Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-57-2018.pdf
PDF · 78.28 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/57/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka Z. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. XXX/XX, prechodne K., E. XXX/XX, otec S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. XXX/XX, o návrhu otca na zrušenie osvojenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 08.06.2018 domáhal zrušenia osvojenia voči mal. dieťaťu: N. K., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodňoval tým, že s matkou mal. dieťaťa je v rozvodovom konaní, osvojenie bolo zo strany matky cielené ako aj sobáš. Po pol ročnom manželstve ho matka dieťaťa z domu vyhodila. Od januára 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, odvtedy dieťa nevidel a dieťa je ovplyvňované matkou a starou matkou. Matka v rozvodom konaní uviedla, že dieťa sa hanbí za jeho priezvisko a nechce sa ním predstavovať.
2. Matka mal. dieťaťa s návrhom súhlasila.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov: zápisnica o pojednávaní tunajšieho súdu vo veci pod sp. zn. 7P/40/2018 zo dňa 06.06.2018, z ktorej mal súd preukázané výpovede účastníkov týkajúce sa rozvodu manželstva, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/239/2017-31 zo dňa 24.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.11.2017, ktorým súd vyslovil osvojenie mal. dieťaťa, a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 11P/239/2017 mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 26.07.2017 sa navrhovateľ S. K. domáhal osvojenia mal. dieťaťa manželom matky. V návrhu uvádzal, že mal. dieťa má vytvorené rodinné a sociálne väzby na neho i jeho rodinu, nakoľko ho vníma ako otca a tak ho oslovuje. Jeho rodičov považuje za svojich starých rodičov. Potreby mal. dieťaťa zabezpečujú spolu s manželkou, matkou mal. dieťaťa, s ktorou sa zosobášili 20.05.2017. Mal za to, že spĺňal podmienky na rozhodnutie o osvojení mal. dieťaťa. K návrhu pripojil sobášny list, rodný list, výpis z registra trestov, rozhodnutie o evidencii uchádzačov o zamestnanie a dotazník fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Z uvedeného dotazníka mal súd preukázané, že navrhovateľ je biologickým otcom dieťaťa z prvého manželstva. Má rád deti, rád sa im venuje a čo najviac času trávi s nimi. Jeho cieľom bolo vychovať dieťa čo najlepšie. Dieťa sa rozhodol osvojiť pre to, že jeho vlastný otec nemá o neho záujem a každé dieťa potrebuje mať pocit, že má úplnú rodinu. Zo správy o prešetreniach pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 16.10.2017 mal súd preukázané, že navrhovateľ s matkou mal. dieťaťa žil v spoločnej domácnosti od novembra 2016. Navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu: N.
K., nar. XX.XX.XXXX. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplývalo, že biologický otec o mal. dieťa neprejavoval ani neprejavuje žiadny záujem, s mal. dieťaťom sa nekontaktoval a mal. dieťa vôbec nepozná. Na výživu mal. dieťaťa prispieva nepravidelne. Mal. dieťa za svojho otca považuje navrhovateľa. Navrhovateľ mal. dieťa vníma ako vlastné dieťa a pomáha matke pri starostlivosti o dieťa. Dieťa má k nemu vytvorený veľmi dobrý vzťah, obľúbil si ho. Ich vzájomné vzťahy a väzby sú pozitívne sýtené. Vyjadril sa, že s mal. a matkou hovoril o tom, že dieťa bude mať zmenené priezvisko na ich spoločné, čomu sa tešilo vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť. Dieťa uviedlo, že sa teší, že sa bude volať K.. Potvrdilo, že chodí k babke do I., kde žijú navrhovateľovi rodičia a vtedy tam príde aj N. a spolu sa hrajú. Matka mal. dieťaťa vyrastala spolu so súrodencami v detskom domove. S rodinou manželov H. nie sú v žiadnom príbuzenskom pomere, rodina prijala matku a mal. dieťa krátko po jeho narodení. Majiteľka domovej nehnuteľnosti, pani H. potvrdila, že matku aj mal. dieťa prijali za svojich a súhlasila, aby naďalej aj spolu s manželom žili v ich rodine. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že má vyživovaciu povinnosť voči dcére z prvého manželstva, poberal opatrovateľský príspevok vo výške 197,36 eur, pretože sa staral o S. H., ktorý je postihnutý a je synom rodiny, u ktorej bývali. Matka súhlasila s tým, aby si manžel osvojil mal. dieťa, pretože má veľmi dobrý vzťah s mal. dieťaťom a dieťa je uzrozumené, že bude mať zmenené priezvisko. Biologický otec s návrhom súhlasil. Rozsudkom č. k. 11P/239/2017-31 zo dňa 24.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.11.2017 súd vyslovil osvojenie mal. dieťaťa: N. S., nar. XX.XX.XXXX v Y., manželom matky S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. XX. Q. S. K., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, syn rodičov: S. K. a G. K., rod. N., bude zapísaný v Knihe narodení Matričného úradu Trnava, vo zväzku 249, ročník 2011, na strane 74, pod por. č. 459 na miesto biologického otca mal. dieťaťa. Priezvisko mal. dieťaťa bude „K.“. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4.1 Zo zápisnice o pojednávaní o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode pod sp. zn. 7P/40/2018 zo dňa 06.06.2018 mal súd preukázané, že matka mal. dieťaťa podala návrh na rozvod manželstva a vo svojej výpovedi upresnila, že ich manželstvo bolo harmonické a usporiadané do novembra 2017. K manželovi už nič necíti a podala na neho i trestné oznámenie, z ktorého mal súd preukázané, že sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Mal. dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, výživné ponechala na rozhodnutie súdu s tým, že styk upraviť nežiadala, pretože otec sa o dieťa nezaujíma od oddeleného žitia. Dieťa nemá citový vzťah k otcovi, hanbí sa za priezvisko, ktoré má, nechce sa už takto predstavovať. Manžel uviedol, že manželstvo bolo harmonické a usporiadané do decembra 2017. Nevlastná matka navrhovateľky sa začala starať do jeho peňazí a zasahovala im do života. 12.01.2018 ho vyhodili z domu. Týždeň na to si navrhovateľka nasťahovala do domu ďalšieho muža. Jeho si našli preto, že si zistili, že má dom a drahé stroje. Mysleli si, že je milionár. Obrali ho o auto, celú dielňu a výrobky. To isté robili aj s predchádzajúcimi partnermi. Potvrdil, že má vyživovaciu povinnosť na mal. N., s ktorou má výborný vzťah a platí výživné vo výške 150 eur, na ktoré si vie brigádnicky privyrobiť. Súhlasil so zverením dieťaťa matke ale nechcel platiť výživné, inak trval na zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Mal dieťa rád a rovnako malo rado dieťa i jeho. Keď bude platiť výživné, trvá na úprave styku tak, aby sa s dieťaťom stretával cez víkendy, pretože momentálne býva u rodičov v I. vo veľkom rodinnom dome, kde mal. dieťa bolo, poznajú ho a majú dobrý vzťah.
5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že s matkou mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ich manželstvo bolo rozvedené dňa 25.09.2018. Na návrhu trval.
6. Matka mal. dieťaťa svojej výpovedi potvrdila, že s návrhom súhlasí, pretože navrhovateľ trval na osvojení jej syna, keďže mal svoju dcéru, na ktorú nechcel platiť výživné a domnieval sa, že takýmto spôsobom bude môcť platiť nižšie výživné. V spoločnej domácnosti s navrhovateľom nežijú od januára 2018, kedy ho vyhodili z domu, pretože on nevie, čo je to rodina. Súhlasila s návrhom navrhovateľa na osvojenie, pretože jej syn mal biologického otca len na papieri, nikdy sa nestretli, ani neplatil na neho výživné. Pre neho otcom bol navrhovateľ, dovtedy, kým sa medzi nimi nezhoršili vzťahy, t. j. do januára 2018. Momentálne už dieťa nechce jeho priezvisko.
7. Kolízny opatrovník potvrdil, že v konaní o rozvod manželstva pod sp. zn. 7P/40/2018 bola vykonaná konzultácia s účastníkmi konania a mal. dieťaťom. Obaja účastníci verbalizovali svoje vyjadrenia zotrvať na rozvode manželstva. Mal. dieťa uviedlo, že má dobré vzťahy s oboma rodičmi, je pravdou, že pod vplyvom vypätej situácie v rodine, ktorá je dočasná, dieťa uviedlo, že sa momentálne nechce stretávať s otcom. Účastníkom bola navrhovaná konzultácia, ktorú absolvovali jedenkrát. Je pravdou, že dieťa
uviedlo, že nechce používať priezvisko, avšak bližšie to nešpecifikovalo. Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť, pretože uplynula zákonná lehota podľa § 107 Zákona o rodine. 8. Podľa § 107 ods. 1 Zákona o rodine, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme mal. dieťaťa, do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
9. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrh na zrušenie osvojenia môže podať oprávnená osoba len v šesťmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehote, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. V tejto lehote musí byť nárok uplatnený na súde, prípadne musí byť vydané uznesenie o začatí konania. Márnym uplynutím tejto lehoty sa osvojenie stáva nezrušiteľným a teda nie je možné ho zrušiť v zmysle § 107 Zákona o rodine.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozsudok o osvojení mal. dieťaťa č. k. 11P/239/2017-31 zo dňa 24.10.2017 nadobudol právoplatnosť 06.11.2017. Šesťmesačná hmotnoprávna prekluzívna lehota na podanie návrhu na zrušenie osvojenia uplynula 07.05.2018. Návrh na zrušenie osvojenia bol doručený súdu dňa 08.06.2018, t. j. po uplynutí šesťmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd poznamenáva, že ostatné skutočnosti uvádzané účastníkmi konania súd považoval za irelevantné a bolo povinnosťou oboch účastníkov konania o osvojenie zvážiť svoje konanie, pretože sa jednalo o vážne rozhodnutie vo vzťahu k mal. dieťaťu, ktoré nie je možné ľubovoľne meniť podľa okolností, ktoré vzniknú medzi manželmi. Navrhovateľ nebol nikým nútený na podanie návrhu na osvojenie mal. dieťaťa, tak ako to vyplýva z pripojeného spisu, kde prezentoval pozitívny citový vzťah k mal. dieťaťu so snahou vytvoriť mu úplnú rodinu, keďže biologický otec sa o neho nezaujíma. Skutočnosť, že došlo k rozvodu manželstva nemôže byť v neprospech mal. dieťaťa s tým, že pre navrhovateľa z daného stavu vyplývajú povinnosti voči mal. dieťaťu, keďže v zákonnej lehote nepodal návrh na zrušenie osvojenia.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o zrušenie osvojenia neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.