Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, zastúpeného AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: S. B., H.. X.X.XXXX, R. C. N. H. R., o zaplatenie sumy 477,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť mu sumu 477,- eur, zmluvný úrok vo výške 11,85 % ročne zo sumy 739,75 eur od 28.3.2014 do 26.8.2014, zmluvný úrok vo výške 11,85 % ročne zo sumy 639,75 eur od 27.8.2014 do 19.9.2014, zmluvný úrok vo výške 11,85 % ročne zo sumy 604,75 eur od 20.9.2014 do 17.10.2014, zmluvný úrok vo výške 11,85 % ročne zo sumy 534,75 eur od 18.10.2014 do 20.11.2014, zmluvný úrok vo výške 11,85 % ročne zo sumy 484,75 eur od 21.11.2014 do 21.1.2015, zmluvný úrok vo výške 11,85 % ročne zo sumy 454,75 eur od 22.1.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 739,75 eur od 28.3.2014 do 26.8.2014, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 639,75 eur od 27.8.2014 do 19.9.2014, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 604,75 eur od 20.9.2014 do 17.10.2014, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 534,75 eur od 18.10.2014 do 20.11.2014, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 484,75 eur od 21.11.2014 do 21.1.2015, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 454,75 eur od 22.1.2015 do zaplatenia a žiadal priznať trovy konania. Žalobu odôvodil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 2.4.1990 správnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a .s. IČO: 00 151 653, zmluvu o sporožírovom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie sporožírového účtu. Zmluva o sporožírovom účte zo dňa 2.4.1990 bola následne modifikovaná Dodatkom k zmluve o sporožírovom účte zo dňa 2.10.1992 a zmluvou o sporožírovom účte zo dňa 11.9.1996. Žalovaný uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou dňa 25.9.2002 Zmluvu o kontokorentnom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 663,88 eur. V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ") v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy bol kontokorentný úver vyňatý z pôsobnosti ZoSÚ. a preto Zmluva napr. neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ďalej Žalovaný uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou dňa 14.9.2007 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie Bankových produktov v kombinácií Balíka EXTRA PLUS, vedenie bežného účtu, poskytnutie Elektronických služieb k účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom

účinných od 1.7.2007. Slovenská sporiteľňa uzatvorila so Žalovaným dňa 12.5.2010 Zmluvu o Osobnom účte predmetom ktorej bola zmena Balíka EXTRA PLUS na Osobný účet a poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Slovenská sporiteľňa uzatvorila so Žalovaným dňa 26.4.2000 Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 26.4.2000 bola modifikovaná Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 27.8.2003 a Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 11.10.2010. Súčasťou zmlúv uzatvorených medzi Žalovaným a Slovenskou sporiteľňou sú tiež Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 v zmysle dodatku č. 10 účinného od 1.2.2010, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet účinné od 10.09.2002 v znení dodatku č. 13 účinného od 01.06.2010, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní účinné od 15.1.2009 a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Úverovými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Slovenská sporiteľňa umožnila čerpať Žalovanému Úver tak, že realizovala platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči Slovenskej sporiteľni z účtu Žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom hotovosti na účet žalovaného. Konečná splatnosť Úveru bola v zmysle Zmluvy stanovená na 3.9.2006, pričom však v zmysle čl. III. bodu 1. Zmluvy sa konečná splatnosť úveru predlžovala automaticky vždy o dobu jedného roka. Ďalej boli v zmysle Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, Úverových podmienok a Sadzobníka poplatkov dohodnuté ďalšie náležitosti Zmluvy a podmienky pre splácanie Úveru, a to výška Úverového rámca, Úroková sadzba, splatnosť úrokov, konečná splatnosť Úveru, úrok z omeškania, úrok z prečerpania a iné platobné podmienky. Žalovaný sa zaviazal Úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne najneskôr v deň konečnej splatnosti Úveru, pričom pohľadávka Slovenskej sporiteľne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky Slovenskej sporiteľne proti pohľadávke Žalovaného z účtu Žalovaného a to vždy v momente vzniku pohľadávky Žalovaného z účtu Žalovaného a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý Úver vo výške 11,85 % ročne (ďalej len „Úroková sadzba“), pričom Úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá a platná v deň podpisu Zmluvy. Podľa Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok bola Slovenská sporiteľňa oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v Zmluve, pričom zmena úrokovej sadzby bola účinná rozhodnutím Slovenskej sporiteľne a zverejnením (ďalej len „Zverejnenie“). V prípade porušenia podmienok splácania Úveru Žalovaným, bol medzi stranami dohodnutý úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania sa riadi rozhodnutím Slovenskej sporiteľne a nasledovným Zverejnením. Žalovaný sa v zmysle bodu 16.2.1. Všeobecných obchodných podmienok zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na mimosúdne a súdne vymáhanie. Žalovaný využil možnosť čerpať Uver od Slovenskej sporiteľne, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa so splácaním do omeškania. Slovenská sporiteľňa ho na túto i j skutočnosť upozorňovala a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov. S ohľadom na vyššie uvedené a v zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok uplatnila Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 9.10.2013 (ďalej len „Výpoveď“) právo vypovedať Úverovú zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku Úveru s príslušenstvom. Predmetnou Výpoveďou Slovenská sporiteľňa ukončila možnosť Žalovaného čerpať Úver, avšak touto Výpoveďou nezanikli všetky právne vzťahy medzi Slovenskou sporiteľňou a Žalovaným. Na bežnom účte Žalovaného tak vznikla Pohľadávka z nesplatenej časti Úveru, ktorá sa z dôvodu ukončenia poskytovania Úveru stala okamžite splatnou. Výpoveď v zmysle Všeobecných obchodných podmienok nadobudla účinnosť dňom jej doručenia a povinnosť Žalovaného zaplatiť celý zostatok Úveru spolu s príslušenstvom vznikla bezodkladne po doručení Výpovede. Slovenská sporiteľňa v zmysle článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok považuje zásielku za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovanému na sumu celkom vo výške 762,- eur pričom táto suma pozostáva z istiny Úveru po splatnosti vo výške 739,75 eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,21 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 5,59 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 16,45 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania Žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa

postúpenia predmetnej Pohľadávky, t.j. do 27.3.2014. Pri vyčíslení Pohľadávky vychádzala Slovenská sporiteľňa z Výpisu z účtu žalovaného, ktorý preukazuje dôvodnosť a výšku uplatnenej pohľadávky. Predmetná Pohľadávka sa nachádza vo výpise z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Výpis z bankovej knihy“) pod č. 537 ktorá preukazuje výšku postúpenej pohľadávky ku dňu 27.3.2014. Pri vyčíslení Pohľadávky vychádzala Slovenská sporiteľňa z Výpisu z účtu Žalovaného, ktorý preukazuje dôvodnosť a výšku uplatnenej Pohľadávky. Predmetná Pohľadávka sa nachádza vo výpise z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Výpis z bankovej knihy“) pod č. 537 ktorá preukazuje výšku postúpenej Pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávky. V zmysle bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Žalovaný súhlasil: „že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje Pohľadávky voči Klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči Klientovi." Slovenská sporiteľňa a žalobca uzatvorili dňa 27.3.2014 v súlade s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE je uvedená pod č. 537 aj Pohľadávka voči Žalovanému. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na Žalobcu Pohľadávka zo Zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Slovenská sporiteľňa oznámila postúpenie Pohľadávky Žalovanému Oznámením zo dňa 1.4.2014, ktorým zároveň vyzval Žalovaného na okamžitú úhradu Pohľadávky. Žalovaný bol Žalobcom opakovane upozornený na vzniknutú pohľadávku a to Výzvou k úhrade zo dňa 3.7.2014 a Upomienkou zo dňa 1.12.2014. Žalovaný do dnešného dňa uhradil len časť Pohľadávky v sume 285,- eur, a to nasledovnými platbami: platba vo výške 100,00 eur zo dňa 26.8.2014, platba vo výške 35,00 eur zo dňa 19.9.2014, platba vo výške 70,00 eur zo dňa 17.10.2014, platba vo výške 50,00 eur zo dňa 20.11.2014, platba vo výške 30,00 eur zo dňa 21.1.2015.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o sporožírovom účte z 2.4.1990 s jej dodatkom z 2.10.1992, Zmluvou o sporožírovom účte 11.9.1996, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Sadzobníkom poplatkov platným od 1.2.2010, Obchodné podmienky SLSP účinné od 1.7.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, Zmluvou o kontokorentnom úvere z 25.9.2002, Oznámením o postúpení pohľadávky z 1.4.2014, Výzvou k úhrade z 3.7.2014, upomienkou z 1.12.2014, Obchodnými podmienkami účinnými od 10.9.2002, Odstúpením od zmluvy z 9.10.2013, Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty z 31.5.2002, Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty z 26.4.2000, Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty z 11.9.2003 a z 11.10.2010, Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby z 14.9.2007, Zmluvou o osobnom účte z 12.5.2010, Výpisom z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25.9.2002 zmluvu o kontokorentnom úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úverového rámca bola 663,88 eur (20.000,-Sk), úroková sadzba bola vo výške 11,85 % ročne, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k poslednému dňu v mesiaci, končená splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.9.2003, poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý 2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 0,20 % z výške úverového rámca/mesačne.

5. Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca.

6. V zmysle článku III. bod 6 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

7. Právny predchodca žalobcu a Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 21.5.2010 zmluvu o Osobnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie osobného účtu ako aj vydanie platobnej karty k účtu pre klienta. Predmetom zmluvy bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania účtu.

8. Podľa čl. II bodu 2. zmluvy klient vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky vydané s účinnosťou od 01.08.2002, Obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby Bankou s účinnosťou od 01.02.2006, Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických a Platobných kariet vydané Bankou s účinnosťou od 10.09.2002, Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Zmluvy poskytuje, súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Klient ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Klient podpisom Zmluvy zároveň potvrdzuje prevzatie Obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydaných Bankou s účinnosťou od 10.09.2002.

9. Podľa čl. II bod 4 zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok pre balíky produktov a služieb pre Fyzické osoby, obchodnými podmienkami vydanými Bankou pre jednotlivé Bankové produkty obsiahnuté v Balíku, VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

10. Ako vyplýva z čl. II bodu 5. zmluvy zmluvné strany sa dohodil, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so Zmluvou sa budú, podľa § 262 Obchod zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

11. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 2.4.1990 zmluvu o sporožírovom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie sporožírového účtu. K uvedenej zmluve dňa 2.4.1990 uzavreli Dodatok. Následne dňa 11.9.1996 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluva o sporožírovom.

12. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 14.9.2007 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie Bankových produktov v kombinácií Balíka EXTRA PLUS, vedenie bežného účtu, poskytnutie Elektronických služieb k účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007.

13. Dňa 26.4.2000 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na bežnom účte. Následne strany sporu uzavreli Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty dňa 27.8.2003 a Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty dňa 11.10.2010.

14. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2014 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Doručenie oznámenia žalovanému však zo strany žalobcu nebolo preukázané.

15. Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa 9.10.2013 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, ktorou bol žalovanému poskytnutý balík bankových produktov č. XXXXXXXXX/XXXX a od zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolenie prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. Zo strany žalobcu nebolo preukázané odoslanie resp. doručenie uvedenej listiny žalovanému.

16. Žalobca žalovaného vyzval dňa 3.7.2014 na úhradu sumy 762,- eur a predložil tiež upomienku z 1.12.2014 na zaplatenie sumy 507,- eur.

17. Ako vyplýva z § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

18. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve

vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.

19. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

20. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy z 12.5.2010 - zmluvy o Osobnom účte, ktorá nahradila zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

28. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Ako vyplýva z § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

30. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

31. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

32. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

33. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

34. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

35. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 reguluje aj absolútne obchody.

36. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

37. Ustanovenie § 54 ods. 1 preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

38. Súd je toho názoru, že ust. čl. III. bod 6. zmluvy o kontokorentnom úvere ako aj ustanovenie čl. II bodu 5 zmluvy o osobnom účte zo dňa 12.5.2010, ktorá zmluva nahradila zmluvu o kontokorentnom úvere, v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

39. Naviac súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 podľa ktorého, ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

40. Zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným má charakter spotrebiteľského úveru, poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce veriteľovi, ktorým v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju pohľadávku postúpiť na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalobcu, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu. Súd nezistil, aby postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda, ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným.

41. V zmysle zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

42. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

43. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

44. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

45. Úver bol žalovanému poskytnutý bankou. Bolo preto povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, naviac v tomto prípade na subjekt nebankový nepozná zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z.o bankách v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovaného, lebo pri spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo1/2012). Rovnako tak bol súd povinný zisťovať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky,

ktorej úhrada je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007.

46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

47. V zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

48. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania (27.3.2014) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

49. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaný ako spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca žalobcu ako dodávateľ tak konal.

50. Žalobca sa v konaní od žalovaného domáha zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní žalobca nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ktorú zákon vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky. Súčasťou spisu je iba odstúpenie od zmluvy z 9.10.2013, avšak ani tejto listiny nebolo preukázané, aby bola odoslaná a aj reálne doručená žalovanému, nakoľko bola predložená len kópie bez akéhokoľvek dokladu o odoslaní a doručení žalovanému. Tým sa nepreukázalo platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu, ktorý nie je bankou. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.8.2016. Zároveň nebola dodržaná ani lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Nie je v danom prípade podstatné ani to, s akou sumou bol žalovaný v 1 omeškaní, ak nebolo preukázané doručenie výzvy a zákonná lehota pred postúpením pohľadávky. Podľa predloženého Oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorého doručenie žalovanému resp. aspoň jeho odoslanie taktiež žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť 27.3.2014.

51. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania spôsobilosti na postúpenie pohľadávky ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebolo totiž preukázané doručenie písomnej výzvy veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením jeho pohľadávky postupníkovi.

52. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č.483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovanému, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Vo všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne a.s. v bode 19.16 sa síce okrem iného uvádza, že „banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek pohľadávky voči klientovi“ avšak zároveň sa tam uvádza, že „klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“, čo spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, preto naň súd neprihliadal ako na platné dojednanie, keďže umožňovalo obísť splnenie predpokladov pre postúpenie pohľadávky uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

53. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

54. Pôvodný veriteľ bol ako banka oprávnený postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu voči žalovanému na žalobcu len po tom, ak by bol žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez jeho súhlasu. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného prihliadnuť. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/445/2015 z 19.4.2016.

55. Súd tiež poukazuje na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp.zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Uvedené vyplýva aj z formulácie „napriek písomnej výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vyhotovená a odoslaná písomná výzva a potom môže nastať situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní alebo nebude, teda táto okolnosť je až následná a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt.

56. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

57. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky

zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalo žalobcu zamietnuť.

58. Naviac je potrebné uviesť, že žalobca napriek výzve súdu z 12.10.2018 podrobne nešpecifikoval žalovanú sumu, preto nebolo možné jednoznačne posúdiť odôvodnenosť uplatňovania jednotlivých žalobou uplatnených nárokov a nebolo možné posúdiť, či dochádzalo zo strany žalobcu resp. jeho právneho predchodcu k správnemu započítavaniu úhrad žalovaného najskôr na dlžnú istina až následne na ďalšie nároky.

59. Žalobca vyčíslenie uplatňovanej pohľadávky odvodzoval od predloženého výpisu z bežného účtu žalovaného, avšak z uvedeného výpisu nie je zrejme ani to, ktorého obdobia sa výpis týka, aká suma úveru bola skutočne žalovanému poskytnutá a koľko z jednotlivých obratov na bežnom účte žalovaného bolo zarátaných na úhradu dlhu z kontokorentu.

60. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

61. V prípade účinného odstúpenia od zmluvy o povolenom prečerpaní, ktoré je datované 9.10.2013, došlo by k zrušeniu zmluvy o úvere od počiatku a obom účastníkom zmluvy vzniklo právo požadovať od druhej zmluvnej strany vydanie bezdôvodného obohatenia.

62. Napriek výzve súdu zo dňa 12.10.2018 žalobca bližšie uvedený nárok nešpecifikoval. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto by súd uvedenú žalobu zamietol aj v prípade preukázania aktívnej vecnej legitimácie v konaní.

63. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu predloženými, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Keďže žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

67. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.