatkom č. 1 bol zrušený pôvodný Protokol v časti obsiahnutej v dodatku č.1, alebo zrušený nebol. Inšpektor práce podľa názoru žalobcu nemal zákonnú možnosť ani právo meniť protokol jeho dodatkom. Nedostatky vytýkané pôvodnému Protokolu neboli podľa názoru žalobcu dodatkom č. 1 odstránené.

12. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 08.12.2020 č. B./B._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX-XXXX/ XXXXX oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty. K tomuto oznámeniu sa žalobca vyjadril podaním z 08.12.2020.

13. Následne opätovne oznámením zo dňa 22.01.2021 č. B._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX-XXXX/XXXX žalovaný oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty. Uviedol, že nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce je uvedený v protokole, ktorý spolu s prílohami bude podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Zároveň žalobcu v zmysle o Správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) poučil, že má ako účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania, ako aj podať návrh na doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov, a to v lehote najneskôr do siedmich pracovných dní od doručenia tohto oznámenia.

14. Žalobca sa v určenej lehote vyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 22.01.2021 podaním zo dňa 09.02.2021. Žalobca zotrval na svojich výhradách týkajúcich sa nepresne, nedostatočne a neobjektívne zisteného a zadokumentovaného stavu, ako aj na výhrade, že z obsahu oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 02.01.2021 nie je dostatočne zrejmý opis skutku, ktorým mal žalobca porušiť povinnosť v zmysle . Žalobca tiež zotrval na svojich výhradách voči protokolu a dodatku č. 1 k protokolu, ako aj na tvrdení, že dodatok č. 1 s ním nebol nikdy prerokovaný, preto žiadal o zrušenie dodatku č. 1.

15. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. P: XXX/XXXX z 18.02.2021 uložil žalobcovi pokutu vo výške XXXX EUR.

16. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa žalobca včas odvolal podaním doručením prvostupňovému správnemu orgánu dňa 16.03.2021. Vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za nezákonné a to z dôvodu nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nezákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Protokol podľa názoru žalobcu prezentovaného v odvolaní nebol vyhotovený v súlade so zákonom nebol s ním prerokovaný. S týmito námietkami sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal a nevzal ich do úvahy. Žalobca tiež namietal postup inšpektora práce pri prerokovaní dodatku č. 1 k protokolu, ako aj vo vzťahu k obsahu dodatku č. 1, ktorým inšpektor práce, podľa názoru žalobcu nezákonne, v podstatnej miere menil obsah pôvodného protokolu zo dňa 13.08.2020. Žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej pokuty.

17. O odvolaní žalobcu v konaní pod sp. zn. /R./XXXX/XXXX rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. O-XXX/XXXX z 27.04.2021, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. č. O-XXX/XXXX z XX.XX.XXXX rekapituloval postup prvostupňového správneho orgánu, odvolacie námietky žalobcu a poukázal na právne predpisy vzťahujúce sa na dané správne konanie.

19. V rámci vlastného právneho posúdenia veci a zaujatia stanoviska k odvolacím námietkam žalobcu poukázal žalovaný na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty, v dôsledku čoho by sa mohol žalobca zodpovednosti za správny delikt, ktorý mu bol dávaný za vinu zbaviť iba za predpokladu, že by predložil taký dôkaz, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil zistený nedostatok, pre ktorý je pokuta ukladaná, a ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že zistené správne delikty nespáchal. Konštatoval, že v tomto prípade takéto dôkazy predložené neboli.

20. K námietkam týkajúcim sa obsahu protokolu a postupu prerokovania Protokolu žalovaný poukázal na možnosť žalobcu podať v zákonnej lehote dvoch mesiacov od oznámenia opatrenia orgánu verejnej správy (v danom prípade Protokolu) správnu žalobu za účelom ochrany svojich subjektívnych práv proti opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Pokiaľ žalobca namietal, že je nepravdivé tvrdenie o telefonickom prerokovaní Protokolu so štatutárnym zástupcom účastníka konania G.. G. G. poukázal žalovaný na postup inšpektora práce, ktorý je zaznamenaný v úradnom zázname o telefonickom prerokovaní protokolu zo dňa 13.08.2020, z ktorého je zrejmý postup prerokovania Protokolu, s ktorým štatutárny zástupca účastníka konania súhlasil.

22. K námietke, že Protokol neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a to že nie je podpísaný žalobcom ako zamestnávateľom v rozpore s , ako aj k tvrdeniu o nezákonnosti Postupu inšpektora práce, ktorý bez ďalšieho len zaslal protokol do elektronickej schránky účastníka konania žalovaný poukázal na aktuálnu spoločenskú situáciu a interné usmernenie (prijaté v dôsledku mimoriadnej pandemickej situácie vyvolanej v dôsledku šírenia ochorenia COVID 19) platné v čase prerokovania Protokolu, kedy nebolo možné Protokol prerokovať osobne a vzhľadom k tomu, bol Protokol prerokovaný telefonicky. Protokol a dodatok č. 1 sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu, ktoré mu boli zaslané do elektronickej schránky a ten na Protokol a dodatok č. 1 reagoval vyjadrením. Námietka o tom, že dodatok č. 1 nebol so žalobcom prerokovaný bola žalovaným posúdená ako nedôvodná.

23. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR sp. zn. XAsan/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX), z ktorej vyplýva, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu s kontrolovaným subjektom nevyplýva z príslušnej právnej úpravy . Poukázal na možnosť žalobcu svoje práva pri výkone inšpekcie práce a v správnom konaní účinne obhajovať, keďže mu bolo umožnené oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami a vyjadriť sa k nim tak, ako to vyplýva z Protokolu, ktorý s ním bol riadne prerokovaný. Taktiež bol žalobca oboznámený s dodatkom č. 1 zo dňa 03.09.2020, ktorý mu bol doručený dňa 15.10.2020. Dodatkom sa skutková podstata porušenia nemenila na základe vyjadrenia zamestnávateľa, ani na základe iných skutočností, vyhotovením dodatku č. 1 inšpektor práce iba reagoval na vyjadrenie žalobcu ku Protokolu o výsledku inšpekcie práce, avšak toto vyjadrenie nezaložilo zmenu záverov prijatých v Protokole.

24. K námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a jeho nezrozumiteľnosti žalovaný dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Konštatoval, že dôkazy, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, boli zadovážené zákonným spôsobom a prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne opísal z akých dôkazov vychádzal a akou správnou úvahou bol vedený. Zároveň v odôvodení napadnutého rozhodnutia reagoval na námietky žalobcu ako účastníka konania predložené vo vyjadrení k začatiu správneho konania

25. K poukázaniu žalobcu na súdnu judikatúru, v zmysle ktorej je správny delikt podľa menej závažným konaním ako prečin alebo zločin podľa , čo umožňovalo správnemu orgánu analogicky podľa aj upustiť od potrestania žalovaný uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie možnosti upustenia od potrestania. Prvostupňový správny orgán pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za spáchaný správny delikt a ukladaní sankcie v danom prípade aplikoval inštitút absolútnej objektívnej zodpovednosti. Podotkol, že zodpovednosti za správny delikt je možné sa zbaviť ale iba v prípade, ak účastník konania preukáže že správny delikt v rozhodnom čase nespáchal. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že správny delikt nespáchal. Vo svojom odvolaní nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by svojim obsahom rozporovali nedostatok uvedený v Protokole resp. žalovaný po detailnom preštudovaní odvolania účastníka konania dospel k záveru, že tento spáchanie správneho deliktu nepopiera, resp. nerozporuje. Už v prvostupňovom rozhodnutí sa prvostupňový správny orgán vysporiadal so zisteniami inšpekcie práce, vykonal a vyhodnotil dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, preto mal žalovaný skutkový stav za dostatočne presne, spoľahlivo a jednoznačne zistený a preukázaný a zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti za správne právne posúdenú.

26. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán zodpovedne prihliadol na všetky vyjadrenia a dôkazy, relevantné dôkazy aj popísal a vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty a správny delikt náležíte v správnom konaní preukázal. Tento záver o protiprávnom konaní nebolo spôsobilé zmeniť ani odvolanie účastníka konania.

27. Žalovaný poukázal na a uzavrel, že prvostupňový orgán v súlade s dikciou uvedeného ustanovenia využil svoje oprávnenie pokutu uložiť a toto svoje rozhodnutie primerane, zákonne a vecne odôvodnil.

28. K namietanej výške uloženej pokuty žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, sankcia tak zodpovedá významu chráneného záujmu a bola uložená vo výške zodpovedajúcej pokutám ukladaným v obdobných prípadoch. Konštatoval, že pokuta v uloženej výške je zaťažujúca, ale nie je likvidačná s prihliadnutím na veľkosť zamestnávateľa, je primeraná a spĺňa represívny aj preventívny charakter.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

29. Žalobca v prvom rade namietal, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s , keďže neprerokoval Protokol so žalobcom ako zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom. Tvrdil, že pod termínom „prerokovanie“ je potrebné rozumieť prediskutovanie určitých záležitostí. Za dôkaz o prerokovaní Protokolu nepovažuje ani úradný záznam o telefonickom prerokovaní protokolu zo dňa 13.08.2020, z ktorého má byť zrejmý postup prerokovania Protokolu, ani poukázanie na spoločenskú situáciu vyvolanú šírením ochorenia COVID 19 a z toho vyplývajúce interné usmernenie platné v čase prerokovania tohto Protokolu, z ktorého malo vyplývať, že Protokol nebolo možné prerokovať osobne, preto bol prerokovaný iba telefonicky. Poukázal tiež na to, že ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného nebol tento interný pokyn žiadnym spôsobom konkretizovaný.

30. Žalobca nepopiera, že telefonicky hovoril s inšpektorom práce dňa 13.08.2020, avšak obsahom rozhovoru bol iba proces prerokovania Protokolu, stanovenie termínu na jeho prerokovanie, resp. ospravedlnenie sa žalobcom z navrhovaného termínu prerokovania Protokolu. Žalovaný namieta, že inšpektor práce nemal žiaden zákonný ani iný dôvod prerokovať Protokol telefonicky ani na zaslanie do elektronickej schránky, pokiaľ v Protokole nie je uvedené, že sa zamestnávateľ odmietol k Protokolu vyjadriť alebo odmietol Protokol podpísať.

31. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol a nepoužil žiaden právny predpis, z ktorého by vyplývala možnosť inšpektora práce prerokovať Protokol iba telefonicky, možnosť spísať o prerokovaní úradný záznam, ani to, že v elektronicky zasielanej verzii Protokolu môže absentovať dátum, meno a priezvisko osoby, s ktorou mal byť protokol prerokovaný, vyjadrenie zamestnávateľa k protokolu a stanovisko inšpektorátu práce k tomuto vyjadreniu. Všeobecné poukázanie žalovaného na aktuálnu spoločenskú situáciu spôsobenú ochorením COVID 19 ani nekonkretizované interné usmernenie nepovažuje žalobca za postačujúce dôvody. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na skutočnosť, že kontrola ako aj vyhotovenie Protokolu a dodatku č. 1 boli vykonané v rovnakom období (od 07.07.2020 do 13.08. 2020) a za rovnakej spoločenskej situácie, preto je podľa neho rozporuplné, ak inšpektor práce na jednej strane v danom období je s konateľom žalobcu, resp. s jeho pracovníkmi v priamom kontakte pri kontrole na prevádzke žalobcu a zároveň za rovnakej spoločenskej situácie už nechcel byť v priamom kontakte s konateľom žalobcu pri prerokovaní Protokolu. Poukázal aj na to, že interný normatívny predpis nepatrí medzi všeobecne záväzné právne predpisy a je záväzný iba pre subjekt, ktorý ho vydal, pričom práva povinnosti určené v internom normatívnom pokyne nemožno vymáhať na súde.

32. Voči Protokolu, ktorý bol elektronicky doručený žalobcovi 13.08.2020, žalobca namieta, že tento je nezákonný, keďže neobsahuje zákonné náležitosti protokolu podľa , ako sú dátum, meno a priezvisko osoby, podpis osoby, s ktorou mal byť prerokovaný, vyjadrenie zamestnávateľa k protokolu a stanovisko inšpektorátu práce k tomuto vyjadreniu.

33. Popiera, že by inšpektor práce telefonicky prerokovával Protokol so zástupcom žalobcu. V tejto súvislosti tiež namieta, že o spísaní úradného záznamu zo dňa 13.08.2020 nemal žiadnu vedomosť a o jeho existencii sa dozvedel o z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti žalobca namieta, že nebol oboznámený pred vydaním rozhodnutia so všetkými dôkazmi, z ktorých napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo.

34. Za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný považuje aj postup žalovaného, ktorý začal voči žalobcovi správne konanie na základe dvoch oznámení o začatí správneho konania v tej istej veci. Podľa názoru žalobcu tak prvostupňový správny orgán začal voči nemu dve správne konania, prvé začalo doručením oznámenia o začatí správneho konania č. B./B._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX-XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a druhé doručením oznámenia o začatí správneho konania zo dňa XX.XX.XXXX č. B._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX-XXXX/XXXX. V prvom oznámení bolo uvedené, že žalobca mal porušiť povinnosti podľa a v druhom, že mal porušiť povinnosti podľa . Z oboch doručených oznámení o začatí správneho konania nie je zrejmé, ktoré oznámenie je platné, resp. podľa ktorého oznámenia sa bude v správnom konaní postupovať. Podľa názoru žalobcu mal prvostupňový správny jedno zo začatých správnych konaní samostatným rozhodnutím zastaviť.

35. K dodatku č. 1 žalobca namietal, že tento s ním nebol prerokovaný. Tvrdí, že pokiaľ inšpektor práce dodatkom menil znenie protokolu v časti zistení ako aj v časti uložených opatrení, tak musel tento Protokol prerokovať so žalobcom. Poukázal na to, že výzvou č. XXXX/XXXX zo dňa 04.09.2020 bol inšpektorom práce vyzvaný na prerokovanie dodatku č. 1 s určením termínu prerokovania na deň 22.09.2020 o 8:30 hod. v priestoroch inšpektorátu práce Prešov. Poukázal tiež na to, že inšpektorát práce ho vyzval, aby sa na prerokovaní dodatku zúčastnil, keďže prípadná neospravedlnená neúčasť na prerokovaní dodatku protokolu sa považuje za odmietnutie oboznámenia sa s dodatkom a vyjadrenia sa k nemu.

