Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-54-2018.pdf
PDF · 180.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, zapísaného v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod číslom 325307106, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, SR právne zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., /Advokátska kancelária/, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Š.D. R., C.. XX.XX.XXXX, S. H. Q. Č.. XXX, XXX XX I., právne zastúpenému JUDr. Martinom Čemanom, advokátom so sídlom Letná č. 45, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42241430 o zaplatenie sumy 2.887,48 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.277,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 18.11.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach každá vo výške 70,-eur vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, prvýkrát počnúc mesiacom december 2018 pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 11,52% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu na istine sumu 2.887,48 eur spolu s úrokom vo výške 19,64% p. a. zo sumy 2.887,48 eur odo dňa 21.04.2017 do 17.11.2017 a úrokom z omeškania vo výške 5,00% p. a. zo sumy 2.887,48 eur od 18.11.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi ním a žalovaným bol žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 3.831,60 eur za účelom kúpy motorového vozidla značky LAND ROVER FREELANDER 5DV. DIESEL (LN) FREELANDER 2.0 TD4 E, VIN: SALLNABE75A452376, pričom bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle Finančného plánu, ktorý je súčasťou zmluvy. Žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splnil a vykonal riadne a včas.
Podľa zmluvy bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi celkom 60 splátok, každú vo výške 105,49 eur, ktoré boli splatné vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca v čase od 20.7.2015 do
20.6.2020 v zmysle prílohy - Finančného plánu. Do podania žaloby na súd žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 21 splátok v zmysle finančného plánu. Ďalšie splátky v lehote splatnosti neuhradil, preto ho žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú. Žalovaný na predmetné upozornenie nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca podľa bodu 20. Všeobecných podmienok zmluvy úver, celé jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti žalovanému, za splatné. Žalovanému zaslal Vyhlásenie splatnosti a výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávok, ktoré voči žalovanému k tomuto dňu evidoval. Úver, celé príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, sa stali splatnými XX.XX.XXXX. Nakoľko zo strany žalovaného ani napriek viacerým telefonickým výzvam nedošlo k úhrade dlžnej sumy, dostal sa žalovaný s úhradou dlhu do omeškania a preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Finančný plán, Výpis z obchodného registra, Upozornenie zo dňa XX.XX.XXXX, Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa X.XX.XXXX, Finančný plán ku dňu X.XX.XXXX, Zmluva o úvere - všeobecné podmienky zo dňa XX.X.XXXX.
4. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Ani po podaní žaloby na súd žalovaný nevykonal žiadnu ďalšiu úhradu, v dôsledku ktorej by bol dlh žalovaného žalobcom ponížený. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX boli žalovanému žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 3831,60 eur pozostávajúce z poskytnutej istiny vo výške 3720,-eur a spracovateľského poplatku vo výške 111,60 eur, ktorý žalobca na základe dohody so žalovaným započítal v jednotlivých mesačných splátkach. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s príslušenstvom v 60 mesačných splátkach vo výške 105,49 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci v čase od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Žalovaný uhradil celkovo 21 splátok v celkovej výške 2442,68 eur. Tieto finančné prostriedky boli žalobcom započítané na istinu úveru, príslušenstvo a poplatky vzťahujúce sa k úveru v súlade s článkom 11. Všeobecných podmienok zmluvy.
5. V tomto podaní ďalej žalobca uviedol, že spolu s istinou vo výške 2887,48 eur sa v tomto konaní domáha aj úroku vo výške 19,64% ročne zo sumy 2887,48 eur odo dňa 21.4.2017 do XX.XX.XXXX a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2887,48 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Úrok vo výške 19,64% ročne si uplatňuje odo dňa 21.4.2017, t. j. od prvého dňa omeškania s úhradou 22 druhej splátky do XX.XX.XXXX, t. j. do dňa vyhlásenia splatnosti úveru a to v súlade s článkom 4 a článkom 7 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere. Úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy si uplatňuje odo dňa XX.XX.XXXX, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia splatnosti úveru a tento úrok z omeškania opiera o ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
6. Podľa názoru žalobcu obsahuje predmetná zmluva všetky zákonom predpísané náležitosti a teda aj náležitosť v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase jej uzatvorenia. V článku II. Individuálnych podmienok zmluvy je uvedená RPMN, ako aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a zároveň sú v zmluve podľa jeho názoru uvedené všetky potrebné informácie a predpoklady pre výpočet RPMN. Hodnotu RPMN vypočítal žalobca na základe vzorca uvedeného v článku 5. Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, ktorý obsahuje presný vzorec spolu s vysvetlením jednotlivých komponentov dosadzovaných do tohto vzorca, pričom tento vychádza z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7. Pokiaľ ide o jednorazový spracovateľský poplatok, tento bol dojednaný v súlade s článkom 19. Všeobecných podmienok zmluvy a na základe vzájomnej dohody bol započítaný v jednotlivých mesačných splátkach. Tento svoj nárok žalobca opiera o ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej
zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.
