Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-30-2008.pdf
PDF · 77.66 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/30/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, proti povinnému: O. A., D.. XX.XX.XXXX, bytom G., Č. XXX/XX, o vymoženie 750,76 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnenému a povinnému súd nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.02.2004 domáha voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 750,76 € (22.617,30 Sk) s prísl. na podklade exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.05.2003, č.k. 3Rob64/03-25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, so sídlom exekútorského úradu vo Zvolene dňa 09.03.2004.
(2) Súdny exekútor doručil súdu dňa 21.05.2018 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 54,20 €.
(3) Súd z Obchodného vestníka SR zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/27/2018 zo dňa 02.05.2018, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň súd rozhodol o oddlžení povinného, v zmysle štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 88/2018 dňa 09.05.2018.
(4) Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(5) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(6) Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
(7) Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR") na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
(8) Podľa § 167f ods. 2 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
(9) Podľa § 166a ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
(10) Podľa § 166b ods. 1 ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
(11) Medzi osobitné zákony, ktoré ukladajú súdu povinnosť zastaviť exekúciu (exekučné konanie) patrí zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je potrebné bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení konania, ak bol vyhlásený konkurz podľa § 167 a nasl. ZKR.
(12) Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti ZKR v zmysle ustanovení § 167 a nasl., pričom v danom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 167f ods. 2 ZKR exekúciu zastavil. Na povinnosť súdu zastaviť konanie nemá žiadny vplyv ani neskoršie zrušenie konkurzu pre nemajetnosť povinného ako úpadcu.
(13) Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
(14) Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
(15) Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
(16) Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
(17) Následne si súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie začalo dňa 27.02.2004, je
potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.08.2005 (vzhľadom na prechodné ustanovenie zakotvené v § 238 ods. 1 Exekučného poriadku). Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 568/2016-12 z 13. septembra 2016 konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník), a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V súlade s tým súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2005.
(18) Súd skúmal aj to, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, povinný bol oddlžený a v konaní sa voči povinnému vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom na uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu trov exekúcie oprávneným.
(19) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(20) Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(21) Keďže k procesnému zastaveniu konania došlo v danom prípade bez zavinenia niektorého z účastníkov konania, t. j. na podklade ustanovenia osobitného zákona, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti výroku III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku a contrario, § 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.