Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-78-2018.pdf
PDF · 99.47 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/78/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. K. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - F. Č. J., otec v rodnom liste neuvedený, o návrhu navrhovateľov: D.. F. A., nar. XX.XX.XXXX a D.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom J. X, B., o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú F. K. B.H., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti manželom D.. F. A., nar. XX.X.XXXX a D.. F. A., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J. X, B..
D.. D.. F. A., nar. XX.X.XXXX a D.. F. A., nar. XX.X.XXXX sú povinní sa o maloletú F. K. osobne starať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Matka je povinná platiť výživné na maloletú F.J. K. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd zrušuje neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 8.2.2018.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Návrhom, doručeným súdu dňa 30.05.2018, sa navrhovatelia domáhali zverenia maloletej F. K. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnili tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 08.02.2018 bola maloletá F. K. predbežne zverená do starostlivosti T. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je sestrou matky dieťaťa, keďže matka starostlivosť o ňu zanedbávala. Navrhovatelia sa s T. B. a jej matkou T. B. poznajú viac ako 5 rokov, bývajú v susedstve a dôverne poznajú ich rodinné pomery. Od doby, kedy bola maloletá F. K. zverená do starostlivosti sestre matky, prejavili záujem o výpomoc a neskôr aj možnosť náhradnej starostlivosti, keďže sa v ich rodine zmenila situácia, nielen finančná, ale aj zdravotná. S maloletou trávia všetok voľný čas, vrátane víkendov. Ihneď ako to bude možné, majú záujem si dieťa osvojiť. Sestra matky, ktorej je dieťa dočasne zverené, s ich návrhom súhlasí. 2./ Uznesením č. k. XXP/XXX/XXXX-X zo dňa 07.08.2018 tunajší súd zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali zveriť maloletú Máriu K. do ich starostlivosti. 3./ V súlade s ustanoveniami §§ 30, 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti matky maloletej. Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt matky, v Registri obyvateľov SR má evidovaný trvalý pobyt v Bratislave, mestská časť J.. Matka na uvedenej adrese zásielku nepreberá, iné miesto pobytu zistené nebolo. Podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd oznámil matke maloletej podanie návrhu na úradnej tabuli Okresného súdu Bratislava II, ako aj na webovej stránke súdu. Nakoľko matka bola na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani nežiadala o odročenie nariadeného pojednávania, súd dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania nezistil, a preto s prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonaného dôkazy súd vo veci konal a rozhodol. 4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, výsluchom T. B., kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s obsahom rodného listu maloletej, so správou zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj obsahom ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav: 5./ Maloletá F.Á. K. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky P. B., nar. XX.XX.XXXX, otec v rodnom liste uvedený nie je. 6./ Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti navrhovateľov. Navrhovatelia sú manželmi 18 rokov, vlastné deti nemajú, sú evidovaní v zozname žiadateľov na osvojenie. S T. B., ktorá je sestra matky dieťaťa, sa poznajú viac ako päť rokov, bývajú v susedstve. S maloletou F. K. jej spočiatku vypomáhali, neskôr u nich prespávala. O rodičoch maloletej nemá úrad žiadne informácie, v minulosti sa ich pokúšali kontaktovať aj navrhovatelia, avšak bezúspešne. F. K. pozitívne reagovala na navrhovateľov, má k nim vytvorenú silnú vzťahovú väzbu, cíti sa ich v prítomnosti komfortne a bezpečne. Odporučil súdu zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľov, nakoľko majú vytvorené vhodné podmienky na zverenie, maloletej poskytujú plnú 3 27P/78/2018 starostlivosť, majú vytvorené vzájomné puto a sú ochotní a schopní sa o ňu naďalej starať a poskytovať jej stabilné rodinné zázemie. 7./ Navrhovateľka pred súdom uviedla, že s navrhovateľom nemajú deti. Sú zapísaní v zozname žiadateľov o adopciu, avšak doposiaľ k žiadnej interakcii s deťmi nedošlo. K maloletej uviedla, že s T. B. sa poznajú niekoľko rokov, obe sú psičkárky, chodia spolu venčiť a pri tej príležitosti sa dozvedela o maloletej, že jej bola zverená spolu s jej bratom P.. F. K. chodievali kočíkovať, starali sa o ňu, zobrali ju domov, avšak večer ju vrátili vždy späť. Od mája 2018 začala maloletá u nich prespávať počas víkendu a od júla 2018 zostala u nich stabilne. Počas letných prázdnin sa o maloletú starala navrhovateľkina sestra alebo matka. Maloletú majú radi, majú záujem jej poskytnúť rodinné zázemie. 8./ Navrhovateľ pred súdom uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením svojej manželky, žiadal aby súd zveril maloletú do ich osobnej starostlivosti. 