Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-103-2020.pdf
PDF · 126.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/103/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Antares Slovakia s.r.o., Hurbanova 42, 911 01 Trenčín, IČO: 36 334 944, zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Vlasák s.r.o. skrátený názov AK Mgr. Karol Vlasák s.r.o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 52 683 729, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 116.965,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/51/2012-216 zo dňa 18.07.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/51/2012-216 zo dňa 18.07.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 116.965,53 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške, zo súm a v lehotách uvedených v rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 35 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, 2, § 265, § 266 ods. 1, 2, 3, 4, § 642, § 644, § 645, § 646, § 650, § 652, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 2 ods. 3 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu najskôr sumu 69.529,88 eur s príslušenstvom, a po pripustení zmeny petitu súdom sumu 116.965,53 eur s príslušenstvom, dôvodiac, že so žalovaným ako poistiteľom uzatvoril žalobca ako sprostredkovateľ dňa 31.03.2000 Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení prílohy č. 1 a dodatku č. 2 (ďalej aj „zmluva“). Žalobca zastával názor, že podľa obsahu zmluvy došlo v tomto prípade k uzavretiu zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. OBZ. Predmetom zmluvy podľa jej čl. I je povinnosť žalobcu ako sprostredkovateľa sprostredkovať uzatváranie poistných zmlúv medzi žalovaným ako poistiteľom a poisteným, ktorým môže byť právnická alebo fyzická osoba s poistným záujmom. Rozsah poistných produktov, resp. druhy poistenia, ktoré bol žalobca v nadväznosti na čl. I ods. 2 zmluvy oprávnený na základe predmetnej zmluvy sprostredkovávať, vyplýval z prílohy č. 1 Sadzby
provízií pre neživotné poistenie. Za činnosť žalobcu dohodnutú v predmete zmluvy vznikol žalobcovi v zmysle čl. X ods. 1 zmluvy nárok na províziu za dojednané poistné zmluvy, ale až po zaplatení príslušnej splátky poistného, pričom konkrétna výška provízie bola dohodnutá v prílohe č. 1. V súlade s dohodnutými podmienkami zmluvy bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi províziu zo zaplateného poistného do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené s tým, že ak poistený klient platí poistné v splátkach, prináleží žalobcovi ako sprostredkovateľovi provízia vždy v pomernej časti príslušnej splátky. Dňa 03.01.2004 strany uzatvorili Dodatok č. 7 k zmluve, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobcovi mimoriadnu províziu v závislosti od výšky poistného kmeňa, ktorá provízia sa pohybovala v rozpätí 1 - 5 % k dohodnutej základnej provízii s tým, že bude splatná do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roku 2004. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o vzťah upravovaný ako obchodné zastúpenie, termín splatnosti v dodatku č. 7 považoval za neplatne dohodnutý, a provízie mal žalovaný vyplácať v zmysle § 660 ods. 3 OBZ. Dňa 02.01.2007 strany uzatvorili Prísľub výšky provízie za rok 2007 platný na dobu neurčitú, ktorým sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobcovi dodatkovú províziu v závislosti od sprostredkovaného celkového ročného poistenia v rozpätí 3 - 7 % k dohodnutej základnej provízii. V roku 2010 vystavil žalovaný žalobcovi ďalší prísľub, v ktorom sa žalovaný zaviazal počnúc rokom 2010 vyplácať žalobcovi provízie vo výške 18 %. Uvedenými prísľubmi a dodatkom sa žalovaný snažil o motiváciu žalobcu spolupracovať so žalovaným. Preto novým prísľubom neodvolal predchádzajúce prísľuby, ale novými prísľubmi kumuloval výšku provízií. Žalobca riadne vykonával pre žalovaného sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv medzi žalovaným ako poistiteľom a poistenými, ktoré poistné zmluvy žalovaný i riadne uzavrel, a z ktorých zmlúv bolo plnené dohodnuté poistné zo strany poistených na účet žalovaného. Za obdobie od uzavretia