Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: T. L., bytom U. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Peter Bódi, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, M. R. Štefánika 55/2 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 41164-7/2018-BA zo dňa 16. apríla 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava č. 41164-7/2018-BA zo dňa 16. apríla 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 31580-6/2018-TO zo dňa 7. februára 2018 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.04.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne vo veci nepriznania nároku na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 30.10.2017 a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 31580-6/2018-TO zo dňa 07.02.2018.

2. Bolo zistené, že žalobkyňa podala žiadosť o úrazový príplatok podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom predložila okrem iného aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. R 635788. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 07.02.2018 túto jej žiadosť zamietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa utrpela dňa 30.10.2017 o 12:30 hod. pracovný úraz u zamestnávateľa U. U. tak, že počas služobnej cesty sa stala účastníčkou dopravnej nehody, kedy do motorového vozidla, ktoré viedla narazilo zozadu nákladné motorové vozidlo. Zamestnávateľ uznal úraz za pracovný dňa 27.11.2017. Správnym orgánom bolo predložené aj Oznámenie poistnej udalosti zo dňa 27.11.2017 a záznam o registrovanom pracovnom úraze z tohto dňa. V rámci administratívneho konania bolo vykonané odborom lekárskej posudkovej činnosti prešetrenie skutočnosti, či žalobkyňou preukázaná dočasná pracovná neschopnosť súvisí s jej pracovným úrazom.

3. Odbor lekárskej posudkovej činnosti spochybnil, že dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne priamo súvisí s jej pracovným úrazom. Podľa stanoviska zo dňa 24.01.2018 žalobkyňa pri pracovnom úraze utrpela len ľahké podvrtnutie chrbtice, ktoré nevyžadovalo začatie dočasnej pracovnej neschopnosti. Takúto dočasnú pracovnú neschopnosť začatú mesiac po úraze nemožno považovať za jeho následok V nadväznosti na uvedené bola ošetrujúca lekárka žalobkyne vyzvaná na opravu v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom lekárka namiesto pola „pracovný úraz“ zaškrtla pole „choroba“. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom rozhodol prvostupňový správny orgán.

4. Po podaní odvolania bol opätovne prešetrený súvis dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne s pracovným úrazom, pričom posudková lekárka pobočky vo svojom stanovisku zo dňa 12.03.2018 uviedla, že pracovný úraz žalobkyne bola ľahká dopravná nehoda, ktorá si vyžiadala jednorazové ošetrenie jej účastníkov a u žalobkyne si nevyžiadala vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa utrpela len podvrtnutie krčnej chrbtice a následne došlo k zhoršeniu degeneratívnych zmien, ktoré boli u žalobkyne prítomné pred dopravnou nehodou a vyvíjajú sa u nej už dlhšiu dobu. Tieto závery potvrdil aj posudkový lekár ústredia, ktorý taktiež poukázal na to, že v období medzi vznikom pracovného úrazu a vystavením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti sa mohli vyskytnúť ďalšie traumy, prípadne ochorenia. Žalovaný požiadal o stanovisko aj lekárku žalovanej, ktorá dňa 03.04.2018 žalovanému oznámila, že dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne súvisí s jej pracovným úrazom, ktorý bol registrovaný a uznaný zamestnávateľom. Za účelom odstránenia rozporov medzi posudkovými lekármi a ošetrujúcou lekárkou žalobkyne bol dopytovaný Odbor posudkovej lekárskej činnosti ústredia, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 12.04.2018 uviedol, že dopravná nehoda žalobkyne si vyžiadala len jednorazové ošetrenie, keď pri ňom utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice so spasmom svalov v oblasti krčnej chrbtice a ramien. Toto poškodenie zdravia si nevyžiadalo uznanie žalobkyne za dočasne práceneschopnú. Následná liečba žalobkyne u neurológa a rehabilitačného lekára preukázala, že došlo k zhoršeniu degeneratívnych zmien na chrbtici, a to artrózy v oblasti krčnej chrbtice a spondylartrózy v oblasti hrudnej chrbtice. Tieto degeneratívne zmeny sa vyvíjajú už dlhší čas, a preto museli byť u žalobkyne prítomné už pred utrpením pracovného úrazu. Nebola teda preukázaná priama súvislosť medzi pracovným úrazom zo dňa 30.10.2017 a dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej s časovým odstupom jedného mesiaca.