36. Listom zo dňa 21.09.2020 sa žalobca z účasti na prerokovaní dodatku č. 1 ospravedlnil a navrhol termín prerokovania dodatku na deň 15.10.2020 o 11:30 hod. V uvedenom čase sa zástupca žalobcu dostavil na Inšpektorát práce Prešov, avšak dodatok č. 1 nebol s ním prerokovaný, iba mu bolo dané na podpis jeho prevzatie. Namieta záver žalovaného, ktorý tento postup odôvodnil nesprávnym záverom, že dodatkom č. 1 sa skutková podstata porušenia nemenila na základe vyjadrenia ani na základe iný skutočnosti, preto prerokovanie dodatku č. 1 nebolo potrebné.

37. V zmysle ďalšej žalobnej námietky žalobcu inšpektor práce postupoval pri vyhotovení dodatku č. 1 v rozpore so zákonom, keďže dodatkom menil skoro všetky závažné skutočnosti uvedené v pôvodnom Protokole. Zmenil pôvodné zistenia Protokolu na nové znenie protokolu, pričom podľa ustanovenie inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa doručeného v lehote určenej inšpektorom práce má vyhotoviť dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu. Inšpektor práce v zmysle tohto ustanovenia nemá možnosť ani právo v dodatku k protokolu uviesť zmenu znenia protokolu, toto ustanovenie mu umožňuje do dodatku k protokolu uviesť len vyjadrenie zamestnávateľa k protokolu a jeho stanovisko k tomuto vyjadreniu.

38. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal ani s jeho námietkou týkajúcou sa nezrozumiteľnosti konania inšpektora práce, ktorý najprv v protokole uložil povinnosť na odstránenie nedostatkov do 3 dní od prevzatia protokolu a následne tie isté povinnosti ukladá splniť v lehote do 3 dní od prevzatia dodatku k protokolu.

39. Žalobca tvrdil, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nebolo uvedené, z akých relevantných skutočností vychádzal inšpektor práce pri konštatovaní porušenia zákona a neviedol, čo ho viedlo bez ďalšieho dôkazu k tvrdeniu, že asistent predaja musí byť zaradený do II. stupňa náročnosti práce. Namietal, že protokol obsahuje stručnú charakteristiku práce a zodpovednosť týchto zamestnancov, pričom však ani v dodatku č. 1 nie je uvedené, z akých relevantných skutočností pri konštatovaní porušenia zákona inšpektor práce vychádzal. Tento postup považuje žalobca za nedostatočné a neobjektívne zistenie skutkového stavu veci

40. Žalobca opakovane zdôraznil, že pokiaľ ide o právne vyhodnotenie námietok neurčitosti a nezrozumiteľnosti Protokolu a jeho dodatku č. 1, ako aj vyhodnotenie nesprávnosti a nezákonnosti postupu inšpektora práce pri vyhotovovaní protokolu a jeho dodatku, je odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného nedostatočné.

41. Napokon podľa žalobcu sa konajúce správne orgány nevysporiadali dostatočne ani s odôvodnením výšky uloženej pokuty, keďže neuviedli v rozhodnutí konkrétne ani jeden podobný prípad, v ktorom za rovnaký nedostatok uložili pokutu od X.XXX Y. do X.XXX Y.. Tvrdil, že v súčasnej spoločenskej situácii vyvolanej pandémiou COVID 19 je potrebné prihliadať aj na vývoj pandémie a jej následný ekonomický dopad na žalobcu ako na podnikateľský subjekt, ktorý v období trvania karanténneho stavu nemôže obvykle produkovať zisk, v dôsledku čoho uloženie sankcie a jej uhradenie by mohlo mať likvidačný charakter.

42. Záverom svojej argumentácie žalobca označil postihnutie za iný správny delikt za nedôvodné a predčasné, keďže rozhodnutiu predchádzal nezákonný postup inšpektorov práce prvostupňového správneho orgánu, nedošlo k odstráneniu zásadných rozporov podstatných pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní, boli porušené základné zásady správneho konania ako zásada materiálnej pravdy, materiálnej rovnosti strán a zásada zákonnosti, boli porušené procesné práva žalobcu, ktorý nebol oboznámený so všetkými dôkazmi použitými v správnom konaní a došlo k nesprávnemu úradnému postupu inšpektorátu, ktorý v tej istej veci začal dve správne konania, čo v súhrne spôsobuje zmätočnosť a neurčitosť správneho konania. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež zaviazať žalovaného na náhradu súdneho konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

43. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním č. U._PO/R./XXXX/XXXX-XXXX/XXXXX z 25.08.2021. Naďalej považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie za skutkovo aj právne správne.

44. Podľa jeho názoru bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosti podľa . Poukázal na skutočnosť, že žalobné námietky sú v zásade totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa už dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, konkrétne na strane 4 a 5 rozhodnutia z 27.04.2021.

45. Žalovaný opakovane zdôraznil, že rozhodnutie bolo vydané na základe relevantne získaných a zabezpečených dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, ktoré boli vykonané v správnom konaní, ktoré sú popísané v rozhodnutí o uložení pokuty, ako aj rozhodnutí žalovaného. Taktiež bola podľa jeho názoru v dostatočnej miere uvedená v napadnutých rozhodnutiach správna úvaha, ktorou boli vedené správne orgány pri hodnotení dôkazov a zisťovaní skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa Protokolu, žalovaný zotrval na svojom doterajšom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí na strane 5, pričom na doplnenie uviedol, že žalobca mal možnosť v lehote dvoch mesiacov od oznámenia opatrenia orgánov verejnej správy podať proti protokolu správnu žalobu za účelom ochrany svojich subjektívnych práv. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa úradného záznamu o telefonickom prerokovaní protokolu z 13.08.2020 žalovaný poukázal na to, že v rozhodný deň inšpektor práce v prítomnosti vedúcej oddelenia telefonicky vyzval konateľa žalobcu na prerokovanie Protokolu, ktorého sa tento odmietol zúčastniť a požiadal o zaslanie Protokolu do elektronickej schránky. Žalobca vyjadril tiež súhlas s telefonickým prerokovaním Protokolu.

46. Protokol bol zaslaný žalobcovi do elektronickej schránky, pričom neobsahoval všetky zákonné náležitosti v zmysle z dôvodu, že bol podpísaný mandátnym certifikátom nahrádzajúcim podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.

47. S ohľadom na mimoriadnu pandemickú situáciu bolo možné Protokol prerokovať telefonicky. Žalobcovi už na základe telefonického prerokovania Protokolu boli známe všetky zistenia vyplývajúce

z kontroly inšpektorátu práce, na ktoré reagoval v stanovenej lehote svojím vyjadrením k Protokolu doručeným v určenej lehote. Toto vyjadrenie bolo následne zapracované do dodatku č. 1.

