Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného Z. M., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 19. novembra 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

Z. M., narodený XX.XX.XXXX v I., trvalé bydlisko O. XXXX/X, I. - Z.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

napriek tomu, že vedel, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III spisová značka 0T/94/2017 zo dňa 10.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2017, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, za čo mu súd okrem iného uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky, dňa 03.11.2017 v čase 21:03 hodine viedol po B. B. v XX,XX kilometri v katastri mesta Z. smerom na I. osobné motorové vozidlo značky L. A., evidenčné číslo I. XXXEE, pričom v dôsledku mikrospánku prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti návesu zn. S., evidenčné číslo I. XXXYI, vlečeného nákladným motorovým vozidlom značky K. L., evidenčné číslo I. XXXFP a spôsobil tak dopravnú nehodu,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), písmeno n), § 38 odsek 3, § 49 odsek 2, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 1.400 € (slovom: -jedentisícštyristo eur). Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 43 Trestného zákona sa mu ukladá ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenej K. Y. Z., W..S.., IČO: 35937874, so sídlom Z. T. X, I. - A. Č. Z.Ž., PSČ XXX XX, škodu vo výške 932,37 Eur.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 10. septembra 2018 obžalobu sp. zn. Pv 638/17/2204 (ďalej len obžaloba) na Z. M. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 19. novembra 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. K právnej kvalifikácii skutku Marenie výkonu úradného rozhodnutia Podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom výkone rozhodnutí orgánov verejnej moci. Trestnoprávna ochrana je poskytovaná tým rozhodnutiam, ktoré sú vykonateľné. Objektívna stránka spočíva v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci spôsobom podľa písmeno a) až h). Objektívnu stránku trestného činu podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona páchateľ naplní, ak vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. K naplneniu znakov tohto prečinu je potrebné, aby páchateľ, ak mu bol uložený napríklad trest zákazu viesť motorové vozidlá, viedol motorové vozidlo v čase, kedy rozhodnutie, ktorým mu bola táto činnosť zakázaná, je právoplatné a vykonateľné. Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba odsúdený na trest zákazu činnosti, resp. osoba, ktorej bola právoplatne uložená sankcia zákazu činnosti v správnom (priestupkovom) konaní. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete výroku o vine rozsudku naplnilo všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, lebo obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo súdne rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené Trestným zákonom. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, ktorý súd obligatórne skúma pri prečinoch. Zo spôsobu vykonania činu, jeho následkov, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K dokazovaniu vo vzťahu k výroku o treste S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody, v rámci ktorých vypočul obžalovaného, so súhlasom strán oboznámil čítaním výpoveď poškodeného a tiež relácie (správy) na obžalovaného a ďalšie listinné dôkazy založené v spise. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom vyplynulo, že je rozvedený, zo vzťahu má 15 ročné dieťa, na ktoré platí výživné 130 eur mesačne, nedoplatky na výživnom nemá. Dieťa je u neho každý druhý víkend a tiež na prázdniny. K majetkovým pomerom obžalovaný uviedol, že býva u rodičov, je nemajetný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani cennejšie hnuteľné veci, nevlastní ani automobil. Od roku 2004 pracuje ako SZČO, predmetom živnosti sú zámočnícke práce, zváranie. Aktuálne od januára 2018 pracuje pre jednu firmu s miestom výkonu práce v Bratislave. Dosahuje mesačný príjem 800 - 1000 eur brutto, čo je okolo 600 eur v čistom. Finančné úspory nemá, čo zarobí, to minie. Pokiaľ by mu bol uložený peňažný trest, vie ho splatiť na 2 - 3 krát. Zarobí podľa toho, koľko odpracuje hodín, bude viac pracovať, aby to zaplatil. Má možnosť nadčasov. V minulosti nebol súdne trestaný okrem tej podmienky. Priestupkovo postihnutý bol za priestupky v doprave. Vodičské oprávnenie má od 18 rokov, vodičský preukaz zadržaný nemal, nemal uložený ani zákaz činnosti. Čo sa týka motívu, jeho priateľke prišlo počas jazdy nevoľno, tak sa vymenili. Prečo to neriešil inak, na to nevie odpovedať, vtedy spanikáril, lebo priateľka má nejakú črevnú chorobu (jej názov nevie), tak ju chcel čím skôr odviesť domov. Čo sa týka rodičov, jeho matka je aktuálne na invalidnom vozíku, lebo jej pred 3 mesiacmi menili bedrový kĺb. Obžalovaný jej pomáha, chodí s ňou na kontroly ku lekárom. Jeho otec je tiež na dôchodku, aj jemu vypomáha. Čo sa týka spôsobenej