5. Žalovaný následne o veci rozhodol, pričom poukázal na to, že pri MR vyšetreniach cervikálnej a Th chrbtice zo dňa 25.01.2018, ktoré predložila žalobkyňa k odvolaniu vyplynulo, že u nej boli zistené degeneratívne zmeny na jej chrbtici, a to artróza, spondylóza, osteochondróza. Tieto ťažkosti boli aj dôvodom jej uznania za dočasne pracovne neschopnú. Okrem toho poukázal na to, že zamestnávateľ uznal pracovný úraz spätne až dňa 27.11.2017, teda v deň vystavenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

6. Žalobkyňa uvedené závery považovala za nesprávne a v podanej správnej žalobe opísala skutočnosti po dopravnej nehode, ktorá bola zamestnávateľom uznaná za pracovný úraz. Uviedla, že ihneď po nehode absolvovala prvotné poúrazové vyšetrenie. Bolo jej oznámené, že má vykĺbené krčné stavce, čo sa pri tomto type nehody stáva. Bolela ju hlava a tiež mala závraty. Bol jej predpísaný liek Nimesil a podaná injekcia. Bola prepustená domov s odporúčaním kontroly pri ťažkostiach.

7. Pre pretrvávajúce ťažkosti bola dňa 02.11.2017 vyšetrená vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, pričom jej bolo povedané, že ma poudierané vnútorné orgány, ktoré potrebujú dlhší čas na zahojenie. Keďže obťiaže stále pretrvávali snažila sa o vyšetrenie u odborného lekára, avšak pre zlú situáciu v okrese Bánovce nad Bebravou po smrti neurologičky, sa jej podarilo objednať až na 10.11.2017 k MUDr. R. v Trenčíne. Tento jej zmenil liek a následne jej bola predpísaná aj infúzna liečba, ktorú brala do začiatku januára 2018. Žalobkyňa od 19.01.2018 začala pravidelne navštevovať rehabilitačnú ambulanciu MUDr. L. P., ktorá lekárka ju poslala aj na magnetickú rezonanciu. Dňa 12.02.2018 absolvovala vyšetrenie u MUDr. G. F., primára Neurochirurgickej kliniky Fakulnej nemocnice Nitra. Tento lekár žalobkyni oznámil, že sa jej potrhali tkanivá, ktoré zatiekli krvou a má poškodené platničky. V správe zo dňa 28.05.2018 označil jej zdravotný stav za vyžadujúci si dlhodobú a intenzívnu liečbu. Diagnosticky bola záverovaná ako S13.0 Protrusio C4/5, C 5/6 (úrazové puknutie krčnej medzistavcovej platničky), S13.4 Distorsio col. Cervic. (vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice) a S13.6 (vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov iných a bližšie neurčených častí krku). Zdôraznila, že jej práceneschopnosť trvá od 27.11.2017, a to až do dňa podania správnej žaloby. Pred dopravnou nehodou sa pritom neliečila, resp. netrpela žiadnymi bolesťami hlavy a chrbtice, či poruchou pohybového aparátu. Závery žalovaného považovala za paušálne, nedôvodné a neodôvodnené. Uviedla, že správne orgány považovali za pochybné, že k vystaveniu dočasnej pracovnej neschopnosti došlo mesiac po úraze a od uvedeného sa potom odvíja aj ďalšia argumentácia správnych orgánov. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že sa u nej bolesti začali prejavovať ihneď po pracovnom úraze. Je potom irelevantné, či došlo k dočasnej pracovnej neschopnosti až dňa 27.11.2017. Poukázala na to, že už pri prvom vyšetrení bezprostredne po nehode bolo konštatované, že sa nedajú vylúčiť možné komplikácie, resp. skryté zranenia. Okrem toho predložila správnym orgánom početné a relevantné lekárske správy, ktoré v časovej súvislosti a vzájomnej väzbe preukazujú priamu súvislosť jej dočasnej pracovnej neschopnosti s poškodením jej zdravia, ktoré utrpela v dôsledku pracovného úrazu. Mala za to, že správne orgány jej poškodenie zdravia,

ktoré vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bagatelizujú, pričom však žiaden lekár žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu jej zdravie fyzicky nevyšetril. Napriek tomu však boli odignorované objektívne nálezy špecialistov, ktorí jej zdravotný stav poznajú.

8. Taktiež rozhodnutie žalovaného je podľa žalobkyne nepreskúmateľné, pokiaľ ide o obsah a závery lekárskych správ - nálezov špecialistov. Súčasne žalovaný pracoval s hypotetickými konštrukciami ohľadne toho, že v období od úrazu do vystavenia dočasnej pracovnej neschopnosti mohlo dôjsť k ďalším traumám, prípadne ochoreniam. V závere správnej žaloby zdôraznila, že k jej základným právam ako účastníka konania patrí aj právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Ak pritom správny orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Zdôraznila, že rozhodnutiu chýba presvedčivosť, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Taktiež zistenie skutkového stavu považovala za nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Trvala na tom, že jej zdravotný stav nebol správnymi orgánmi zistený objektívne, komplexne. Z uvedených dôvodov žiadala zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že na vyšetrení 10.01.2017 žalobkyňa uviedla občasnú bolestivosť šije pri rotácii, sporadicky pocit na zvracanie alebo závrat. Zamestnanie vykonávala bez obmedzenia. V tomto čase ani MUDr. R., neurológ neindikoval potrebu začatia pracovnej neschopnosti. Dňa 19.01.2018 bolo zaznamenané akútne zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku čoho absolvovala MR vyšetrenie, ktorým boli u žalobkyne zistené degeneratívne zmeny na chrbtici, a to unkovertebrálna artróza a diskrétna spondylóza. MR vyšetrenie zo dňa 23.01.2018 preukázalo ďalšie degeneratívne zmeny, a to hrubšie legamentná flava Th10/11 a miernu spondylartrózu Th oblasti chrbtice. Súčasne toto vyšetrenie potvrdilo nediferencovanosť traumatických zmien tiel stavcov. Tieto poškodenia chrbtice sa vyvíjajú dlhší čas a je preto zrejmé, že nimi musela žalobkyňa trpieť aj pred vznikom pracovného úrazu, aj keď o ich existencii nemusela vedieť, resp. sa v súvislosti s nimi nemusela liečiť. Pracovný úraz mohol iba zvýrazniť prejavy tohto chronického ochorenia zdravia, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyni sa zhoršil zdravotný stav až s odstupom času od pracovného úrazu. Žalovaný zdôraznil, že existenciu týchto degeneratívnych zmien musel pri svojom rozhodovaní zohľadniť.

10. Žalovaný taktiež poukázal na konanie zamestnávateľa žalobkyne, ktorý uznal pracovný úraz až spätne a v deň uznania žalobkyne za dočasne práceneschopnú. Pozastavil sa nad uvedeným najmä za situácie, že žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia pociťovala zdravotné ťažkosti aj v zamestnaní. Odmietol, že by robil nátlak na ošetrujúcu lekárku žalobkyne, pričom poukázal, že táto vykonala celkovo 3 zmeny, opravy na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, čo samo o sebe preukazuje, že menila názor o príčine dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne. Vo svojom stanovisku ako dôvod dočasnej pracovnej neschopnosti uviedla pracovný úraz, a to z dôvodu jeho registrovania zamestnávateľom. Takáto registrácia úrazu však nepostačuje, nakoľko musí byť jednoznačný súvis práce neschopnosti a pracovného úrazu. V predmetnej právnej veci však nebola preukázaná takáto priama príčinná súvislosť.

11. Následne žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení opätovne poukázala na snahy žalovaného bagatelizovať jej poškodenie zdravia. Poukázala na to, že rozsah poškodenia jej zdravia bol pritom podľa špecialistov ovplyvnený jej vysokou a útlou postavou s dlhým krkom. U odbornej lekárskej verejnosti je pritom notoricky známym poznatkom, že práve pri dopravných nehodách nárazom zozadu dochádza k traumatickým poraneniam krčnej chrbtice, kedy je poškodený väzivový aparát krčných stavcov, medzistavcové platničky a dochádza k potrhaniu a opuchu lokálnych svalov. Mala za to, že žalovaná vytrháva z kontextu jednotlivé skutočnosti a týmto pripisuje iný význam ako tieto objektívne majú. Všetky jej diagnózy stanovené lekármi - špecialistami majú z hľadiska ich pôvodu ich vzniku vždy úrazový charakter. Za dôkaz osobitného významu považoval a lekársku správu MUDr. O. F. zo dňa 13.08.2018, z ktorej vyplýva, že „stav pacientky je jednoznačne podmienený poúrazovými zmenami na C chrbtici a paravertebrálnom svalstve“.

