Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/104/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanej W. E. a spol. pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. 9. 2018 sp. zn. 15T/66/2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. novembra 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovaným Ivete E. a I. E..

Obžalovanej W. E., nar. XX. 5. XXXX v O., trvale bytom G. č. XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Košice

u k l a d á

podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému I. E., nar. XX. 7. XXXX v O., trvale bytom G. č. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice u k l a d á

podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. P..

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 15T/66/2018 zo dňa 11. 9. 2018 uznal obžalovaných W. E. a I. E. vinnými pre skutky právne kvalifikované ako zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona v časti skutku s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona ako pokračovací zločin a prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona ako pokračovací prečin formou spolupáchateľstva a obžalovaného S. P. pre zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona v časti skutku s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona ako pokračovací zločin a prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 k 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona ako pokračovací prečin formou spolupáchateľstva, ktoré mali spáchať tak, že

v rôznych presne nezistených dňoch odo dňa 05.03.2018 do dňa 12. 3. 2018 vo večerných hodinách v obci G., okres Rožňava, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v úmysle získať finančnú hotovosť opakovane prišli k rodinnému domu č. XX, majiteľa X. N., nar. XXXX, vediac o jeho vyššom veku a o skutočnosti, že býva sám, pričom

- najmenej v troch rôznych dňoch mu z ulice búchali na okno izby, ktoré otvorili, pričom sa mu z ulice vyhrážali zabitím, ak im nedá peniaze, pričom poškodený z obavy o svoje zdravie a život im cez okno vydal finančnú hotovosť v týchto troch prípadoch v celkovej výške najmenej 450 eur a

- najmenej v iných troch rôznych dňoch neoprávnene vnikli do dvora riadne oploteného rodinného domu a to prelezením plotu, opakovane búchali na vchodové dvere rodinného domu a kričali na poškodeného, aby im otvoril, ktoré im poškodený X. N. zo strachu otvoril, kde ho vtlačili do priestorov rodinného domu, ktoré postupne prehľadávali s cieľom nájsť peniaze, pričom sa mu vyhrážali zabitím, ak im tieto nedá a v jednom z týchto dní obžalovaný S. P. sa mu vyhrážal zabitím, ak mu nedá 500 eur s tým, že už aj tak 6 rokov sedel v base a na zvýraznenie vyhrážky mu priložil ku krku nôž, v dôsledku čoho poškodený z obavy o svoj život v týchto troch prípadoch obžalovaným vydal postupne finančnú hotovosť vo výške najmenej 950 eur.

Súd im za to uložil :

obžalovanej W. E. podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému I. E. podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému S. P. podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným W. E., nar. XX.XX.XXXX, I. E., nar. XX.XX.XXXX a S. P., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, prechodne bytom G. č. XX škodu vo výške 1.400 eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní W. E., I. E. a S. P..

Obžalovaní W. E. a I. E. v písomných dôvodov odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedli, že napadnutý rozsudok navrhujú zrušiť vo výroku o vine a treste v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaní nie sú spokojní s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pretože sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a o správnosti skutkových zistení sú značné pochybnosti. Napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, pretože sa nedopustili skutkov, ktoré by zakladali právnu kvalifikáciu ich konania ako pokračovací zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a uložený trest považujú za neprimeraný. Podľa ich názoru rozsudok okresného súdu vychádza z neurčitých skutkových zistení bez toho, aby tieto boli presnejšie objektivizované, na základe ktorých je ustálená ich vina a ktoré nezodpovedajú výsledkom dokazovania. Znaky skutkovej podstaty trestného činu, vrátane osobitných kvalifikačných pojmov musia vyplývať zo zisteného skutkového stavu bez akýchkoľvek pochybností. V prípade, že tomu tak nie je, musí súd pri hodnotení dôkazov aplikovať zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Poukázali ďalej nato, že už výsledky prípravného konania nedávajú podklad pre objektívne ustálenie jednak doby páchania skutku, jednak osôb, i keď okresný súd čiastočne napravil pochybenia vyplývajúce z obžaloby a upravil skutkovú vetu v súlade s námietkami obhajoby. Okresný súd náležite však nevenoval dostatočnú pozornosť zisteniu a ustáleniu doby páchania trestnej činnosti a konania osôb tak, aby skutkové zistenia boli podkladom pre nepochybné rozhodnutie o naplnení zákonných znakov trestných činov kladených obžalovaným za vinu. Majú zato, že vo výpovediach poškodeného sú značné rozpory pokiaľ ide o popísanie skutkových okolností z hlavného pojednávania v jednotlivých dňoch a ktoré nezodpovedajú jeho výpovedí z prípravného konania. Okresný súd nepostupoval správne, keď ustálil skutkový stav podľa výpovede poškodeného z prípravného konania, pretože jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní je rozporná s výpoveďou z prípravného konania. Pri odstraňovaní rozporov poškodený jednoznačne uvádzal, že obžalovaní W. E. a I. E. nepoužili voči nemu násilie, hrozbu bezprostredného násilia, nevyhrážali sa mu a nikdy mu nezobrali žiadnu vec, ani peniaze. Obžalovaní W. E. a I. E. za celú dobu vždy len stáli, nič nerobili a dokonca poškodený uviedol, že sa správali slušne a ponúkol ich aj pivom. Celé konanie popísal tak, že sa ho mal dopustiť obžalovaný S. P., teda on sa mu vyhrážal zabitím, on pýtal peniaze, jemu mal dať peniaze a on mu mal priložiť ku krku nôž. Majú zato, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že obžalovaní W. E. a I. E. sa dohodli s obžalovaným S. P. na tom, čo im je kladené za vinu. Nebol produkovaný žiadny objektívny dôkaz, ktorý by preukazoval takúto dohodu a takúto dohodu nie je možné vyvodiť ani z konania obžalovaných W. E. a I. E..

Obžalovaní W. E. a I. E. rozhodnutie okresného súdu považujú za nesprávne a navrhli, aby odvolací súd po prejednaní veci ich odvolaniu vyhovel.

V konečnom návrhu na verejnom zasadnutí prostredníctvom svojho obhajcu zároveň uviedli, že pokiaľ bude krajský súd vychádzať z toho, že sú naplnené všetky podmienky pre ustálenie skutkového stavu o vine tak, ako to ustálil okresný súd, navrhujú s prihliadnutím na výpoveď poškodeného použiť ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, pretože trest je vzhľadom na správanie sa obžalovaných neprimerane prísny.

Obžalovaný S. P. prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd nedocenil pri ukladaní trestu najmä fakt, že svojou výpoveďou usvedčil oboch obžalovaných. Má zato, že ide o tak významnú skutočnosť, ktorú bolo potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu ako dôvod hodný osobitného zreteľa a ktorý odôvodňuje dokonca aj mimoriadne zníženie trestu. Poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a má zato, že súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa môže páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom ak má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Myslí si, že v tomto prípade sú splnené podmienky na aplikáciu tejto právnej normy o to viac, že zrejme ho neminie ani ďalší trest, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený.

Z týchto dôvodov navrhol postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý výrok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a vo vzťahu k výroku o vine u všetkých obžalovaných a výroku o treste u obžalovaného S. P. dospel ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaných.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, o závere okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine u všetkých obžalovaných a vo vzťahu k obžalovanému S. P. aj vo vzťahu k výroku o treste, nemal žiadne pochybnosti a keďže sa so závermi okresného súdu v uvedenom rozsahu v celom rozsahu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že vo vzťahu k výroku o vine vykonal okresný súd rozsiahle dokazovanie, ktoré následne adekvátnym spôsobom vyhodnotil a v dôvodoch napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim a kvalifikovaným spôsobom odôvodnil s tým, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine sa v podstate dôsledne vysporiadal okresný súd aj s odvolacími námietkami obžalovaných W. E. a I. E. ako súčasťou ich obhajoby v priebehu hlavného pojednávania.

V rámci takto dôsledne vykonaného dokazovania sa okresný súd podrobne zaoberal aj s namietanými rozpormi vo výpovedi poškodeného X. N., ktoré následne správne a v súlade s vykonaným dokazovaním vyhodnotil aj v relevantných intenciách vyplývajúcich zo znaleckého posudku z odboru psychológie znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej. V tejto súvislosti krajský súd podotýka, že určité rozpory vyplývajúce z jeho výpovedí správne vyhodnotil okresný súd v prospech obžalovaných W. E. a I. E., čo sa v konečnom dôsledku odrazilo v zmene skutkovej vety, právnej vety a logicky aj v zmene právnej kvalifikácie u týchto obžalovaných vo vzťahu k trestnému činu lúpeže, keďže aj podľa názoru krajského súdu bolo po vykonanom dokazovaní preukázané, že oproti obžalobe prokurátora sa obžalovaná W. E. nedopustila skutku so zbraňou.

Pokiaľ ide o obžalovaného S. P., tento sa od začiatku konania k spáchaniu skutku priznal s tým, že jeho priznanie je v súlade aj s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

S námietkami obhajoby obžalovaných W. E. a I. E. k posúdeniu a ustáleniu právnej kvalifikácie ich konania, resp. s argumentáciou ich obhajoby, že ich konaním neboli naplnené pojmové znaky zločinu lúpeže sa okresný súd kvalifikovane a vyčerpávajúco vysporiadal a k samotnému odôvodneniu vyhodnotenia pojmových znakov tohto trestného činu, vrátane ustálenia formy priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. u obžalovaného Tomiho a formy nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák. u obžalovaných E. a E. súdom prvého stupňa v podstate nemá krajský súd čo dodať a doplniť.

Podrobné a dôsledné dokazovanie vykonal okresný súd aj vo vzťahu k výroku o treste a to u všetkých obžalovaných.

Pokiaľ ide o obžalovaného S. P. okresný súd správne zistil, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný s tým, že v prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol právoplatne uznaný vinným v trestnej veci Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/31/2016 rozsudkom zo dňa 31. 3. 2016 pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31. 3. 2016, z čoho je zároveň zrejmé, že trestnej činnosti v posudzovanej trestnej veci sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia v inej jeho trestnej veci, navyše pre skutok podobného charakteru s obdobným motívom.

Takto zistená skutočnosť je zároveň dôvodom, pre ktorý krajský súd nevyhovel odvolaniu tohto obžalovaného čo do výroku o treste a neakceptoval návrh obhajoby na aplikáciu § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal.

Krajskému súdu je známe stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj. 55/2016 zo dňa 27. 6. 2017 o možnosti mimoriadneho zníženia trestu analogicky podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v prípade priznania sa obžalovaného za ďalších v stanovisku uvedených podmienok a okolností, avšak práve vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život a skutočnosť, že tento obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia za obdobnú trestnú činnosť, neprichádzalo podľa názoru krajského súdu mimoriadne zníženie trestu do úvahy.

Tak, ako to v konečnom dôsledku správne vyhodnotil okresný súd priznanie sa obžalovaného zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Zároveň správne zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., t. j. že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., t. j. že už bol za trestný čin odsúdený.

Keďže v danom prípade došlo k odsúdeniu obžalovaného za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom spáchaným dvoma alebo viacerými skutkami, nepochybil okresný súd ani pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., t. j. zvýšením hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu tretinu. Samotné priznanie sa obžalovaného zohľadnil okresný súd v podstate tým, že prihliadol na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. a pri ukladaní trestu upustil od aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a že tomuto obžalovanému aj napriek tomu, že sa dopustil obdobnej trestnej činnosti a to v skúšobnej dobe uložil trest úplne na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

K inému názoru však dospel krajský súd vo vzťahu k obžalovaným W. E. a I. E..

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaná W. E. nebola súdne trestaná. Obžalovaný I. E. má jeden záznam v registri trestov z roku 2013, kedy bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na trest povinnej práce v trvaní 150 hodín, ktorý vykonal 4. 4. 2014 s tým, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Ako to už vyššie krajský súd uviedol, z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti a okolnosti konania oboch týchto obžalovaných, ktoré v konečnom dôsledku viedli k zmene právnej kvalifikácie oproti podanej obžalobe a k vyhodnoteniu ich konania v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Tr. zák.

Zohľadniac viac-menej pasívnu účasť oboch týchto obžalovaných na spáchaných skutkoch (čo však nespochybňuje ustálenú právnu kvalifikáciu ich konania) a ich predchádzajúce životy, dospel krajský súd oproti názoru okresného súdu k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere siedmich rokov, teda v rovnakej výmere ako obžalovanému S. P., by bolo pre oboch týchto obžalovaných neprimerane prísne, čo v konečnom dôsledku viedlo krajský súd popri zákonnej aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. aj k použitiu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Preto krajský súd zrušil vo vzťahu k týmto obžalovaným napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol o uložení nepodmienečných trestov odňatia slobody vo výmere troch rokov. Takto uložený trest spĺňa, podľa názoru krajského súdu zohľadniac osoby oboch týchto obžalovaných a okolností prípadu preukázané vykonaným dokazovaním všetky náležitosti účelu trestu z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Nakoľko všetci obžalovaní neboli pred spáchaním vyššie uvedených skutkov vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ich zaradenie na výkon uložených trestov odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Nezistiac žiadne pochybnosti ani vo výroku o náhrade spôsobenej škody, rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.