Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/106/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: G.. P. Q., nar. XX.XX.R., bytom P.- D., P. XXX, proti žalovanému: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F., P. XX, zastúpenému: JUDr. Jaroslav Hujík, advokát so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, o vydanie hnuteľných vecí eventuálne o zaplatenie sumy 2 000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18C/21/2017 -106 zo dňa 12. januára 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súdu prvej inštancie zamietol žalobu o vydanie hnuteľných vecí eventuálne o zaplatenie 2 000,- eur a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému vydania hnuteľných vecí: časti starožitného kovaného plota, úprava počernenie, časti veľkého lustra kovaného, úprava počernenie, časti malého lustra kovaného, úprava počernenie a malej brány, úprava pozinkovaná, prášková farba biela podľa fotografií a náhrady trov konania. Prípadne, ak by už žalovaný veci nemal, trval na finančnom vyrovnaní ako náhrady škody minimálne vo výške 2000,- eur a na náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.04.2014 sa so žalovaným dohodol u neho doma za účasti svojej priateľky Ing. N. I. na výrobe kovovej brány posuvnej a malej kovovej bránky. Dohodli sa, že žalobca mu dodá materiál, ktorý vlastnil, následne sa dohodnú na pláne a žalovaný dokúpi chýbajúci materiál, ktorý žalobca žalovanému zaplatí ihneď po kúpe výroby brány. Na základe tejto dohody žalobca dňa 19.01.2015 priniesol žalovanému časť materiálu na výrobu kovovej brány a to časť starožitného plota podľa ním predloženej fotografie č.1, časť lustra veľkého podľa fotografie č. 2, časť malého lustra podľa fotografie č. 3 a malú bránku pozinkovanú, nastriekanú bielou práškovou farbou podľa fotografie č. 4. Následne mu žalovaný vyhotovil vlastnoručný nákres ako má pripraviť betón pod bránu a žalobca dal žalovanému nákres, aká má byť konečná verzia veľkej brány. Malá brána mala byť dorobená podľa veľkej. Povrchová úprava mala byť ako na priloženej fotografii pod č. 7 prílohy žaloby. Počas ďalšieho obdobia sa žalobca viackrát telefonicky spojil so žalovaným, aby zistil stav veci, na čo mu žalovaný uviedol, že nemá čas. Žalobca ho následne požiadal o vrátenie vecí, na čo žalovaný uviedol, že už ich vyhodil na smetisko. Žalobca zaslal žalovanému doporučený list so žiadosťou o vydanie veci, list žalovaný neprevzal. Na základe fotografií dal žalobca vyhotoviť cenovú ponuku na výrobu týchto nevrátených vecí, pričom škoda, ktorá mu vznikla činí 1.995,- eur, jedná sa

