Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sa/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobcu: X.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Slavomír Bachynec, advokát, so sídlom XXX XX V. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozem. spol., so sídlom Podbiel 470, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, právne zastúpeného: Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4-2019/023292-2/CHO zo dňa 26.06.2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor, rozhodnutím č. OU-NO-PLO-2019/001417 zo dňa 15.03.2019 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že v období od 10.10.2017 do 19.10.2017 opakovane neoprávnene použil lesný pozemok evidovaný na parcele registra „E“ č. 2873 v k. ú. V., ktorá je súčasťou parcely registra „C“ č. 1095 v k. ú. V. a ktorá je podľa platného programu starostlivosti o lesy zaradená do jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „dielec“) č. 252 na Lesnom celku Trstená tým, že na ploche o dĺžke cca 60 m a šírke od 4 do 6 metrov (cca 300 m2) vyššie uvedeného lesného pozemku uskladňoval drevnú hmotu, čím došlo k porušeniu § 31 ods. 2 zákona o lesoch a k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch, za čo mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch v spojení s § 63 ods. 5 zákona o lesoch uložil pokutu vo výške 500,- Eur. V odôvodnení poukázal na postúpenie spisového materiálu ČVS: ORP-771/TV-DK-2017 Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne na prejednanie priestupku podľa zákona o lesoch. Okresný úrad Námestovo (ďalej aj len správny orgán prvého stupňa) vykonal viacero úkonov, pričom vychádzal najmä zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného V. S., zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 20.10.2017, zápisnice o výsluchu svedkov X.. Q. O., Q. J. a V. S. a z uznesenia OO PZ Tvrdošín v uvedenej veci zo dňa 13.03.2017. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že parcela registra „E“ č. 2873 je súčasťou parcely registra „C“ č. 1095, ktorá je lesným pozemkom a podľa platného programu starostlivosti o lesy je zaradená do dielca č. 252, ktorého obhospodarovateľom je Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel (ďalej len SBÚ Podbiel), a lesný pozemok - parcela registra „E“ č. 2873 je spoločnou nehnuteľnosťou podľa o pozemkových spoločenstvách. Po vyhodnotení týchto podkladov správny orgán prvého stupňa vyhotovil správu o výsledku objasňovania priestupku. V zmysle zákona o správnom konaní následne oznámil účastníkom konania začatie priestupkového konania. Po zamietnutí námietky predpojatosti vznesenej žalobcom správny orgán prvého stupňa nariadil ústne pojednávanie

priestupku na deň 23.01.2019, na ktorom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť vážnymi pracovnými dôvodmi. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý, a preto sa ústne konanie uskutočnilo bez prítomnosti obvineného - žalobcu.

2. Správny orgán prvého stupňa pri preukázaní, že uskladňovanie dreva na parcele č. 2873 je priestupkom, vychádzal z výpovede svedka S., ktorý v zápisnici na OO PZ Tvrdošín dňa 20.10.2017 uviedol, že vykonáva funkciu predsedu SBU Podbiel, pričom asi pred 10 dňami zistil, že Q. J. vykonáva ťažbu dreva na súkromných pozemkoch a vyťažené drevo uskladňuje na pozemkoch urbáru pri potoku, čím bol poškodený ochranný porast č. 252 a parcela č. 2872. Následne pri ústnom pojednávaní priestupku dňa 23.01.2019 svedok S. uviedol, že v časti označenia čísla parcely došlo k chybnému zápisu a jedná sa o parcelu č. 2873 tak, ako uviedol v závere svojej výpovede, keď predložil aj mapu a LV. Ďalej správny orgán prvého stupňa poukázal na výpoveď žalobcu na OO PZ Tvrdošín, podľa ktorej na základe rozhodnutia obce Podbiel vykonával výrub drevín aj na pozemku č. 4951 k. ú. V. s tým, že medzi poľnou cestou a potokom sa nachádza pozemok č. 2873, ktorý je spoločnou nehnuteľnosťou, a domnieval sa, že ak nebude stačiť priestor medzi jeho pozemkom a poľnou cestou, tak povedal J., že zvyšnú časť môžu uložiť medzi poľnou cestou a potokom z dôvodu, že je jeho spoluvlastníkom, čím obvinený priznal, že drevo bolo na parcele č. 2873 uskladnené na jeho pokyn. Podľa zápisnice OO PZ Tvrdošín o obhliadke miesta činu zo dňa 20.10.2017 je zrejmé, že drevná hmota bola uložená na ploche o dĺžke 60 m a šírke od 4 do 6 m od cesty, to je cca 300 m2. Odborným vyjadrením znalca z odboru lesníctvo H.. Q. O. bolo preukázané, že parcela č. 2873 je súčasťou parcely č. 1095 v k. ú. V. a podľa platného programu starostlivosti o lesy je zaradená do dielca č. 252. Podľa údajov z programu starostlivosti o lesy, ktorý bol schválený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, je dielec č. 252 zaradený do kategórie ochranných lesov s prevládajúcou ochrannou funkciou vodohospodársko - protieróznou. Správny orgán tak konštatoval, že pozemok, na ktorom bola uskladnená drevná hmota, bol určený na plnenie funkcie lesa. Nachádza sa na ňom lesný dvojetážový lesný porast zaradený do kategórie ochranných lesov a tento pozemok nie je možné bez rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy využívať inak ako na plnenie funkcií lesa, teda na ňom nie je možné ani uskladňovať drevo bez ohľadu na to, či sa jedná o osobu, ktorá je vlastníkom takéhoto pozemku, alebo inú osobu. Tvrdenie obvineného, že je spoluvlastníkom predmetného pozemku, je tak irelevantné. Obvinený pritom vykonával ťažbu dreva na parcelách, ktoré nie sú lesnými pozemkami, a preto nie je obhospodarovateľom lesných pozemkov a nemôže poukazovať na ust. § 24 ods. 2 zákona o lesoch. Správny orgán prvého stupňa ďalej poukázal na vyjadrenie Q. J. a X. J. zo dňa 31.01.2019, ktoré bolo doručené žalobcom, podľa ktorého V. S. dňa 04. októbra 2017 upozornil Q. J., aby odstránil vyťažené drevo, ktoré uskladnil za poľnou cestou, a tento na druhý deň drevo preložil. Následne bol opätovne nútený niekoľko smrekov položiť za cestu, a to dňa 18.10.2017, hneď v ten deň prišiel pán S. a trval na tom, aby drevo preložil a na druhý deň prišiel B. S., ktorý drevo odviezol pre kupujúceho. Keďže svedok S. uviedol, že drevná hmota bola na pozemku uskladňovaná priebežne a odvážaná od 10.10. do 19.10., konštatoval správny orgán prvého stupňa, že doba začatia uskladnenia drevnej hmoty sa na základe uvedených výpovedí nezhoduje, a preto mal za preukázané, že minimálne v čase od 10.10. do 19.10.2017 bola drevná hmota na tomto pozemku uskladňovaná a priebežne odvážaná. Spáchanie priestupku obvineným mal správny orgán prvého stupňa preukázané výpoveďou obvineného, podľa ktorej povedal J., že zvyšnú časť dreva môžu uložiť medzi poľnou cestou a potokom, ďalej z rozhodnutia obce Podbiel, podľa ktorého je obvinený osobou zodpovednou za dodržiavanie a splnenie podmienok rozhodnutia, teda preberá zodpovednosť za celkový priebeh výrubu, z výpovede svedka Q. J., podľa ktorej im obvinený povedal, že nič nebráni tomu, aby v prípade potreby uložili drevo aj za cestu, lebo ide o pozemok urbársky, ktorého sú majiteľmi a z výpovede svedka S., podľa ktorej mu Q. J. povedal, že drevo tam skladá, lebo mu to povedal obvinený. Obvinený pritom vo svojom vyjadrení uviedol, že žiadnu drevnú hmotu popri poľnej ceste neuskladňoval. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že obvinený vykonával ťažbu a s tým súvisiace činnosti, ktorými sú približovanie a uskladnenie drevnej hmoty, na základe rozhodnutia obce Podbiel na výrub stromov rastúcich mimo les a bol osobou zodpovednou za dodržiavanie a splnenie podmienok tohto rozhodnutia. O vykonanie ťažby a približovanie dreva požiadal X. J., ktorý túto činnosť vykonával so synom Q. J., pričom samotný obvinený uviedol, že ak nebude stačiť priestor medzi jeho pozemkom a poľnou cestou na uloženie drevnej hmoty, tak môžu zvyšnú časť dreva uložiť medzi poľnou cestou a potokom z dôvodu, že je spoluvlastníkom tohto pozemku. Možno preto konštatovať, že ťažba, približovanie a uskladňovanie dreva sa vykonávala na základe pokynov obvineného, a preto je zavádzajúce jeho tvrdenie, že žiadnu drevnú hmotu pri ceste neuskladňoval, pretože ako vykonávateľ ťažby ukázal miesta, na ktoré je možné drevnú hmotu uskladňovať a bol zodpovedný za priebeh ťažby. Pri určovaní druhu sankcie správny orgán prvého stupňa vychádzal z ust.