48. Na základe telefonickej výzvy inšpektora práce zo dňa 03.09.2020 sa odmietol konateľ žalobcu zúčastniť prerokovania dodatku č. 1 na inšpektoráte práce v Prešove a odmietol prerokovať protokol aj telefonicky, preto bol zaslaný kontrolovanému subjektu do elektronickej schránky a teda sa mu dostalo do dispozičnej sféry, a to podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise už dňa 19.09.2020 na výzvu na prerokovanie dodatku kontrolovaný subjekt reagoval ospravedlnením neúčasti na prerokovaní a navrhnutím termínu prerokovania na deň 15.10.2020. V tento deň sa konateľ žalobcu osobne zúčastnil prerokovania protokolu, čo je preukázané podpisom konateľa s uvedením dátumu prerokovania v dodatku, pričom využil oprávnenie vyjadriť sa k dodatku č. 1 do piatich dní. Keďže žalobca vo vyjadrení nepredložil žiadne nové dôkazy a fakty, ktoré by mali vplyv na zistenie inšpektora práce inšpektor práce protokol z 21.10.2020 uzatvoril.

49. Na námietky týkajúce sa zmätočnosti začatia správneho konania z dôvodu rôznych oznámení o začatí konania žalovaný uviedol, že tento postup nemôže zároveň znamenať začatie niekoľkých správnych konaní, pričom poukázal na to, že s touto skutočnosťou sa už prvostupňový správny orgán vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca navyše reagoval svojim podaním zo dňa 10.02. 2021 na oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 02.01.2021, preto žalovaný námietku zmätočnosti postupu inšpektorátu práce vidí ako neopodstatnenú.

50. Žalobca tiež podľa názoru žalovaného bol dostatočne oboznámený s dôkazmi, ktoré boli použité v správnom konaní a to už v oznámení o začatí správneho konania, v ktorom bol poučený o svojich procesných právach a mal možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, podať návrh na doplnenie dokazovania vrátane možnosti nahliadnutia do spisu podľa § 20 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného úradné záznamy o telefonickom prerokovaní protokolu a dodatku tvoria obsah administratívneho spisu a žalobcovi ako účastníkovi konania tak počas inšpekcie práce ani v priebehu správneho konania neboli upreté jeho procesné práva vyplývajúce zo Správneho poriadku.

51. Žalovaný poukázal na to, že úradným záznamom sa štandardne zaznamenáva pre účely inšpekcie práce mailová a telefonická komunikácia s kontrolovanými subjektmi hlavne pre prípady prípadného správneho konania, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Podľa žalovaného nie je možné spochybňovať skutočnosti spísané inšpektorom práce tak, ako to vykonal žalobca, z dôvodu, že by to znamenalo aj spochybňovanie vierohodnosti všetkých skutočností a tvrdení zaznamenaných inšpektorom práce v priebehu inšpekcie práce napr. v protokole, čo by malo negatívny dopad na vierohodnosť tvrdení inšpektorov práce a nimi zaznamenaných skutočnosti pri vykonávaní kontrol v budúcnosti v iných konaniach.

52. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že by inšpektori práce v postavení verejného činiteľa mohli konať tak, aby úmyselne poškodzovali kontrolované subjekty pri výkone inšpekcie práce. Tiež poukázal na skutočnosť, že pri vyhotovení úradného záznamu bola prítomná aj vedúca oddelenia.

53. Žalovaný uviedol, že inštitútu upustenia od sankcie môže správny orgán využil len v prípade, právny predpis, ktorého aplikácia v príslušnej veci prichádza do úvahy. Za porušenie povinností vyplývajúcich zo je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi do výšky XX.XXX EUR, pričom uloženie pokuty tomto prípade je síce len oprávnením správneho orgánu, avšak vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti prvostupňový správny orgán uvážil, že žalobcovi bolo v tomto prípade potrebné pokutu uložiť, čo aj dostatočne odôvodnil. Sankčné oprávnenie zverené zákonodarcom inšpektorátom práce má za cieľ najmä ochranu zamestnancov a presadzovanie uspokojujúcich pracovných podmienok, ktoré zamestnancom zabezpečia dlhodobo udržateľnú pracovnú schopnosť a požadovanú kvalitu života. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo spočívajúce v oslabení sociálnych istôt zamestnancov, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie povinnosti podľa tento správny delikt je považovaný za závažný. Rozdiely medzi skutočne poskytnutými mzdami a minimálnymi mzdovými nárokmi nie sú zanedbateľné sumy. Porušenie povinností bolo systematické a trvajúce dlhšie časové obdobie, pričom nedošlo ku chybe vo výpočte, ale k nepriznaniu zákonného nároku zamestnancom.

54. Pokiaľ žalobca namietal, že pokuta nezohľadnila momentálnu pandemickú situáciu a z nej vyplývajúce ekonomické obmedzenia žalovaný konštatoval, že prihliadnutie na finančnú situáciu a aktuálnu hospodársku kondíciu účastníkov konania nie je zákonným kritériom pre vyhodnotenie výšky sankcie.

55. K námietke nezrozumiteľnosti odôvodnenia výšky pokuty v rozsahu od XXXX EUR do XXXX EUR v dôsledku neuvedenia konkrétnych iných rozhodnutí žalovaného, v ktorých bola v obdobných prípadoch takáto pokuta uložená žalovaný uviedol, že takto koncipované vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu pri odôvodňovaní výšky pokuty bolo iba doplňujúcim vyjadrením k vysvetleniu zásady premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

56. Pokiaľ žalobca vytýka žalovanému nekonkrétnosť konštatovania o tom, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi bez uvedenia týchto konkrétnych právnych predpisov žalovaný odkázal na stranu 2 svojho rozhodnutia, kde citoval ustanovenia , a Správneho poriadku.

57. Žalovaný teda v súhrne považoval námietky žalobcu za neopodstatnené, keďže konajúce správne orgány presne a úplne zistili skutočný stav veci a v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zaobstarali všetky potrebné dôkazy za účelom preukázania správneho deliktu. Správne orgány neporušili ani právo účastníka konania v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku navrhovať dôkazy a ich doplnenie, pričom z obsahu administratívneho spisu je bez pochybností zrejmé, že správne orgány v danom prípade disponovali dostatočnými relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu. Žalovaný preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť

V.

Replika žalobcu

58. Replikou z 11. 10. 2021 k vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení len opakovane formálne potvrdzuje svoje zistenia a konanie, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí a to stále bez uvedenia právnych predpisov, podľa ktorých v správnom konaní postupoval. Namietol tiež, že žalovaný nepredložil súdu úplný administratívny spis. Zdôraznil, že ani odôvodnenie prvostupňového správneho orgány ani odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa nevysporiadalo s opakovane prezentovanými námietkami žalobcu, v zmysle ktorých nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu inšpektor práce môže meniť dodatkom obsah protokolu o výsledku inšpekcie. Zdôraznil, že povinnosťou žalobcu nebolo podať v zákonnej lehote dvoch mesiacov od oznámenia opatrenia orgánu verejnej správy správnu žalobu proti Protokolu v znení jeho dodatku č. 1, keďže jeho právom je namietať zákonné náležitosti protokolu a postup pri prerokovaní protokolu aj v správnom konaní, v ktorom tento protokol slúži ako podklad pre rozhodnutie. Je povinnosťou žalovaného tento protokol posúdiť po stránke jeho zákonných náležitostí aj po stránke, či postup inšpektora práce pri jeho prerokovaní bol zákonný alebo nie.

59. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa úradného záznamu zo dňa 13.08.2020 žalovaný poukázal na to, že doposiaľ stále žalovaný neuviedol, podľa ktorého právneho predpisu inšpektor práce úradný záznam spisoval, nakoľko , a ani iné zákonné predpisy neupravujú možnosť prerokovať protokol o výsledku inšpekcie práce telefonicky, pričom v umožňuje správnemu orgánu o ústnych podaniach a dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní, o hlasovaní spísať zápisnicu, ktorú podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, ako aj zamestnanec správneho orgánu uskutočňujúceho konanie.

60. Poukázal tiež na to, že v správnom konaní rozporoval skutočný obsah telefonického rozhovoru s inšpektorom práce. Samotná prítomnosť vedúcej oddelenia nemá vo vzťahu k úradnému záznamu žiaden význam. Prítomnosť menovanej pri telefonickom rozhovore nedokazuje obsah telefonického rozhovoru, keďže táto osoba nemohla počuť, čo druhá strana do telefónu hovorí a v danom prípade bol zo zákonných dôvodov vylúčený hlasitý odposluch telefonického hovoru.

61. V rámci argumentácie poukázal na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa 22.07.2021, v ktorom správny súd v inej právnej veci konštatoval, že aj v čase pandemickej situácie správne orgány bez existencie osobitnej právnej úpravy v ústavnom zákone, či inom normatívnom právnom akte, majú povinnosť postupovať tak, ako pred vyhlásením mimoriadnej situácie a núdzového stavu, po ustanovení podľa ustanovení právnej úpravy štandardov daných pre postup v rámci práva na dobrú správu.

62. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zmätočnosti začatia správneho konania dvoma rôznymi oznámeniami o začatí správneho konania žalobca v celom rozsahu poukázal na námietky vznesené v správnej žalobe, pričom zdôraznil závažnú skutočnosť, že žalovaný do administratívneho spisu predloženého správnemu súdu nezaradil obe oznámenia o začatí správneho konania a obe vyjadrenia žalobcu k týmto oznámeniam. Žalobca preto správnemu súdu predložil oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 08.12.2020 a oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 22.01.2022, ako aj jeho vyjadrenie k v poradí prvému oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 08.12.2020.

63. Ohľadne námietky týkajúcej sa neinformovania žalobcu ako účastníka konania o existenciu úradného záznamu po telefonickom prerokovaní protokolu žalobca uviedol, že v zmysle platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR právo účastníka konania na nahliadnutie do spisu nevylučuje povinnosť správneho orgánu oboznámiť účastníka konania s dôkazmi, ktoré mieni použiť na rozhodnutie (napr. rozsudok NS SR z 01.07.2015 sp. zn. XSžp/XX/XXXX). Taktiež samotná skutočnosť, že inšpektori práce konajú v postavení verejného činiteľa absolútne nemôže vylúčiť to, že inšpektor práce takúto svoju funkciu zneužije alebo ju nevykonáva riadne. Obsah telefonického hovoru je podľa žalobcu závažným dôkazom, na ktorý sa žalovaný odvoláva, lebo len na základe neho nepostupoval zákonným spôsobom pri povinnosti prerokovať Protokol. Zdôraznil, že tvrdenie žalobcu o obsahu telefonického rozhovoru má rovnakú dôkaznú silu ako tvrdenie inšpektora práce.

64. Žalobca je toho názoru, že nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu v správnom konaní, aby obidve skupiny rovnocenných dôkazov boli hodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia pozície orgánu štátu musí byť považovaný za neomylný a nespochybniteľný (napr. rozsudok NS SR sp. zn. XXSžd/X/XXXX zo dňa 26.06.2013).

VI.

Duplika žalovaného

65. Správny súd listom zo dňa 16.09.2021 zaslal žalovanému na vedomie repliku žalobcu, ku ktorej sa žalovaný v súdom určenej lehote nevyjadril. VII.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

66. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Na prejednanie veci samej nariadil podľa pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 10.03.2022 za účasti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného.

67. Účastníci konania na nariadenom pojednávaní v celom rozsahu zotrvali na svojich predošlých písomných vyjadreniach.

68. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

69. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.

70. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

71. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

72. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov alebo došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

73. Podľa (1) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

74. Podľa . , inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

75. Podľa na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

76. Podľa v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

77. Podľa protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

78. Podľa v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX> a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom:

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

79. Podľa inšpektor práce: a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

80. Podľa inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak: a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do XXX XXX eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená. 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej XX XXX eur, 2. smrť, najmenej XX XXX eur.

81. Podľa Na konanie podľa , , a , ísm. d), , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

82. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

83. Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

84. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

85. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

86. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

87. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

88. Podľa zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume

minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

89. Podľa pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX> podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

90. Žalobca v správnej žalobe (ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu) namietal skutočnosť, že prvostupňový správny orgán začal konanie o správnom delikte zmätočným a nezrozumiteľným postupom, keď najprv oznámil začatie konania listom zo dňa 08.12.2020 č. B./ B._X.X-PO/A./XXXX/XXX-XXXX/XXXXX pre porušenie povinnosti podľa , ku ktorému sa žalovaný vyjadril podaním z 28.12.2020 a následne opätovne prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie konania oznámením zo dňa 22.01.2021 č. B._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX- XXXX/XXXX pre porušenie povinnosti podľa , ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním z 09.02.2021.

91. Prvostupňový správny orgán k tejto námietke na str. 2 odôvodnenia svojho rozhodnutia z 18.02.2021 iba stručne uviedol, že „Listom zo dňa 08.12.2020 bolo účastníkovi konania zaslané oznámenie o začatí správneho konania pod č. B./B._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX-XXXX/XXXXX, ktoré bolo nahradené zaslaným oznámením o začatí správneho konania listom zo dňa 22.01.2020 z dôvodu uvedenia správneho porušenia povinností, za ktoré IP Prešov v prípade preukázania uloží pokutu podľa . Listom zo dňa 22.01.2020 bolo účastníkovi konania zaslané uvádzané opätovné oznámenie o začatí správneho konania č. B._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX-XXXX/XXXX vo veci uloženia pokuty podľa v prípade preukázania porušenia povinnosti vyplývajúcej z . Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania zaslané do aktivovanej elektronickej schránky, ktoré preukázateľne prevzal dňa 04.02.2021.“

92. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba konštatoval, že sa s námietkou dostatočným spôsobom vysporiadal prvostupňový správny orgán.

93. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti konajúcich správnych orgánov stabilizovaný právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého je oznámenie o začatí správneho konania o správnom delikte a jeho riadne doručenie podstatnou súčasťou náležitého zistenia skutočného stavu veci v správnom konaní, pričom ak nie je preukázané doručenie tohto oznámenia, trpí rozhodnutie o uložení sankcie takou vadou konania, ktorá sama osebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť (rozsudok NS SR sp. zn. XSžo/X/XXXX z 20.03.2012).