škody, nárok poisťovne uznáva čo do dôvodu aj výšky, je ochotný škodu nahradiť. Žiadne administratívne konanie sa voči jeho osobe v súvislosti s týmto skutkom nevedie, ani dosiaľ nikomu nič nezaplatil. V záverečnej reči skutok oľutoval a domáhal sa uloženia alternatívneho trestu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, lebo ak by mal nastúpiť do výkonu trestu, prišiel by o dobrú prácu, ktorú teraz má. Zo súhlasom strán súd prečítal výsluch povereného zamestnanca poškodenej K. Y. Z.F., W..S.. O.. A. G., z ktorého vyplynulo, že po dopravnej nehode opísanej v skutkovej vete výroku o vine bolo potrebné poskytnúť zdravotnú starostlivosť ich poistencom - O. Š. a S. O. Š., ktorí boli s obžalovaným v osobnom motorovom vozidle L. A., evidenčné číslo I. XXXEE. Náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť činia spolu 932,37 eur, tieto si uplatňujú v trestnom konaní a žiadajú, aby súd v odsudzujúcom rozsudku obžalovaného zaviazal ich náhrade. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný má evidované dve odsúdenia. Prvé Okresným súdom Břeclav rozhodnutím z 21.3.1997, sp. zn. 1T/124/1997, právoplatným 21.3.1997, pre trestný čin podľa § 171a odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 21.3.1999. V poradí druhé odsúdenie bolo trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/94/2017 z 10.05.2017, právoplatným 10.05.2017, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 10.5.2019 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 roky. Zo správy REGOB vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, má jedno maloleté dieťa (narodené v roku 2003) a trvalý pobyt má na adrese uvedenej vo výroku. Z evidenčnej karty vozidla L. A., evidenčné číslo I. XXXEE (ďalej len EČV) vyplynulo, že vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla je I. M., otec obžalovaného. Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má vodičský preukaz skupiny B od 7.5.1993. Za obdobie od roku 2013 má evidovaných desať priestupkov na úseku cestnej premávky, išlo o priestupky menšej závažnosti vybavené blokovými pokutami. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR okrem spomínaných priestupkov v doprave iné priestupky súd nezistil. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie nevedie. Rovnaké závery vyplynuli aj z registra STA a z databázy súdnych konaní. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je evidovaný od 1.7.2005 ako SZČO. Z lekárskych správ predložených obžalovaným súd zistil, že jeho matka K. M. bola v W. XXXX operovaná, pre bolesti bedra nechodila, preto bola 3.8.2018 v E. S.. T. W. A. na W. XX v I. operovaná znova, pričom 6.8.2018 bola prepustená do ďalšej ambulantnej starostlivosti. V správe z 10.8.2018 ošetrujúci lekár konštatuje obmedzenú hybnosť, do ambulancie prišla v sprievode, nutné opakované návštevy lekára. K výroku o treste Za súdený prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákon je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až a dva roky, prípadne niektorý z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona) a to nielen s poukazom na realizované vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ale aj jeho postoj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona), mu nebolo možné priznať vzhľadom na početné priestupky spáchané na úseku cestnej premávky a fakt, že súdený trestný čin bol práve v doprave. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil. Pôvodne priznanú priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona) súd prehodnotil a na odsúdenie cudzozemským súdom z roku 1999 na podmienečný trest odňatia slobody s koncom skúšobnej doby 21.3.1999 súd neprihliadol. Na odsúdenie Okresným súdom Bratislava 3 uvedené v skutkovej vete výroku o vine rozsudku nebolo možné prihliadať v súlade so zásadou zákazu dvojitého pričítania, ktorá zásada je upravená v ust. § 38 odsek 1 Trestného zákona. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami (2:0), preto v súlade s ust. § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd by mal ukladať trest odňatia slobody v rozpätí do 16 mesiacov. Keďže sa obžalovaný dopustil súdeného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, musel súd pri konkrétnych úvahách o druhu a výmere trestu prihliadnuť aj na ust. § 49 odsek 2