§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 63 ods. 2, 5 zákona o lesoch, podľa ktorého možno za priestupok uložiť pokutu do 3.320,- Eur. Správny orgán prihliadal na spoločenskú nebezpečnosť spáchaného skutku, mieru zavinenia, závažnosť a následky skutku, a to s prihliadnutím na zásady ochrany lesných pozemkov podľa § 5 zákona o lesoch. Za závažnejšiu hodnotil skutočnosť, že obvinený skladoval drevnú hmotu na lesnom pozemku, ktorý je zaradený v kategórii ochranných lesov, keď podľa § 5 ods. 2 zákona o lesoch sa chránia lesné pozemky, najmä ochranné lesy a lesy osobitného určenia. Dôležité pritom je, že tento lesný pozemok bol na uskladnenie dreva použitý opakovane, a to aj po opakovanom upozornení zástupcu obhospodarovateľa lesa s tým, že záber lesného pozemku bol na ploche o dĺžke cca 60 m a šírke od 4 do 6 m (cca 300 m2). Na základe uvedeného bola posudzovaná aj miera zavinenia, nakoľko drevná hmota bola na predmetný pozemok uskladnená aj po upozornení zástupcu obhospodarovateľa lesa. Správny orgán považuje uloženú pokutu za postačujúcu aj napriek tomu, že sa jej výška vo väzbe na § 63 ods. 5 zákona o lesoch javí ako nízka, keďže spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Zároveň bolo prihliadnuté na osobu obvineného, ktorý nebol za obdobie posledných 5 rokov priestupkovo riešený.

3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP4-2019/023292-2/CHO zo dňa 26.06.2019 odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Námestovo č. OU-NO-PLO-2019/001417 zo dňa 15.03.2019 zmenil vo výrokovej časti, ktorá znie: Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov OÚ PLO Námestovo č. OU-NO-PLO-2019/001417 zo dňa 15.03.2019 mení v jeho výrokovej časti, ktorá celá znie nasledovne: X.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že v období od 04.10.2017 do 19.10.2017 opakovane neoprávnene použil lesný pozemok, evidovaný na parcele registra „E“ č. 2873 v k. ú. V., ktorá je súčasťou parcely registra „C“ č. 1095 v k. ú. V. a ktorá je podľa platného programu starostlivosti o lesy zaradená do jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „dielec“) č. 252 na Lesnom celku Trstená tým, že na ploche o dĺžke cca 60 m a šírke od 4 do 6 metrov (cca 300 m2) vyššie uvedeného lesného pozemku skladoval drevnú hmotu, čím došlo k porušeniu zákona o lesoch a k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa zákona o lesoch, za čo sa mu podľa zákona o priestupkoch v spojení s zákona o lesoch ukladá pokuta vo výške 500,- € (slovom päťsto eur), ktorú je povinný uhradiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, konštantný symbol (skratka KS) 0558, variabilný symbol (skratka VS) 0000602308. Podľa zákona o priestupkoch ukladá X.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,- € (slovom šestnásť eur), ktoré je menovaný povinný uhradiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, konštantný symbol (skratka KS) 0558, variabilný symbol (skratka VS) 0000602308.

4. V odôvodnení žalovaný poukázal na podané odvolanie žalobcu, podľa ktorého nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, správny orgán označil žalobcu za páchateľa priestupku napriek prezumpcii neviny, svedok S. vypovedal na polícii a na správnom orgáne rozporne ohľadom osôb, ktoré mali spáchať priestupok a doby užívania lesného pozemku. Ďalej v odvolaní namietal, že na predmetnom pozemku mali viackrát uloženú drevnú hmotu aj iné fyzické osoby, správny orgán zvolil nesprávny postup, keď odbil chránené vlastnícke právo žalobcu, opomenul skutočnosť, že existujú aj lesné pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu, pričom mal vedomosť, že na pozemku je lesná cesta. Aj z fotografií je zrejmé, že drevná hmota mala byť položená popri ceste v miestach, kde nebol lesný porast, a to na pozemku, ktorého je spoluvlastníkom. Namietal záver, že by drevná hmota mala byť na pozemku uskladnená 10 dní, keď podľa svedeckých výpovedí mohla byť na pozemku uskladnená maximálne 2 dni, sám žiadnu drevnú hmotu popri ceste neuskladnil, správny orgán nemal preukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku vrátane existencie skutočností vylučujúcich zodpovednosť, najmä či bola daná zákonom požadovaná spoločenská nebezpečnosť konania. V konaní nebol vypočutý odborný lesný hospodár v Pozemkovom spoločenstve Podbiel Q. R., ktorého výsluch má význam pre hodnotenie spoločenskej nebezpečnosti konania. Neurčitým spôsobom bola popísaná v skutkovej vete skutočnosť ohľadom neoprávneného použitia lesného pozemku č. 2873, keď tvrdenie o užívaní plochy v dĺžke cca 60 m a v šírke od 4 do 6 m je len odhadom správneho orgánu a nebola vyhotovená dokumentácia napríklad vo forme geometrického plánu, či identifikácie pozemku, čo spôsobuje neurčitosť výrokovej časti rozhodnutia.

5. Žalovaný sa tak vo svojom rozhodnutí prednostne zaoberal otázkou, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, pričom poukázal na definíciu priestupku podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého je priestupkom zavinené konanie zodpovednej osoby, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti, pričom zákonodarca v prejavoch niektorých skutkových podstatách zvýrazňuje znak protiprávnosti konania. Podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch sa priestupku na úseku lesného hospodárstva dopustí aj ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje lesný majetok, neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby. Rozhodujúcou skutočnosťou tak je, či žalobca dotknutý lesný pozemok užíval neoprávnene. Žalovaný poukázal na dokazovanie vykonané výpoveďou svedka S., vyjadrením odvolateľa na OO PZ Tvrdošín, odborným vyjadrením znalca a z údajov lesníckeho geografického informačného systému s tým, že vo vzťahu k dotknutému pozemku podľa programu starostlivosti o lesy platného na roky 2015 - 2024 vyplýva, že sa jedná o etážový lesný porast zaradený do kategórie ochranných lesov s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Podľa § 3 ods. 1 zákona o lesoch sa jedná o lesné pozemky s lesnými porastami, v ktorých sa musí v súlade s § 13 ods. 1 zákona o lesoch hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Je preto právne bezvýznamné tvrdenie odvolateľa, že drevná hmota bola uložená popri lesnej ceste v miestach, kde nebol lesný porast. Obhospodarovateľom dotknutého pozemku je SBU Podbiel a podľa listu vlastníctva je parcela registra „E“ č. 2873 spoločnosťou nehnuteľnosťou podľa o pozemkových spoločenstvách.

6. Žalovaný mal ďalej za nepochybné, že žalobca drevnú hmotu vyrúbal na nelesnom pozemku parcely registra „E“ č. 4951, a teda išlo o činnosť, ktorá nesúvisí s obhospodarovaním lesných pozemkov a na ktorú sa zákon o lesoch nevzťahuje. Odvolateľ pritom inicioval vykonanie tejto ťažby dreva, požiadal o jej vykonanie príslušný Obecný úrad Podbiel, ktorý jeho žiadosti vyhovel, dohodol sa s O. S. a požiadali X. J., resp. Q. J. o vykonanie výrubu a priblíženie vyťaženej drevnej hmoty, odvolateľ sám povedal J., že drevnú hmotu môžu uložiť aj medzi poľnou cestou a potokom, teda na dotknutý lesný pozemok, čo potvrdzuje aj Q. J., ktorý uviedol, že žalobca chodil sporadicky pozrieť, ako to ide. Podľa rozhodnutia obce Podbiel je pritom žalobca osobou zodpovednou za dodržiavanie a splnenie podmienok rozhodnutia a preberá zodpovednosť za celkový priebeh výrubu. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na svoje postavenie spoluvlastníka a na ochranu vlastníckeho práva podľa , poukázal žalovaný na úpravu , a zákona o lesoch, podľa ktorých je možné lesné pozemky využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, len ak príslušný orgán štátnej správy rozhodne o ich dočasnom alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov s tým, že je zároveň zakázané neoprávnene používať alebo poškodzovať lesné pozemky. Odvolateľ tak vykonával činnosť, ktorá nesúvisí s obhospodarovaním lesov a v konaní nemá postavenie obhospodarovateľa lesa a je za takúto činnosť právne zodpovedný. Uskladňovanie produktu z takejto činnosti na lesnom pozemku, ktorý je platným programom starostlivosti predurčený na plnenie funkcie lesov s dôrazom na ochranu pôdy, nie je v súlade s jeho určením. Na to, aby sa na takomto pozemku mohol nachádzať lesný sklad alebo lesná cesta, je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o trvalej zmene využitia lesného pozemku. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade by odvolateľ nebol oprávnený vyrúbanú drevnú hmotu skladovať ani na lesnom pozemku, ktorý by bol lesným skladom, pretože jeho činnosť nebola lesohospodárskou činnosťou a takto určený lesný sklad neslúži na uskladňovanie produktov pochádzajúcich z inej ako lesohospodárskej činnosti. V uvedenom spočíva aj nebezpečnosť konania odvolateľa, keď lesné pozemky, ktoré možno využívať len na plnenie funkcií lesa, bez povolenej výnimky alebo príslušného rozhodnutia používal na činnosti, ktoré s obhospodarovaním lesov nesúvisia a naviac sa jedná o lesné pozemky zaradené do kategórie ochranných lesov. Podľa zákona o lesoch je obhospodarovateľ lesa síce v odôvodnených prípadoch oprávnený použiť cudzie pozemky na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva, avšak odvolateľ nemá postavenie obhospodarovateľa lesa, a teda nebol oprávnený na dotknutom pozemku skladovať vyrúbanú drevnú hmotu, ktorá nepochádzala z lesohospodárskej činnosti. Ani jeho spoluvlastníctvo k dotknutému pozemku nemôže zhojiť protiprávnosť konania, a to aj s poukazom na SR, podľa ktorého vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Aj podľa úpravy je vlastník oprávnený predmet svojho vlastníctva užívať v medziach zákona, a teda užívanie veci musí byť vykonávané v súlade s právnymi predpismi. Dotknutý pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou a jeho obhospodarovateľom je Urbár Podbiel, ktorý je spoločenstvom podľa zákona o pozemkových spoločenstvách a jeho členom je aj odvolateľ. O tom, akým spôsobom sa bude užívať spoločná nehnuteľnosť, pritom rozhoduje zhromaždenie alebo výbor spoločenstva a nemôže byť na svojvôli každého člena nakladať so spoločnou nehnuteľnosťou podľa svojej vôle.

7. Žalovaný k námietke odvolateľa, že bol vo všetkých písomnostiach napriek zásade prezumpcie neviny označovaný za páchateľa priestupku, uviedol, že použitie textu, podľa ktorého bolo dostatočne preukázané, že obvinený neoprávnene používal lesný pozemok, je procesne nesprávne, avšak tento nedostatok nie je možné považovať za dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie zmenené alebo zrušené. K námietkam ohľadom výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa § 77 zákona o priestupkoch musí výrok rozhodnutia obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Výrok napadnutého rozhodnutia možno považovať za dostatočne určitý, zrejmý a zrozumiteľný, keď obsahuje všetky potrebné náležitosti. Čo sa týka namietaného času spáchania skutku, žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vymedzil obdobie, kedy malo dôjsť k neoprávnenému používaniu pozemku, od 10.10. do 19.10.2017, pričom sa opieral o výpovede predsedu urbáru. V oznámení Urbáru Podbiel o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu priestupku zo dňa 19.12.2017, podpísanom jeho predsedom V. S. a podpredsedom H. O., sa však uvádza prvotné zistenie predmetného neoprávneného používania dotknutého pozemku na deň 04.10.2017 a opakovane 18.10.2017, resp. 19.10.2017, kedy malo byť drevo odvezené. Z vyjadrenia Q. J. zo dňa 31.01.2019, ktoré odvolateľ pripojil k svojmu vyjadreniu, vyplýva, že k neoprávnenému používaniu malo dôjsť v období od 04.10.2017 do 19.10.2017. Žalovaný tak konštatoval, že je možné pomerne presne určiť koniec predmetného obdobia, avšak jeho začiatok taký jednoznačný nie je. Napriek tomu žalovaný upravil výrokovú časť napadnutého rozhodnutia, keď sa opieral predovšetkým o prvotné oznámenie Urbáru Podbiel a vyjadrenie Q. J. a X. J. zo dňa 31.01.2019, s ktorým sa stotožnil aj sám odvolateľ, keďže ho priložil k svojmu vyjadreniu. Takto určený termín len bližšie určuje obdobie, kedy malo dôjsť k opakovanému neoprávnenému použitiu dotknutého lesného pozemku, pričom táto skutočnosť, rovnako ako skutočnosť, koľko dní z tohto obdobia bola vyťažená drevná hmota skutočne na pozemku uložená, nemôže mať vplyv na výšku uloženej sankcie. Rozsah používania pozemku cca 300 m2 je zachytený v zápisnici OO PZ Tvrdošín a aj odvolací správny orgán ho považuje za dostatočne presný. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku pritom nie je rozhodujúce presné určenie rozsahu neoprávneného užívania napríklad vypracovaním geometrického plánu, ktorého sa odvolateľ dožaduje. Žalovaný takýto úkon považuje za neefektívny, nehospodárny a zbytočne predlžujúci dané priestupkové konanie, pričom zdôraznil, že pri určovaní výšky sankcie nerozhoduje len táto skutočnosť a v danej situácii ani nie je žiaduce presné stanovenie rozsahu na m2 a postačuje stanovený rámec. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je pre jeho nezameniteľnosť s iným priestupkom dostatočne určité, akým konaním a k akému priestupku konaním odvolateľa došlo, v akom období a kde sa tak malo stať a aká sankcia mu bola uložená. Odvolateľovi bola poskytnutá možnosť obhajovať svoje práva v správnom konaní, keď vo veci bolo dvakrát v dostatočnom časovom predstihu nariadené ústne pojednávanie, ktorého sa odvolateľ nezúčastnil. Náležitosť ospravedlnenia a dôležitosť dôvodu posudzuje správny orgán v rámci svojej správnej úvahy a pokiaľ vyhodnotil dôvody neúčasti na pojednávaní dňa 23.01.2019 ako nie dôležité, keďže odvolateľa predvolal v dostatočnom časovom predstihu, v ktorom si mohol zabezpečiť pracovné voľno, postupoval v súlade s ust. § 74 ods. 1 Správneho poriadku. K námietke odvolateľa, že prvostupňový správny orgán nevypočul k popisu miesta, na ktorom bola uložená drevná hmota Q. R., žalovaný uviedol, že účastník konania má síce právo navrhovať dôkazy, čo však neznamená, že správny orgán je povinný takýmto návrhom vyhovieť. O tom, či bude dôkazný prostriedok vykonaný, rozhoduje správny orgán a správny orgán prvého stupňa nepovažoval za potrebné Q. R. vypočuť a rovnako jeho vypočutie nepovažuje za potrebné ani žalovaný. Je nepochybné, že miesto, na ktorom bola uskladnená drevná hmota, je lesným pozemkom, a to na základe rozhodnutia OÚ OOP Žilina zo dňa 30.09.2015 a je súčasťou zriadeného lesného porastu č. 252, zaradeného do kategórie ochranných lesov. Túto právnu legitimáciu nemôže zvrátiť ani vyjadrenie príslušného lesného odborného hospodára.

8. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OOP4-2019/023292-2/CHO zo dňa 26.06.2019, zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, pozemkového a lesného odboru č. OU-NO-PLO-2019/001417 zo dňa 15.03.2019 a zastavenia konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) alebo písm. f) zákona o priestupkoch. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo vo výrokovej časti zmenené rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, pozemkového a lesného odboru, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 500,- Eur a povinnosť nahradiť trovy spojené s prerokovaním priestupku vo výške 16,- Eur. Priestupku sa mal dopustiť tak, že v období od 04.10.2017 do 19.10.2017 opakovane neoprávnene použil lesný pozemok evidovaný na parcele E KN č. 2873 k. ú. V., ktorá je súčasťou parcely C KN č. 1095 k. ú. V., ktorá je podľa platného programu

starostlivosti o lesy zaradená do priestorového rozdelenia lesa č. 250, vo výmere cca 300 m2, o dĺžke cca 60 m a šírke 4 - 6 m, na uskladnenie drevnej hmoty, výmera bola stanovená odhadom, ktorým konaním mal porušiť § 31 ods. 2 zákona o lesoch. Pri stanovení uvedeného obdobia, v ktorom mala byť drevná hmota uskladnená na predmetnom pozemku, žalovaný vychádzal z výpovede V. S., ktorý na polícii oznámil spáchanie trestného činu na inom pozemku a ako páchateľa priestupku označil inú osobu a z výpovedí svedkov X. J. a Q. J.. Podľa žalobcu pri prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu možno v tejto veci za právne významné považovať otázky nesprávne formulovanej skutkovej vety rozhodnutia, vzniku zodpovednosti za priestupok, naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku vrátane posúdenia existencie skutočností vylučujúcich zodpovednosť za priestupok.

9. Žalobca v žalobe namietal nezrozumiteľnosť skutkovej vety napadnutého rozhodnutia, ktorá nie je formulovaná jasne, zrozumiteľne a v súlade s právnymi predpismi tak, aby nemohlo dôjsť k zameniteľnosti s iným skutkom. Z výrokovej časti nie je zrejmé, akým spôsobom a v akej miere mal opakovane neoprávnene použiť lesný pozemok, keď žalobca s drevom nemanipuloval a ani ho na pozemok popri ceste neuložil. Žalobca nesúhlasil so stanovením doby, po akú mala byť drevná hmota na pozemku uložená, ani so stanovením výmery pozemku cca 300 m2, keď správne orgány vychádzali zo zápisnice OO PZ Tvrdošín o obhliadke miesta činu a v administratívnom spise nie je dôkaz o tom, že by orgánom verejnej správy bola vykonaná ďalšia ohliadka alebo zameranie plochy. Žalobca pritom v konaní pred správnym orgánom poukázal na to, že je spoluvlastníkom pozemku parc. KN- E č. 2873, na ktorom popri poľnej ceste bola krátkodobo uložená drevná hmota. Úlohou správnych orgánov bolo zvážiť všetky otázky z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty priestupku, teda aj či bola daná zákonom požadovaná spoločenská nebezpečnosť konania s prihliadnutím na nespornosť spoluvlastníctva pozemku. V konaní bolo potrebné vyhodnotiť právo vlastníka vec užívať, veľkosť dotknutej plochy, množstvo vyťaženej drevnej hmoty, dĺžku časového obdobia, po ktoré sa drevná hmota na pozemku nachádzala, a či išlo o svojvoľný alebo štandardný postup alebo o nevyhnutný zásah z dôvodu okamžitej potreby uloženia drevnej hmoty na krátky čas pre nedostatok miesta na inom pozemku. Bolo potrebné tiež vyhodnotiť, aké nebezpečenstvo hrozilo pozemku, keďže porast sa na ňom nenachádzal z dôvodu, že išlo o súčasť poľnej cesty, popri ktorej sa bežne ukladá drevná hmota, a či skutočne bol ohrozený porast - lopúchy, vŕby, jelše, liesky a niekoľko smrečkov. Žalovaný ako správny orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keď uviedol, že žalobca neoprávnene použil lesný pozemok v období od 04.10.2017 do 19.10.2017, pričom nebral do úvahy skutočnosť, že po pozemku vedie cesta, po ktorej sa vozí drevo, a že cesta má ochranné pásmo a ťažbári, ktorí realizovali ťažbu dreva, položili drevnú hmotu na krátku dobu popri ceste, ktorý priestor možno hodnotiť ako ochranné pásmo cesty. Priestor medzi poľnou cestou a potokom zvaným Cickov potok je prirodzenou hranicou dielca 252, za ktorým sa začína dielec 253a, na ktorom sa nachádza už skutočný lesný porast. Podľa žalobcu je zaužívaný spôsob vlastníkov spoločných nehnuteľností, ktorí realizujú ťažbu, na uloženie dreva na krátku dobu do jeho odvozu aj na častiach lesných pozemkov nachádzajúcich sa popri ceste. Položenie časti dreva popri ceste na pozemku, ktorého je žalobca spoluvlastníkom, z dôvodu, že na inom mieste sa drevo uložiť nedalo, nie je možné považovať za hospodárenie so spoločnou vecou. Správne orgány nevenovali pozornosť identifikácii pozemku, keďže oznamovateľ S. ako dotknutý pozemok označil iný pozemok parc. č. 2872, nevenovali pozornosť skutočnosti, že po pozemku vedie lesná cesta, ktorá má ochranné pásmo, a že okolie cesty sa každoročne upravuje zásahom strojov.

10. Žalobca ďalej namietal, že v napadnutých rozhodnutiach chýba posúdenie zákonom požadovanej spoločenskej nebezpečnosti konania ako obligatórneho znaku priestupku. Podľa žalovaného prestavuje lesný pozemok dielec č. 252 etážový lesný porast, ktorý je tvorený drevinami a tvrdí, že je právne bezvýznamná obrana v tom smere, že drevná hmota bola uložená popri ceste v miestach, kde lesný porast nebol. Žalobca zvýraznil, že časť pozemku, na ktorom bolo drevo uložené, je bez porastu, pričom porast je na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch spoločnou vecou, ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov. Žalobca poukázal na úpravu , podľa ktorého môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov a , podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a tiež na SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Správne orgány tak boli povinné vyhodnotiť okolnosti a charakter uvedených skutočností pri zisťovaní skutkového stavu a tieto otázky zvážiť a vyhodnotiť, či bola daná zákonom požadovaná spoločenská nebezpečnosť konania zodpovedných osôb.

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že považuje za nepochybné a jednoznačne preukázané, že žalobca bez príslušného povolenia používal dotknutý lesný pozemok na účel, na ktorý nie je lesný pozemok určený, pričom žalobca nemá postavenie obhospodarovateľa dotknutého lesného pozemku a na lesnom pozemku skladoval drevnú hmotu nepochádzajúcu z lesohospodárskej činnosti. V podanej žalobe žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalovaný sa ku všetkým v žalobe uvádzaným dôvodom vyjadril v odôvodnení rozhodnutia, a preto nepovažuje za potrebné opakovane sa nimi zaoberať a na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odkazuje.

12. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný v písomnom vyjadrení obišiel právne vyhodnotenie skutočnosti, či predmetným konaním mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku a zvýraznil, že je potrebné prihliadať aj na otázku, či bola daná zákonom požadovaná spoločenská nebezpečnosť konania.