94. Správne orgány sú povinné tento úkon realizovať spôsobom, ktorý nevyvoláva u osoby obvinenej zo správneho deliktu akékoľvek pochybnosti o tom, o akom správnom delikte správne orgány konajú, ktoré správne orgány vo veci konajú, na základe akých skutočností a dôkazov konanie začalo. K správnej identifikácii konania je nepochybne potrebné správny delikt, pre ktorý sa konanie vedie, jednoznačne vymedziť popisom skutku s presným a správnym uvedením tých ustanovení právnych predpisov, ktorých porušením došlo k spáchaniu správneho deliktu. Z formálneho hľadiska je tiež potrebné správne uviesť spisovú značku začatého správneho konania o správnom delikte, keďže práve touto bude aj obvinený identifikovať konanie vo vzťahu ku ktorému uplatňuje svoje procesné práva. Opomenutie ktorejkoľvek z uvedených náležitostí môže mať za následok zmätočnosť správneho konania s negatívnym dopadom na možnosť obvineného účinne uplatňovať v konaní jeho procesné práva, v neposlednom rade aj jeho právo na obhajobu.

95. Správny súd akceptuje skutočnosť, že v priebehu správneho konania môže dôjsť aj k neúmyselnému pochybeniu v písaní alebo počítaní, s čím ráta aj (napr. ), avšak za

významné z hľadiska ochrany subjektívnych práv správny súd považuje to, aby bolo aj prípadné formálne pochybenie, na ktoré upozorní účastník konania alebo ho identifikuje správny orgán sám, odstránené spôsobom zrozumiteľným pre obvineného zo správneho deliktu a teda spôsobom nevyvolávajúcim ďalšie pochybnosti o skutočnom obsahu úkonu správneho orgánu.

96. V oznámení o začatí konania zo dňa 22.01.2020 (v poradí druhom) sa prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal s prvým oznámením zo dňa 08.12.2020. Neuviedol, že ide o odstránenie pochybenia a o nahradenie pôvodného oznámenia o začatí konania. Neuviedol, v čom malo spočívať pochybenie a neuviedol ani to, ako sa procesne vysporiadal s riadnym, v lehote podaným a procesne úplným vyjadrením žalobcu k začatiu konania z 28.12.2020.

97. Strohé poukázanie na „nahradenie“ prvotného oznámenia o začatí správneho konania uvedené až v meritórnom rozhodnutí, v ktorom navyše dôvod tohto nahradenia je vymedzený pomerne nekonkrétnou a nezrozumiteľnou formuláciou „z dôvodu uvedenia správneho porušenia povinností“ nič nemení na tom, že postup správneho orgánu mohol viesť k vzniku oprávnených pochybností žalobcu o tom, či voči nemu nie sú súčasne vedené dve správne konania pod rôznymi spisovými značkami a pre dva rôzne definované správne delikty, resp. či sa voči nemu nevedú súčasne dve konania pre totožný správny delikt. Uvedený záver osobitne platí s ohľadom na skutočnosť, že z Protokolu v znení jeho dodatku č. 1 vyplýva, že žalobca mal konať tak v rozpore s ustanovením (časť B/ bod. 1 protokolu), ako aj v rozpore s ustanovením (časť B/ bod 2 protokolu), preto obe oznámenia o začatí správneho konania mohli mať právnu relevanciu.

98. Vytýkaný postup správnych orgánov z uvedených dôvodov nie je možné považovať iba za formálne pochybenie, ale je potrebné ho vnímať ako zásah do procesných práv žalobcu v postavení obvineného zo správneho deliktu a tým aj za porušenie základných procesnoprávnych princípov správneho trestania. K týmto v zmysle odporúčania Výboru ministrov R (91) 1 patrí aj právo byť dostatočne určito a zrozumiteľne informovaný o obvinení a jeho dôvodoch. Toto právo v sebe obsahuje právo na informáciu o začatí procesného postupu orgánu verejnej správy a právo na informáciu o významných skutočnostiach týkajúcich sa tohto procesného postupu, čím sa zároveň napĺňa v konaní princíp transparentnosti a právo obvineného na účinnú obhajobu (k tomu napr. Košičiarová, S.: Princípy správneho trestania. Plzeň: Aleš Čeněk, 2017. s. 84-85)

99. Z obsahu oznámenia o začatí konania o uložení pokuty by mal obvinený zrozumiteľne a jednoznačne zistiť právny dôvod, pre ktorý sa začína konanie, identifikovať predmet konania, ako aj opis skutku, ktorý je dôvodom začatia správneho konania. Správnemu súdu neuniklo, že obe oznámenia o začatí konania o uložení pokuty tieto informácie v nevyhnutnej miere obsahovali, avšak doručenie dvoch oznámení s totožným slovným opisom skutku, avšak iným paragrafovým označením porušeného zákonného ustanovenia a pod rôznou spisovou značkou má za následok zmätočnosť tohto nepochybne významného procesného úkonu a tým aj celého nasledujúceho konania o správnom delikte z hľadiska jeho možných dopadov na právo obvineného na obhajobu a na spravodlivý proces, ako na to bolo poukázané vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.

100. Správny súd popísaný postup prvostupňového správneho orgánu pri začatí správneho konania považuje z vyššie uvedených dôvodov za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a naplnenie dôvodu pre postup podľa .

101. Žalobca podstatnú časť svojich žalobných námietok smeroval aj voči Protokolu z 13.08.2020 a spôsobu jeho prerokovania.

102. Namietal, že Protokol zo dňa 13.08.2020 nebol s ním riadne prerokovaný, pričom zároveň uvádzal, že žiaden právny predpis neumožňuje prerokovanie protokolu o výsledku inšpekcie práce telefonicky. Na takýto postup nebol podľa jeho názoru dôvod ani s ohľadom na pandemickú situáciu. V tejto súvislosti tiež žalovaný spochybnil autenticitu obsahu úradného záznamu zo dňa 13.08.2020 a tvrdil, že obsahom jeho telefonického hovoru s inšpektorom práce nebolo prerokovanie protokolu. Napokon vzniesol aj námietky voči obsahu protokolu, ktorý mu bol doručený do elektronickej schránky, keďže tento podľa neho neobsahoval všetky zákonné náležitosti podľa . Tieto námietky správny súd posúdil ako čiastočne dôvodné.

103. Správny súd vo vzťahu k Protokolu v prvom rade poukazuje na to, že vyhotovenie ako aj prerokovanie protokolu o výsledku inšpekcie práce sú úkonmi správneho orgánu, vyznačujúcimi sa prvkom neformálnosti, keďže sa uskutočňujú ešte pred začatím správneho konania. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžk/X/XXXX zo dňa 21.11.2018, podľa právnej vety ktorého: „Protokol o výsledku inšpekcie práce predstavuje podklad pre vydanie správneho rozhodnutia, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a kontrolovanému subjektu sa v ňom ukladajú opatrenia podľa ustanovenie , ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon inšpekcie práce ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku, má preto neformálny charakter a je upravený osobitným právnym predpisom, ktorým je .“

104. S prihliadnutím na skutočnosť, že v čase prerokovania protokolu bola v Slovenskej republike vyhlásená z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia COVID-19 odo dňa 12.03.2020 mimoriadna situácia podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (uznesením vlády SR č. 111 zo dňa 11.03.2020), je podľa názoru správneho súdu ako výnimku vyplývajúcu z potreby zosúladenia požiadavky ochrany verejného zdravia a zároveň povinnosti správnych orgánov aj počas mimoriadnej situácie riadne konať a rozhodovať možné akceptovať aj telefonické prerokovanie protokolu, avšak iba za predpokladu, ak s takouto formou prerokovania preukázateľne súhlasí aj zamestnávateľ, a zároveň ak na takúto formu prerokovania plynule nadväzuje aj doručenie úplného písomného vyhotovenia protokolu zamestnávateľovi za účelom vyjadrenia v zmysle .