8. Žalovaný prevzal žalobu spolu s jej prílohami, poučeniami, uznesením s výzvou na vyjadrenie k žalobe dňa 23.7.2018, k predmetnej žalobe sa písomne nevyjadril.
9. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších noviel (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 19.11.2018. Na pojednávanie sa dostavili právni zástupcovia strán sporu, pričom právny zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Právny zástupca žalovaného výšku nároku nenamietol, avšak navrhol, aby žalovaný vzhľadom na zlý zdravotný stav dcéry žalovaného a príjem žalovaného mohol dlh splácať vo výške 70,- eur mesačne.
11. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami najmä Zmluvou o spotrebiteľskom úvere - individuálne podmienky číslo zmluvy: XXXXX zo dňa XX.X.XXXX, Finančným plánom (súhrnným plánom platieb), Upozornením žalobcu na nesplácanie zo dňa XX.XX.XXXX, Vyhlásením splatnosti a výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecným podmienkami k zmluve o úvere, Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015 zverejnených dňa XX.X.XXXX na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky, Výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Skutkový stav
12. Žalobca a žalovaný dňa XX.X.XXXX uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - individuálne podmienky č. XXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 3.720,- eur na kúpu motorového vozidla špecifikovaného v zmluve. Výška úrokovej sadzby bola 19,64 %. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 105,49 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.7.2015 a poslednej dňa 20.6.2020. Výška RPMN bola 23,20 %, priemerná RPMN bola 20,89 %. Celková čiastka na úhradu bola 6.329,40 eur. V zmluve bol zároveň dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 111,60 eur započítaný v mesačných splátkach. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať aj poistné vo výške 1,74 eur mesačne zahrnuté v pravidelných mesačných splátkach titulom poistenia schopnosti splácať úver.
13. Z úvodnej časti zmluvy o úvere vyplýva, že, Veriteľ a Dlžník sa dohodli, že všetky podmienky, za ktorých Veriteľ poskytne Dlžníkovi spotrebiteľský úver a Dlžník tento úver veriteľovi vráti, sú dohodnuté v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere pozostávajúcej z dvoch neoddeliteľných dokumentov, t. j. Individuálnych podmienok s prílohou 1, Finančný plán (súhrnný prehľad platieb) a Všeobecných podmienok predstavujúcich ďalšie dohodnuté podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.
14. Z bodu IV. úverovej zmluvy vyplýva možnosť výberu poistenia a to mesačného poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity - poistenie „A“ alebo mesačného poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti - poistenie „B“. Z tohto bodu vyplýva, že dlžník nepristúpil k žiadnej z možností poistenia úveru.
15. V zmysle článku V. úverovej zmluvy podpisom dlžník súhlasí s individuálnymi podmienkami, všeobecnými podmienkami pripojenými k individuálnym podmienkam, potvrdzuje, že si prečítal a porozumel tak individuálnym, ako aj všeobecným podmienkam, zaväzuje sa dodržiavať všetky ich ustanovenia, udeľuje veriteľovi výslovný súhlas podľa zákona o ochrane osobných údajov, ktorý veriteľa oprávňuje na spracúvanie všetkých jeho osobných údajov uvedených v individuálnych podmienkach úverovej zmluvy za účelom, za podmienok a počas doby určenými podľa bodu 16.
16. Súčasťou zmluvy bol finančný plán obsahujúci termíny splatnosti jednotlivých splátok na rozpis každej splátky na kapitál - istinu, úrok, poistenie „A“, poplatok za trvalý príkaz, výška mesačnej splátky. Tento finančný plán nebol zmluvnými stranami podpísaný.
17. Podľa bodu 4. Všeobecných podmienok dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady a výdavky spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok dohodnutých v tejto zmluve v postupných mesačných splátkach určených v Individuálnych podmienkach úverovej zmluvy, ak úverová zmluva neustanovuje inak.
