Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48 , IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanému: S. O., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom M. O. XXX/XX, T. O., o zaplatenie 310,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. januára 2018, č. k. 4Csp/104/2017-48, takto

rozhodol:

I. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 104,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 104,14 eur od 20.08.2014 do zaplatenia p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 657 , § 52 ods. 1,2,3, 4, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2 písm. f/ z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 310,65 Eur spolu s 8,15% ročným úrokom z o meškania od 20.8.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že s žalovaným uzavrel dňa 21.12.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. 20353338, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume 670,00 Eur na nákup spotrebného tovaru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume 56,46 Eur (s poistením) a teda celkovo zaplatiť sumu 1 016,28 Eur. Žalovaný uhradil z vyššie uvedenej sumy 691,71 Eur, pričom poslednú úhradu pôvodný žalobca eviduje zo dňa 27.3.2014 a prvou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 20.4.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom - predžalobná upomienka zo dňa 25.6.2014 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.8.2017 úver zosplatnil. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1 007,36 Eur, ktorú tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu vo výške 903,36 Eur (16 x 56,46) a suma po zosplatnení vo výške 104,00 Eur. Keďže žalovaný uhradil sumu 696,71 Eur jeho celkový dlh predstavuje sumu 310,65 Eur, ktorá suma pozostáva z rozdielu medzi celkovou sumou predpísaných splátok a sumy po zosplatnení vo výške 1 007,36 Eur a celkovou sumou vykonaných úhrad vo výške 969,71 Eur.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a nesporné, že 21.12.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 20353338, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku v sume 670,00 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 18 pravidelnými mesačnými splátkami po 56,46 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 41,45%, pri RPMN 41,45% a pri priemernej hodnote RPMN 46,35%, celkovo mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 1 016,28 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.6.2014 oznámil žalovanému, že na zmluve o pôžičke č. 20353338 zo dňa 21.12.2012 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 159,57 Eur. Žalovaného vyzval na úhradu s upozornením, že ak do 5.8.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v 4/2014, bude oprávnený pôžičku zosplatniť. Zásielku adresovanú žalovanému obsahujúca prevzala dňa 2.7.2017 babka žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.). Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 18 pravidelnými mesačnými splátkami po 56,46 Eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas neplnil a celkovo uhradil žalobcovi len sumu 696,71 Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 19.8.2014. Keďže súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd pristúpil k skúmaniu plynutia premlčacej doby. Veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku. Rovnako má právo, pri porušovaní povinnosti, spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ využije svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a oznámi dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, tak ako to bolo v danom prípade, keď veriteľ (žalobca) predžalobnej upomienke zo dňa 25.6.2014 oznámil žalovanému, že sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej v 4/2014, t.j. dňa 20.4.2014 a ak do 5.8.2014 nedôjde k jej úhrade bude oprávnený úver zosplatniť. Následne žalobca Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.8.2014 žalovanému oznámil, že po uplynutí lehoty na úhradu došlo k zosplatneniu úveru, teda premlčacia doba v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky splatnej 20.4.2014 ako vyplýva z oznámenia o zosplatnení v spojení s prehľadom splátok a úhrad, ktorú splátku už žalovaný pred zosplatnením neuhradil, začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu a uplynula dňa 20.4.2017. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 19.6.2017, je jeho nárok premlčaný, nakoľko sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p.. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalovaný a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne rozhodnutie . Uviedol, že ak by súd prvej inštancie aplikoval na danú vec ust. § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. premlčaniu by vzhľadom na začatie sporu dňa 19.6.2017 podliehali splátky splatné 20.4.2014 a 20.5.2014, pričom návrh bol podaný dňa 19.6.2017. Ak by premlčanie neuhradenej splátky splatnej dňa 20.6.2014 posúdil podľa § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka, zosplatnenie celého úveru by posúdil podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. Premlčané sú len splátky od 20.4.2014 do 20.5.2014. Listom zo dňa 25.06.2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie s platením úveru a na možnosť zosplatnenia. Žalovaný dlžné splátky nezaplatil. Žalobca k 19.8.2014 zosplatnil úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.07.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 20.06.2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.07.2017 premlčaná nie je. 3- ročná premlčacia doba začala plynúť od 21.07.2014. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/228/2016. Súčasne zobral návrh v časti o zaplatenie 2 úverových splátok splatných dňa 20.04.2014 v sume 56,46,- eur a dňa 20.05.2014 v sume 56,46,- eur späť a navrhol, aby odvolací súd návrhu vyhovel. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa snažil získať svoje prostriedky späť v čo najkratšej dobe . Poukázal na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, keď neexistoval nijaký objektívny dôvod , pre ktorý veriteľ nemohol podať návrh na platobný rozkaz od 19.8.2014 do 20.04.2017. Žalobca sa snažil maximálne predĺžiť termín a maximalizovať zisky . Pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-127/15 Verein fur Konsumenteninformation proti INKO, Inkaso GmbH. prebieha konanie, ktoré rieši otázku zásadného významu , či spoločnosť zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok ponúka ich dlžníkom uzatvorenie dohôd o splátkach, pričom za svoju činnosť vyberá poplatky, ktoré v konečnom dôsledku znášajú dlžníci. Navrhol splácanie dlžnej sumy v splátkach.

5. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

6. Keďže žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti, postupoval odvolací súd podľa ustanovenia § 370 ods. 2 veta druhá CSP, teda pripustil späťvzatie žaloby sčasti, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie sčasti zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec v zostávajúcej časti preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 21.12.2012 so žalobcom ako veriteľom zmluvu o pôžičke č. 20353338, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 670 , - eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku 18 pravidelnými mesačnými splátkami po 56,46,- eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 41,45%, RPMN 41,45% , priemernej hodnote 46,35% . Celkovo mal žalovaný uhradiť sumu 1.016,28,- eur. Súd prvej inštancie poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaným posúdil uplatnený nárok žalobcu v zmysle ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka , keď začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalobca mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, splatnosťou splátky splatnej dňa 20.04.2014 , ako vyplýva z oznámenia o zosplatnení, začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu a uplynula dňa 20.4.2017. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu uplatnil žalobou podanou na súde dňa 19.6.217, je jeho nárok premlčaný.

9. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní bolo zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti a výrok o trovách konania.

10. Podľa ust.§ 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

11. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného žalobou, ktorá vychádza z toho, že súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby práva žalobcu odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20.04.2014 s odôvodnením, že ide o splátku, ktorú už žalovaný pred zosplatnením neuhradil. Pri premlčaní mal súd použiť ust. § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka, keď premlčaniu by vzhľadom na začatie sporu dňa 19.6.2017 podliehali splátky splatné 20.4.2014 a 20.5. 2014. Premlčanie neuhradenej splátky splatnej dňa 20.6.2014 by posúdil podľa § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka a premlčanie zosplatneného celého úveru by posúdil podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka.

12. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku, ktorú však žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.08.2014 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver a to pre omeškanie splátky uvedenej v predžalobnej upomienke zo dňa 25.06.2014, t. j. splátky splatnej v mesiaci 04/2014. Podľa zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 21.12.2012 (ďalej len "zmluva o pôžičke ") boli splátky pôžičky splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Uvedené skutočnosti ani žalobca v podanom odvolaní nerozporuje.

13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na uvedený skutkový stav, ako bol v spore zistený vykonaným dokazovaním, premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanému. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.

15. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac 4/2014 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/,ktorá bola splatná do dňa 20.04.2014, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.04.2014 a uplynula dňa 20.04.2017. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.06.2017, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto správne žalobcovi premlčané právo nepriznal.

16. Odvolaciemu súdu konajúcemu a rozhodujúcemu v predmetnom spore je známe rozhodnutie iného senátu tunajšieho odvolacieho súdu č.k. 17Co/228/2016-74 zo dňa 12. apríla 2017, na ktoré v odvolaní poukazuje žalobca. Vyššie uvedené závery, pre ktoré bola žaloba žalobcu zamietnutá, však nie sú s týmto rozhodnutím v zásade rozporné. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu na daný spor nedopadá. V tomto prípade totiž právny predchodca žalobca nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre mnohosť omeškaných splátok úveru , ale pre omeškanie konkrétnej splátky úveru splatnej v apríli 2014. V takomto prípade by bolo vyslovene rozporné s ustanovením § 103Občianskeho zákonníka, ak by konajúci súd premlčaciu dobu zosplatneného dlhu počítal od splatnosti niektorej inej splátky ako tej, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. Odvolací súd tiež podľa tohto ustanovenia v spojení s § 256 ods. 1 potvrdil napadnutý výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko vyššie uvedené čiastočné zastavenie konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zavinil žalobca, v dôsledku čoho táto skutočnosť, vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemá vplyv na správnosť výroku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej (nespäťvzatej) časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 20. Žalovanému patrí podľa § 256 ods. 1 náhrada trov aj v časti zastaveného konania, pretože žalobca svojím správaním (späťvzatím nedôvodnej časti žaloby) procesne zavinil, že došlo k čiastočnému zastaveniu konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 CSP, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď mu náhradu trov konania nepriznal.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods.1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 CSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .