Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-130-2017.pdf
PDF · 92.85 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/130/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanej: L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K., J. č. XXX/X, o zaplatenie 1197,47 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 580,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 580,- EUR od 9.8.2014 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.8.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.197,47 EUR, ktorá pozostáva z istiny vo výšky 580,- EUR, poplatku v sume 359,04 EUR, trov mediačného konania vo výške 226,43 EUR, poplatku za upomienky vo výške 32,-EUR, úroku 32% ročne zo sumy 600,-EUR od 28.3.2013 do 17.10.2014 v sume 298,78 EUR, zo sumy 580,- EUR od 18.10.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 959,04 EUR od 9.8.2014 do 17.10.2014 v sume 9,06 EUR, zo sumy 939,04 EUR od 18.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu a nároky ňou uplatnené odvodzoval žalobca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.3.2013. Na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600,-EUR a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 528,- EUR. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.3.2013 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť dlh v 12 mesačných splátkach vo výške 94,- EUR vždy k 16. dňu v mesiaci, počnúc dňom 16.4.2013 v zmysle Dohody o plnení v splátkach zo dňa 28.3.2013. Dňa 8.8.2013 požiadala žalovaná o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky. Žalovaná uhradila na splatenie úveru do dňa podania žaloby sumu 20,- EUR. Nedodržala tým splátkový kalendár a v zmysle zmluvy stratila výhodu splátok a dlh sa stal v celom rozsahu splatný.
2. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13Csp/130/2017-57 zo dňa 15.12.2017, ktorým žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia bolo, že súd, ktorý bol v tom čase povinný postupovať podľa vtedy účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa považoval žalovaný nárok za premlčaný.
3. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/106/2018 z 21.8.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 7.2.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Napriek tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.
4. Krajský súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vyhodnotiť dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu zo zmluvy o úvere a vysporiadať sa aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti. žalovaná na pojednávaní konštatovala, že k veci už nemá čo uviesť.
6. Keďže krajský súd nenariadil zopakovať dokazovanie, ktoré už bolo vykonané súdom prvej inštancie pred vyhlásením prvého rozsudku vo veci a žiaden nový dôkaz súdu nebol predložený, súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané už na pojednávaní dňa 15.12.2017: zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.3.2013, žiadosť o úpravu splátkového kalendára zo dňa 8.8.2013, výpis žalobcu z Obchodného registra SR, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, plnomocenstvo, výzva zo dňa 13.09.2017, podanie žalobcu zo dňa 27.9.2017 a podanie žalobcu zo dňa 6.12.2017.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Dňa 28.03.2013 uzavreli strany sporu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ pri podpise zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 600,- EUR a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 528,- EUR, t.j. celkom zaplatiť 1.128,- EUR v 1 splátke po 1128,- EUR. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 234,90 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy 293,10 EUR. Žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 1.128,- EUR, ak nie je dohodnuté inak do 16.3.2014 na účet veriteľa. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru mal nastať dňa 16.3.2014. Výška RPMN bola uvedená vo výške 88% ročne. Výška priemernej RPMN bola uvedená ako 36,73%. V texte zmluvy sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého „Dolu podpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá žiadne výhrady a zaväzuje ich dodržiavať“. V dolnej časti zmluvy sa nachádza potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov spotrebiteľom, ktoré je podpísané žalovanou, s uvedením dátumu prevzatia hotovosti 28.3.2013. Zo žiadosti o úpravu splátkového kalendára zo dňa 8.8.2013 vyplýva, že dlžník požiadal o odloženie splátok o 153 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 16.9.2013. Úprava bola žalobcom schválená dňa 15.8.2013. Žiadna iná dohoda o zaplatení dlhu v splátkach nebola súdu žalobcom doložená. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi 20,-EUR.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 30.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, odľa § 53 ods. 5 OZ, v konania j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň zmluvou so spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/81/2012 zo dňa 14.2.2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6.2013. S ohľadom na uvedené sa na zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
18. Súd sa ďalej zaoberal jednotlivými čiastkovými nárokmi uplatnenými žalobcom v žalobe. Z istiny poskytnutého úveru 600,-EUR sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 580,-EUR. Súd mal za preukázané, že žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi sumu 20,-EUR, teda zvyšok uplatnenej istiny zodpovedá sume po odrátaní tejto úhrady, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
19. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia poplatku v sume 359,04 EUR. Tento poplatok však žalobe (ale ani v odvolaní, či inom svojom podaní) žalobca nijako neodôvodnil. V zmysle Zmluvy o úvere bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi celkový poplatok tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 234,90 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy 293,10 EUR, t.j. celková výška poplatku bola spolu v sume 528,- EUR. Žalobca si však v žalobe uplatnil poplatok v sume 359,04 EUR, ktorý však v priebehu konania žiadnym spôsobom neodôvodnil a preto, keďže neuniesol povinnosť tvrdenia, súd jeho nárok v tejto časti zamietol.