predmetnej zmluvy až do podania tejto žaloby sprostredkoval žalobca pre žalovaného zmluvy s poistníkmi v zmysle zoznamu priloženého k žalobe. Napriek tomu žalovaný nevyplatil žalobcovi z ním uzavretých zmlúv dohodnuté provízie, a to ani dohodnuté základné provízie ani zvýšené provízie, ku ktorých zaplateniu sa zaviazal dodatkom č. 7 zo dňa 03.01.2004 a prísľubmi zo dňa 02.01.2007 a 04.08.2010. Tým sa dostal žalovaný do omeškania s vyplatením provízií žalobcovi. Dlh žalovaného vo forme nevyplatených provízií predstavoval sumu 69.529,78 eur a následne sumu 116.965,53 eur. Príslušenstvom takto vzniknutej pohľadávky voči žalovanému sú úroky z omeškania, špecifikované v prílohe k žalobe. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesporoval, že so žalobcom dňa 31.03.2000 uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení prílohy č. 1 a dodatku č. 2, ktorá je platná a účinná. Mal za to, že obsahom zmluvy je sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve, a nemôže ísť o zmluvu o obchodnom zastúpení. V ďalšom podaní žalovaný uviedol, že nárok žalobcu rozporuje aj z dôvodu, že dňa 01.12.2014 uzatvoril so žalobcom a spoločnosťou Respect Slovakia s.r.o., IČO: 34 107 061 Dohodu o ukončení zmluvného vzťahu o prevode práv a povinností. V zmysle čl. III ods. 3 dohody strany dojednali, že žalovaný je oprávnený započítať si voči novému sprostredkovateľovi akékoľvek svoje pohľadávky, ktoré má, resp. jej vzniknú voči žalobcovi ako pôvodnému sprostredkovateľovi. Žalobca ako pôvodný sprostredkovateľ prehlásil, že voči žalovanému ako poisťovni nemá žiadne pohľadávky (resp. sa ich podpisom dohody vzdáva) a nebude si uplatňovať odo dňa účinnosti dohody akýkoľvek nárok na výplatu prvej, resp. následnej provízie z poistných zmlúv. Žalovaný dovodil z uvedeného, že žalobcovi vzdaním sa pohľadávok zanikol údajný nárok uplatnený voči žalovanému, a preto je potrebné žalobu žalobcu zamietnuť. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 09.10.2015 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 116.965,53 eur s príslušenstvom. Súd uznesením č.k. 26Cb/51/2012-124 zo dňa 14.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2017, pripustil zmenu petitu žaloby v súlade s návrhom žalobcu. Uznesením č.k. 26Cb/51/2012-146 zo dňa 14.07.2017 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Antares Risk s.r.o., Hurbanova 42, 911 01 Trenčín, IČO: 36 312 037, vstúpil ako nový žalobca Antares Slovakia s.r.o., Hurbanova 42, 911 01 Trenčín, IČO: 36 334 944, a to na základe postúpenia pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorenou dňa 27.11.2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.11.2017. Uznesením č.k. 26Cb/51/2012-73 zo dňa 25.09.2017 prerušil súd konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/364/2008. Uznesením č.k. 26Cb/51/2013-202 zo dňa 30.05.2019 súd rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní. Súd dal do pozornosti, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/364/2008-452 zo dňa 26.05.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/295/2016-483 zo dňa 26.04.2017 rozhodol súd v skutkovo analogickej a právne totožnej veci, keď predmetom konania
bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie provízií podľa zmluvy o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení dodatkov a podľa prísľubu za obdobie od 01.07.2006 do 30.09.2008 tak, že žalobcovi nárok na provízie v celej uplatnenej výške priznal a žalobu zamietol len v časti príslušenstva, keď mal za to, že úrok z omeškania je potrebné priznať nie od 15. dňa v mesiaci, ale od 16. dňa v mesiaci, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený na odvolanie žalovaného odvolacím súdom. Dovolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Obdo/5/2019 zo dňa 26.02.2019 odmietol. Súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia provízie tvrdiac, že mu na províziu vznikol nárok podľa zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi stranami. Žalobca vykonával pre žalovaného v súlade so zmluvou o sprostredkovaní, sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv medzi žalovaným ako poistiteľom a