13. Ďalší účastník konania Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo, v písomnom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím žalovaného. U žalobcu išlo o vedomé uskladnenie drevnej hmoty na lesnom pozemku č. 2873, čo je porušením § 31 ods. 2 zákona o lesoch. Žalobca a osoby, ktoré na jeho pokyn uskladnili drevnú hmotu na tomto pozemku, boli viackrát predsedom pozemkového spoločenstva pánom S. upozornení na nežiaduce následky a poučení o tom, že drevnú hmotu tam nemôžu skladovať ani krátkodobo. Žalobca si musel byť vedomý svojho protiprávneho konania, keďže ide o advokáta a bývalého člena dozornej rady pozemkového spoločenstva, teda osobu znalú právnych pomerov v lese. Sám žalobca vo výpovedi uviedol, že medzi poľnou cestou a potokom sa nachádza pozemok č. 2873, ktorý je vo vlastníctve súkromných osôb ako spoločná nehnuteľnosť, a že povedal J., že zvyšnú časť dreva môžu uložiť medzi poľnou cestou a potokom z dôvodu, že je jeho spoluvlastníkom. Žalobca tak priznal, že na predmetnej parcele bolo drevo uskladnené na jeho pokyn. Zároveň Q. J. vo výpovedi uviedol, že drevo uskladňoval vedľa cesty na urbársky pozemok ako mu bolo povedané, teda nie na poľnú cestu ako sa to snaží žalobca v žalobe manipulatívne uvádzať, ale na lesný pozemok č. 2873. To, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom tohto pozemku, ho neoprávňovalo uskladňovať drevnú hmotu zo súkromných lesov na pozemku, ktorý je podľa platného programu starostlivosti o lesy zaradený do jednotky priestorového rozdelenia lesa dielec č. 252, a to z dôvodu, že uvedený pozemok je zaradený do platného programu starostlivosti o les a obhospodarovateľom je pozemkové spoločenstvo. Žalobca nebol a nie je obhospodarovateľom ako sa snaží presviedčať správne orgány a súd. Ani spoluvlastníctvo žalobcu k dotknutému pozemku nemôže ospravedlniť jeho protiprávne konanie, keďže vlastnícke právo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo vykonávať v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. V tomto prípade je takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom zákon o lesoch. Z vyplýva, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať s ním, teda užívanie veci musí byť vykonávané v súlade s právnymi predpismi. S prihliadnutím na SR a na ustanovenia zákona o lesoch je daný mimoriadny verejný záujem na ochrane lesa, čomu právny poriadok SR venuje zvýšenú pozornosť, a preto je v prípade stretu tohto verejného záujmu s výkonom práv jednotlivcov prípustné výkon týchto práv obmedziť. Preto nie je možné na úmyselné skladovanie dreva a zavalenie mladého lesného porastu drevnou hmotou nazerať ako na krátkodobé skladovanie dreva, ale je nutné ho kvalifikovať ako spoločensky nežiaduce a protiprávne. Nie je pravdou ani tvrdenie, že výmera dotknutého pozemku bola určená odhadom, keďže bola určená orgánom činným v trestnom konaní obhliadkou dňa 20.10.2017 ako to vyplýva zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-771/TV- DK-2017, kde bol určený aj rozsah poškodenia stromov. Správne orgány pri rozhodovaní správne vychádzali z predmetu a účelu o lesoch, ktorým je najmä ochrana, zachovanie a zveľaďovanie lesov a zachovanie plnenia ich nenahraditeľných funkcií. Ďalší účastník považuje za zarážajúce tvrdenie žalobcu v žalobe, ktorý sa snaží svoje nezákonné konanie ospravedlniť tým, že sa jedná o zaužívaný spôsob konania spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, ktorí realizujú ťažbu dreva na súkromných pozemkoch a využijú spoločné nehnuteľnosti na uloženie dreva. Vo vzťahu k postaveniu žalobcu ako advokáta a člena pozemkového spoločenstva sa mu pripisuje zvýšená znalosť predpisov ochrany lesa a je neprípustná jeho argumentácia, že išlo len o krátkodobé uskladnenie dreva na lesnom pozemku, ktorého je spoluvlastníkom. Ďalší účastník tak žiadal podanú žalobu zamietnuť.

14. Žalobca v reakcii na vyjadrenie ďalšieho účastníka uviedol, že z tohto vyjadrenia vystupuje snaha predsedu spoločenstva pomstiť sa jednému z bývalých členov dozornej rady, ktorá činnosť predsedu podrobovala kritike. Dokazuje to tvrdenie Bc. S., že žalobca a osoby, ktoré na jeho pokyn uskladnili

drevnú hmotu, boli upozornení na to, že tam nesmú drevo uložiť, pričom pán S. zabudol na to, že mu žalobca osobne volal v čase, keď ťažbári žiadali o upresnenie miesta na uloženie vyťaženého dreva a on nedvíhal telefón, takže nie je pravda, že by žalobcu na niečo upozornil. Lokalitu okolo cesty na dočasné uloženie dreva využíva aj SBU Podbiel, nakoľko v celom katastrálnom území nie sú vyčlenené lokality na dočasné uskladnenie dreva. V danom prípade išlo len o zámer predsedu SBU preniesť pozornosť od skutočného porušenia zákona, ktorého sa predseda sám dopustil tým, že objednal položenie asfaltového koberca na parcele, ktorá nie je vlastnícky vysporiadaná. Išlo tak o diskriminačný postup správneho orgánu, ktorý postihol žalobcu, avšak nepostihol právnickú osobu, ktorá uskutočnila stavbu bez povolenia. Z obsahu spisu bolo preukázané, že predseda pridal počet dní, po ktoré malo byť drevo uložené a na polícii oznámil spáchanie na inom pozemku a za páchateľov označil iné osoby - svedkov X. J. a Q. J.. Žalobca zdôraznil, že správne orgány obišli identifikáciu sporného pozemku, ktorý oznamovateľ V. S. označil číslom 2872, k. ú. V., nevenovali pozornosť tomu, že ťažba dreva sa uskutočnila na úpätí kopca a miesto, na ktoré bolo uložená časť drevnej hmoty, využíva na uskladnenie aj samotné SBU, ani tomu, že pozemok využívaný ako lesná cesta je v skutočnosti na mape vyznačený práve v mieste položenia drevnej hmoty a že má aj ochranné pásmo, že okolie sa upravuje každoročne zásahom strojov a vysypávaním štrkov. Napadnuté rozhodnutia neboli dostatočným spôsobom odôvodnené a nebolo posúdené, či bola daná zákonom požadovaná spoločenská nebezpečnosť konania ako obligatórneho znaku priestupku.

15. Ďalší účastník v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca vo vyjadrení účelovo zavádza, keďže podľa svojej výpovede evidentne priznal, že drevo bolo na parcele č. 2873 uskladnené na jeho pokyn. Zároveň ťažbár Q. J. uviedol, že drevo uskladňoval vedľa cesty na urbársky pozemok ako mu bolo povedané, čiže nie na poľnú cestu ako sa to snaží žalobca manipulatívne uvádzať. V trestnom konaní žalobca vyšetrovateľovi tvrdil, že na tomto pozemku môže drevnú hmotu skladovať, keďže je jeho spoluvlastník, a teda vôbec nie je sporné, na akom lesnom pozemku bola táto drevná hmota zložená. Žalobca je znalý pomerov v lese, keďže je poľovník, člen pozemkového spoločenstva, bývalý člen dozornej rady pozemkového spoločenstva a dokonca aj advokát. Neobstoja jeho tvrdenia, že hranica je v teréne nejasná, nakoľko ak mal pochybnosti, je možné parcelu kedykoľvek zamerať GPS systémom. Tvrdenia o asfaltovej ceste, ktorá s vecou nesúvisí a očierňovanie štatutárneho zástupcu poškodeného vyznievajú až detinsky. Bol to práve žalobca, ktorý uprednostnil svoje súkromné záujmy nad záujmom na ochrane lesa. Účelové sú tiež tvrdenia žalobcu, že volal štatutárnemu zástupcovi a žiadal o upresnenie a že tento mu nedvíhal telefón. Tieto skutočnosti žalobca v konaní pred správnym orgánom netvrdil a ani nepreukázal. Žalobca bol plne zodpovedný za dodržiavanie a splnenie podmienok ťažby a napriek tomu bez povolenej výnimky použil lesné pozemky zaradené do kategórie ochranných lesov na činnosti, ktoré s obhospodarovaním lesov nesúvisia. Povinnosťou štatutárneho zástupcu poškodeného bolo uskutočniť oznámenie, ak sa domnieval, že dochádza k činnosti, ktorá poškodzuje záujmy pozemkového spoločenstva. Zarážajúce sú aj tvrdenia o tom, že ako člen pozemkového spoločenstva je žalobca diskriminovaný, že iní takéto činnosti robiť môžu a on nie. Uvedená činnosť je zákonom zakázaná a žiadny člen pozemkového spoločenstva nie je oprávnený skladovať drevnú hmotu na lesnom pozemku a poškodzovať lesný porast.

16. Krajský súd v Žiline, ako príslušný správny súd, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za dodržania ust. v spojení s ust. pričom dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné podľa zamietnuť ako nedôvodnú.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -109 zo dňa 02.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

18. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Krajský súd mal preukázané, že žalobca pred napadnutím rozhodnutia žalovaného využil opravný prostriedok, keď podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor, číslo: OU-NO-PLO-2019/001417 zo dňa 15.03.2019 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: OÚ-ZA-OOP4-2019/023292/CHO zo dňa 26.06.2019. Z pripojeného priestupkového spisu krajský súd zistil, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 01.07.2019. Žaloba žalobcu bola krajskému súdu doručená dňa 18.07.2019, teda bola podaná včas, v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote v zmysle ust. .