Trestného zákona, podľa ktorého platí, že ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nemôže páchateľovi takého činu výkon trestu odňatia slobody opätovne podmienečne odložiť na skúšobnú dobu (tzv. podmienka na podmienku nie je možná). Na druhej strane ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu; to neplatí, ak je splnená premisa uvedená v ustanovení § 34 odsek 6 Trestného zákona veta druhá (horná hranica sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšujúca päť rokov). Je však vždy nutné zohľadniť ustanovenia o nezlučiteľnosti trestov (§ 34 odsek 7, § 56 odsek 2 Trestného zákona). Nie je preto v rozpore s ustanovením § 49 odsek 2 Trestného zákona, ak súd uloží trest povinnej práce ako samostatný trest, ak sú splnené podmienky uvedené v § 54 Trestného zákona, a ak je taký trest primeraný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. 2 Tdo 11/2015 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 7/2015 pod por. č. 85). V súdenom prípade tak prichádzalo do úvahy uloženie buď nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo niektorého z alternatívnych trestov k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v podobe trestu domáceho väzenia, peňažného trestu alebo trestu povinnej práce. Platí, že druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze, proti ktorému bol podaný odpor, súd nie je viazaný (§ 355 odsek 3 Trestného poriadku). Súd po vykonaní hlavného pojednávania prehodnotil pôvodne trestným rozkazom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý by bol podľa súdu pre obžalovaného neprimerane prísny a dospel k záveru, že u obžalovaného účel trestu splní aj peňažný trest na úrovni presahujúcej jeho dve čisté mesačné mzdy, konkrétne vo výške 1.400 Eur. Tento druh trestu mu dosiaľ uložený nebol, obžalovaný má finančné prostriedky na jeho zaplatenie a ani judikatúra súdov jeho uloženie v súdenom prípade nevylučuje. Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol na charakter ním spáchanej trestnej činnosti, tiež obžalovaným prezentovaný motív (vodičke prišlo zle počas jazdy na diaľnici, tak ju vystriedal), ktorý objektivizuje aj výpoveď svedkyne O. Š. z prípravného konania, ale v nemalej miere i na vyššie opísané osobné a rodinné pomery obžalovaného, kedy by nepodmienečný trest odňatia slobody mohol neprimeraným spôsobom zasiahnuť aj ostatných členov jeho rodiny, konkrétne jeho 15 ročného syna, voči ktorému si pravidelne plní vyživovaciu povinnosť a stará sa o neho, ale aj matku obžalovaného, ktorej spolu s jeho otcom pomáhajú so zariaďovaním rôznych záležitostí, keďže je po operácií kĺbu obmedzená v hybnosti. Zároveň súd vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti (išlo o trestný čin v doprave) prihliadol aj na správanie sa obžalovaného ako vodiča v cestnej premávke. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1993, od roku 2013 doposiaľ má evidovaných celkovo 10 priestupkov na úseku cestnej premávky, všetko sú priestupky menšej závažnosti. V priemere za ostatné roky dostal dve blokové pokuty ročne, čo pri obžalovanom, ktorý ako SZČO dochádza za prácou a najazdí ročne tisíce kilometrov, nesvedčí o tom, že by išlo o extrémne nedisciplinovaného vodiča. Nehodu, ktorú spôsobil, zavinil z nedbalosti, nakoľko pre únavu zaspal za volantom. Alkohol u neho po nehode zistený nebol. Pri nehode nedošlo k ublíženiu na zdraví, dokonca si poškodené strany (s výnimkou poisťovne) neuplatnili ani nárok na náhradu škody v súvislosti s predmetnou nehodou. Treba dodať, že podľa názoru súdu už samotné prejednanie veci pred súdom prispelo k tomu, aby si obžalovaný uvedomil dôsledky svojho konania a v budúcnosti sa ho vyvaroval, čo je zrejmé z jeho kritického postoja k žalovanej trestnej činnosti. Aj preto nebolo potrebné na jeho osobu dôsledne pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý vo svojej podstate predstavuje najprísnejší právny následok trestného činu a je najväčším zásahom do osobnej slobody, občianskych a iných práv jednotlivca /ultima ratio/, preto by mal byť ukladaný len vtedy, keď na dosiahnutie účelu trestu nepostačuje uloženie niektorého trestu, ktorý sa vykonáva na slobode. V prípade ukladania peňažného trestu musí súd v zmysle ust. § 57 odsek 3 Trestného obligatórne (povinne) uložiť aj náhradný trest odňatia slobody pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. V tomto prípade súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Pri určení náhradného trestu súd prihliadol na skutočnosť, že ak by obžalovanému ukladal nepodmienečný trest, tento by bol pri dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, preto i náhradný trest odňatia slobody určil pri dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu súd zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 roky. Uložený trest zákazu činnosti je ďalším trestom podľa § 43 Trestného zákona, keďže je obžalovanému ukladaný za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest zákazu činnosti uložený skorším rozsudkom vykonaný. Záverom možno uviesť, že práve takto uložené tresty v ich súhrne považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti spáchania skutku za dostatočné tak na jeho nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložené tresty zodpovedajú potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K výroku o náhrade škody V rámci tzv. adhézneho konania súd taktiež rozhodoval o nároku poškodenej K. Y. Z., W..S.., na náhradu škody, ktorý si riadne a včas uplatnila vo výške 932,37 eur. V enunciáte rozsudku potom súd zaviazal obžalovaného nahradiť zdravotnej poisťovni škodu v celom uplatnenom rozsahu, lebo v konaní pred súdom bola táto preukázaná a obžalovaný ju aj uznal čo do dôvodu a výšky.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.