Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-41-2017.pdf
PDF · 113.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v spore žalobcu: D. Y., nar. X.X.XXXX, bytom F., F.. L. XXXX/XX, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Bratislava, Gorkého 6, IČO: 36 820 059 proti žalovaným v 1. rade: F. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. P. XXXX/XX, zastúpená: KADUC & PARTNERS s.r.o., Trnava, Vajanského 40, IČO: XX XXX XXX, v 2. rade: W., spol. s r.o., V., Z. XX, IČO: XX XXX XXX o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.9.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal určenia, že rozhodnutie žalovanej v 1. rade ako jediného spoločníka o zrušení spoločnosti F. spol. s r.o. bez likvidácie zlúčením do žalovaného v 2. rade zo dňa 11.2.2016 je voči žalobcovi neúčinné a určenia, že zmluva o zlúčení spoločností zo dňa 11.2.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.2.2016 v časti týkajúcej sa zlúčenia spoločnosti F. spol. s r.o. do žalovaného v 12. rade je voči žalobcovi neúčinná. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 14.7.2007 utrpel ujmu na zdraví zamestnancom spoločnosti F. spol. s r.o. (ďalej len „spoločnosť“) P. Z., t.č. vykonávajúcim pre spoločnosť činnosť súkromnej bezpečnostnej služby. Trestná vec P. Z. bola právoplatne vyriešená prijatím dohody o vine a treste. Následne si žalobca uplatnil náhradu škody, a to proti spoločnosti a proti P. Z.. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Trnave tak, že za škodu v rozsahu 4 830 € s príslušenstvom zodpovedá len spoločnosť. Následne podal žalobca návrh na začatie exekučného konania, v ktorom upovedomenie o začatí exekúcie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 5.2.2016. Následne žalovaná 1 ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti sa zbavila zodpovednosti za odškodnenie žalobcom utrpenej ujmy na zdraví tak, že s účinnosťou k 18.3.2016 spoločnosť zlúčila do žalovaného 2, ktorý je právnym nástupcom spoločnosti a javí všetky známky tzv. „čiernej diery“, teda obchodnej spoločnosti, do ktorej sa zlučujú iné zadlžené obchodné spoločnosti za účelom zabrániť vymožiteľnosti pohľadávok ich veriteľov. To je potvrdené aj tým, že dňa 19.5.2017 bol zverejnený oznam o tom, že začalo konanie o zrušení žalovaného 2 bez likvidácie. Pohľadávky voči spoločnosti boli pred zlúčením reálne vymáhateľné. Všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že rozhodnutie o zlúčení uskutočnené dňa 11.2.2016 bolo prijaté len niekoľko dní po doručení upovedomenia o exekúcii, čo nepochybne svedčí o úmysle spoločnosti ukrátiť žalobcu na jeho pohľadávke, resp. uviesť ju do stavu absolútnej nevymožiteľnosti. Žalobca je napriek svojmu mladému veku invalidným dôchodcom s mierou zníženia
pracovných schopností viac než 70%, a to v dôsledku zranení, ktoré žiadnym spôsobom nezavinil. Je odkázaný len na príjem z nízkeho invalidného dôchodku 280,40 €. Keďže žalovaná 12 napriek splneným podmienkam na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť návrh na vyhlásenie konkurzu nepodala, vznikol podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spoločnosti voči žalovanej 1 nárok na zaplatenie pokuty vo výške 12 500 €. Žalovaná 1 sa rozhodnutím o zlúčení spoločnosti do žalovaného 2 zbavila svojej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a hradiť do skutkovej podstaty pokutu vo výške 12 500 €. Žalovaná 1 mala z rozhodnutia o zlúčení prospech (nemusela hradiť pokutu) a teda je naplnená skutková podstata odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ. Tiež zmluva o zlúčení spoločností v časti uzavretej medzi spoločnosťou a žalovaným 2 vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a ods. 5 OZ, keďže táto bola uzavretá výlučne za účelom zmariť žalobcovi platbu. Zlúčením spoločnosti do žalovaného prešlo na žalovaného 2 právo od žalovanej 1 vymáhať pokutu za nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu - mal z toho prospech.
3. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadrila. Uviedla, že nikdy ako fyzická osoba nebola dlžníkom žalobcu. Závery o zbavení sa vlastnej zodpovednosti za odškodnenie žalobcu považuje za scestné. Ďalej uviedla, že k rozhodnutiu o zrušení spoločnosti nedošlo v rozmedzí pár dní, ako sa snaží navodiť tento dojem žalobca, ale predchádzalo tomu dlhoročné obdobie, v ktorom sa spoločnosti podnikateľsky nedarilo. Asi od roku 2009 sa rapídne znížil počet zákazníkov na výkon strážnej bezpečnostnej služby, pričom v roku 2010 dali spoločnosti výpoveď zo zmluvy aj poslední zákazníci. To znamená, že od roku 2010 spoločnosť nemala zákazky. Od 14.1.2011 už spoločnosť nemala ani žiadnych zamestnancov. Napriek tomuto nepriaznivému stavu sa naďalej snažila pokračovať v činnosti, ale nové zákazky a klientov sa nepodarilo zohnať. Spoločnosť bola podnikateľským subjektom poskytujúcim výkon strážnej služby. Tieto služby môže poskytovať len na základe licencie na prevádzkovanie strážnej služby. Keďže spoločnosť fakticky od roku 2010 zákazky nemala, došlo k rozhodnutiu o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby a k odovzdaniu licencie. Oznámenie o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby bolo doručené PZ v Trnave dňa 6.9.2013, vrátenie licencie bolo zo strany PZ v Trnave potvrdené listom zo dňa 9.9.2013. Od roku 2014 boli zavedené daňové licencie. Nakoľko spoločnosť už dlhé roky negenerovala žiaden zisk, túto daňovú licenciu uhrádzala žalovaná v 1. rade z vlastných (súkromných) zdrojov, čo ju viedlo k definitívnemu rozhodnutiu spoločnosť zrušiť. Keďže žalovaná v 1. rade nemá právnické vzdelanie a spôsoby zrušenia obchodných spoločností neovláda, obrátila sa na spoločnosť V. s.r.o., ktorá sa prezentovala ako spoločnosť, ktorá legálnym spôsobom zabezpečí likvidáciu spoločnosti a jej zrušenie. Po rokovaniach a definitívnom rozhodnutí zrušiť spoločnosť došlo dňa 10.2.2016 k podpísaniu zmluvy o vykonávaní činnosti likvidátora medzi žalovanou 1 a spoločnosťou V. s.r.o. K tomuto dňu prišlo aj k odovzdaniu účtovníctva a dokladov spoločnosti. Spoločnosť V. sa následne postarala o zrušenie spoločnosti, pričom ako spôsob zrušenia použila zlúčenie so žalovaným v 2. rade. Za služby spoločnosti V. žalovaná v 1. rade opätovne zaplatila z vlastných zdrojov, nakoľko spoločnosť zisk nemala. Nemožno hovoriť o žiadnom úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, nakoľko pozícia žalobcu sa po zlúčení spoločnosti nijako nezmenila. Žalovaná v 1. rade doplnila, napriek tomu, že to pre rozhodnutie vo veci nie je relevantné, že k zraneniam žalobcu došlo v opitosti, keď sa pod značným vplyvom alkoholu vyhrážal ochranke fyzickým násilím a likvidáciou. Nehovoriac tom, že mal od lekára požívanie alkoholu zakázané. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobca sa absurdne snaží preniesť vymožiteľnosť svojej pohľadávky zo spoločnosti, ktorá bola roky podnikateľsky neúspešná, na fyzickú osobu, ktorá voči pohľadávke ani nemá pasívnu legitimáciu. Pokiaľ ide o konkurz a žalobcom tvrdené nesplnenie povinnosti žalovanej v 1. rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu, žalovaná v 1. rade uviedla, že nakoľko spoločnosť nemala žiadneho iného veriteľa ako bol žalobca, nebola v predlžení v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda nemala povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, takže neboli naplnené ani zákonné podmienky na zaplatenie pokuty vo výške 12 500 €. Rozhodnutím o zlúčení spoločnosti teda žalovaná v 1. rade nemala prospech. Žalobca nepreukázal existenciu úmyslu jednak žalovanej v 1. rade, ani úmyslu spoločnosti ukrátiť veriteľa, rovnako ani vedomosť žalovaného v 2. rade o prípadnom úmysle ukrátiť veriteľa. Podľa názoru žalovanej v 1. rade, k ukráteniu veriteľa zlúčením spoločnosti ani nedošlo. Žalobca má naďalej možnosť vymáhať svoj nárok od žalovaného v 2. rade. Pokiaľ nevie vymôcť svoj nárok, tak jeho pozícia by nebola o nič silnejšia ani v prípade vymáhania nároku voči spoločnosti, nakoľko spoločnosť nie je fakticky aktívna už od roku 2010. Keďže neboli naplnené podmienky odporovateľnosti právnemu úkonu, žiadala žalovaná v 1. rade žalobu zamietnuť a nahradiť trovy konania.
4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril.
5. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, pričom doručenie predvolania mal vykázané za použitia fikcie doručenia, preto súd konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovanej v 1. rade, upovedomením o začatí exekúcie, rozhodnutím o zlúčení, zmluvou o zlúčení spoločnosti, notárskou zápisnicou zo dňa 11.2.2016, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.10.2015, faktúrou, listom vo veci Oznámenie o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby
- potvrdenie, potvrdením o vrátení licencie, výpisom z účtu - detail pohybu, príjmovým pokladničným dokladom, protokolom o odovzdaní a prevzatí účtovníctva spoločnosti, zmluvou o vykonaní činnosti likvidátora a uznesením OO PZ Senica a zistil tento skutkový stav veci:
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že tvrdenie žalovanej v 1.rade, že ako laik nevedela, akým spôsobom mala ukončiť činnosť svojej spoločnosti, nie je pravdivé, nakoľko mala právnika, takže jej radila právnicky vzdelaná osoba a na radu právnika oslovila profesionálnu spoločnosť, teda V. s.r.o. Tieto jej tvrdenia vyplývajú z výsluchu pred políciou. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalovanej v 1.rade, že nemala povinnosť podávať návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko jedinou pohľadávkou bola pohľadávka proti žalobcovi, nemusí byť pravda, mohla mať pohľadávky voči daňovému úradu. Uvedené sa snažil zistiť na internetových stránkach, kde sa takéto údaje uvádzajú, ale žiadne také údaje nenašli. Preto žiadal súd, aby toto vyžiadal. Nemá žiadny význam, že žalovaná už od roku 2013 neviedla žiadne účtovníctvo. Keďže podľa právneho zástupcu žalobcu žalovaná v 1.rade mala podať návrh na vyhlásenie konkurzu a neurobila tak, bola povinná uhradiť svojej materskej spoločnosti pokutu 12 500 €. Navyše spoločnosť F. pol s.r.o. mala základné imanie vo výške 5 000 €, toto tu muselo byť, z toho vyplýva úmysel ukrátiť veriteľa. Tento úmysel vyplýva aj z toho, že spoločnosť žalovanej v 1. rade bola už niekoľko rokov v strate, avšak kroky smerujúce k zániku spoločnosti podnikla žalovaná v 1. rade až potom, ako bola začatá exekúcia za účelom vymoženia predmetnej pohľadávky žalobcu. Navyše poskytovanie strážnych služieb nebolo jedinou náplňou činnosti spoločnosti F. spol. s r.o., ako vyplýva z výpisu OR, ešte v roku 2010 si žalovaná v 1.rade pridala ďalšie okruhy činnosti, poskytovanie opracovania drevnej hmoty a podobne, nejakých 5-6 predmetov činnosti. Takže to, že vrátila licenciu na poskytovanie bezpečnostných služieb neznamená, že nemohla pokračovať v tých ďalších činnostiach. K pasívnej legitimácie žalovanej v 1.rade právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je dôležité, že žalobca nemá pohľadávku voči žalovanej v 1. rade, ide o to, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej 1. rade o zrušení spoločnosti, nakoľko keby žalovaná v 1.rade nepodala návrh na zrušenie spoločnosti F. spol. s r.o., tak by sa žalobca mohol domáhať o uspokojenia svojej pohľadávky.
8. Právny zástupca žalovanej v 1. rade na pojednávaní uviedol, že čo sa týka základného imania, to je len prvý vklad do spoločnosti a v danom prípade je zrejmé, že spoločnosti F. spol. s r.o. sa zhruba 6 rokov pred jej zrušením nedarilo. Pokiaľ ide o podlžnosti žalovanej v prvom rade, ktoré mala mať voči daňovému úradu, právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že daňový úrad by určite nezabudol zverejniť takúto informáciu a sám zástupca žalobcu uviedol, že sa pokúsili takéto informácie nájsť, nepodarilo sa im to.
9. Upovedomením o začatí exekúcie mal súd preukázané, že dňa 11.12.2015 začalo exekučné konanie v prospech žalobcu ako oprávneného a v neprospech spoločnosti F. spol. s r.o. ako povinného na vymoženie pohľadávky vo výške 4830 € spolu s príslušenstvom.
10. Rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia v spoločnosti F. spol. s r.o. zo dňa 11.2.2016, pričom týmto spoločníkom bola žalovaná v 1. rade, bolo schválené zrušenie spoločnosti F. s r.o. bez likvidácie, a to zlúčením do žalovaného v 2. rade. Zároveň bol valným zhromaždením schválený návrh zmluvy o zlúčení spoločnosti F. s r.o. ako zanikajúcej spoločnosti a žalovaného v 2. rade ako preberajúcej spoločnosti.
11. V zmluve o zlúčení spoločnosti sa uvádza, že zanikajúca spoločnosť nemá žiaden majetok.
12. Zmluva o zlúčení bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice č. O. XXX/XXXX, O. XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX. Žalovaný v 2. rade ako preberajúca spoločnosť prebral ako univerzálny právny nástupca
všetky práva, povinnosti a záväzky zanikajúcej spoločnosti F. spol. s r.o., s účinnosťou ku dňu zápisu do obchodného registra. I tu sa uvádza, že zanikajúca spoločnosť nemá žiaden majetok.
13. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.10.2015 mal súd preukázané, že spoločnosť F. spol. s r.o. bola zaviazaná na zaplatenie sumy 4830 € s príslušenstvom žalobcovi, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
14. Faktúrou č. XXXL/XXXX mal súd preukázané, že spoločnosť V. s.r.o. si v súvislosti s výkonom funkcie likvidátora za obchodnú spoločnosť F. spol. s r.o. vyfakturovala voči žalovanej v 1. rade sumu 995 €.
15. Listom vo veci Oznámenie o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby - potvrdenie zo dňa 9.9.2013 mal súd preukázané, že KR PZ v Trnave dňa 6.9.2013 prijalo oznámenie spoločnosti F. spol. s r.o. o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby a odovzdanie licencie na prevádzkovanie strážnej služby, vydanej pod č. P. XXXXXX zo dňa 6.8.2010.
16. Potvrdením o vrátení licencie zo dňa 9.9.2013 mal súd preukázané, že licencia na prevádzkovanie strážnej služby, vydaná pod č. P. XXXXXX zo dňa 6.8.2010, bola spoločnosťou F. spol. s r.o. vrátená.
17. Výpisom z účtu - detail pohybu mal súd preukázané, že za daňovú licenciu za spoločnosť bola dňa 30.3.2015 uhradená suma 480 €.
18. Príjmovým pokladničným dokladom mal súd preukázané, že dňa 10.2.2016 zaplatila žalovaná v 1. rade spoločnosti V. s.r.o. sumu 995 €.
19. Protokolom o odovzdaní a prevzatí účtovníctva spoločnosti mal súd preukázané, že dňa 10.2.2016 odovzdala žalovaná v 1. rade ako konateľka spoločnosti F. spol. s r.o. všetku účtovnú evidenciu likvidátorovi spoločnosti V. s.r.o..
20. Zmluvou o vykonaní činnosti likvidátora mal súd preukázané, že žalovaná v 1. rade si objednala likvidáciu spoločnosti F. spol. s r.o. podľa platnej legislatívy SR u spoločnosti V. s.r.o..
21. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.10.2017 žiadal o vydanie medzitýmneho rozsudku v zmysle ust., § 214 a 257 CSP, ktorým súd určí, že žalovanému, resp. žiadnej zo strán sa trovy konania nepriznávajú.
22. Uznesením OO PZ Senica zo dňa 31.3.2018 mal súd preukázané, že sa viedlo trestné stíhanie proti žalovanej v 1. rade pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a to na skutkovom základe , že táto ako konateľka spoločnosti F. spol. s r.o., po tom ako jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu spísala ako objednávateľka so spoločnosťou V. s.r.o. zmluvu o vykonaní likvidácie, čím zmarila uspokojenie pohľadávky žalobcu. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, že spoločnosť F. spol. s r.o. bola už v čase vydania rozhodnutia Krajského súdu v Trnave dňa 28.10.2015 nemajetná. Zo správy daňového úradu je zrejmé, že plusový výsledok hospodárenia mala spoločnosť naposledy v roku 2009. Nebola vedená ako vlastník nehnuteľností, ani ako vlastník či držiteľ motorového vozidla. Posledný registrovaný zamestnanec spoločnosti v Sociálnej poisťovni bol do 31.1.2011. Spoločnosť mala naposledy evidovaný účet v Tatra banke do 21.11.2012. Z toho vyplýva, že tým, že žalovaná v 1. rade ako konateľka zlúčila svoju spoločnosť so žalovaným v 2. rade, nenaplnila skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa, nakoľko zlúčením spoločnosti nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by sa dalo subsumovať pod niektorú skutkovú podstatu uvedeného trestného činu. Jedná sa o rozhodnutie, ktorého následkom je len zmena v osobe dlžníka. Judikatúra NS SR konštatuje, že „samotným prevodom obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným na inú osobu nedochádza k žiadnej zmene vo vzťahu k výške majetku spoločnosti a tým ani len k čiastočnému zmareniu uspokojenia veriteľa a preto takýto prevod sám osebe nemôže naplniť skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa“.
23. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
24. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
25. Podľa § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 4 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
26. Podľa § 214 ods. 1, 2 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
27. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná nedôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola spôsobená škoda na zdraví, v dôsledku čoho bola spoločnosť F. spol. s r.o. právoplatne zaviazaná zaplatiť mu sumu 4 830 € s príslušenstvom. Jedinou konateľkou spoločnosti bola žalovaná v 1. rade. Žalobca Následne podal návrh na začatie exekučného konania, upovedomenie o začatí exekúcie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 5.2.2016. Pred tým, než bola pohľadávka žalobcu uspokojená, rozhodla žalovaná v 1. rade ako jediný spoločník pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia v spoločnosti F. spol. s r.o. dňa 11.2.2016 o schválení zrušenia spoločnosti F. s r.o. bez likvidácie, a to zlúčením do žalovaného v 2. rade. Zároveň bol valným zhromaždením schválený návrh zmluvy o zlúčení spoločnosti F. spol. s r.o. ako zanikajúcej spoločnosti a žalovaného v 2. rade ako preberajúcej spoločnosti. Zmluva o zlúčení bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice. Žalovaný v 2. rade ako preberajúca spoločnosť prebral ako univerzálny právny nástupca všetky práva, povinnosti a záväzky zanikajúcej spoločnosti F. spol. s r.o., s účinnosťou ku dňu zápisu do obchodného registra.
28. Ako zo zmluvy vyplýva, zanikajúca spoločnosť nemala žiaden majetok. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia OO PZ Senica zo dňa 31.3.2018 o zastavení trestného stíhania žalovanej v 1. rade , začatého na podnet žalobcu, kedy polícia šetrením zistila, že spoločnosť F. spol. s r.o. bola už v čase vydania rozhodnutia Krajského súdu v Trnave dňa 28.10.2015 nemajetná. Zo správy daňového úradu je zrejmé, že plusový výsledok hospodárenia mala spoločnosť naposledy v roku 2009. Nebola vedená ako vlastník nehnuteľností, ani ako vlastník či držiteľ motorového vozidla. Posledný registrovaný zamestnanec spoločnosti v Sociálnej poisťovni bol do 31.1.2011. Spoločnosť mala naposledy evidovaný účet v banke do 21.11.2012. Polícia uzavrela, že zlúčením spoločnosti nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by sa dalo subsumovať pod niektorú skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa. Jedná sa o rozhodnutie, ktorého následkom je len zmena v osobe dlžníka. Judikatúra NS SR konštatuje, že „samotným prevodom obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným na inú osobu nedochádza k žiadnej zmene vo vzťahu k výške majetku spoločnosti a tým ani len k čiastočnému zmareniu uspokojenia veriteľa a preto takýto prevod sám osebe nemôže naplniť skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa“.
29. Úspešnosť uplatnenia odporového práva žalobcom závisí od súčasnej existencie viacerých predpokladov, a to: platnosť odporovateľného úkonu, existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ak je tento úmysel druhej strane (odporcom) známy, pričom právny úkon musí byť vykonaný v posledných troch rokoch (t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby).