poistenými. Žalovaný žalobcovi nevyplatil základnú ani zvýšenú províziu zo zmlúv uzatvorených medzi klientom žalobcu a žalovaným. Žalobca špecifikoval poistné zmluvy, klientov ako aj časové obdobie, v ktorom mu nárok na províziu vznikol a nakoniec výšku provízie uplatnené touto žalobou tak, ako je uvedené v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný nevyplatenie provízií podľa sprostredkovateľskej zmluvy odôvodňoval tým, že hoci bolo uzatvorenie poistných zmlúv sprostredkované žalobcom, následne poistení splnomocnili k správe poistnej zmluvy iného sprostredkovateľa a po predložení splnomocnenia iným sprostredkovateľom zaniká žalobcovi v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy nárok na províziu z plnenia poistného prijatého žalovaným od týchto poistených. Žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že žalobca sa v obsahu Dohody o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností uzatvorenej dňa 01.12.2014 vzdal svojich nárokov voči žalovanému. Vo vzťahu k výške nároku žalovaný uviedol, že tento sporuje len v súvislosti s absenciou právneho základu nároku ako takého, teda z dôvodu, že právny základ žalobcom uplatneného nároku na vyplatenie provízií nie je daný práve z dôvodov namietaných skutočností; v iných súvislostiach sa k výške nároku žalovaný nevyjadril. V konaní neurobili strany sporným uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy, jej dodatkov a prísľubov a ani tú skutočnosť, že žalobca v priebehu trvania sprostredkovateľskej zmluvy skutočne sprostredkoval pre žalovaného uzavretie poistných zmlúv s poistenými tak, ako sú tieto konkretizované v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a žalovaný nesporoval ani prijatie poistného plnenia z poistných zmlúv sprostredkovaných žalobcom a špecifikovaných v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku vo finančných objemoch a v období, tak ako uviedol žalobca. Žalobca si uplatnil provízie z objemu poistného zaplateného poistenými z ním sprostredkovaných poistných zmlúv za obdobie od marca 2008 do decembra 2014, ktoré nároky sa stali splatnými vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca. Medzi stranami zostal sporným výlučne výklad obsahu uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy v súvislosti so žalovaným tvrdeným zánikom nároku na províziu pri splnomocnení osoby odlišnej od žalobcu na správu poistnej zmluvy a súčasne namietaný zánik nároku žalobcu vzdaním sa práva podľa dohody o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností. Súd dal do pozornosti, že v uznesení č.k. 33Cb/364/2008-395 (pozn. správne malo byť uvedené č.k. 3Cob/102/2013-395) zo dňa 12.11.2014 uskutočnil Krajský súd v Bratislave výklad obsahu zmluvy o sprostredkovaní, a to v súvislosti s obranou žalovaného o zániku nároku žalobcu na províziu v prípadoch, keď poistený splnomocní na správu poistnej zmluvy počas jej trvania iného sprostredkovateľa. Od záverov krajského súdu, ktoré vyplynuli z výkladu obsahu zmluvy o sprostredkovaní, nemal súd dôvod sa odchýliť, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/5/2019, ktorým tento dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2017 č.k. 3Cob/295/2016-483, v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2018 č.k. 3Cob/295/2016-535 odmietol. Vychádzajúc z čl. IV ods. 8 a 10 a s poukazom na čl. I sprostredkovateľskej zmluvy, označený ako „predmet zmluvy“ nepochybne podľa súdu druhej inštancie vyplýva, že predmetom zmluvy je sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, pričom z ods. 8 čl. IV žalobcovi vyplýva len povinnosť neodkladne odovzdať poistiteľovi všetky požiadavky klienta týkajúce sa už uzatvoreného poistenia a pri vzniku škody je v zmysle ods. 10 citovaného článku povinný spolupracovať s poistiteľom pri zisťovaní rozsahu poistiteľa plniť v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom správou poistenia v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 95/2002 Z. z., na ktorý poukazuje § 2 písm. a), bod III z. č. 340/2005 Z. z., je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu poistných zmlúv zahrňujúci i činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciu, evidenciu platenia poistného a jeho zúčtovanie, evidenciu zmien v poistení až po zánik poistnej zmluvy. Zákon č. 340/2005 Z. z., podľa ktorého súčasťou sprostredkovania poistenia je spolupráca pri správe poistenia nadobudol účinnosť až 01.09.2005, a stranami bola zmluva o sprostredkovaní uzatvorená 31.03.2000. Pre výklad ustanovení zmluvy o sprostredkovaní nemožno použiť predpis, ktorý v čase jej uzatvorenia nebol prijatý. Sprostredkovateľská zmluva teda nemohla v čase jej uzatvorenia riešiť následné zákonné úpravy. V § 12b ods. 1 z. č. 24/1991 Zb. účinného v čase
uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy, bola sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve definovaná ako činnosť zameraná na uzavretie poistnej zmluvy a poskytovanie odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva, teda spolupráca pri správe poistenia nebola zahrnutá do sprostredkovateľskej činnosti podľa z. č. 24/1991 Zb. tak, ako to je v z. č. 340/2005 Z. z.. Naviac z obsahu sprostredkovateľskej zmluvy nevyplýva, že vyplatenie provízie patrí tomu sprostredkovateľovi, ktorý má aktuálne udelenú od klienta plnú moc. Z čl. IV ods. 11 zmluvy o sprostredkovaní vyplýva iba povinnosť žalobcu ako sprostredkovateľa ihneď oznámiť poistiteľovi zrušenie plnej moci udelenej na zastupovanie klientovi. Skutočnosť, že provízia patrí len tomu, kto má aktuálne plnú moc nevyplýva ani z čl. X ods. 6 zmluvy o sprostredkovaní, ktorý túto otázku vôbec nerieši a upravuje odlišný prípad, keď je klient u poistiteľa už poistený a sprostredkovateľ získa plnú moc od klienta, pričom dôjde k zmene poistenia s nárazom poistného. V priebehu konania neboli tvrdené žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by sa dal usúdiť zánik nároku žalobcu voči žalovanému na vyplatenie provízie z poistného iným spôsobom, resp. žalovaný nepreukázal iným spôsobom ako poukazom na zmluvné dojednania sprostredkovateľskej zmluvy, existenciu takej dohody medzi stranami, ktorá by podmieňovala nárok na províziu platnou plnou mocou. Žalobca vykonával svoju činnosť na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, a nie s klientom (poisteným). Ak klient (poistený) prejavil vôľu, aby niekto iný v spolupráci s poisťovňou vykonával správu jeho poistných zmlúv a poisťovňa sa to rozhodla akceptovať, nemôže to podľa súdu mať dopad na existenciu nároku žalobcu na provízie z poistného, pretože takúto dohodu ani podobnú sprostredkovateľská zmluva neobsahuje. Tiež nie je možné prostredníctvom plnomocenstva určiť tú osobu, ktorá je od určitého okamihu sprostredkovateľom niekoľko rokov platnej zmluvy. Aj keby takáto obchodná prax bola zavedená, čo však v konaní nebolo preukázané, nemohol by ju súd z dôvodu rozporu tejto zvyklosti so zmluvou a so zákonom aprobovať. Vo vzťahu k námietke žalovaného o vzdaní sa práva na provízie žalobcom v obsahu dohody o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností súd uviedol, že v zmysle čl. I ods. 2 dohody sa zverenie poistných zmlúv do starostlivosti nového sprostredkovateľa týka výlučne tých poistných zmlúv, pri ktorých žalovaný ako poisťovňa vedie žalobcu vo svojom informačnom systéme ako sprostredkovateľa poistenia, ktorému v zmysle zmluvy o sprostredkovaní prináleží za tú-ktorú poistnú zmluvu provízia. Žalovaný po celú dobu konania vedeného na súde pod sp. zn. 33Cb/364/2008 ako aj tohto konania tvrdí, že žalobcovi provízia za poistné z poistných zmlúv tvoriacich predmet tohto konania nepatrí. V tomto kontexte nie je možné vymedzenie okruhu poistných zmlúv, ktorých sa dohoda týka, ktoré teda prechádzajú do starostlivosti nového sprostredkovateľa, chápať a vyložiť inak ako tak, že ide o tie zmluvy, ktoré nie sú predmetom tohto konania, teda inými slovami, tie poistné zmluvy, z ktorých si žalobca uplatňuje svoje nároky na províziu v tomto konaní, netvoria predmet dohody, a preto vyhlásenie žalobcu o vzdaní sa nárokov z nich sa netýka nárokov uplatnených v tomto konaní. Bez ohľadu na vymedzenie okruhu poistných zmlúv tak, ako bolo toto uskutočnené v čl. I ods. 2 dohody súd uviedol, že námietka žalovaného o vzdaní sa nároku na provízie žalobcom by