22. K okruhu účastníkov súdneho konania krajský súd uvádza, že z dôvodu, že z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že účastníkom konania bol aj účastník Spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozem. spol., rozhodol uznesením č. k. -89 zo dňa 04. novembra 2021 o pribratí tohto účastníka ako ďalšieho účastníka konania.

23. Predmetom preskúmavacieho konania v zmysle žaloby žalobcu bolo tak rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor, ako aj rozhodnutie žalovaného o podanom odvolaní žalobcu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia obidvoch týchto rozhodnutí a tiež zastavenia konania, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f), teda z dôvodov, že tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca namietal nesprávne formulovanú skutkovú vetu napadnutého rozhodnutia, namietal otázky vzniku jeho zodpovednosti za priestupok, naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku vrátane posúdenia existencie skutočností vylučujúcich zodpovednosť za priestupok a posúdenie zákonom vyžadovanej spoločenskej nebezpečnosti konania.

24. Krajský súd z administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ktorých súčasťou je aj vyšetrovací spis OO PZ Tvrdošín č. ORP-771/TV-DK-2017, zistil, že konanie pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Obvodné oddelenie PZ Tvrdošín začalo na základe Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného V. S. zo dňa 20.10.2017, ktorý zistil uskladňovanie dreva na pozemkoch urbáru pri potoku, na čo upozornil Q. J., ktorý uviedol, že v tejto veci sa má obrátiť na žalobcu. Policajný orgán následne uskutočnil viaceré úkony - vypočutie svedkov, obhliadku na mieste a zabezpečenie odborného vyjadrenia a vec postúpil na prejednanie priestupku z dôvodu, že výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť iným správnym deliktom podľa zákona o lesoch. Správne orgány pri posudzovaní podozrenia zo spáchania priestupku následne vychádzali z dokladov zabezpečených policajným orgánom a z dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, vrátane zápisnice z ústneho prejednania priestupku zo dňa 23.01.2019. Vo veci správny orgán prvého stupňa rozhodol vyššie uvedeným rozhodnutím č. OU-ZA- OOP4-2019/023292-2/CHO zo dňa 15.03.2019 a po podanom odvolaní vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. OU-NO-PLO-2019/001417zo dňa 26.06.2019.

25. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

26. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa ust. o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

28. Podľa ust. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

29. Podľa ust. , priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

30. Podľa ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

31. Podľa ust. § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

32. Podľa ust. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/20211115>), o započítaní času do času zákazu činnosti ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1990/372/20211115>), o uložení ochranného opatrenia ( <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1990/372/20211115>), o nároku na náhradu škody ( <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/20211115>) a o trovách konania ( <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/20211115>).

33. Podľa ust. , o lesoch, lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa a) chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/326/20210402>) a v lesoch osobitného určenia ( <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/326/20210402>), b) použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti lesa, c) neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa, d) zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie, e) vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely, f) umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom.

34. Podľa ust. , o lesoch je zakázané neoprávnene používať alebo poškodzovať lesné pozemky, lesné porasty, stromy a kry a stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu (ďalej len „“). Zákazy uvedené v odseku 1 písm. a) až j) sa nevzťahujú na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov, ak nie sú tieto činnosti upravené osobitnými predpismi a pri činnostiach na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku a pri plnení úloh Horskou záchrannou službou. Zákazy uvedené v odseku 1 písm. d), f) a h) sa nevzťahujú na osoby vykonávajúce zber alebo odber lesného reprodukčného materiálu podľa osobitného predpisu.

35. Podľa ust. o lesoch priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí aj ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje , neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva.

36. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať

zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.

37. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku. Správny súd konštatuje, že v konaní o priestupku je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o veci v súlade s požiadavkou materiálnej pravdy tak, aby na základe takto zisteného stavu mohol dospieť k záveru, či bol určitý priestupok spáchaný. Za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu správny orgán zhromažďuje dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, či bude obvinený z priestupku uznaný vinným, hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či je ich možné v danej situácii použiť.

38. V prejednávanom prípade sa jedná o priestupok podľa zákona o lesoch, ktorého sa podľa tohto ustanovenia dopustí ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje , neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe alebo opatrenie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby. Žalobca bol napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa tohto zákonného ustanovenia z dôvodu, že opakovane neoprávnene použil lesný pozemok tým, že na tomto pozemku skladoval drevnú hmotu, čím došlo k porušeniu ust. zákona o lesoch.

39. Podľa obsahu administratívnych spisov, ktorých súčasťou je aj vyšetrovací spis OR PZ Dolný Kubín, bol rozhodnutím obce Podbiel č. 203-3/2017 zo dňa 28.09.2017 žalobcovi ako žiadateľovi vydaný súhlas na výrub drevín rastúcich mimo les na parcelách registra E-KN č. 4931, č. 4933, č. 4934 a č. 4951 s tým, že žalobca je podľa tohto rozhodnutia osobou zodpovednou za dodržanie a splnenie podmienok rozhodnutia a preberá zodpovednosť za celkový priebeh výrubu. Z výpovedí svedkov je pritom zrejmé, že práve na základe pokynov žalobcu ako osoby zodpovednej za prebiehajúci výrub došlo opakovane k uloženiu vyrúbanej drevnej hmoty na pozemku parc. č. KN-E 2873 k. ú. V., teda na ochrannom poraste č. 252. Uvedené plynie z výpovede svedka V. S., ktorý uviedol, že po zistení tejto skutočnosti upozornil Q. J., ktorý ťažbu realizoval, aby vyťažené drevo z pozemkov urbáru odstránil a následne zistil, že na urbárskych pozemkoch boli opätovne naťahané kopy dreva. Sám žalobca podľa zápisnice o výsluchu svedka na Obvodnom oddelení Tvrdošín dňa 03.11.2017 uviedol, že o realizáciu činnosti týkajúcej sa výrubu a približovania dreva požiadal X. J., pričom J. povedal, že zvyšnú časť dreva môžu uložiť medzi poľnou cestou a potokom z dôvodu, že je spoluvlastníkom tohto pozemku. Skutočnosť, že dal súhlas s uskladnením dreva popri poľnej ceste, potvrdil samotný žalobca aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2019 adresovanom Okresnému úradu Námestovo v konaní, v ktorom bol prejednávaný dotknutý priestupok. Ako prílohu tohto vyjadrenia predložil žalobca vyjadrenie Q. J. zo dňa 31.01.2019, podľa ktorého V. S. dňa 04. októbra 2017 Q. J. upozornil, aby odstránil vyťažené drevo, ktoré uskladnil za poľnou cestou, keďže sa jedná o urbársky pozemok s tým, že keď ďalej rúbali drevo, tak bol nútený znova niekoľko smrekov položiť za cestu, a to dňa 18.10.2017. Z ďalších dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že predmetný pozemok - parcela registra „E“ č. 2873, ktorá je súčasťou parcely registra „C“ č. 1095 v k. ú. V., ktorá tvorí lesný porast č. 252, je podľa rozhodnutia OÚ OOP Žilina č. OU-ZA-OOP4-2015/022094/SCH zo dňa 30.09.2015 etážovým lesným porastom zaradeným do kategórie ochranných lesov s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Z administratívneho

spisu vyplýva, že obhospodarovateľom dotknutého lesného pozemku je Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel a predmetná parcela je spoločnou nehnuteľnosťou podľa o pozemkových spoločenstvách. Zároveň možno aj s prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodnutie obce Podbiel konštatovať, že v danom prípade žalobca vykonával ťažbu na nelesnom pozemku, teda vykonával činnosť, ktorá nesúvisela s obhospodarovaním lesných pozemkov a vyťaženú drevnú hmotu skladoval na dotknutom lesnom pozemku.