20. Súd nepovažoval za preukázané ani žalobou uplatnený nárok na trovy mediačného konania vo výške 226,43 EUR. Malo ísť o mediačné konanie, ktoré mal iniciovať žalobca v záujme urovnania sporu so žalovanou a ktoré mala žalovaná následne zmariť. V bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú Mediačnú dohodu podľa zákona č. 420/2004 Z.z.. Súd konštatuje, že táto mediačná dohoda nebola dojednaná zmluvnými stranami samostatne ale je včlenená do obsahu Všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, túto mediačnú dohodu nemožno považovať za platnú, keďže absentuje vôľa žalovanej takúto dohodu uzatvoriť. Mediačná dohoda bola žalovanej vnútená žalobcom v postavení veriteľa a žalovaná nemala možnosť túto dohodu odmietnuť a nemala preto ani možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere bez tejto dohody. Keďže žiadna mediačná dohoda medzi stranami platne nevznikla, nemohol žalobca ani začať mediáciu a nemá preto ani nárok na náhradu trov mediácie. Súd ešte dodáva, že žalobca ani nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by nejaké mediačné konanie medzi stranami sporu bolo vôbec prebiehalo. Súd nárok žalobcu aj v tejto časti zamietol.
21. Žalobca si uplatnil aj poplatok za upomienky vo výške 32,-EUR, súdu však nepreukázal, že by bol žalovanej aj nejaké upomienky zaslal. Keďže v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu ohľadom tohto nároku zamietol.
22. Žalobca sa domáhal úroku vo výške 32% ročne zo sumy úroku 32% ročne zo sumy 600,-EUR od 28.3.2013 do 17.10.2014 v sume 298,78 EUR a zo sumy 580,- EUR od 18.10.2014 do zaplatenia. Nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého zmluvného ustanovenia požaduje žalobca od žalovanej úrok v úrokovej sadzbe 32%. Zo žaloby ani iných jeho podaní to vôbec nevyplýva. V zmluve o úvere je dohodnutá úroková sadzba vo výške 39,15%. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami sporu nesmela odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z údajov uverejnených na webstránke Ministerstva Financií SR vyplýva, že v mesiaci marec 2013 bola priemerná úroková miera z úverov na obdobie jedného roka, poskytnutých bankami domácnostiam vo výške 10,14 %. Úroková sadzba dohodnutá v zmluve je však takmer štvornásobná, preto je podľa názoru súdu v rozpore s citovaným ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinným v čase uzavretia zmluvy. Uplatnený úrok 32% však ako už bolo uvedené nie je nijako odôvodnený a preto ho súd zamietol.
23. Žalobca napokon žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 959,04 EUR od 9.8.2014 do 17.10.2014 v sume 9,06 EUR, zo sumy 939,04 EUR od 18.10.2014 do zaplatenia. Ako už bolo uvedené, súd považoval za dôvodný len nárok na zaplatenie zostatku istiny v sume 580,-EUR. Len so zaplatením tejto sumy teda mohla byť žalovaná v omeškaní, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 580,- EUR od 9.8.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1197,47 EUR s príslušenstvom. Súd mu priznal sumu580,- EUR s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z uiedeného možno konštatovať, že každá zo strán bola v spore úspešná približne v polovici. Z uvedených dôvodov rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.