nebola úspešná aj preto, lebo právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 27.11.2014 postúpil svoje pohľadávky uplatnené v tomto konaní na terajšieho žalobcu. Súd prisvedčil argumentácii žalobcu, že ak bola zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 27.11.2014, nemohol sa právny predchodca žalobcu neskoršie dohodou zo dňa 01.12.2014 vzdať svojich pohľadávok voči žalovanému, nakoľko nároky z tejto pohľadávky už boli prevedené na Antares Slovakia s.r.o., takéto vzdanie sa nárokov, ktorých nebol veriteľom by bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu neúčinné. Zmluva o postúpení pohľadávky založila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, pričom súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je jasne, určite a zrozumiteľne formulovaná a nezistil žiadne jej nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru o existencii právneho základu žalobcom uplatneného nároku. Žalovaný výšku žalobcom uplatneného nároku právne účinne nesporoval, keď nesporoval sprostredkovanie uzatvorenia poistných zmlúv špecifikovaných žalobcom, nesporné boli medzi stranami objemy v jednotlivých časových úsekoch zaplateného poistného zo žalobcom sprostredkovaných poistných zmlúv, žalovaný nenamietal výšku sadzby provízie, z ktorej vychádzal žalobca pri konkretizácii nárokov na vyplatenie provízie uplatnených v tomto konaní a nesporoval ani splatnosť provízie. Na základe uvedeného sa súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal výškou žalobcom uplatneného nároku, keď žalovaný túto namietal len s poukazom na absenciu právneho základu nároku. Súd teda priznal žalobcovi ním uplatnený nárok (po pripustení zmeny žaloby rozšírením) v celej výške spolu s príslušenstvom tak, ako si toto vyčíslil žalobca.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd sa nesprávne vysporiadal s argumentáciou žalovaného, a to najmä ohľadom vyplácania provízií na základe dodatku č. 7 k Zmluve. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa duplicity uplatňovaných nárokov jednak na základe Dodatku č. 7 k Zmluve, tak aj na základe Prísľubu výšky provízie pre rok 2007. Žalovaný pri tom dôvodil, že „uplatnenie nároku na tieto cieľové odmeny tak z Dodatku č. 7 ako aj Prísľubu považujeme za nesprávne a duplicitné. Dodatok č. 7 ako aj Prísľub mali rovnaký cieľ a síce podporiť činnosť navrhovateľa pri sprostredkovávaní poistných zmlúv pre odporcu, a to tým, že mimo provízie v zmysle ZoS má navrhovateľ v prípade dosiahnutia určených limitov (výšky poistného kmeňa) nárok aj na mimoriadnu/dodatkovú províziu. V danom prípade nerozhoduje pojem použitý v jednotlivých dokumentoch tzn. mimoriadna, resp. dodatková provízia, ale predovšetkým úmysel zmluvných strán ako aj ich následné správanie sa vo vzťahu k týmto dvom dokumentom. K uvedenému je potrebné, aby odporca súdu vysvetlil postupy pri prijímaní takýchto stimulačných opatrení, ktoré slúžia predovšetkým cieľu zvýšiť predaj jeho produktov a aj predstavujú akúsi formu poďakovania sa sprostredkovateľovi za jeho prínos pre poisťovňu. Rovnako to je aj v prípade navrhovateľa. Pri stanovení cieľových odmien (mimoriadnej/dodatkovej provízie) sa vychádza z akejsi postupnej gradácie a síce znamená to, že najprv je sprostredkovateľovi nastavovaný limit poistného kmeňa ako aj dodatkovej/mimoriadnej provízie na nižšej úrovni - v prípade dodatku č. 7 bol základný level tejto provízie stanovený tak, že v prípade, ak kmeň navrhovateľa dosiahne výšku od 30 do 40 mil. Sk, navrhovateľ bude mať nárok na províziu vo výške 1,0 % z uhradeného poistného. Následne bol rovnako v roku 2004 a síce 14.09.2004 s navrhovateľom uzavretý Prísľub výšky provízie na rok 2004, kde bol základný level stanovený nižšie a síce na úrovni poistného kmeňa do 20 mil. Sk, prináležala navrhovateľovi provízia vo výške 1,0 % z uhradeného poistného. Následne boli podobné prísľuby spracované v rokoch 2006 a 2007, pričom v týchto došlo k navýšeniu tak základného levelu ako aj výšky odmeny za výšku kmeňa, ktorý už dosiahol ako aj stimulovaný k tvorbe ďalšieho. Preto treba tak dodatok č. 7 ako aj nasledujúce prísľuby chápať presne v tomto kontexte. O uvedenej skutočnosti svedčí najmä fakt, že navrhovateľ si až do zmeny petitu návrhu cieľové odmeny z titulu Dodatku č. 7 vôbec neuplatňoval.