40. Závery správnych orgánov, ktoré podľa citovanej právnej úpravy zákona o lesoch konštatovali, že žalobca predmetný pozemok neoprávnene používal, sú tak vecne správne. Z ust. § 5 ods. 1, 2 zákona o lesoch vyplýva, že lesné pozemky možno na iný účel, než na plnenie funkcie lesov využívať len v prípade, ak bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí alebo o ich trvalom vyňatí z plnenia funkcie lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich, pričom zároveň sa pri využívaní takýchto lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia. Zákon o lesoch v ust. § 31 ods. 2 výslovne zakazuje neoprávnene používať alebo poškodzovať lesné pozemky. Z uvedeného tak plynie, že žalobca drevnú hmotu ako výsledok jeho ťažby, ktorú vykonával na základe súhlasu obce Podbiel mimo lesných pozemkov, uskladňoval na lesnom pozemku, ktorý bol platným programom starostlivosti určený za pozemok, ktorý má predovšetkým plniť funkciu lesov s dôrazom na ochranu pôdy. Žalobca uvedené okolnosti, teda skutočnosť, že vyťaženú drevnú hmotu na tomto pozemku skladoval, nepoprel v konaní pred policajným orgánom ani v administratívnom konaní. V podanej žalobe obdobne ako v administratívnom konaní namietal, že je spoluvlastníkom dotknutého pozemku, a teda má právo podľa tento pozemok užívať. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii považuje krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa úpravy ust. je vlastník v možnostiach užívania svojho vlastníctva limitovaný zákonom stanovenými obmedzeniami. Takýmto zákonným obmedzením vo vzťahu k využívaniu predmetného pozemku je práve ust. zákona o lesoch, ktoré zakazuje lesné pozemky neoprávnene používať alebo poškodzovať. Takéto zákonné obmedzenia limitujú nielen tretie osoby, ale aj vlastníkov predmetných pozemkov. Ak vlastník predmetné pozemky využíva v rozpore so zákonom stanovenými obmedzeniami, tak sa z jeho strany jedná o neoprávnené užívanie. Ak žalobca v podanej žalobe argumentuje tým, že na danom pozemku sa nenachádzal relevantný lesný porast, a teda nemohlo dôjsť k jeho poškodeniu, tak je potrebné krajským súdom zvýrazniť, že v napadnutých správnych rozhodnutiach nie je otázka poškodenia lesného porastu riešená a skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k poškodeniu lesného porastu, nie je vo vzťahu k skutkovej podstate priestupku podľa zákona o lesoch relevantnou. Vo vzťahu k žalobcom predloženej fotodokumentácii k otázke umiestnenia, resp. stavu predmetných pozemkov, je potrebné krajským súdom poukázať na skutočnosť, že táto fotodokumentácia nijakým spôsobom nespochybňuje vecne správne závery správnych orgánov vo vzťahu k užívaniu dotknutého pozemku žalobcom. Samotný žalobca aj v podanej žalobe pripúšťa, že sa jednalo o užívanie priestoru medzi poľnou cestou a potokom. Ani z týchto žalobcom predložených dôkazov nie je možné konštatovať, že by pozemok medzi cestou a potokom nemal byť súčasťou parcely č. 2873, ktorá patrí do dotknutého dielca č. 252, a že by žalobca tento pozemok nevyužíval v rozpore so zákonom.

41. Ohľadom posudzovania zodpovednosti žalobcu za dotknuté konanie považuje krajský súd za irelevantnú jeho argumentáciu v tom smere, že obdobným spôsobom spoločné nehnuteľnosti využívajú na uloženie dreva na krátku dobu aj ďalší spoluvlastníci spoločných nehnuteľností. Je potrebné zvýrazniť, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie činnosti iných spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, ale výlučne posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistené neoprávnené užívanie tohto pozemku. Skutočnosť, či ďalší spoluvlastníci sú alebo nie sú za žalobcom tvrdené obdobné konanie postihovaní, nemôže byť pre vyhodnotenie jeho zodpovednosti za priestupok podstatná.

42. Žalobca v podanej žalobe svoju argumentáciu upriamil aj na formuláciu skutkovej vety napadnutých rozhodnutí, pričom namietal, že táto nie je formulovaná jasne, zrozumiteľne tak, aby nemohlo dôjsť k zameniteľnosti s iným skutkom. Žalobca namietal tiež určenie predmetného pozemku, určenie doby, počas ktorej malo dôjsť k neoprávnenému užívaniu tohto pozemku a určenie dotknutej výmery pozemku správnymi orgánmi. Vo vzťahu k určeniu pozemku, ktorého sa predmetné neoprávnené užívanie týka, žalobca poukázal na prvotnú výpoveď svedka S., v rámci ktorej tento označil predmetný pozemok ako parcelu registra „E“ č. 2872. Vo vzťahu k tejto argumentácii považuje krajský súd za potrebné poukázať na celú výpoveď svedka S. pred policajným orgánom. Z tejto výpovede zo dňa 20.10.2017 je zrejmé, že svedok S. skutočne uvádzal poškodenie ochranného porastu č. 252 na parcele č.

2872 k. ú. V.. Zároveň však priamo v závere tejto výpovede svedok S. predložil výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX a mapku parcely „E“ č. 2873. K tejto spornej okolnosti sa potom svedok S. vyjadril aj počas ústneho prejednania priestupku pred Okresným úradom Námestovo dňa 23.01.2019, kde uviedol, že došlo k chybnému zápisu v tejto výpovedi a jedná sa o parcelu č. 2873 tak ako uviedol v závere svojej výpovede, keď predložil mapku aj LV. Zároveň svedok pri tomto vypočutí poprel aj tvrdenia žalobcu v tom smere, že by sa na danom pozemku niekedy v minulosti skladovalo drevo, keď uviedol, že SBU Podbiel na uvedenej parcele nikdy neuskladňoval drevnú hmotu, nakoľko sa jedná o ochranný porast č. 252 s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Čo sa týka otázky určenia výmery pozemku, ktorá mala byť žalobcom neoprávnene užívaná, z výrokovej časti žalobou napadnutých správnych rozhodnutí vyplýva vymedzenie tejto plochy dĺžkou cca 60 m a šírkou od 4 do 6 m, teda cca 300 m2. Žalobca v tomto smere namietal, že správne orgány vychádzali zo zápisnice OO PZ Tvrdošín o obhliadke miesta činu a považovali za dostatočne presné stanovenie výmery odhadom. Krajský súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu považuje za potrebné zvýrazniť, že zo všetkých vykonaných dôkazov v rámci či už konania pred OO PZ Tvrdošín alebo pred správnym orgánom prvého stupňa vyplýva záver, že došlo k neoprávnenému užívaniu predmetného pozemku. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje aj zápisnica o obhliadke miesta činu spísaná príslušníkom OO PZ Tvrdošín, ktorej súčasťou je aj zakreslenie celkovej plochy s uvedením jej približných rozmerov. Podľa názoru krajského súdu pre posúdenie zodpovednosti žalobcu za uvedené neoprávnené užívanie pozemku nemôže byť relevantnou jeho námietka, že nebola vymedzená celková výmera takto užívaného pozemku jej presnou identifikáciou či zameraním geometrickým plánom. Krajský súd je názoru, že pre účely posúdenia priestupku by bolo neefektívne a nehospodárne, aby sa za situácie, kedy užívanie pozemku žalobcom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, vykonávalo nákladné šetrenie, či zameranie predmetného pozemku, čo do výmery, ktorá bola takýmto užívaním dotknutá. V danom prípade je z výrokovej časti žalobou napadnutých rozhodnutí jednoznačne zrejmé, o používanie akého pozemku v rozpore správnymi predpismi sa jedná a pre posúdenie zodpovednosti žalobcu za takéto neoprávnené užívanie nie je nevyhnutné, aby výmera neoprávnene užívaného pozemku bola stanovovaná s presnosťou na jeden m2 a postačuje určenie dotknutej výmery odhadom. Pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch je relevantný záver, že došlo k neoprávnenému užívaniu lesného pozemku, ktorý pozemok je jednoznačne určený číslom parcely a nie je nevyhnutné na identifikáciu a nezameniteľnosť tohto skutku určovať rozsah, v ktorom dotknutý pozemok bol uvedeným neoprávneným užívaním zasiahnutý, jeho presným zameraním, či vymedzením s presnosťou na m2. Ak žalobca namieta, že z výrokovej časti napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, akým spôsobom a v akej miere mal opakovane neoprávnene použiť lesný pozemok, tak je potrebné krajským súdom poukázať na znenie výrokovej časti obidvoch žalobou napadnutých rozhodnutí, v ktorých je jednoznačne uvedené, že žalobca sa neoprávneného užívania dotknutého lesného pozemku dopustil tým, že na tomto pozemku na ploche cca 300 m2 skladoval drevnú hmotu.

43. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom určenia doby neoprávneného užívania pozemku, je opätovne krajským súdom potrebné upriamiť pozornosť na závery plynúce z dokazovania vykonaného v rámci správneho konania. Predovšetkým je namieste poukázať na vyjadrenie svedka Q. J., ktoré je datované dňa 31.01.2019, ktoré prvostupňovému správnemu orgánu predložil samotný žalobca. Z tohto vyjadrenia Q. J. je zrejmé, že na nesprávne uskladnenie dreva za poľnou cestou bol Q. S. upozornený už dňa 04. októbra 2017, kedy ho tento vyzval, aby vyťažené drevo odstránil, a že vyťažené drevo opätovne zložil na pozemok za cestu dňa 18.10.2017 a toto drevo odtiaľ odstránil na druhý deň, keď prišiel B. S., ktorý na nákladnom aute drevo odviezol pre kupujúceho. Aj na základe vyjadrenia predloženého samotným žalobcom preto žalovaný vecne správne pristúpil k úprave doby, počas ktorej došlo k neoprávnenému užívaniu predmetného pozemku, keď zmenil dobu stanovenú správnym orgánom prvého stupňa od 10.10.2017 do 19.10.2017 na časové obdobie od 04.10.2017 do 19.10.2017. Zvýrazňuje krajský súd, že zistenia a závery žalovaného vo vzťahu k dobe užívania pozemku neboli tvrdeniami v podanej žalobe relevantne spochybnené, a preto neobstojí argumentácia žalobcu v podanej žalobe ohľadne nesprávneho, či nedostatočného vymedzenia doby, počas ktorej malo dôjsť k neoprávnenému užívaniu predmetného pozemku. Z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom vyplýva, že drevná hmota bola v danom období na predmetnom pozemku skladovaná minimálne dvakrát, teda sa jedná o opakované neoprávnené použitie lesného pozemku na takýto účel, pričom k prvému takémuto použitiu podľa vyjadrenia Q. J. došlo dňa 04.10.2017 a druhé takéto použitie bolo ukončené podľa toho istého vyjadrenia dňa 19.10.2017. Pre účely posúdenia zodpovednosti žalobcu tak možno konštatovať, že predmetná skutková veta žalobou napadnutých rozhodnutí dostatočným a nezameniteľným spôsobom vymedzuje skutok, za ktorý bol ako za priestupok žalobca predmetnými rozhodnutiami postihnutý.

44. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu odvodzovanej od skutočnosti, že je spoluvlastníkom dotknutého pozemku, a teda je oprávnený tento pozemok užívať, považuje krajský súd za potrebné poukázať nielen na obmedzenia, ktoré limitujú vlastníka v možnosti vyžívania tohto pozemku plynúce z jeho charakteru lesného pozemku s ochrannou funkciou, ale aj na skutočnosť, že v prípade daného pozemku sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, o nakladaní s ktorou rozhoduje príslušné zhromaždenie alebo výbor spoločenstva obhospodarovateľa, ktorým je Urbár Podbiel. V súlade s ust. tak aj v tomto prípade je potrebné oprávnenia, ktoré z vlastníckeho práva plynú, či už žalobcovi alebo ďalším spoluvlastníkom tohto pozemku, realizovať výlučne spôsobom upraveným v zákone, konkrétne v zákone o pozemkových spoločenstvách.

45. Vzhľadom na uvedené potom nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu v podanej žalobe vo vzťahu k zákonom požadovanej spoločenskej nebezpečnosti konania, za ktoré mu bola uložená sankcia. Na existenciu, či neexistenciu spoločenskej nebezpečnosti predmetného konania nemôže mať žiaden dopad tvrdenie žalobcu odvodené od skutočnosti, že je spoluvlastníkom dotknutého pozemku, keďže v danom prípade je predmetom priestupku neoprávnené užívanie tohto pozemku, teda jeho užívanie v rozpore so zákonom. Ani vlastníka či spoluvlastníka pozemku jeho vlastnícke právo nelegitimuje k tomu, aby predmet svojho vlastníctva užíval v rozpore so zákonom, keď ako už bolo konštatované, oprávnenie vlastníka využívať predmet jeho vlastníckeho práva je vždy dané limitmi zákonných obmedzení. Ak vlastník alebo spoluvlastník takéhoto pozemku zákonom stanovené obmedzenie nedodrží, dopustí sa tým neoprávneného užívania predmetného pozemku a je za takéto konanie zodpovedný rovnako ako akákoľvek tretia osoba, ktorá by sa takéhoto konania dopustila a ktorá by prípadne vlastníkom tohto pozemku nebola. Ak žalobca namieta, že v danom prípade sa pozemok vedľa cesty využíval ako ochranné pásmo cesty, tak krajský súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tejto otázke nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by toto tvrdenie preukázal a takýto záver nie je možné konštatovať ani zo žiadneho z dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho, resp. vyšetrovacieho spisu. V danom prípade je výlučne relevantnou skutočnosťou, či žalobca predmetný pozemok užíval alebo neužíval v rozpore so zákonom o lesoch. Relevantnou tak nie je ani skutočnosť, či sa jednalo o pozemok s porastom alebo bez porastu, ako to žalobca namieta. Vo vzťahu k otázke spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu je potom namieste uviesť, že žalobca predmetný lesný pozemok, ktorý možno podľa zákona využívať výlučne na plnenie funkcií lesa, používal na činnosti, ktoré s obhospodarovaním lesov nesúviseli. Je pritom potrebné zvýrazniť, že v prípade dotknutého pozemku parc. č. 2873 sa navyše jednalo o pozemok zaradený do kategórie ochranných lesov s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy, vo vzťahu ku ktorým je stupeň ich ochrany ešte zvýšený. Využívanie takýchto pozemkov v rozpore s ich účelom a ochrannou funkciou tak ďalej zvyšuje spoločenskú nebezpečnosť predmetného konania žalobcu. Námietka žalobcu v tom smere, že sa správne orgány otázkou spoločenskej nebezpečnosti jeho konania nezaoberali, tak aj vzhľadom na uvedené okolnosti plynúce z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nemohla byť krajským súdom vyhodnotená ako dôvodná.

46. Krajský súd potom uzaviera, že správny orgán prvého stupňa a rovnako žalovaný ako správny orgán druhého stupňa za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu v dostatočnej miere zhromaždili dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, že bude žalobca v postavení obvineného uznaný vinným z priestupku, vecne správne vyhodnotili v ich vzájomnej súvislosti, čoho výsledkom je zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, so záverom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania vymedzeného v skutkovej vete žalobou napadnutých rozhodnutí. Za toto konanie, ktoré spĺňa všetky typové znaky priestupku podľa ust. § 63 ods. 2 zákona o lesoch, bolo potom dôvodné žalobcovi uložiť sankciu vo forme pokuty. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prvého stupňa zohľadnil okolnosti týkajúce sa spáchania priestupku, pričom vychádzal zo skutočnosti, že k uloženiu dreva na predmetnom pozemku došlo aj po opakovanom upozornení zástupcu obhospodarovateľa lesa a zároveň zohľadnil, že žalobca v období posledných 5 rokov nebol dotknutým správnym orgánom priestupkovo riešený. Samotnú výšku uloženej sankcie pritom žalobca v podanej žalobe nenamietal.

47. S ohľadom na uvedené vyhodnotil správny súd všetky žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné, a preto žalobu s poukazom na ust. zamietol.

48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd rozhodol s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu bola zamietnutá, a teda žalobca bol v konaní neúspešný. Správny súd podľa v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné

spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

49. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi. V zmysle ust. patrí ďalšiemu účastníkovi len právo na náhradu tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny súd. V prejednávanej veci boli zo strany ďalšieho účastníka cestou jeho právneho zástupcu predložené dve vyjadrenia, a to vyjadrenie k podanej žalobe žalobcu a vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Vyjadrenie sa k žalobe, resp. vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu však nemožno považovať za plnenie správnym súdom uloženej povinnosti, keďže správny súd zaslanie takéhoto vyjadrenia nevyžadoval a teda jeho podanie bolo dobrovoľné (obdobne NS SR sp. zn. ), preto správny súd náhradu trov konania nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.