však o výrobnú hodnotu, nie historickú, ktorú tri kusy týchto vecí mali. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú s tým, že žiadne hnuteľné veci od žalobcu neprevzal. Z dokazovania súd prvej inštancie zistil, že predžalobnou výzvou zo dňa 20.01.2016 žalobca vyzval žalovaného na vydanie vecí: časť plota - starožitnosť, časť veľkého lustra - starožitnosť, časť malého lustra - starožitnosť, malá bránka pozinkovaná, povrch prášková farba biela a to v lehote do 15.02.2016. Výzva bola žalobcom podaná na pošte Melčice - Lieskové dňa 20.01.2016. Podľa cenovej ponuky spoločnosti INADEN s.r.o. cena na výrobu tovarov predstavuje 1 995,- eur, z toho malá bránka kovaná, pozinkovaná, striekaná 532,- eur, diel plotu kovaný, pozinkovaný, striekaný 380,- eur, veľký kovaný závesný svietnik 720,- eur a malý kovaný závesný svietnik 360,- eur. Kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 19.01.2015 podpísal p. S. C. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, predmetom predaja bol automobil zn. Audi 100 2,3 E automat motor plus prevodovka, auto bolo nekompletné, po odskúšaní motora prevodovky. Kúpa bola na náhradné diely s dohodnutým dovozom. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300,- EUR. Z fotodokumentácie súd zistil, že fotografia časti veľkého kovaného plota bola vyhotovená dňa 19.01.2015, fotografia ( aj na strane 5 obrázok 6 spisu) nákresu brány bola vyhotovená dňa 19.01.2015, fotografia bránky v pozadí so žalovaným bola vyhotovená dňa 17.08.2014. Podľa podania žalobcu zo dňa 20.11.2017 vyplýva tvrdenie žalobcu, že lustre, časť oplotenia boli ním zakúpené od starožitníka U. F. L., bytom S., jeho výsluch nemožno zabezpečiť. Podľa potvrdenia obce Melčice - Lieskové zo dňa 11.10.2017 žalobca ako vlastník nehnuteľností v obci Melčice - Lieskové má vybudované oplotenie okolo jeho rodinného domu viac ako 10 rokov. Žalobca pri výsluchu uviedol, že hnuteľné veci, ktoré žiada vydať, zaviezol žalovaného na dvakrát, prvýkrát časť kovaného plota, veľký a malý kovaný luster a na druhýkrát ( v iný deň) malú bránku, ktorú chcel od žalovaného zväčšiť resp. predĺžiť. Keď v iný deň priviezol žalovanému malú bránku, rozmyslel si to tak, že žalovaný mu napokon nemal vyrobiť novú malú bránku k tej veľkej (ktorú mal robiť z vecí ním prinesených), ale len dorobiť spodok na malej bránke a túto mal predĺžiť o 30 cm. Bola tam vtedy s ním prítomná aj G.. I.. Fotografiu s vyfotenou časťou veľkého kovaného plota opretého o smetnú nádobu stojacu pred domom žalovaného v Nitrianskom Pravne vyhotovil on a bolo to v ten istý deň ako vyhotovil fotografiu so žalovaným v pozadí u jeho plota v Nitrianskom Pravne. Žalobca nevedel presne uviesť kúpnu cenu vecí, vydania ktorých sa domáhal, malá bránka stála okolo 60 až 66 tis. slovenských korún, cenu lustrov uviesť nevedel, pretože ich kupoval spolu s nábytkami ako komplet. Na pojednávaní dňa 15.12.2017 žalobca uviedol, že na výrobe brány sa so žalovaným dohodol u neho doma v Nitrianskom Pravne, bol pri tom aj p. C. a p. I.. P. C. má vedomosť o všetkých týchto skutočnostiach, ale odmieta svedčiť. Dňa 19.01.2015 okolo 15.00 hod. ( na základe dohody zo dňa 17.04.2014) priniesol žalovanému časť plota, malý a veľký luster. Priviezli ich dodávkou, ktorá patrila p. I., časť plota a lustre do dodávky mu pomáhal nakladať p. P.. S p. I. a p. T. následne vycestovali do F., kde p. T. vyložil v Prievidzi a išli spolu s p. I. zaviesť veci žalovanému do Nitrianskeho Pravna, cestou k žalovanému sa zastavili u p. C. na kávu a to jednak pred odovzdaním vecí žalovanému aj po ich odovzdaní žalovanému. P. C. videl všetky veci, vydania ktorých sa žalobca od žalovaného domáha, videl ich v ten deň v aute, konkrétne videl malý a veľký luster a časť plota. V období mesiacov august až október 2015 priviezol žalovanému aj malú bránku, ktorú si zvesil z domu. Túto bránku videl znova aj p. C., ktorý ale odmieta aj k tomuto svedčiť. Žalovaný vo svojom výsluchu poprel tvrdenie žalobcu, že mu žalobca označené veci priniesol, že veci od žalobcu prevzal. Potvrdil, že pre žalobcu vyhotovoval v minulosti výrobok za 150,- eur a to dvere trezora. Avšak táto druhá zákazka bola väčším dielom, preto chcel na vyhotovenie zálohu, ktorú mu však žalobca nezaplatil a to s tým, že tak urobí až po vykonaní práce. Žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcu, že sa vzájomne dojednávali na vyhotovení diela ( zákazky), napokon sa ale nedohodli na zhotovení diela a žalobca mu žiadne veci k zhotoveniu zákazky nepriniesol. Žalobca aj s pani I. u neho boli, ale žalobca nič nedoniesol a žalovaný od neho nič neprevzal. Svedkyňa Ing. N. I. uviedla, že má vedomosť, že žalovaný mal žalobcovi vyrobiť bránu z určitých komponentov a ostatné dokúpiť a dorobiť. Jednalo sa o starý plot, z ktorého mal žalovaný časť použiť na výrobu novej brány. Potom ešte žalovanému priniesli dva starodávne lustre, z ktorých tiež bolo možné použiť nejaké komponenty, nebolo to v jeden deň. Najprv mu priviezli tú najväčšiu časť, ktorú doviezli na nákladnom aute, potom druhýkrát na osobnom aute priviezli lustre, kedy ich žalovaný pozval do dvora, sedeli vonku. Malú bránku doviezli následne, kedy už ona vo vnútri nebola. Nepamätala si presne, kedy sa uvedené veci priviezli žalovanému. Na základe predložených fotografií potvrdila, že veci uvedené na fotografiách boli vlastníctvom žalobcu. Nevedela uviesť, akým spôsobom k nim žalobca nadobudol vlastnícke právo. Svedkyňa uviedla, že hnuteľné veci priviezli žalovanému na trikrát. Svedok E. C. uviedol, že hnuteľné veci podľa fotografíí v spise pozná, časť kovaného plota, obidva lustre aj malú kovanú bránku. Lustre mal žalobca umiestnené vo vinárni vo svojom dome. Videl u žalobcu aj časť kovaného plota. Osobne tieto veci videl u žalobcu, nevie akú majú hodnotu. Potvrdil, že žalobca navštevoval opakovane Nitrianske Pravno, kde mal priateľku rovnako ako on, chodili tam spolu. Svedok