9./ T. B.H. pred súdom uviedla, že je sestrou matky maloletej K.. Ako dieťa bola matka dieťaťa veľmi komplikovaná, bola umiestnená v reedukačnom zariadení, často sa túlala, nechodila domov. O nariadení pojednávania vedela, napriek tomu sa ho nezúčastnila. P. má štyri deti, 6-ročnú P., 4-ročnú B., 3-ročného P. a F. K.. Všetky deti sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko P. nemá o ne záujem. Naposledy ju videla v apríli 2018, pýtala od nej peniaze, najedla sa a odišla, o deti neprejavila žiaden záujem, strieda partnerov a je závislá od návykových látok. Maloletá F. K. spolu s maloletým P. jej boli predbežne zverení do osobnej starostlivosti na základe neodkladného opatrenia. Uviedla, že má syna, na ktorého jeho otec žiadnym spôsobom neprispieva, očakáva narodenie dieťa, ktorého otec je Pakistanec žijúci v Taliansku, ktorý jej finančne vypomáha. Nakoľko má už v starostlivosti synovca P., súhlasila s tým, aby bola maloletá F. K. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, keďže nemá podmienky na výchovu všetkých štyroch maloletých detí. 10./ Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že matka maloletej má štyri deti, P. B.Ú., nar. X.X.XXXX, B. B., nar. X.X.XXXX, P. B., nar. XX.X.XXXX, F. K. B., nar. XX.X.XXXX. Rodinu sledujú dlhší čas. Matka detí pôvodne žila s partnerom L. B. a tromi deťmi P., B. T. F. K. v podnájmoch. Keďže neplatili nájomné, devastovali zariadenie, boli vysťahovaní. Neskôr bývali u sesternici, kde bolo pri šetrení zistené, že v byte neboli vyhovujúce podmienky, preto bolo navrhnuté aby boli deti zverené do náhradnej starostlivosti sestre, starej matke z otcovej strany, ktorá má postihnutého syna. Iná rodina zo strany rodičov, ktorá by mohla adekvátne zabezpečiť starostlivosť o maloletú, nie je, a preto ju navrhli zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľov. 11./ Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
4
27P/78/2018
Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na zemí členského štátu Európskej únie. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36>. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
5
27P/78/2018
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Podľa § 46 ods. 1, 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine: náhradná osobná starostlivosť zaniká a)dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b)smrťou maloletého dieťaťa, c)smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d)právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e)právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f)rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46. Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
6
27P/78/2018
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12./ Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že starostlivosť o maloletú nezabezpečuje matka minimálne jeden rok, otec maloletej nie je v rodnom liste uvedený, pričom údajný otec by mal byť vo výkone väzby. Maloletá F. K. bola predbežne zverená neodkladným opatrením do starostlivosti sestry jej matky T. B., ktorá ma zvereného aj synovca P., sama má jedného syna a očakáva narodenie druhého dieťaťa. Navrhovatelia zabezpečujú každodennú starostlivosť o maloletú. Matka o ňu nejaví záujem, okrem maloletej má tri deti, ktoré sú v náhradnej osobnej starostlivosti, keďže ani o ne neprejavila žiaden záujem. Zo sociálneho šetrenia vykonaného v domácnosti navrhovateľov mal súd za preukázané, že majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletej a v jej doterajšej starostlivosti o ňu neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovatelia zároveň splnili ďalšie zákonom stanovené predpoklady pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä osobnostné, ako aj morálne. Doterajší spôsob ich života zaručuje, že budú náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať riadne a v záujme maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané aj to, že navrhovatelia sú spôsobilí zabezpečiť riadnu a plnohodnotnú starostlivosť o ňu, jej zdravie a všestranný vývoj. Sestra matky maloletej F. K. so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov súhlasila, keďže momentálne nemá predpoklady pre jej riadnu výchovu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd zveril maloletú F. K. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej starostlivosti navrhovateľov, keďže nikto z príbuzných neprejavil záujem zabezpečovať starostlivosť o dieťa.
13./ Keďže rozhodnutím súdu o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov voči ich maloletému dieťaťu, súd určil vyživovaciu povinnosť matke, nakoľko otec je neznámy. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletej, ako aj zárobkové a majetkové možnosti matky. Súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou minimálneho výživného, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet ÚPSVaR Bratislava, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. I keď takto určené výživné 7
27P/78/2018
nezodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nie je v možnostiach matky prispievať na jej výživu vyššou sumou, keďže je nezamestnaná a zdržuje sa na neznámom mieste.
14./ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.