Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19C-212-2015.pdf
PDF · 440.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/212/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: G.. C. T., L. Z.. Č.. X, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Digital Park II. Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: R.. G. L., Š. XXX/X, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: Bardač s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, v konaní o žalobe na ochranu občianskej cti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia uverejniť na svoje náklady ospravedlnenie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ktorého sa žalovaný dopustil vo svojich článkoch zverejnených na stránke portálu www.poslednykriziak.sk pod titulom "Trestné komando D.. G. ".".. D. E. XX" Z. N. XX.XX.XXXX K. D. F. ". M. C. T.. Penta Story 13" uverejnenom dňa 11.11.2014, a to v denníku PRAVDA, v slovenskom jazyku, písmom bežne používaným v tomto denníku, tak aby text ospravedlnenia bol dobre viditeľný a ničím neprekrytý, s veľkosťou písma minimálne 10 bodov v texte správy a minimálne 12 bodov v nadpise správy, čitateľne, čiernou farbou písma, s nasledujúcim obsahom:
"Ospravedlnenie R.. G. L. za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti G.. C. T.. Dňa 09.11.2014 som zverejnil na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk článok s názvom "Trestné komando D.. G. ".. D. E. XX." a dňa 11.11.2014 článok s názvom "Otvorený list C. T.. Penta Story 13.", v ktorých som uviedol, že G.. C. T. chce ma "dať dole" (s významom fyzická likvidácia) a že G.. C. T. je zodpovedný za sledovanie mojej osoby a mojich blízkych, zhromažďovaním spravodajských informácii o mojej osobe, šírenie klamstiev a dezinformácii o mojej osobe, ako aj trestné stíhanie mojej osoby. Tieto výroky sú nepravdivé a týmito výrokmi som neoprávnené zasiahol do práva G.. C. T. na ochranu osobnosti, za čo sa mu ospravedlňujem."
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.09.2015, sa žalobca domáhal ochrany svojich osobnostných práv (práva na ochranu občianskej cti), ku ktorých porušeniu, podľa názoru žalobcu, došlo neoprávneným zásahom žalovaného spočívajúcom v tom, že na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk, v časti označenej ako ". D.", zverejnil
1. dňa 09.11.2014 svoj článok, resp. blog, s názvom "F. L. D.. G. ".. D. E. XX." (ďalej len "článok 1"), v ktorom uviedol, že: "Deväťdesiate a osemdesiate roky sa vracajú na Slovensko. Presne v čase 25 výročia Nežnej revolúcie. Okrem iného ma prišiel varovať pomerne vystrašený človek, že ma "E. E. ". M.." chcú dať dole." (ďalej len "výrok 1") a
2. dňa 11.11.2014 svoj článok, resp. blog, s názvom "Otvorený list C. T.. D. E. XX." (ďalej len "článok 2"), v ktorom uviedol, že: "Za posledného dva a pol roka som toho musel zniesť oveľa viac ako Vy. Sledovanie mojej osoby aj mojich blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o mojej osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o mojej osobe ako aj trestné stíhanie mojej osoby. Myslím si, že sa správate ako zbabelec. Ak ide o Vás, kričíte akoby sa Vám diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používate všetku svoju silu, aby ste si presadili svoju vôľu." (ďalej len "výrok 2").
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že výroky žalovaného predstavujú nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré objektívne, čo sa týka výroku 1, vyvolávajú dojem, že žalobca pripravuje úkladnú vraždu žalovaného, a to v štýle "deväťdesiatych a osemdesiatych rokov", teda v štýle obdobia nárastu násilnej organizovanej kriminality spojenej s vraždami na objednávku a čo sa týka výroku 2, že žalobca protiprávne používa voči žalovanému a jeho blízkym osobám informačno-technické prostriedky a sledovacie metódy za účelom diskreditácie žalovaného.