“ Bez ohľadu na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že žaloba je nedôvodná čo do samotného právneho základu, pričom v tejto otázke súd vec nesprávne právne posúdil, keďže ignoroval príslušné obchodné zvyklosti, ktoré sú/boli v odvetví zaužívané a aj boli v konaní zo strany žalovaného riadne preukázané. Žalovaný mal za to, že súdu dostatočne preukázal, že predmetom Zmluvy bolo sprostredkovanie poistenia na základe plnej moci klienta, pričom žalobca pre žalovaného (ako aj klienta) vykonával tak činnosti uvedené v čl. II ods. 4 Zmluvy ako aj činnosti predpokladané po uzavretí Zmluvy prijatou legislatívou. Vôľou strán sporu teda bolo, aby žalobca za vyplácanú províziu vykonával tak činnosti uvedené v Zmluve ako aj platnej legislatíve. Skutočnosť, že provízia za poistnú zmluvu patrí tomu sprostredkovateľovi, ktorý pre klienta vykonáva činnosť v zmysle čl. I ods. 1 v spojení s čl. II ods. 4 Zmluvy a v zmysle platnej legislatívy v oblasti sprostredkovateľskej činnosti sa stala obchodnou zvyklosťou. Uvedeného si musel byť vedomý aj žalobca, keďže jedine takýmto spôsobom je naňho vyvíjaný akýsi obchodný tlak, že v prípade, ak pre svojich klientov predmetnú činnosť vykonávať nebude, jeho klienti si nájdu iného sprostredkovateľa poistenia, ktorému udelia plnú moc (k čomu aj došlo) a ktorý mu v konečnom dôsledku poistnú zmluvu (klienta) ako aj províziu za ňu v dôsledku svojej aktivity (a pasivity Žalobcu) „ukradne“. Uvedený mechanizmus je opäť len logickou snahou žalovaného o príslušnú motiváciu sprostredkovateľov vykonávať svoju činnosť riadne nie len do momentu uzavretia tej-ktorej poistnej zmluvy, ale aj počas jej ďalšieho trvania. Pokiaľ žalobca takúto činnosť nevykonával a došlo zo strany klientov k odvolaniu plnomocenstiev, vo svetle už spomínanej obchodnej zvyklosti mu zanikol nárok aj na ďalšie vyplácanie provízií z príslušných zmlúv, čo je zároveň v súlade so zásadou proporcionality a primeranosti. S ohľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.10.2019. Poukázal na to, že žalovaný v priebehu celého konania nerozporoval výšku nároku, a samotný nárok, čo do právneho základu, v podstate poprel až na pojednávaní do zápisnice zo dňa 20.06.2019. Pokiaľ žalovaný až vo svojom odvolaní argumentuje poukazom na Dodatok č. 7 a Prísľub, resp. spochybňuje ich aplikovateľnosť v predmetnom zmluvnom vzťahu, žalobca poukázal na § 366 CSP, z ktorého vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za naplnenia podmienok pod písm. a) až d) uvedeného ustanovenia, ktoré v danom prípade naplnené neboli. Zdôraznil, že žalovaný v priebehu prvoinštančného
konania v rámci procesnej obrany v zmysle § 149 CSP nepredložil žiadne dôkazy ani návrhy na ich vykonanie, ani nemal námietky k dôkazom, ktoré žalobca predložil k žalobe. Súd preto rozhodol tak, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku, pričom vzal do úvahy aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorých skutkové a právne okolnosti s výnimkou obdobia uplatnených provízií, boli a sú totožné. K argumentácii žalovaného k údajnej duplicite nároku jednak na základe dodatku č. 7 k Zmluve, tak aj na základe Prísľubu provízie pre rok 2007, ktorú argumentáciu v priebehu prvoinštančného konania v rámci procesnej obrany neuviedol, žalobca uviedol, že riadne uzavrel so žalovaným dňa 31.03.2000 Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení Prílohy č. 1 a Dodatku č. 2. Dňa 03.01.2004 žalobca uzatvoril so žalovaným Dodatok č. 7 k Zmluve, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobcovi mimoriadnu províziu v závislosti od výšky poistného kmeňa, ktorá provízia sa pohybovala v rozpätí 1 až 5 % k dohodnutej základnej provízii s tým, že bude splatná do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roku 2004. Ďalej žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 02.01.2007 Prísľub výšky provízie za rok 2007 platný na dobu neurčitú, ktorým sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobcovi dodatkovú províziu v závislosti od sprostredkovaného celkového ročného poistenia v rozpätí 3 až 7 % k dohodnutej základnej provízii. V roku 2010 žalovaný žalobcovi vystavil ďalší prísľub, v ktorom sa žalovaný zaviazal počnúc rokom 2010 vyplácať mu provízie vo výške 18 %. Uvedenými prísľubmi a dodatkom sa žalovaný snažil o motiváciu žalobcu spolupracovať so žalovaným. To bol dôvod, prečo po podpise nových prísľubov neodvolal predchádzajúce prísľuby a kumuloval novými prísľubmi výšku provízií. Žalobca plnil po podpise uvedených dokumentov riadne všetky svoje povinnosti s tým, že všetky tieto dokumenty boli riadne platné a účinné ako súčasť poistnej zmluvy, ktorá bola platná a účinná aj v čase podania žaloby, čo potvrdil i samotný žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.8.2012. Žalobca mal preto za to, že si riadne plnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o sprostredkovaní a žalovanému zo žalobcom sprostredkovaných zmlúv plynulo plnenie od poistených osôb. Pokiaľ mu žalovaný odmietol plniť provízie z plnení prijatých na základe žalobcom sprostredkovaných zmlúv z dôvodu, že v priebehu účinnosti poistných zmlúv došlo zo strany poistencov k vystaveniu splnomocnenia pre iné osoby, resp. žalobcovi z tohto dôvodu začal odúčtovávať provízie, žalobca uviedol, že takéto právo žalovanému voči žalobcovi vzniknúť nemohlo a ani nevzniklo. Mal za to, že zdôvodnenie žalovaného, že žalobcovi nevyplácal provízie preto, lebo mu boli splnomocnenia odvolané a udelené inému sprostredkovateľovi, nie je v súlade so zákonom, nakoľko splnomocnenia sa stali bezpredmetnými účinnosťou zákona č. 340/2005 Z. z. od 01.05.2005. V konečnom dôsledku o irelevantnosti splnomocnení na povinnosť žalovaného vyplácať žalobcovi provízie z ním uzavretých a účinných poistných zmlúv sa už vyslovil v dvoch prípadoch odvolací súd. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.
4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 26Cb/51/2012-216 zo dňa 18.07.2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/51/2012-216 zo dňa 18.07.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
9. Predmetom konania (po pripustení zmeny žaloby rozšírením) je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie provízií z objemu poistného zaplateného poistenými zo žalobcom sprostredkovaných poistných zmlúv, za obdobie od marca 2008 do decembra 2014 v sume 116.965,53 eur s príslušenstvom z titulu uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní č. 101FD14 zo dňa 31.3.2000, ktoré nároky sa stali splatnými vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca a ktoré žalovaný žalobcovi nevyplatil. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a odvolaním napadol rozsudok zo dňa 18.07.2019, namietajúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
10. Súd rozsudok odôvodnil okrem iného poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v právne totožnej a skutkovo analogickej veci, ako tvorí predmet tohto konania, rozhodol svojím najskôr zrušujúcim uznesením č.k. 3Cob/102/2013-395 zo dňa 12.11.2014 a nakoniec potvrdzujúcim rozsudkom č.k. 3Cob/295/2016-483 zo dňa 26.04.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 3Cob/295/2016-535 zo dňa 31.07.2018 tak, že žalobcovi priznal nárok na provízie z poistných zmlúv ním sprostredkovaných, tvoriacich predmet tohto konania, pričom odchylne od tohto konania boli prejednávané žalobcom uplatnené nároky na provízie za iné, predchádzajúce časové obdobie. V uznesení č.k. 3Cob/102/2013-395 zo dňa 12.11.2014 pritom Krajský súd v Bratislave uskutočnil výklad obsahu zmluvy o sprostredkovaní, a to v súvislosti s obranou žalovaného o zániku nároku žalobcu na províziu v prípadoch, keď poistený splnomocní na správu poistnej zmluvy počas jej trvania iného sprostredkovateľa. Od záverov Krajského súdu v Bratislave, ktoré vyplynuli z výkladu obsahu zmluvy o sprostredkovaní, nemal súd dôvod sa odchýliť, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/5/2019, ktorým tento dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/295/2016-483 zo dňa 26.04.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 3Cob/295/2016-535 zo dňa 31.07.2018, odmietol.
11. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa duplicity uplatňovaných nárokov jednak na základe Dodatku č. 7 k Zmluve, tak aj na základe Prísľubu výšky provízie pre rok 2007. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť konštatovanú súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, a síce, že vo vzťahu k výške nároku žalovaný uviedol, že tento sporuje len v súvislosti s absenciou právneho základu nároku ako takého, teda z dôvodu, že právny základ žalobcom uplatneného nároku na vyplatenie provízií nie je daný práve z dôvodov namietaných skutočností; v iných súvislostiach sa k výške nároku žalovaný nevyjadril. Medzi stranami zostal sporným výlučne výklad obsahu uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy v súvislosti so žalovaným tvrdeným zánikom nároku na províziu pri splnomocnení osoby odlišnej od žalobcu na správu poistnej zmluvy a súčasne namietaný zánik nároku žalobcu vzdaním sa práva podľa dohody o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu prisvedčil námietke žalobcu, že žalovaný uvedenú argumentáciu v priebehu prvoinštančného konania neuviedol, preto sa súd s takouto argumentáciou žalovaného ani vysporiadať nemohol. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na čl. 8 CSP, § 153 CSP v spojení s § 366 CSP. Žalovaný mohol uvedené skutočnosti namietať už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré by boli prípustné v zmysle § 366 CSP, preto na ne odvolací súd neprihliadal.
12. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že žaloba je nedôvodná čo do samotného právneho základu, pričom v tejto otázke súd vec nesprávne právne posúdil, keďže ignoroval príslušné obchodné zvyklosti, ktoré sú/boli v odvetví zaužívané a aj boli v konaní zo strany žalovaného riadne preukázané. Skutočnosť, že provízia za poistnú zmluvu patrí tomu sprostredkovateľovi, ktorý pre klienta vykonáva činnosť v zmysle čl. I ods. 1 v spojení s čl. II ods. 4 Zmluvy a v zmysle platnej legislatívy v oblasti sprostredkovateľskej činnosti sa podľa názoru žalovaného stala obchodnou zvyklosťou. Mal za to, že pokiaľ žalobca takúto činnosť nevykonával a došlo zo strany klientov k odvolaniu plnomocenstiev, vo svetle tejto obchodnej zvyklosti mu zanikol nárok aj na ďalšie vyplácanie provízií z príslušných zmlúv, čo je zároveň v súlade so zásadou proporcionality a primeranosti. Odvolací súd uvedenú argumentáciu považuje za nedôvodnú a stotožnil sa s právnym názorom súdu, že z obsahu sprostredkovateľskej zmluvy nevyplýva, že vyplatenie provízie patrí tomu sprostredkovateľovi, ktorý má aktuálne udelenú od klienta plnú moc. Žalovaný pritom nepreukázal iným spôsobom ako poukazom na zmluvné dojednania sprostredkovateľskej zmluvy, existenciu takej dohody medzi stranami, ktorá by podmieňovala nárok na províziu platnou plnou mocou. Žalobca vykonával svoju činnosť na základe sprostredkovateľskej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným, a nie s klientom (poisteným). Ak klient (poistený) prejavil vôľu, aby niekto iný v spolupráci s poisťovňou vykonával správu jeho poistných zmlúv a poisťovňa sa to rozhodla akceptovať, nemôže to mať dopad na existenciu nároku žalobcu na provízie z poistného, pretože takúto dohodu ani podobnú sprostredkovateľská zmluva neobsahuje. Tiež nie je možné prostredníctvom plnomocenstva určiť tú osobu, ktorá je od určitého okamihu sprostredkovateľom niekoľko rokov platnej zmluvy. Aj keby takáto obchodná prax bola zavedená, čo však v konaní nebolo preukázané, nemohol by ju súd z dôvodu rozporu tejto zvyklosti so zmluvou a so zákonom aprobovať. Súd zároveň správne vyhodnotil nedôvodnosť námietky žalovaného ohľadne údajného vzdania sa práva na provízie žalobcom v obsahu Dohody o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností uzatvorenej dňa 01.12.2014. Žalovaný uvedený záver súdu v odvolaní osobitne nenamietal, a odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
13. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
14. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
15. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/51/2012-216 zo dňa 18.07.2019 potvrdil v zmysle § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).