30. O existencii a platnosti rozhodnutia o zrušení spoločnosti F. s r.o. bez likvidácie zlúčením do spoločnosti W., spol. s r.o., teda žalovaného v 2. rade a schválení návrhu zmluvy o zlúčení spoločnosti F. s r.o. ako zanikajúcej spoločnosti a žalovaného v 2. rade ako preberajúcej spoločnosti, ani o platnosti zmluvy o zlúčení uzavretej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 11.2.2016, na základe ktorej žalovaný v 2. rade ako preberajúca spoločnosť prebral ako univerzálny právny nástupca všetky práva, povinnosti a záväzky zanikajúcej spoločnosti F. spol. s r.o., nebolo medzi stranami pochýb, súd preto vychádzal zo zhodného tvrdenia strán a ich existenciu a platnosť mal za preukázanú. Súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia je rozhodnutím spoločnosti (F. spol. s r.o.), nie rozhodnutím spoločníka ako fyzickej osoby a taktiež zmluvu o zlúčení uzavrela spoločnosť, a jej práva, povinnosti a záväzky prešli v dôsledku zlúčenia na inú spoločnosť, a to žalovaného v 2. rade.
31. Pokiaľ ide o vymáhateľnú pohľadávku, jej existencia bola v konaní takisto preukázaná. Táto bola žalobcovi priznaná rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.10.2015 a to v sume 4830 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 2.6.2010 do zaplatenia. Vo veci vymoženia pohľadávky bolo 11.12.2015 exekučné konanie.
32. Tretím predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, v danom prípade teda majetku spoločnosti F. spo. s r.o.. A práve tento predpoklad v konaní preukázaný nebol. Zo všetkých vykonaných dôkazov je zrejmé, že spoločnosť SILVER spol. s r.o. bola nemajetná nielen v čase uzavretia zmluvy o zlúčení, no nedisponovala žiadnym majetkom už v čase rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada škody na zdraví. Spoločnosť F. spol. s r.o. nevlastnila žiadne nehnuteľnosti, vozidlá, ani účty v bankách. Nemala zamestnancov a z daňových priznaní vyplýva, že od roku 2010 nevykázala zisk. Žalobca síce uvádzal, že spoločnosť F. spol. s r.o. „mohla mať aj iné záväzky, než len záväzok voči žalobcovi, a teda bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tým, že návrh podaný nebol, bola povinná zaplatiť pokutu vo výške 15 200 €, uvedené však žiadnym spôsobom nepreukázal. Pričom je na stranách konania, aby svoje tvrdenia i riadne podložili dôkazmi (uvedené bremeno nemožno prenášať na súd). Súd však podotýka, že i v prípade, ak by spoločnosť F. spol. s r.o. mala pohľadávku na zaplatenie 12 500 €, táto by v dôsledku zlúčenia prešla na žalovaného v 2. rade.
33. Ďalším predpokladom pre úspešnosť odporovacej žaloby je existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka a skutočnosť, že tento úmysel bol druhej osobe známy. Podľa názoru súdu ani tento predpoklad naplnený nebol, nakoľko vyplynulo z vykonaného dokazovania, jednak v čase zlúčenia spoločnosti F. spol. s r.o. do žalovaného v 2. rade bola spoločnosť F. spol. s r.o. nemajetná, ako aj z dôvodu, že všetky práva, povinnosti a záväzky spoločnosti F. spol. s r.o. prešli na iný subjekt, a to na žalovaného v 2. rade, t.j. nedošlo k žiadnej zmene vo vzťahu k výške majetku spoločnosti F. spol. s r.o. Skutočnosť, že žalovaný vedel o úmysle spoločnosti F. spol. s r.o. ukrátiť veriteľa, žalobca nie len že nepreukázala, ale ani netvrdil.
34. Pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby, táto bola podaná v lehote stanovenej zákonom.
35. Nakoľko neboli splnené predpoklady nevyhnutné pre úspech odporovacej žaloby, t.j. kvalifikované zmenšenie majetku na strane pôvodného dlžníka, spoločnosti F. spol. s r.o., ani úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného v 2. rade o takomto úmysle, nebolo možné žalobe vyhovieť a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.
36. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o náhrade trov konania, súd uvádza, že rozhodovanie vo forme medzitýmneho rozsudku prichádza do úvahy, ak je to účelné, pričom týmto sa rozhoduje najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Nie je to teda inštitút, ktorým by bolo možné pred skončením konania vo veci samej rozhodovať o náhrade trov konania. Keďže nárok na náhradu trov konania sa odvíja až od konečného úspechu vo veci samej, je rozhodovanie o náhrade trov konania formou medzitýmneho rozsudku pred skončením konania prakticky vylúčené. Navyše, je výlučne na úvahe súdu, či k takejto forme rozhodovania pristúpi, alebo nie.
37. Keďže žalovaní boli vo veci plne úspešný, súd im v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.