1.2. Takto závažné a nepravdivé skutkové tvrdenia sú podľa žalobcu nepochybne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a znížiť jeho vážnosť a dôstojnosť ako aj narušiť jeho rodinné vzťahy, vzťahy k priateľom a známym, vzťahy k obchodným partnerom a klientom, kde sú reputácia a dôvera obzvlášť dôležitými prvkami, ako aj vzťahy k ostatným spoluobčanom či verejnosti ako takej. Žalovaný navyše tieto tvrdenia uvádza zlomyseľne. Uvedené tvrdenia totiž vyvolávajú dojem, že žalobca sa voči žalovanému dopustil viacerých trestných činov (vrátane prípravy úkladnej vraždy), no žalovaný v tejto veci nepodal žiadne trestné oznámenie, čo by bola jediná legitímna a legálna reakcia žalovaného, ale namiesto toho s políciou žalovaný odmietol komunikovať, aktívne vyhľadával žalobcu (hoci tento ho výslovne upozornil, že o žiadnu komunikáciu so žalovaným nemá záujem) a výroky šíril na verejnosti ďalej.
1.3. Na základe uvedeného sa preto žalobca domáhal, aby súd vyslovil, že výroky žalovaného predstavujú neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu jeho občianskej cti a požaduje ospravedlnenie sa zo strany žalovaného (morálnu satisfakciu).
1.4. Žalobca v žalobe uviedol, že je podnikateľom dlhodobo pôsobiacim na Slovensku. Je jedným zo zakladateľov B. E. D. a súčasne jej popredným predstaviteľom zodpovedným za prípravu a implementáciu investičnej stratégie skupiny.
1.5. Žalovaný je občanom Slovenskej republiky a v súčasnosti verejne vystupuje prostredníctvom viacerých internetových stránok, ktoré sa venujú okrem iného aktivitám skupiny D. K. Ž. - X..D..sk, X..L..sk K. X..T..U.. Okrem toho sa žalovaný angažuje aj politicky, a to prostredníctvom tzv. Hnutia 300, ktorého cieľom je stať sa politickou stranou a ktorého je žalovaný členom prípravného výboru. Žalovaný ako aj Hnutie 300 sa prezentujú ako subjekty snažiace sa o odstránenie "finančnej oligarchie" na Slovensku. Žalovaný pôsobil v rokoch 2010 až 2012 ako poradca vtedajšieho ministra vnútra Slovenskej republiky, N. M., pre rómsku kriminalitu. Žalobca uviedol, že k negatívnemu zviditeľneniu osoby žalovaného došlo v medializovanej kauze nákupu odpočúvacieho systému ministerstvom vnútra, keď v súvislosti s touto kauzou bolo voči nemu vznesené aj obvinenie, za čo žalovaný podľa všetkého viní žalobcu. V tejto súvislosti žalobca odkázal na článok "L.: N. proti D. predložíme neskôr", a uviedol, že na otázku redaktora: "Prečo tvrdíte, že za obvinením je D., keď na to nemáte dôkaz?" žalovaný odpovedal: "Predložíme o tom aj dôkazy, ale ešte na to nie je vhodný čas." a na tvrdenie žalovaného na adresu žalobcu, cit.: "Za posledného dva a pol roka som toho musel zniesť oveľa viac ako Vy. Sledovanie mojej osoby... ako aj trestné stíhanie mojej osoby... Ak ide o Vás, kričíte akoby sa Vám diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používate všetku svoju silu, aby ste si presadili svoju vôľu."
1.6. Žalobca uviedol, že skutočnosti o žalovanom uviedol za účelom poukázania dlhodobého negatívneho postoja žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný sa totiž pasoval do role "posledného križiaka", ktorý vedie voči žalobcovi akúsi vlastnú "križiacku" výpravu (napr. výrok žalovaného zverejnený v článku 2: "Ja mám iba vieru a odhodlanie zvíťaziť nad tým, čo predstavujete a čo symbolizujete... Ja som ochotný obetovať všetko. Cesta samuraja spočíva v rezolútnom prijatí smrti. Ale nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdám.") s jednoznačným cieľom - poškodiť žalobcu a pošpiniť jeho česť za každú cenu (teda aj za cenu verejného označenia žalobcu za osobu, ktorá sa neštíti ani prenasledovania a úkladnej vraždy inej osoby).
1.7. Žalobca v žalobe citoval čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR, § 11 Občianskeho zákonníka a § 13 Občianskeho zákonníka.
1.8. V septembri 2014 začal žalovaný prostredníctvom svojho profilu na stránke www.facebook.sk propagovať svoju internetovú stránku www.poslednykriziak.sk. Žalobca uviedol, že od 01.10.2014 boli na tejto stránke, v časti označenej ako ". D., zverejňované internetové články, resp. blogy žalovaného, ktoré obsahujú nepravdivé alebo hrubo skresľujúce informácie o B. E. D. a žalobcovi (ďalej len "články").
1.9. Žalobca uviedol, že žalovaný naňho verbálne útočil nielen prostredníctvom článkov, ale články, resp. hypertextové odkazy na ne žalovaný pravidelne doručoval žalobcovi (alebo v kópií na žalobcu) na jeho pracovnú emailovú adresu T..V. (Ď. len "obťažujúce správy"). Na obťažujúce správy sa rozhodol žalobca v tom čase nereagovať. Tieto správy boli žalobcovi zasielané až po tom, ako boli príslušné články zverejnené na internete, a tak žalovaný nemôže tvrdiť, že by jeho úmyslom pri zasielaní obťažujúcich správ bolo, aby dal žalobcovi možnosť na obsah článkov primerane reagovať. Pokiaľ by úmyslom žalovaného bolo objektívne a vyvážene informovať o E. D. a žalobcovi, kontaktoval by žalobcu ešte v štádiu prípravy daného článku. Za dobromyseľné konanie totiž rozhodne nemožno považovať stav, ak niekto verejne uvedie o dotknutej osobe difamujúce tvrdenia s tým, že veď dotknutá osoba na tieto tvrdenia môže dodatočne reagovať (napr. ak o dotknutej osobe verejne niekto nepravdivo prehlási, že dotknutá osoba je pedofil, a dotknutá osoba toto tvrdenie samozrejme dodatočne poprie, neznamená to, že k zásahu do jej osobnostných práv nedošlo, keďže reagovala na toto závažné difamačné tvrdenie odmietavo).
1.10. Hoci články ako aj obťažujúce správy považuje žalobca za zásah do jeho osobnostných práv, na ich obsah žalobca nereagoval a nenapadol ich ani žalobou (s výnimkou výrokov uvedených v článku 1 a článku 2). Napáda však konanie, ktoré je popísané nižšie a ktoré predstavuje takpovediac poslednú kvapku, voči ktorej bol žalobca nútený sa právne brániť podaním tejto žaloby. Toto konanie žalovaného totiž spočíva v tom, že žalovaný verejne označil žalobcu za osobu, ktorá pripravuje úkladnú vraždu žalovaného, pričom z celkového kontextu konania žalovaného je zrejmé, že toto tvrdenie (t. j. že sa ho údajne žalobca pokúsi zavraždiť) si žalovaný vymyslel; keby aj takúto "informáciu" mal žalovaný skutočne sprostredkovanú od tretej osoby, išlo o absolútne nedôveryhodný zdroj, ktorému ani sám žalovaný neveril, a toto tvrdenie (teda zjavný nezmysel o pripravovanej vražde žalovaného žalobcom) využil iba na zviditeľnenie svojej osoby (extrémne negatívne, a preto aj čitateľsky pútavé, vymedzenie sa voči žalobcovi) a dehonestáciu žalobcu. Rovnaký záver platí aj pre výrok 2, teda že žalobca žalovaného "sleduje, šíri o ňom klamstvá a dezinformácie".
1.11. Dňa 06.11.2014 bola žalobcovi na jeho pracovnú adresu T..V. doručená emailová správa od žalovaného (ďalej len "emailová správa 1") v nasledovnom znení:
From: G. L. [G.:G..sk]
Sent: Thursday, November 06, 2014 3:25 PM To: M. K.; M. K.; N. G. V.: T. C. Subject: Nehoda
Dobrý deň.
nakontatoval sa na mňa zjavne vystrašený človek, ktorý ma varoval, že ma chce C. T. K. B. M. dať dole. Má to vraj vyzerať ako nehoda. Kontext tejto informácie a motívy, prečo ma človek varuje, boli pre mňa dôveryhodné. Iste chápete, že túto situáciu nemôžem podceniť. Zariadim sa podľa toho. Okrem iného budem túto informáciu šíriť ďalej. A keby mal niekto z mojich blízkych prípadnú autonehodu, budem vychádzať z toho, že je za tým T. K. B. M..
Pekný deň.
B. G. L.
1.12. Emailová správa 1 bola okrem žalobcu adresovaná aj G.. G. N., D. G. B.U. E. D., R. L. XXXX/XX K., XXX XX, D., Č. A., ktorý doručenie emailovej správy 1 potvrdil a súčasne žalobcu informoval o doručení
SMS správy s obdobným textom aj na jeho mobilný telefón. Rovnako bola emailová správa 1 doručená aj B.. K. M., V.., bývalému zamestnancovi slovenskej pobočky B. E. D. v období rokov 2003 - 2010.
1.13. Obsah tejto emailovej správy 1 šíril žalovaný aj verejne, a to jej parafrázovaním v článku 1, kde uviedol: "Deväťdesiate a osemdesiate roky sa vracajú na Slovensko. Presne v čase 25 výročia Nežnej revolúcie. Okrem iného ma prišiel varovať pomerne vystrašený človek, že ma "E. E. ". M.." chcú dať dole. Vraj to má vyzerať ako nehoda. Tak som na základe tohto a viacerých iných varovaní začal chodiť s ochrankou. Ako križiak som rozhodnutý nepredať svoju kožu lacno. A okrem toho mám pripravených ešte niekoľko zaujímavých častí necenzurovanej verzie D. E.. Bola by škoda, keby nevyšli:)."
1.14. Podľa žalobcu týmto článkom 1, resp. výrokom 1, žalovaný verejne šíril skutkové tvrdenie o tom, že žalobca pripravuje úkladnú vraždu žalovaného (t. j. vykonáva trestnú činnosť, ktorá je považovaná za jednu z najzávažnejších), a to v štýle "deväťdesiatych a osemdesiatych rokov", teda v štýle obdobia nárastu násilnej organizovanej kriminálnej činnosti spojenej s vraždami na objednávku.
1.15. Na emailovú správu 1 reagoval žalobca zaslaním odpovede, v ktorej prejavil výslovný nesúhlas s doručovaním emailových správ od žalovaného a s akýmkoľvek iným kontaktovaním žalobcu osobou žalovaného (ďalej len "nesúhlas s kontaktovaním"). Nesúhlas s kontaktovaním bol doručený v nasledovnom znení:
W.: T. C.
E.: G., U. XX, XXXX XX:XX D. V. Y. E. F. F.: G. L. G..sk V.: Ď. N. Subject: RE: na vedomia
Vážený odosielateľ,
v období mesiacov september - november 2014 mi boli z Vašej emailovej adresy G..sk doručované emailové správy ktoré obsahovali, okrem iného aj hypertextové odkazy na články zverejnené na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk. Chcem Vás upozorniť, že nemám záujem o akúkoľvek komunikáciu s Vašou osobou a ani o čítanie článkov zverejnených na stránke www.poslednykriziak.sk. Vaše maily preto považujem za obťažujúce. Vzhľadom na uvedené týmto výslovne vyjadrujem svoj nesúhlas s ďalším doručovaním Vašich emailových správ a rovnako vyjadrujem aj nesúhlas s tým, aby ste ma kontaktovali akoukoľvek inou formou. Súčasne si Vás dovoľujem upozorniť, že v prípade ak budete pokračovať v ďalšom posielaní emailov na moju adresu, resp. v akomkoľvek ďalšom kontaktovaní mojej osoby, môže prichádzať do úvahy Vaša trestnoprávna zodpovednosť zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa ust. § 360a zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
S pozdravom,
C. T.
Managing Partner Buyout Division
Tel.: +421 2 577 88 701
T..V.
