Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-648-2018.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Subarea
68Ek/648/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného S. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., IČO: 36 436 640, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, konajúca konateľom JUDr. Milanom Chovancom, advokátom, proti povinnému HOLLSTAV, s.r.o., IČO: 43 823 734, so sídlom Horná Skotňa 2945, 024 01 Kysucké Nové Mesto, právne zast. LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., IČO: 47 253 096, so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, konajúca konateľom JUDr. Andrejom Lalinským, advokátom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom, so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, pod sp. zn. 122EX 312/18, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/648/2018 zo dňa 6. septembra 2018, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/648/2018 zo dňa 6. septembra 2018 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/648/2018 zo dňa 6. septembra 2018, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 386,59,-EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 9.4.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/306/2015-107 zo dňa 11.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2018 a vykonateľnosť dňa 9.1.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/86/2017 zo dňa 29.11.2017 a uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/306/2015-166 zo dňa 1.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2018 a vykonateľnosť dňa 27.2.2018.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/648/2018 dňa 18.4.2018 súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka, so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 8.6.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. V priebehu konania a to dňa 27.7.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 9.7.2018, ktorý mu bol doručený povinným dňa 9.7.2018, spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 17.7.2018, doručeným súdnemu exekútorovi 19.7.2018.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu a odôvodnil ho skutočnosťou, že istinu z exekučného titulu vo výške 36.300,-EUR uhradil oprávnenému v celom rozsahu dňa 13.2.2018 a následne, dňa 20.2.2018 došlo medzi oprávneným a povinným k uzatvoreniu dohody o urovnaní tak, že medzi právnymi zástupcami strán prebehla emailová komunikácia, kde právny zástupca oprávneného uviedol, že oprávnený súhlasí s tým, aby bola zo strany povinného uhradená istina pohľadávky a trovy konania, pričom uhradením istiny pohľadávky a trov konania sa bude považovať pohľadávka za vysporiadanú. E-mailovú komunikáciu v prílohe súdu pripojil. S poukazom na vyššie uvedenú dohodu mal povinný za to, že uhradením istiny má všetky záväzky voči oprávnenému urovnané. Zo strany povinného momentálne prebieha aj uhradenie trov konania, a to v zmysle uvedenej dohody. Preto, keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré vylučujú vznik vymáhaného nároku, ide o dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Navrhol preto exekúciu zastaviť. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil, pričom poukázal na to, že tvrdenia povinného sú nepravdivé. Je pravdou, že istina bola uhradená, avšak vymáhanie istiny predmetom exekúcie ani nie je. Nie je pravdou, že by medzi oprávneným a povinným došlo k urovnaniu dňa 20.2.2018. Povinný k návrhu žiadnu dohodu o urovnaní nedoložil. Oprávnený v prílohe súdu predložil email právneho zástupcu oprávneného určený právnemu zástupcovi povinného zo dňa 5.2 .2018, z ktorého vyplýva, že oprávnený žiada vyplatiť bez zbytočného odkladu 44.000.- € plus trovy konania a od zvyšku vymáhania nároku ustúpi. Povinný sľúbil úhradu trov najneskôr do konca februára, neskôr do 20.3.2018 a emailom zo dňa 29.6.2018, zasa do týždňa. Ďalším emailom zo dňa 4.7.2011 a 6.7.2018 zasa odložil úhradu to týždňa. Je teda nesporné, že k uzavretiu dohody o urovnaní nedošlo a ani nedôjde. K zániku vymáhaného nároku nedošlo. Oprávnený trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.
6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 68Ek/648/2018 zo dňa 6.9.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že každý exekučný titul vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou, pričom formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Tvrdenie povinného, že na základe e- mailovej komunikácie malo dôjsť k uzatvoreniu dohody o urovnaní, považoval vyšší súdny úradník za nepreukázané, pričom predložená e-mailová komunikácia povinného, nebola oprávneným akceptovaná. Po preskúmaní namietaných skutočností povinným, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a zamietol ho.