D. P. uviedol, že z pivnice žalobcu mu pomohol do dodávky patriacej jeho zamestnávateľovi naložiť lustre a časť kovanej brány. Po naložení týchto vecí do dodávky ho žalobca vyložil v mieste jeho bydliska, ďalej s ním necestoval. Na druhý deň žalobca dodávku doviezol. Svedkyňa Y. T. potvrdila, že v pondelok v januári roku 2015 bola odvezená žalobcom do Prievidze a späť. Videla v dodávke hnuteľné veci ako sú na fotografiách v spise. Potvrdila, že po tom, čo ju žalobca spolu s p. I. v Prievidzi vyzdvihli pri ceste späť do miesta jej bydliska, tieto veci sa už v dodávke nenachádzali. Žalobca a p. I. jej spomínali, že v tento deň majú cestu do Pravna, ona však vystúpila v Prievidzi a do Nitrianskeho Pravna s nimi necestovala. Podľa svedka F. W. sa dňa 19.01.2015 sa nachádzal u žalovaného a to od rána od 7.00 hod, p. C. z Púchova v tento deň priviezol žalovanému auto v doobedňajších hodinách na náhradné diely a vyberali z neho motor. V tento deň bol u žalovaného až do zotmenia, pretože spolu so žalovaným robili auto žalovaného. Počas tohto dňa u žalovaného nikoho nestretol a bol v prítomnosti žalovaného celý tento deň. Svedok O. D., ktorý sa so žalovaným sa pozná 13 rokov, z toho 10 rokov sa intenzívne takmer dennodenne kontaktujú, veci, ktorých vydania sa žalobca od žalovaného domáha u žalovaného určite nikdy nevidel. U žalobcu nevidel ani dvere trezoru podľa predloženej fotografie. Svedok S. C. uviedol, že žalovanému predal auto Audi 100 striebornej metalízy na náhradné diely za cca 300 - 400,- eur. Auto priviezol na vozíku žalovanému do Nitrianskeho Pravna v pondelok ráno medzi 8.00 až 9.00 hodinou. Svedkyňa T. W., priateľka žalovaného s ním 13 rokov žije v spoločnej domácnosti. Hnuteľné veci podľa fotografií v domácnosti nikdy nevidela. Rovnako nikdy nevidela dvere trezora.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §123, §126, §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby sú: a)vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať (bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva podľa § 123 , b) žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, c) predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu (v prípade nehnuteľnosti je potrebné predložiť výpis z katastra nehnuteľností), d)žalovaný vec zadržiava protiprávne, t. j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, e) vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca preukázal oprávnenú držbu k týmto veciam, a to najmä svedeckými výpoveďami p. I. a p.C.. Žalobca však v spore nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Je nepochybné, že pasívna legitimácia v takomto spore prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, ale nemá na to žiaden právny dôvod, teda ide o osobu, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva a neoprávnene zadržiava vec patriacu žalobcovi. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že žalovaný hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca v konaní domáha, má v súčasnosti vo svojej dispozícii, nie je teda pasívne legitimovanou stranou sporu. Žalovaný tvrdenia žalobcu poprel a tvrdil, že nikdy od žalobcu hnuteľné veci, vydania ktorých sa od neho žalobou domáha, neprevzal, tieto veci nemá, nikdy ich nemal a nemôže ich preto žalobcovi vydať. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. . Samotný žalobca už v podanej žalobe tvrdil, že mu žalovaný povedal, že predmetné veci vyhodil na smetisko a že veci nemá. Žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovaný klame, žalovaný veci niekde použil alebo ich niekomu odpredal resp. daroval, uvedené tvrdenie žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v priebehu konania neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by v konečnom dôsledku súdu preukázal, že veci sa nachádzali aj stále nachádzajú v moci žalovaného. Len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu tieto veci dal, nie je postačujúce. Pokiaľ ide o fotografie, ktoré boli žalobcom v konaní predložené, takto predložený dôkaz nemôže preukazovať to, že by tieto hnuteľné veci reálne v čase rozhodnutia súdu mali existovať. Súd prvej inštancie konštatoval aj rozpornosť tvrdení u samotného žalobcu, ktorý prvotne tvrdil, že všetky veci priviezol žalovanému do miesta jeho aktuálneho bydliska dňa 19.01.2015, následne pred súdom tvrdil, že tieto veci žalovanému doviezol na dvakrát. Žalobca taktiež v konaní tvrdil, že fotografiu s vyfotenou časťou veľkého kovaného lustra opretého o smetnú nádobu, stojacu pred domom žalovaného v Nitrianskom Pravne ( str. 4 spisu, fotografia č. 2) vyhotovil on a bolo to v ten istý deň ako vyhotovil fotografiu so žalovaným v pozadí u jeho plota ( str. 5, fotografia č. 2), ďalším dokazovaním však bolo zistené, že fotografia s vyfotenou časťou veľkého kovaného lustra opretého o smetnú nádobu bola vyhotovená dňa 19.01.2015 ( str. 61, fotografia č. 2) a fotografia so žalovaným v pozadí dňa 17.08.2014 ( str. 63, fotografia č. 1). X. G.. I. vo svojej výpovedi tvrdila, že najprv spolu so žalobcom žalovanému priviezli časť starožitného kovaného plota, potom druhýkrát na osobnom aute priviezli lustre. Malú bránku doviezli následne. Svedok P. potvrdil existenciu časti starožitného kovaného plota, časti veľkého lustra kovaného, časti malého lustra kovaného, v období januára 2015, kedy pomáhal tieto veci z miesta bydliska žalobcu