18. Podľa bodu 9. Všeobecných podmienok Dlžník môže na splnenie svojich platobných záväzkov zriadiť v prospech Veriteľa trvalý prevodný príkaz v banke Dlžníka.
19. Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok v prípade ak suma, ktorú má zaplatiť Dlžník Veriteľovi za podmienok tejto Úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne celá istina a úrok pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa zaväzuje zaplatiť z tejto sumy úroky z omeškania. Úroky z omeškania sa určujú za ročné obdobie, pričom výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sú splatné uplynutím lehoty splatnosti sumy, na ktorú sa vzťahujú.
20. Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok poplatok za trvalý príkaz zaplatí za každý začatý kalendárny mesiac.
21. Podľa bodu 20. Všeobecných podmienok veriteľ najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti splátky Úveru, písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS) informuje Dlžníka o tom, že nedošlo k splateniu splátky Úveru v lehote jej splatnosti s upozornením týkajúcim sa následkov nesplácania Úveru. Dlžník a Veriteľ sa dohodli, že v prípade omeškania Dlžníka s platbou jednej splátky Úveru o viac ako tri mesiace, takéto omeškanie Dlžníka (i) predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia), (ii) oprávňuje Veriteľa, aby vyhlásil Úver a jeho príslušenstvo spolu s platbami, ktoré sa vzťahujú k Úveru splatnými, a to za primeraného použitia ustanovení o doručovaní podľa § 45 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 46, § 48 a § 50 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia tejto skutočnosti Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu adresu, (iii) zakladajú Dlžníkov záväzok zaplatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu neuhradených splátok Úveru, celkové náklady a výdavky spojené so spotrebiteľským úverom (vrátane úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, požadovaných oprávnených výdavkov Veriteľa a pod.).
22. Podľa bodu 25. Všeobecných podmienok táto Úverová zmluva sa riadi podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a uzatvára sa so spotrebiteľom, ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a) podľa zákona č. 129/2010 Z.z . o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov a/alebo podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov. Dlžník týmto potvrdzuje, že bol oboznámený a získal všetky informácie, ktoré sú potrebné za účelom uzavretia Úverovej zmluvy podľa § 4, § 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy a dispozitívnymi ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov budú platiť ustanovenia Úverovej zmluvy.
23. Žalobca upozornením zo dňa XX.XX.XXXX upozornil žalovaného na nesplácanie záväzkov zo zmluvy a na skutočnosť, že ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako 3 mesiace, vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom. Zároveň žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade splatných pohľadávok.
24. Vyhlásením splatnosti a výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovaného upovedomil o tom, že ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásil splatnosť celého úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie
- dlžnej sumy istiny vo výške 2887,48 eur,
- dlžného úroku vo výške 19,64 % ročne zo sumy 3831,60 eur (pôvodná istina) od 23.6.2015 do 16.11.2017 vo výške 352,76 eur,
- úroku z omeškania/zmluvnej pokuty do 16.11.2017 vo výške 153,23 eur,
- dlžného úroku vo výške 19,64 % ročne zo sumy 2887,48 eur od 17.11.2017 až do zaplatenia
- a úroku z omeškania vo výške referenčná sadzba + 8% ročne zo sumy 3240,24 eur od 17.11.2017 do zaplatenia.
25. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný uhradil žalobcovi do podania žaloby na súd celkovo 21 splátok á 105,49 eur. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX žalobca uviedol, že žalovaný mu celkovo uhradil sumu 2442,68 eur.
26. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN pri spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri výške úveru 3720,-eur, výške splátky 105,49 eur, počte splátok 60, výške spracovateľského poplatku 111,60 eur, výška RPMN je 27,88%.
Právny stav
27. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len Obchodný zákonník alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 ObZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. g) Zákona na účely tohto zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
Podľa § 2 písm. h) Zákona na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. i) Zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
Podľa § 9 ods. 1 Zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
29. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
30. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
31. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ,, Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
34. Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „CSP“) súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Posúdenie veci súdom
35. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
36. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá tiež odkazuje na použitie Obchodného zákonníka, a ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, je preto potrebné a nevyhnutné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sa použijú vždy prednostne, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva
37. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah zmluvných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanému privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
38. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
39. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.
40. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
41. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 3720,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške á 105,49 eur, ktorá splátka pozostávala zo splátky na istinu úveru, úroku úveru, spracovateľského poplatku, poistenia a poplatku za trvalý príkaz. Zároveň sa žalovaný zaviazal uhradiť jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 111,60 eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 2442,68 eur, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
42. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2887,48 eur spolu úrokom vo výške 19,64% p. a. zo sumy 2887,48 eur odo dňa XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX a úrokom z omeškania vo výške 5,00% p. a. zo sumy 2887,48 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
43. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou úveru považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) k) a l) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
44. Súd je toho názoru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje povinné údaje a to údaj o odplate podľa osobitných predpisov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy o úvere vyplýva výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov 24,17% a najvyššia prípustná výška odplaty 41,78%. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015 zverejnených na internetovej stránke Ministerstva financií ku dňu 30.4.2015 vyplýva, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bola pre spotrebiteľské zmluvy so zmluvnou splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vrátane vo výške 13,83%. Súd teda ustálil, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená najvyššia prípustná výška odplaty, ktorá má byť dvojnásobkom zverejnenej priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov.
45. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že v zmluve o úvere neboli uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Predpoklady použité pre výpočet RPMN boli uvedené vo všeobecných podmienkach, pričom v týchto údajoch nie je zahrnutá platba poistného, ktorá bola zahrnutá do výšky mesačnej splátky.
46. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 23,20%, pričom pri výške úveru 3720,- eur, 60 mesačných splátkach vo výške 105,49 eur a jednorázovom spracovateľskom poplatku vo výške 111,60 eur mala byť RPMN vo výške 27,88%.
(výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php)
V zmluve je tak uvedená vyššia RPMN ako by mala byť, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa, pretože skresľuje údaje, ktoré sú porovnávajúcim meradlom pre ostatné produkty na trhu.
47. Podľa názoru súdu je potrebné do výpočtu RPMN zahrnúť aj náklad na poistné, ktoré je zahrnuté vo výške v mesačnej splátky. Z bodu II zmluvy o úvere a z predloženého finančného plánu vyplynulo, že výška mesačného poistného za poistenie „A“ je 1,74 eur, pričom súd poukazuje, že zo zmluvy o úvere nevyplynulo, či žalovaný ako dlžník k poisteniu úveru pristúpil, alebo poistenie odmietol. Zo zmluvy o úvere tiež nie je zrejmé, či žalovaný vôbec mal možnosť nevybrať si žiadne poistenie. Avšak súd zistil, že žalovanému bolo účtované mesačné poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity.
48. Súd ďalej zistil, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená celková čiastka na úhradu, ktorú mal žalovaný zaplatiť, a ktorá je v zmluve uvedená vo výške 6.329,40 eur. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že celková čiastka na úhradu má predstavovať súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladoch dlžníka spojených so spotrebiteľským úverom, ktorými sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií daní a poplatkov akéhokoľvek druhu ktorémusi dlžník zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa jednoduchého prepočtu, ktorý vykonal súd, správna výška celkovej čiastky na úhradu mala predstavovať sumu 6.441,- eur = ((105,49 eur /výška splátky/ * 60 /počet všetkých mesačných splátok/) + 111,60 eur /jednorazový spracovateľský poplatok/). Súd zistil, že žalobca jednorazový spracovateľský poplatok nezapočítal do výšky mesačných splátok tak, ako to vyplýva zo zmluvy o úvere, ale tento poplatok pripočítal k poskytnutej výške úveru, čo vyplynulo z predloženého finančného plánu. Z tohto finančného plánu vyplýva, že zostávajúci kapitál je vo výške 3.831,60 eur, teda súčet výšky poskytnutého úveru 3.720,- eur a jednorazového spracovateľského poplatku 111,60 eur. Pre súd je teda zrejmé, že žalobca tento spracovateľský poplatok nezapočítava do mesačnej splátky, ale tento žalovanému požičiava spolu s úverom, ktoré konanie žalobcu súd vyhodnocuje ako nekalé.
49. Súd za potrebné považuje uviesť aj to, že predložený finančný plán súd nevyhodnotil ako súčasť zmluvy o úvere, pretože tento nie je podpísaný zmluvnými stranami a ak má byť medzi zmluvnými stranami záväzný, je potrebné, aby zmluvné strany vyjadrili súhlas so znením takejto listiny práve svojim podpisom. Súd má teda za to, že nedošlo medzi zmluvnými stranami k dohode o obsahu tejto listiny. Odkaz na prílohu 1 Finančný plán v zmluve o úver neobstojí o to viac, že Všeobecné podmienky, ktoré tiež upravujú ďalšie dohodnuté podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, sú zmluvnými stranami riadne podpísané. Súd na predložený finančný plán poukázal len z toho dôvodu, že pri súdnej kontrole zmluvy o úvere zisťoval, ako je jednorazový spracovateľský poplatok započítavaný vo výške splátky, pričom práve až z tohto finančného plánu súd zistil, že jednorazový spracovateľský poplatok vo výške mesačnej splátky zahrnutý nie je, ale je pripočítaný k celkovej čiastke poskytnutého úveru.