7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 11.9.2018, podal povinný dňa 25.9.2018 sťažnosť. Sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
8. Povinný sťažnosť odôvodnil prostredníctvom právneho zástupcu tým, že trvá na tom, že z komunikácie právnych zástupcov je nepochybné, že došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní, pričom povinný trval na uhradení istiny a trov konania, čo zo strany povinného bolo uhradené v prípade istiny dňa 13.2.2018 a v prípade trov konania dňa 19.7.2018, čo potvrdil aj oprávnený. Tvrdenia oprávneného o opaku súd zavádzajúce. Povinný si svoju časť dohody splnil a oprávnený aj napriek tejto skutočnosti začal s vymáhaním príslušenstva. Povinný má za to, že konanie oprávneného, a teda zavádzanie povinného je účelové, pričom ním oprávnený mal a má záujem povinnému vytvárať prekážky v jeho podnikateľskej činnosti, pričom práve vedenie exekúcie voči povinnému nadmieru komplikuje podnikanie. Medzi oprávneným a povinným pritom došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní, o čom svedčí ž predložená emailová komunikácia, kde je jasne uvedené právnym zástupcom oprávneného, kde uvádza, že oprávnený očakáva uhradenie istiny a trov konania. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že exekúcia voči povinnému je vedená neoprávnene a nezákonne. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje, aby konajúci súd návrhu povinného vyhovel a exekúciu zastavil, pretože povinný nemá voči oprávnenému žiadny záväzok.
9. Súd dňa 9.10.2018 doručil sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, cestou jeho právneho zástupcu. Oprávnený sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.10.2018, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že tvrdenia povinného nie sú pravdivé. V žiadnom prípade nedošlo k urovnaniu tak, ako to tvrdí povinný. Uhradená bola istina. Vzhľadom k uvedenému oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosti povinného nevyhovel a zaviazal povinného k náhrade trov konania v rozsahu 100%.
10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. V zmysle § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.
16. V zmysle § 61k ods.1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bo zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. Po preskúmaní veci sa sudca konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
18. Preskúmaním súdneho spisu sudca zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučných titulov, ktorými sú rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/306/2015-107 zo dňa 11.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2018 a vykonateľnosť dňa 9.1.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/86/2017 zo dňa 29.11.2017 a uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/306/2015-166 zo dňa 1.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2018 a vykonateľnosť dňa 27.2.2018. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, je rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom. Exekučnými titulmi bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému 36.300,-EUR, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 36.300,-EUR od 15.11.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR, v trovy konania vo výške 5.186,59,-EUR a trovy odvolacieho konania vo výške 602,12,-EUR na účet právneho zástupcu oprávneného.
19. Ďalej sudca, z návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 9.4.2018, zistil, že oprávnený si v exekučnom konaní uplatnil voči povinnému vymoženie peňažného nároku pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 36.300,-EUR od 15.11.2013 do 15.2.2018, ktoré kapitalizoval v sume 14.295,74,-EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-EUR vrátane trov konania v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 5.788,71,-EUR (5.186,59,-EUR + 602,12,-EUR).
20. Po preskúmaní ďalších dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise je možné konštatovať, že exekučné konanie voči povinnému sa začalo dôvodne dňa 9.4.2018 a exekúcia začala dôvodne dňa 8.6.2018. Ak povinný tvrdil, že dňa 19.7.2018 uhradil oprávnenému sumu vo výške 5.828,71,-EUR titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vrátane trov konania v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 5.828,71,-EUR (40,-EUR + 5.186,59,-EUR + 602,12,-EUR), čo písomne potvrdil súdnemu exekútorovi aj právny zástupca oprávneného, stalo sa tak nepochybne až po začatí exekúcie. Ďalej je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že uhradenie uvedenej sumy vo výške 5.828,71,-EUR nespôsobilo zánik celého vymáhaného nároku, len jeho časti, nakoľko predmetom exekúcie je ďalší vymáhaný nárok spočívajúci v úrokoch z omeškania kapitalizovaných vo výške 14.295,74,-EUR. Tieto povinný neuhradil. V tejto súvislosti sudca dáva do pozornosti aj ustanovenie § 61f Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, účinky splnenia vymáhaného nároku, v prípade ak ide o plnenia uskutočnené po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnej, nastávajú len v tom prípade, ak sa plnenie, ktoré prislúcha súdnemu exekútorovi (t.j. trovy exekútora vrátane DPH), dostane exekútorovi. Účinky splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného, preto s poukazom na uvedené ustanovenie Exekučného poriadku, nenastali.
21. Súd neprisvedčil tvrdeniam povinného o tom, že medzi ním a povinným bola uzatvorená dohoda o urovnaní, na základe ktorej povinný nemusí uhradiť oprávnenému úroky z omeškania a považoval ich za nepreukázané. Dohodu navyše počas celého priebehu exekučného konania popieral oprávnený v každom podaní, ktoré súdu adresoval. Zmluva, resp. dohoda je v zásade dvojstranný právny úkon, ktorého základným právotvorným prvkom je zhodný prejav vôle obidvoch zmluvných strán. Bez zhody vôle zmluvných strán zmluva nevznikne. V procese vyjednávania o obsahu zmluvy sa zhoda vôle strán dosiahne, keď sa strany dohodnú o celom jej obsahu, ktorý sami považujú za podstatný. Preto, ak oprávnený urobil dňa 5.2.2018 povinnému ponuku na uzatvorenie zmluvy, v ktorej uviedol, že „v rámci mimosúdnej dohody žiada vyplatiť bez zbytočného odkladu 44.000,-EUR + trovy konania a za týchto podmienok ustúpi od vymáhania zvyšku nároku“ (pričom pôvodný návrh na vykonanie exekúcie zobral späť), potom súd musí konštatovať, že povinný nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že by tento jeho návrh akceptoval. Naopak povinný robil oprávnenému protinávrhy, t.j. nové návrhy na uzatvorenie zmluvy, v ktorých menil lehotu splatnosti pôvodne navrhovanú oprávneným (bez zbytočného odkladu). Súdu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by oprávnený niektorý z návrhov povinného na uzatvorenie zmluvy akceptoval. K zmluve teda nedošlo.
22. Rovnako súd považuje za neakceptovateľné tvrdenia povinného o tom, že oprávnený má výkonom exekúcie záujem povinnému vytvárať prekážky v jeho podnikateľskej činnosti a že vedenie exekúcie voči povinnému nadmieru komplikuje jeho podnikanie. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo protistranou v spore splnené dobrovoľne. Oprávnený realizuje svoje právo a to v rozsahu (nie nad mieru) právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Oprávnený teda nekoná v rozpore s právom, s princípom dobrých mravov ani v rozpore s verejným poriadkom, či obchodným stykom. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania.
23. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
24. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
27. Oprávnený si vyčíslil a uplatnil trovy právneho zastúpenia v návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. vo výške 386,59,-EUR za 2 úkony právnej služby á 151,87 (hodnota úkonu je počítaná z kapitalizovaných úrokov z omeškania 14.295,74,-EUR ako 1/2 úkonu právnej služby z uvedenej hodnoty) a režijný paušál á 9,21,-EUR, ktoré zvýšil o DPH 20% = 64,43,-EUR.
28. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Sudca konštatuje, že oprávnený má, v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/648/2018 zo dňa 6.12.2018, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za dva úkony právnej služby a to za písomné vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a za písomné vyjadrenie k sťažnosti povinného. Sudca, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci ako ju vyčíslil oprávnený, t.j. vo výške 14.295,74,-EUR, (súd nemohol priznať náhradu trov konania ex offo vo vyššej výške), z ktorej si oprávnený náhradu trov právneho zastúpenia aj vyčíslil, priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 151,87,-EUR za každý, z uvedených dvoch úkonov právnej služby, spolu s režijným paušálom vo výške 9,21,-EUR za každý, z uvedených dvoch úkonov právnej služby, čo je spolu suma 322,16,-EUR. Túto sumu súd zvýšil o príslušnú 20% zákonnú sadzbu DPH, t.j. o sumu 64,43,-EUR a spolu tak priznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 386,59,-EUR.
29. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.