12. Dňa 08.11.2018 žalobkyňa súdu predložila listinný dôkaz, a to znalecký posudok č. 54/2018 zo dňa 25.08.2018 vypracovaný MUDr. T. L., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) pre zadávateľa Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície, Bánovce nad Bebravou. V časti III. posudku označenej ako záver znalec uzavrel, že žalobkyňa dňa 30.10.2017 utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice ťažkého stupňa s posunutím 5. a 6.

krčného stavca dozadu s vysunutím medzistavcovej platničky medzi 4. a 5. krčným stavcom a medzi 5. a 6. krčným stavcom. Charakter a lokalizácia zranenia poškodenej (žalobkyne) podľa znalca nasvedčujú pre jeho vznik ako vodičky osobného motorového vozidla pri dopravnej nehode, teda zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako poškodená uviedla v trestnom oznámení. V súvislosti so zranením zo dňa 30.10.2017 sa žalobkyňa lieči od 30.10.2017 a je vedená v stave PN od 27.11.2017 doteraz (25.08.2018) s dĺžkou liečby 270 dní, z toho PN 239 dní. Usúdil, že takáto doba liečenia a PN je vzhľadom na dlhšie trvajúcu poruchu zdravia primeraná charakteru a rozsahu jej zranenia. Či zranenie zanechá trvalé následky bude podľa znalca možné určiť až po uplynutí jedného roka od úrazu, pričom uvedené posúdi odborný lekár, a to neurológ alebo ortopéd. Úraz však vyhodnotil ako ťažký a odškodnenie za bolesť stanovil na 45 bodov. Predložený znalecký posudok sa vo svojich záveroch žiadnym spôsobom nevyjadroval k existencii degeneratívnych poškodení chrbtice u žalobkyne a ich vplyvu na jej zdravotné obťiaže.

13. Správny súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie, na ktorom okrem iného oboznámil podstatný obsah predloženého listinného dôkazu, ktorým je vyššie uvedený znalecký posudok. Na pojednávaní účastníci zotrvali na všetkých svojich tvrdeniach a vyjadreniach, ktoré sú obsiahnuté v ich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Zástupca žalobkyne vo svojom prednese zdôraznil tendenčné posudzovanie veci žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom, pričom na otázku sudkyne uviedol, že u žalobkyne sú prítomné na chrbtici degeneratívne zmeny, avšak tieto sú primerané jej veku a bežnému opotrebeniu chrbtice. Trval na tom, že nemajú žiaden vplyv na jej práceneschopnosť. Zástupkyňa žalovaného k predloženému posudku uviedla, že ho v čase rozhodovania nemal žalovaný k dispozícii a bol vypracovaný pre účely trestného konania. Inak odmietla akékoľvek neobjektívne rozhodovanie vo veci žalobkyne, pričom poukázala na to, že vec posudzovali až traja lekári (pobočky, ústredia, odboru posudkových činností).

14. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

15. Úrazový príplatok je peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles jeho zárobku, ku ktorému dochádza v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na úrazovú rentu je bezprostredne spätý s poškodením zdravia, ktoré vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.

16. V predmetnej právnej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že žalobkyňa bola dňa 30.10.2017 účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu jej zdravia. Predmetná dopravná nehoda bola dňa 27.11.2017 uznaná jej zamestnávateľom za pracovný úraz, pričom práve od 27.11.2017 bola žalobkyňa uznaná za dočasne práce neschopnú. Žalobkyňa doposiaľ nenastúpila do práce. Jej zdravotný stav bol posudzovaný pred orgánmi verejnej správy jej posudkovými lekármi a odborom posudkových činností a súčasne bol predmetom posudzovania aj v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Zakiaľ čo lekári žalovaného dospeli k záveru, že poškodenie zdravia žalobkyne, ktoré u nej vzniklo v dôsledku pracovného úrazu bolo ľahkého charakteru, samo o sebe nevyvolalo potrebu jej dočasnej práceneschopnosti a bolo len akýmsi „spúšťačom“ zdravotných problémov žalobkyne, ktoré priamo súvisia s jej degeneratívnymi zmenami na chrbtici, znalec MUDr. L., ktorý podľa odtlačky jeho pečiatky na podanom posudku pôsobí v rámci odvetvia súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) označil jej poškodenie zdravia za ťažký úraz a dočasnú práceneschopnosť dal do priameho súvisu s takýmto poškodením jej zdravia. Z uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi zostáva sporný rozsah poškodenia zdravia, ktoré v súvislosti s pracovným úrazom žalobkyňa utrpela jeho závažnosť a najmä otázka priamej príčinnej súvislosti medzi uznaním žalobkyne za dočasne pracovne neschopnú a pracovným úrazom.