50. Zo zmluvy o úvere ďalej vyplynulo, že žalobca si voči žalovanému účtuje aj poplatok za trvalý príkaz vo výške 3,- eur. Zo všeobecných podmienok k tomuto úveru vyplýva, že poplatok za trvalý príkaz sa platí za každý kalendárny mesiac, pričom poplatok je splatný v deň splatnosti každej mesačnej splátky. Súd
však z predložených podmienok spotrebiteľského úveru nezistil, za akú konkrétnu službu je žalovaný ako spotrebiteľ tento poplatok žalobcovi ako veriteľovi povinný platiť, a preto takúto zmluvnú podmienku súd vyhodnotil ako neprijateľnú s poukazom na § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o úradu plnenia, za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
51. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
52. V zmluve je uvedený iba počet splátok, výška mesačnej splátky a splatnosť splátky, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, pričom ani predložený finančný plán nemôže suplovať absentujúce údaje, pretože ako súd uviedol vyššie zmluva o úvere na tento finančný plán neodkazuje a ani zmluvné strany tento finančný plán nepodpísali. Navyše tento finančný plán obsahuje skresľujúci a nesprávny údaj o výške poskytnutého úveru.
53. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmlúv medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.
54. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
55. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci J.-XX/XXXX potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“
56. Pre úplnosť súd poukazuje aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 podľa ktorého, „vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
57. Občianskoprávne kolégiom Krajského súdu v Prešove vyslovilo opačný názor vo svojom stanovisku, podľa ktorého „Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona nie je v súlade s princípmi súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten by:
- odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
- odporoval by princípu právnej istoty,
- nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ ES). Smernica taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10 ods.1 písm. j/, príloha II., 2.).
58. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa XX.XX.XXXX a ustálil tak, že „princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018)
59. V tejto súvislosti súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z. z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).
60. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
61. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typicky formulárová zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje neoprávnený nárok voči spotrebiteľovi. Preto aj súd nevzal do úvahy vyjadrenie žalovaného, že výšku nároku žalobcu uznáva a uzatvorenú zmluvu o pôžičke z úradnej moci preskúmal.
62. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3720,- eur teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2442,68 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 1277,32 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu považuje za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
63. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,00% ročne. Rozhodnou skutočnosťou pre určenie právnej úpravy je deň vzniku záväzkového vzťahu, bez ohľadu na to, či omeškanie nastalo pred alebo po účinnosti Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Zmluva bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX teda v čase, kedy v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 1277,32 eur v žalobcom požadovanej výške 5,00 % ročne, ktorá je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to od 18.11.2017, teda odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru a jeho príslušenstva vychádzajúc z vyhlásenia splatnosti zo dňa X.XX.XXXX.
64. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
65. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému určil v splátkach s ohľadom na nepriaznivú majetkovú situáciu žalovaného s prihliadnutím na legitímne očakávanie veriteľa o úhrade dlhu v primeranej dobe. Súd mal z výsluchu žalovaného za preukázané, že žalovaný sa nachádza v zlej finančnej situácii, stará sa o dve maloleté deti, z ktorých je jedno ťažko zdravotne postihnuté a príjem rodiny predstavuje len rodičovský príspevok vo výške 214,- eur mesačne. V zmysle súdom ustanovenej povinnosti žalovanému je predpoklad, že svoj dlh splatí v časovom horizonte dvoch rokov, a preto súd dospel k záveru, že výška splátky 70,- eur mesačne je
primeraná, s ktorou výškou žalobca vyjadril svoj súhlas, pričom súd určil podmienky splatnosti splátok, dôsledky ich neplnenia a aj podmienky zročnosti celého dlhu.
K trovám konania
66. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2.887,48 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 1277,32 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 44,24% a úspech žalovaného predstavuje 55,76%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,52% (55,76% - 44,24%). Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ustanovenia § 355 Civilného sporového poriadku odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.