nakladať do auta, nepotvrdil však, že uvedené veci boli vyložené u žalovaného, tak ako to tvrdil žalobca. Rovnako svedok p. T. potvrdila v období januára 2015 existenciu hnuteľných vecí, avšak nepotvrdila ich následné vyloženie u žalovaného. Ak bolo jej svedeckou výpoveďou preukázané, pri spiatočnej ceste sa tieto veci v nákladnom aute už nenachádzali, uvedené bez ďalšieho nijako nepreukazuje, že veci boli odovzdané osobe žalovaného tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mu predmetné hnuteľné veci priniesol a v spore tvrdil, že veci nikdy nevidel, nenachádzajú sa v jeho moci, preto ich nemôže žalobcovi ani vydať, žiadal žalobu na základe uvedeného zamietnuť. Záverom je potrebné dodať, že identifikácia hnuteľných vecí, vydania ktorých sa žalobca vindikačnou žalobou domáha priložením fotografií údajne tých vecí, ktoré mali byť žalovanému odovzdané nespĺňa podľa názoru súdu zákonné kritérium úspešnosti takejto žaloby. Hnuteľné veci nie sú žalobcom ani špecifikované dostatočne určito a zrozumiteľne tak, aby bola vylúčená možnosť ich zámeny s inými hnuteľnými vecami. Ak sa žalobca eventuálnym petitom domáhal aj finančného vyrovnania ako náhrady jemu vzniknutej škody v sume 2 000,- eur pre prípad, že mu žalovaný nebude môcť veci vydať, súd žalobu aj v časti druhého ( eventuálneho ) petitu zamietol. Výška uplatnenej náhrady škody bola a ostala v konaní spornou. Žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 2 000,- eur, pričom sám v podanej žalobe tvrdil, že na podklade cenovej ponuky na výrobu týchto nevrátených vecí vypracovanej spoločnosťou INADEN s.r.o. mu vznikla škoda vo výške 1.995,- eur, následne sám dodal, že sa však jedná o výrobnú hodnotu týchto vecí, nie historickú, ktorú tri kusy týchto vecí mali. Výšku škody na pojednávaní žalovaný namietol a nesúhlasil s výškou žalobcom vyčíslenej škody. U žalôb na náhradu škody je nutné zisťovať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa vyššie cit. ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Pritom je nutné v spore preukázať nasledovné: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť a zavinené konanie škodcu. Súd má za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti. Čo sa týka vzniku škody, ako ďalšej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, ani táto podmienka nebola v konaní preukázaná, nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody ani zavinené konanie (zavinenie) žalovaného. Zo všetkých týchto dôvodov je teda nutné konštatovať, že žalobca dôvodnosť svojej žaloby nepreukázal, preto súd žalobu o zaplatenie sumy 2.000,- eur zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené. Hnuteľné veci (časť plota, veľký luster, mali luster) priniesol žalovanému 19.01.2015 za prítomnosti svedkyne I., malú bránku priniesol neskôr v priebehu augusta až októbra 2015 za účasti svedkyne I.. Poukázal na svoju dohodu so žalovaným ohľadne vyhotovenia kovovej brány a zväčšenej malej bránky. Žalovaný mu výrobky, ktoré mal vyrobiť nedodal, veci mu nevrátil, čím však nezaniklo jeho vlastnícke právo. Žalovaného viackrát vyzýval na vrátenie vecí. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že žalovanému vecí priviezol (svedkovia I., P., T.). Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý vec smeroval k tomu, či hnuteľné veci vôbec vlastnil. Nebola doručená zápisnica z pojednávania, táto mu bola doručená až potom, čo on ju požiadal písomne. Na pojednávanie priniesol aj častí vecí, ktoré žalovaný nechcel prevziať a zostali mu doma, ale sudkyňa ich nechcela vidieť. Má nárok na to, aby súd tieto veci preskúmal. Javilo sa mu, že súd je ovplyvňovaný, že si on aj svedkyňa I. vymýšľajú. Pri výsluchu svedkov žalovaného nevyčerpal všetky otázky, ktoré mal pripravené. Súd tiež riešil neustále cenu, za akú vecí obstaral, čo nie je podstatné, podstatná je ich hodnota. Podal trestné oznámenie na žalovaného, ako aj na svedkov žalovaného a vec bola postúpená príslušným orgánom. Žiadal odvolací súd, aby vec prešetril z dôvodu podozrenia korupcie, odňal vec Okresnému súdu Prievidza a pridelili inému súdu Slovenskej republike.

6. Žalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súd vo veci vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy a na základe ich vykonania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v tom smere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. So všetkými odvolacími námietkami žalobcu sa vysporiadal už súd prvej inštancie, žalobca v odvolaní len opakuje skutkové tvrdenia, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/20158 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

11. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalobca z hľadiska obsahu (§ 124 ods. 1 uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ a vec nesprávne právne posúdil ( § 365 ods. 1 písm. h/ . Taktiež namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (neumožnenie kladenia otázok svedkom z jeho strany, spôsob vykonávania dôkazov súdom).

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

19. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Odvolací

súd sa v zmysle vyššie uvedeného v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje.

20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu neumožnil klásť svedkom žalovaného všetky otázky, ktoré mal pripravené, odvolací súd uvádza, že uvedené z obsahu spisu nevyplýva. Svedkovia, ktorých výsluch navrhol žalovaný (D., C., W., W.) boli vypočutí na pojednávaní dňa 04.10.2017 a dňa 15.12.2017. Po výsluchu každého zo svedkov súd konštatoval, že iné otázky na svedka nie sú, čo vyplýva zo zápisníc z pojednávaní, ktorých obsah žalobca nenamietal. Súd prvej inštancie v priebehu konania riadne poučil žalobcu o jeho procesných právach a opakovane ho vyzýval na označenie dôkazov a preukázanie svojich tvrdení, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca chcel položiť uvedeným svedkom ďalšie otázky. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že táto odvolacia námietka žalobcu nebola dôvodná.

21. Pokiaľ žalobca namietal, že mu zápisnice z pojednávaní boli doručované poštou, až na základe jeho písomnej žiadosti, odvolací súd poukazuje na § 99 CSP, podľa ktorého ak strana požiada o vydanie o kópiu zápisnice, súd ju bezodkladne vydá a v tomto smere bol potom postup súdu prvej inštancie procesne správny. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca požiadal o doručenie zápisníc z pojednávaní osobne, napr. pred (alebo počas, resp. po) samotným pojednávaním, a teda ani táto odvolacia námietka neobstojí.

22. Žalobca tiež v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie spôsobom dokazovania a vyhodnocovaním svedeckých výpovedí porušil princíp rovnosti zbraní (zásadu rovnosti procesných strán) a teda i jeho právo na spravodlivý proces.

23. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu (článok 6 . Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. PL. ÚS 43/95).

24. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Vzhľadom na námietky žalobcu smerujúce najmä k nevyváženému spôsobu dokazovania, odvolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, nie strán sporu.

25. Pokiaľ žalobca v súvislosti s ním tvrdeným nevyváženým spôsobom dokazovania súdom prvej inštancie žiadal, aby vec bola prikázaná inému okresnému súdu, odvolací súd jeho námietku vyhodnotil ako súčasť procesnej obrany a nie ako návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP.

26. Žalobca k veci samotnej vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe odôvodnených skutkových a právnych záverov, a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené sú

odvolacie námietky žalobcu uplatnené neoprávnene. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu.

28. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 súd prvej inštancie.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .