Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-40-2018.pdf
PDF · 71.71 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/40/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, o vymoženie sumy XXX,XX EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 11Er/568/2015 - 24 zo dňa 9. januára 2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, EX 3677/15 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.04.2014 sp. zn. IA-C/0314/0496, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádzal zo Zmluvy o úvere č. 1123655110 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., oprávneným a povinnou dňa 29.06.2010. S odkazom na § 44 ods. 1 - 3, § 41 ods. 2 písm. d/, § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/11/2011, 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011, 6Cdo/135/2012, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a dospel k záveru, že podanej žiadosti o udelenie poverenia nie je možné vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok a vo veci ide o spotrebiteľský spor, bol oprávnený vyzvaný na predloženie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, keďže tá nebola exekučnému súdu predložená. Na výzvu súdu oprávnený nereagoval, požadované písomnosti nepredložil. Exekučný súd tak nemal za preukázané, že konajúci rozhodcovský súd mal právomoc konať vo veci a žiadosť o udelenie poverenia preto zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania exekučného súdu. Uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Exekučný súd týmto
postupom vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť oprávneného riešiť prípadné spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytujú obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený tiež poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy oprávnený ako banková inštitúcia plnil len svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemôže byť postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v súlade s § 470 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení Exekučného poriadku účinnom k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdnym exekútorom exekučnému súdu podaná dňa 26.05.2015 na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/0314/0496 zo dňa 30.04.2014, pričom nárok oprávneného bol založený na Zmluve o úvere; dostupná pôžička uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 29.06.2010.
5. Listom zo dňa 16.06.2017 bol oprávnený vyzvaný na predloženie listinného dôkazu obsahujúceho rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, keďže predložená zmluva o úvere takéto ustanovenia neobsahovala a iné dokumenty zo strany oprávneného exekučnému súdu predložené neboli.
6. Oprávnený na výzvu súdu nereagoval, požadované doklady exekučnému súdu nepredložil.
7. Uznesením zo dňa 09.01.2018 napadnutým odvolaním exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu, že exekučnému súdu neboli zo strany oprávneného predložené relevantné doklady preukazujúce existenciu právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci a vydať rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilým exekučným titulom.
8. Podaním zo dňa 29.03.2018 oprávnený doplnil Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky a.s.
9. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na argumentáciu oprávneného v podanom odvolaní, v ktorom je zrejmé, že to nijako nereflektuje s obsahom a dôvodmi napadnutého rozhodnutia, keďže exekučný súd sa v rozhodnutí nezaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej doložky či posudzovaním jej prípadného rozporu s dobrými mravmi, či so zákonom, ale k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo výlučne na tom základe, že oprávnený spolu so žiadosťou nepredložil všetky požadované doklady a ani na výzvu súdu túto žiadosť nedoplnil, t.j. exekučný súd nemal k dispozícii rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovskú zmluvu, aby bolo možné posúdiť podmienky pre nariadenie exekúcie.
10. Odvolací súd preto konštatuje, že záver exekučného súdu je správny, oprávnený na výzvu súdu nereagoval a ani v podanom odvolaní, ktoré svojím obsahom vôbec nereaguje na odôvodnenie a argumentáciu napadnutého rozhodnutia, oprávnený tento nedostatok podaného návrhu neodstránil.
11. Vo vzťahu k podaniu zo dňa 29.03.2018 odvolací súd konštatuje, že na toto podanie nebolo možné prihliadať, nejde o predloženie takých dôkazov, ktoré by oprávneným nebolo možné predložiť v priebehu exekučného konania na výzvu súdu, t.j. nejde o novoty v odvolacom konaní, a navyše tiež, ide o podanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti prvoinštančnému rozhodnutiu.
12. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP, t.j. v rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).
14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).