105. Správny súd v súvislosti s možnosťou písomného prerokovania protokolu dáva do pozornosti aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. XSžk/XX/XXXX z 08.08.2018 (obdobne v rozsudku sp. zn. XSžk/X/XXXX z 20.11.2018) konštatoval, že prerokovaním protokolu je potrebné rozumieť „oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu tieto subjekty vyjadriť.“ Na základe uvedeného záveru Najvyšší súd SR akceptoval aj prerokovanie protokolu doručením jeho písomného vyhotovenia zamestnávateľovi, pokiaľ je mu umožnené k zisteniam uvedeným v protokole sa vyjadriť.

106. Z citovaných záverov vyplýva, že skutočnosť, že správny orgán zvolil v rámci mimoriadnej situácie „bezkontaktnú formu“ prerokovania protokolu so žalobcom - telefonické prerokovanie s následným doručením písomného vyhotovenia protokolu do elektronickej schránky - nemá sama osebe za následok nezákonnosť Protokolu ani záver o jeho neprerokovaní.

107. Pokiaľ žalobca spochybnil skutočný obsah telefonického rozhovoru zaznamenaný úradným záznamom z 13.08.2020 správny súd konštatuje, že na vyvrátenie obsahu úradného záznamu neboli žalobcom predložené žiadne konkrétne dôkazy.

108. Žalobca opakovane v priebehu správneho konania a v správnej žalobe namietal, že konajúce správne orgány sa nevysporiadali s jeho námietkou týkajúcou sa absencie zákonom predpísaných náležitostí Protokolu z 13.08.2020 upravených v .

109. Správny súd v tejto súvislosti z obsahu administratívneho spisu zistil, že obsah vyhotovenia Protokolu, ktoré bolo dňa 13.08.2020 doručované do elektronickej schránky žalobcu a vyhotovenia Protokolu, ktoré sa nachádza v administratívnom spise žalovaného na č. l. 4 nie je zhodný.

110. Nejde v tomto prípade iba o rozdiel v tom, že vo vyhotovení adresovanom žalobcovi absentoval vlastnoručný podpis, keďže bolo podpísané elektronickým mandátnym podpisom, ako na to poukázal žalovaný. Zistený rozdiel sa týka aj podstatných obsahových náležitostí Protokolu podľa . Vyhotovenie Protokolu nachádzajúce sa na č. l. 4 predloženého administratívneho spisu okrem vlastnoručného podpisu inšpektora práce obsahuje aj rukou písaný dátum prerokovania Protokolu, meno splnomocnenej osoby zamestnávateľa (žalobcu), s ktorou bol protokol prerokovaný a záznam vyjadrenia splnomocneného zástupcu: „vyjadríme sa v stanovenej lehote“.

111. Žiadnu z týchto skutočností vyhotovenie protokolu doručené žalobcovi do elektronickej schránky dňa 13.08.2020 neobsahuje napriek tomu, že podľa záznamu o elektronickom podpise č. 2020/10512 bol protokol odosielaný žalobcovi dňa 13.08.2020 v čase o 12:06 hod., teda bezprostredne po uskutočnení telefonického hovoru (podľa úradného záznamu zo dňa 13.08.2020 o 11:55 hod.) so žalobcom. Nič teda podľa názoru správneho súdu nebránilo inšpektorovi práce, aby do Protokolu, ktorý následne zasielal žalobcovi do elektronickej schránky uviedol všetky zákonom predpísané náležitosti rovnako, ako ich uviedol do vyhotovenia Protokolu, ktoré je súčasťou administratívneho spisu.

112. Odhliadnuc od skutočnosti, že podľa správneho súdu je neakceptovateľné, aby mal totožný podklad pre rozhodnutie dve z obsahového hľadiska rozdielne vyhotovenia, v konkrétnostiach danej veci sa môže javiť vytýkaný nedostatok Protokolu ako formálna chyba nemajúca zásadný vplyv na práva žalobcu ako obvineného zo správneho deliktu, a teda v zmysle stabilizovanej súdnej praxe (R XXX/XXXX) by nemuseli uvedené pochybenia bez ďalšieho viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd však ako závažný nedostatok v postupe správneho orgánu vníma fakt, že absenciu podstatných náležitostí Protokolu z 13.08.2020 žalobca opakovane namietal vo svojich vyjadreniach aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, preto bolo bez ohľadu na názor žalovaného na procesný význam týchto námietok povinnosťou žalovaného touto námietkou sa riadne zaoberať ako jedným z odvolacích dôvodov.

113. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k námietkam žalobcu týkajúcim sa obsahových a formálnych náležitostí protokolu poukázal iba na žalobcom nevyužitú možnosť podať proti protokolu samostatnú správnu žalobu. Takéto odôvodnenie správny súd nemôže považovať za dostačujúce.

114. V prvom rade správny súd konštatuje, že nepodanie správnej žaloby na preskúmanie protokolu o výsledku inšpekcie práce nezbavuje správne orgány povinnosti v následnom správnom konaní o uložení pokuty v zmysle § 34 ods. 1, ods. 5 Správneho poriadku hodnotiť protokol rovnako ako ďalšie dôkazy a podklady pre rozhodnutie tak z hľadiska jeho vecného obsahu, ako aj z hľadiska jeho zákonnosti, obzvlášť v relácii k riadne a včas vzneseným námietkam účastníka konania.

115. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého dôvodom detailnej úpravy jednotlivých náležitosti, ako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania protokolu ako dokumentu obsahujúceho výsledky inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších činnostiach patriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení, podnety na zlepšenie ochrany práce), ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného prostredia a pracovných podmienok zamestnancov (rozsudok NS SR sp. zn. XXSžk/XX/XXXX z 30.05.2018).

116. Zmyslom a účelom protokolu teda nie je iba uloženie sankčných opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, zákonnosť ktorých je samostatne preskúmateľná v správnom súdnictve (viď napr. rozsudky NS SR sp. zn. XSžk X/XXXX z 12.7.2018, sp. zn. XXSžk XX/XXXX z 30.5.2018), ale protokol je tiež jedným z podkladov pri rozhodovaní o uložení sankcie za správny delikt zaznamenaný v protokole. Napriek tomu, že správny orgán uskutočňujúci správne konanie o uložení pokuty za správny delikt nie je zisteniami uvedenými v protokole viazaný a je povinný riadne zistiť skutkový stav a preveriť skutočnosti uvedené v protokole (napr. rozsudok NS SR spis. zn. XSžk/X/XXXX z 24.10.2019), je protokol aj s ohľadom na prax správnych orgánov podkladom nepochybne významným. Bolo preto povinnosťou žalovaného riadne sa vysporiadať aj s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonnosti protokolu z dôvodu absencie jeho obligatórnych obsahových náležitostí.

117. Napriek neformálnemu charakteru postupu inšpektorátu práce pred začatím správneho konania a počas vyhotovenia a prerokovania protokolu je nepochybne aj vo vzťahu k tomuto postupu možné vznášať požiadavku na rešpektovanie základných princípov dobrej verejnej správy v oblasti správneho trestania a dodržanie týchto princípov v následnom správnom konaní o uložení sankcie za správny delikt aj skúmať a hodnotiť.

118. Podľa ustálenej judikatúry a v intenciách § 47 ods. 3 Správneho poriadku je v prípade konaní, v ktorých sa neuplatňuje zásada koncentrácie konania povinnosťou správneho orgánu rozhodujúceho o odvolaní vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Je povinný reagovať na námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia,

zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti a uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky a vyjadrenia účastníka konania, aj keď ich vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy (napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa 26.01.2017).

119. Keďže sa konajúce správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadali s námietkami týkajúcimi sa obsahu Protokolu z 13.08.2020, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, nevysporiadali sa dostatočne ani s námietkami týkajúcimi sa zmätočného procesného postupu pri duplicitnom začatí správneho konania a napokon v odôvodnení svojich rozhodnutí úplne opomenuli vysporiadať sa s vyjadrením žalobcu k prvému oznámeniu o začatí správneho konania z 28.12.2020, pričom toto procesne relevantné podanie žalobcu v odôvodnení rozhodnutia ani vôbec nezmieňujú, je možné vysloviť záver, že vo vzťahu k tejto časti žalobných námietok sa napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného javia ako nepreskúmateľné, čo zakladá aj dôvod ich zrušenia podľa .

120. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa obsahu dodatku č. 1 zo dňa 03.09.2020, vo vzťahu ku ktorému žalobca namieta, že umožňuje inšpektorovi práce iba zaujať stanovisko k vzneseným námietkam zamestnávateľa, neumožňuje mu však meniť obsah protokolu a znenie uložených opatrení.

121. Správny súd k tomu poukazuje na formuláciu , ako aj na stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je dodatok súčasťou protokolu. Z toho dôvodu samotná skutočnosť, že inšpektor práce na základe námietok vznesených zamestnávateľom zmení, spresní alebo doplní obsah pôvodného znenia protokolu nemôže byť považovaná za postup v rozpore so zákonom. S možnosťou zmeniť obsah protokolu navyše výslovne počíta aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá práve na vykonanie zmien v obsahu pôvodného protokolu viaže v niektorých prípadoch aj povinnosť dodatok k protokolu prerokovať (napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSžk/XX/XXXX z 13.11.2019). Zaujatím stanoviska k protokolu je preto nepochybne možné rozumieť aj vyhovenie námietkam žalobcu týkajúcim sa nezrozumiteľnosti a nejednoznačnosti protokolu, ktoré sa premietne do zmien vo formuláciách či v upresnení uložených opatrení. Rovnako tak za správny je možné označiť postup inšpektora práce, ktorý po zapracovaní pripomienok žalobcu k protokolu dodatkom č. 1 určil na splnenie novoformulovaných povinností aj novú lehotu ich splnenia, ktorá plynula od doručenia dodatku č. 1 žalobcovi.

122. Ako nedôvodnú posúdil správny súd aj námietku týkajúcu sa neprerokovania dodatku č. 1 zo dňa 03.09.2020. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že písomné vyhotovenie dodatku bolo žalobcovi riadne doručené najneskôr 15.10.2020, teda v termíne, ktorý sám žalobca za týmto účelom navrhol. S obsahom protokolu teda mal možnosť sa oboznámiť a k obsahu protokolu mu bolo umožnené zaujať stanovisko, čo aj v stanovenej lehote využil. Aj s prihliadnutím na vyššie uvádzané závery Najvyššieho súdu SR je možné považovať dodatok č. 1 za prerokovaný.

123. Správny súd tiež podotýka, že účelom protokolu je predbežné zhodnotenie a zadokumentovanie zisteného skutkového stavu, preto nie je nevyhnutné, aby obsahoval právne úvahy inšpektora práce a podrobnejšie odôvodnenie. Ich absencia nemôže mať za následok nezákonnosť protokolu s ohľadom na vymedzenie jeho obligatórnych obsahových náležitostí v , keďže právne posúdenie veci a aplikáciu správneho uváženia má obsahovať rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie, pre ktoré protokol slúžil ako podklad.

124. Podľa názoru správneho súdu tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného obsahovali popis skutku, ako aj právne úvahy o hmotnoprávnom posúdení zistených skutočností so záverom o porušení ustanovenia žalobcom. Rovnaký záver je možné uviesť aj vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia uloženej sankcie. Správnosťou a zákonnosťou uvedených hmotnoprávnych záverov konajúcich správnych orgánov o spáchaní správneho deliktu a o výške uloženej pokuty sa správny súd, s ohľadom na procesné dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia nezaoberal, pretože by tým prejudikoval rozhodnutie v merite veci a hodnotenie dôkazov, ktoré primárne prislúcha správnemu orgánu. Správny súd pripomína, že svojou rozhodovacou činnosťou nemôže nahrádzať správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov.

125. Záverom správny súd považuje za potrebné vytknúť žalovanému skutočnosť, že správnemu súdu v rozpore s povinnosťou podľa nepredložil úplný administratívny spis. V súdu doručenej elektronickej verzii administratívneho spisu, ani v jeho doplnení v listinnej podobe sa totiž nenachádzalo žalobou namietané oznámenie o začatí správneho konania z 08.12.2020, ani vyjadrenie žalobcu k tomuto oznámeniu z 28.12.2020. S ohľadom na to, že tieto listiny predložil súdu žalovaný ako prílohu k replike zo dňa 11.10.2021 a správny súd nemal aj s ohľadom na citovaný obsah odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pochybnosť o ich autenticite, nepristúpil správny súd k realizácii procesného postupu podľa . Zdôrazňuje však, že nie je vecou uváženia žalovaného, ktoré súčasti administratívneho spisu správnemu súdu predloží a ktoré nie, bez ohľadu na to, aký význam im v správnom konaní orgán verejnej správy pripisuje a ako vníma ich procesnú relevanciu. Nepredloženie úplného súdneho spisu môže mať totiž za následok okrem uloženia pokuty podľa citovaných ustanovení aj konštatovanie nepreskúmateľnosti rozhodnutia podľa či zrušenie rozhodnutia z dôvodu podľa .

126. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [ ] a napadnuté rozhodnutie je vo vzťahu k časti žalobných námietok možné označiť za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov [ ], rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vracia na ďalšie konanie.

127. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov vec so žalobcom opätovne prejednať tak, aby bolo zabezpečené rešpektovanie jeho procesných práv obvineného zo správneho deliktu, o veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť.

128. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nakoľko zistené nedostatky v postupe a rozhodnutí žalovaného sú dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal, keďže tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci.

129. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

130. S poukazom na , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

131. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.