17. Správny súd pri posudzovaní vyššie uvedených sporných otázok poukazuje na to, že žalobkyňa v konaní pred súdom predložila listinný dôkaz, a to znalecký posudok vypracovaný na základe uznesenia orgánov činných v trestnom konaní, ktorého obsahom sú závery uvedené v stručnosti v odstavci 12 tohto rozsudku. K prípustnosti predloženia takéhoto dôkazu správny súd uvádza, že zákon č. 162/2015

Z.z. počíta s tým, že žalobca označí, resp. predloží dôkazy. Z uvedeného je zrejmé, že napriek tomu, že správny súd nie je skutkovým súdom a dokazovanie vykonáva výnimočne, nemožno vykonanie dokazovania vylúčiť, najmä ak je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti tiež konštatuje, že primárnou povinnosťou žalobcu je v podanej správnej žalobe riadne vymedziť skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Tieto svoje tvrdenia ohľadne nezákonnosti rozhodnutia je potom v závislosti na ich povahe, oprávnený podporiť dôkazmi, resp. návrhmi na vykonanie dokazovania. Tak tomu je aj v prejednávanej veci. Žalobkyňa ako jeden zo žalobných bodov uviedla, že správne orgány nesprávne, resp. nedostatočne ustálili otázku príčinnej súvislosti medzi poškodením jej zdravia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode uznanej jej zamestnávateľom za pracovný úraz a dočasnou práceneschopnosťou, čo malo mať zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Toto svoje tvrdenie podložila dôkazom, a to znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný z podnetu orgánov činných v trestnom konaní pre účely trestného konania. Predloženie tohto dôkazu teda úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia žalobkyne a dôkazným bremenom, ktoré ho v tomto ohľade v konaní pred súdom zaťažuje. Cieľom predloženého dôkazu je bezpochyby preukázanie existencie nedostatočného, resp. nesprávneho posúdenia veci žalovaným. Bez predloženia takéhoto dôkazu by kvalifikovaným spôsobom nepreukázala svoje žalobné tvrdenie a vystavila by sa riziku neúspechu v konaní. Vzhľadom na uvedené nie je možné takýto dôkaz odmietnuť len z dôvodu, že nebol predložený už v administratívnom konaní.

18. Súčasne správny súd konštatuje, že predmetný znalecký posudok obsahuje závery súdneho znalca, ktoré sú v rozpore so závermi žalovaného, (aj keď je potrebné uviesť, že súdny znalec sa existenciou degeneratívnych zmien u žalobkyne žiadnym spôsobom nezaoberal, a to ani v tom zmysle, že ide o poškodenie zdravia, ktoré nemá vplyv na posúdenie odborných otázok, ktorému mu boli položené orgánom činným v trestnom konaní). Bez pochybností však boli závery súdneho znalca vyjadrené v III. časti posudku spôsobilé kvalifikovaným spôsobom spochybniť závery žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Preto je potrebné, aby bolo v tejto veci vykonané ďalšie dokazovanie za účelom odstránenia týchto pochybností, resp., aby sa správny orgán s týmito skutočnosťami inak vysporiadal. 19. Znalecký posudok je k spôsobilý spochybniť závery, ktoré prijal žalovaný, a ktoré boli podstatné pre posúdenie veci. Keďže ide o odborné posúdenie, ktoré si vyžaduje odborné znalosti, nie je správny súd oprávnený sám hodnotiť závery znaleckého posudku v tom zmysle, či ním boli úplne vyvrátené závery žalovaného, ktoré prijal na základe vyjadrenia odboru posudkových činností. Pre rozhodnutie správneho súdu je však postačujúce, že tieto boli kvalifikovaným spôsobom spochybnené, a preto je potrebné, aby bola táto otázka (podstatná pre právne posúdenie veci) nanovo naisto postavená v rámci administratívneho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobkyňa po podaní správnej žaloby predložila správnemu súdu lekársku správu zo dňa 13.08.2018 vypracovanú MUDr. Ondrejom Šedivým, neurochirurgom, v ktorej je v časti odporučenie uvedené, že stav pacientky je jednoznačne podmienený poúrazovými zmenami na C chrbtici a paravertebrálnom svalstve. Uvedené odborné vyjadrenie je taktiež v rozpore so závermi správnych orgánov a je potrebné ho v ďalšom konaní zohľadniť a vysporiadať sa s ním.

20. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie vydané pobočkou žalovaného, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

21. Správny súd rozhodnutie žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu) zrušil v celom rozsahu, žalobca bol teda v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).