Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-18-2021.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Michal Pačuta, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. marca 2022 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd obžalovanú H. R., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom N. 2518/14, 040 13 Košice oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, sp. zn. 4 Pv 228/2020/8802 zo dňa 4.05.2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že: -v Košiciach na ulici Čínskej, v presne nezistenom čase roku 2018, v úmysle obohatiť seba, pod zámienkou financovania rozostavanej stavby rodinného domu v obci Bačkovík, uzatvorila s poškodeným Z. G. ústnu dohodu o pôžičke finančných prostriedkov v celkovej sume 19.500,- €, na základe ktorej jej poškodený Z. G. zaslal dňa 15. novembra 2018 sumu 500,- € a dňa 20. novembra 2018 sumu 19.000,- € bezhotovostným prevodom z účtu poškodeného Z. G. vedeného v Prima banke na jej účet vedený v Tatra banke, ktoré sa podľa dohody zaviazala vrátiť poškodenému Z. G. ihneď po vybavení úveru v banke, avšak k splateniu pôžičky v celkovej výške 19.500,- € do dnešného dňa nedošlo a to ani sčasti, čím takto svojim konaním uviedla poškodeného Z. G., narodeného XX. februára XXXX, trvale bytom Z., ulica Z. C. číslo XXX/XX do omylu v otázke vrátenia finančných prostriedkov a spôsobila mu škodu v celkovej výške 19.500,- €, nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal dňa 04.05.2021 na tunajšom súde obžalobu sp. zn.4 Pv 228/20/8802-12 zo dňa 04.05.2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorej sa mala obžalovaná dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Samosudca Okresného súdu Košice I vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2021 a dňa 10.03.2022 dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka poškodeného Z. G., ich vzájomnou konfrontáciou a prečítaním ďalších listinných dôkazov. V súlade s § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V rámci dokazovania pred súdom bolo výsluchom obžalovanej a poškodeného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, napr. detail o transakcii č. l. 142, 143 preukázané, že došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov v celkovej výške 19.500 EUR zo strany poškodeného obžalovanej a ku dňu rozhodnutia vo veci doposiaľ nedošlo k ich vráteniu.
Z výpovede obžalovanej jednoznačne vyplynulo, že s poškodeným tvorili v minulosti pár a po istú dobu spolu žili aj v spoločnej domácnosti. Tak tomu bolo aj v čase poskytnutia finančných prostriedkov zo strany poškodeného, t.j. v novembri 2018. Poškodený síce skutočnosť, že by s obžalovanou spolu tvorili pár v rámci ich vzájomnej konfrontácie poprel, no potvrdil, že sa staral o maloletú dcéru obžalovanej, a prebýval s ňou v jednej domácnosti, čo podľa názoru súdu jednoznačne potvrdzuje, že obžalovaná s poškodeným v čase poskytnutia finančných prostriedkov ako aj v čase pred a po poskytnutí finančných prostriedkov žili v spoločnej domácnosti hoci intenzitu vzájomného vzťahu evidentne vnímali rozdielne. Na poskytnutie finančných prostriedkov a ich následne nevrátenie zo strany obžalovanej nemožno za vyššie opísanej situácie nazerať ako konanie, ktoré by odôvodňovalo vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Je zrejmé, že v čase poskytnutia finančných prostriedkov obžalovaná a poškodený žili spoločne a existoval predpoklad, že toto spolužitie môže pokračovať. Poskytnutie peňažných prostriedkov za takýchto okolností možno nanajvýš charakterizovať ako zmluvný vzťah medzi dvomi fyzickými osobami - zmluva o pôžičke v zmysle §657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napokon poškodený vedel aké množstvo finančných prostriedkov a dokonca aj za akým účelom finančné prostriedky obžalovanej poskytuje a došlo medzi nimi aj k dohode o tom, že mu ich poškodená vráti, napĺňajúc tak všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Poškodený bol v očakávaní, že tieto prostriedky budú použité na dofinancovanie stavby, o ktorej mal predstavu, že ju budú spoločne v rámci partnerského spolužitia s obžalovanou užívať, avšak kvôli rozpadu ich vzťahu k tomu nedošlo. Rozpor tohto očakávania so skutočnosťou však nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť za neskoršie nevrátenie týchto finančných prostriedkov obžalovanou. Na vznik trestnej zodpovednosti za prečin podvodu podľa §221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa s ohľadom na ustanovenie § 17 Trestného zákona vyžaduje, aby bola naplnená aj subjektívna stránka trestného činu, teda úmyselné zavinenie, nakoľko skutková podstata uvedeného trestného činu výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Úmysel môže byť daný vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona (páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom) alebo nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona (páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený). V danom prípade sa obžalovanej kládlo za vinu, že mala poškodeného uviesť do omylu, čím sa mala na jeho škodu obohatiť. Úmysel neplniť zmluvne dohodnuté podmienky musí byť daný v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke, resp. v čase predchádzajúcom prevodu finančných prostriedkov z dispozície poškodeného do dispozície obžalovanej. Je pritom bez významu, ak by k úmyslu nevrátiť finančné prostriedky došlo po ich poskytnutí, resp. po uplynutí lehoty splatnosti, a to ani s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovanej bol neskôr poskytnutý účelový splátkový úver, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania prečítaním listinných dôkazov na č. l. 64 - 135 dokladov z Tatra banky a zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere, pričom poškodenému ani po poskytnutí tohto úveru finančné prostriedky nevrátila. Najvyšší súd ČR k tomu v rozhodnutí z 25.5.2010 pod sp. Zn. 7Tdo/486/2010 uviedol, že z definície skutkovej podstaty trestného činu podvodu vyplýva, že podvodné konanie páchateľa je prostriedkom k tomu, aby na škode na cudzom majetku obohatil seba alebo iného. To znamená, že z hľadiska naplnenia znakov trestného činu je relevantné len také konanie páchateľa, ktoré predchádza transferu majetkovej hodnoty z dispozície poškodeného do dispozície páchateľa alebo niekoho iného. Len také konanie môže byť v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý má podobu úbytku majetku na strane poškodeného. Konanie, ktoré spadá do štádia po tom, čo sa naznačený transfer uskutočnil už túto povahu nemá a nemôže byť preto považované za súčasť konania rozhodného pre naplnenie znakov trestného činu. Dokonca aj samotná skutočnosť, že by obžalovaná dodatočne pojala úmysel nevrátiť tieto finančné prostriedky poškodenému je obžalovanou rozporovaná, nakoľko sa počas konania pred súdom dostavila pred mediačného úradníka a vyjadrila ochotu uhrádzať dlh v splátkach, avšak najviac vo výške, ktorá by neumožňovala úhradu dlhu ani pri najdlhšej výmere skúšobnej doby. Úmysel obžalovanej uviesť do omylu poškodeného, ktorý pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu musel byť daný najneskôr v čase bezprostredne predchádzajúcom prevodu finančných prostriedkov, teda nebol v tomto konaní žiadnymi vykonanými dôkazmi preukázaný. Súd svoje rozhodnutie o vine môže oprieť len o fakty, ktoré sú jednoznačné a nespochybniteľné. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Pokiaľ súd nemá jednoznačne a bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom (t.j. naplní obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu) a že ho spáchali obžalovaní, musí pri svojom rozhodnutí vychádzať zo zásady „in dubio pro reo“, teda
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Keďže v danom prípade súd nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok je trestným činom, vzhľadom na absenciu preukázania úmyslu obžalovanej, obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku Nakoľko došlo k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby, súd v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, opatrovník pošk. ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)