Penta Investments, s. r. o. Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, Slovak Republic X..D..V.
1.16. Žalobca uviedol, že napriek nesúhlasu s kontaktovaním mu bola dňa 11.11.2014 doručená ďalšia emailová správa od žalobcu (ďalej len "emailová správa 2"), v ktorej nezáujem žalobcu o komunikáciu so žalovaným vôbec žalovaný nebral do úvahy a okrem toho, že opätovne obvinil žalobcu z pripravovaného "použitia násilia" s následkom "smrti" žalovaného, uviedol aj to, že žalobca ho "posledného dva a pol
roka" protiprávne "sleduje, šíri o ňom klamstvá a dezinformácie". Z nesúhlasu s kontaktovaním by pritom muselo byť každej priemerne inteligentnej osobe bez psychickej poruchy, ktorá by ovplyvňovala jej rozpoznávacie schopnosti, zjavné, že žalobca (ako objekt verbálnych útokov žalovaného) nemá žiadny záujem o takúto formu komunikácie so žalovaným. Emailová správa 2 znela nasledovne:
From: G. L. [G.:G..sk]
Sent: Tuesday, November 11, 2014 9:43 PM To: T. C. Subject: Re: na vedomia
Vážený D. T.,
celkom chápem, že Vás moje maily môžu obťažovať. Moja necenzurovaná verzia D. E. totiž poskytuje čitateľom úplne iný obraz o Vašej osobe, ako aj o D., než aký sa snažíte už roky prezentovať verejnosti. Veľmi ma zaujalo Vaše upozornenie, že moje maily alebo akýkoľvek pokus o kontaktovanie Vašej osoby, vyvolávajú u Vás pocit "nebezpečného prenasledovania". Zaujalo ma to preto, že osobne mám podobný pocit. Mám pocit, že ma okrem iného podľa § 360a Tr. zákona "nebezpečne prenasledujete". Dovoľte, aby som Vás teraz zoznámil s citátom z notársky overeného svedectva občana Slovenskej republiky, ktorým disponujem: "Po zvážení všetkých okolností, vedomý si závažných dôsledkov ako na moju osobu, tak aj na osoby dotknuté v tomto texte, som sa rozhodol dobrorovoľne, v súlade s mojím presvedčením a mojou občianskou povinnosťou v zmysle Ústavy SR, ako aj jednotlivými ustanoveniami Trest. zákona, vydať toto vyhlásenie o závažných skutočnostiach, ktoré poukazujú na protiústavné konanie viacerých osôb, ktoré vykazuje znaky naplnenia nielen skutkovej podstaty viacerých trestných činov, ale podľa môjho názoru predstavuje vysoké bezpečnostné riziká pre fungovanie základných demokratických princípov Slovenskej republiky, ako aj ohrozenie národno-bezpečnostných záujmov SR."
Touto cestou vyhlasujem, že poznám osoby, ktoré sa podieľajú na cielenej diskreditácii politickej strany NOVA, predovšetkým jej predsedu N. M., poslanca NR SR, jemu blízkych osôb G. L. K. G. L., ktorí boli obvinení v kauze nákupu odpočúvacieho systému ako aj ďalších blízkych osôb.
Túto diskreditáciu uskutočňujú formou (1.) vyhľadávania, kupovania a spracúvania spravodajských informácií, (2.) ich publikovania na M..U., v blogoch vo viacerých médiách, (3.) podávaním podnetov na začatie trestného stíhania voči uvedeným osobám, (4.) ich sústavným sledovaním (5.) a nezákonným zisťovaním ich osobných údajov,
čím porušujú nielen Čl. 19 Ústavy SR, ale taktiež toto ich konanie napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov, predovšetkým nebezpečného prenasledovania, podľa § 360a Tr. zákona.
Podľa mojich zistení, uvedenými osobami, ktoré sa na tejto činnosti podieľajú, sú:
(X.) G.. C. T., U.. XX. X. XXXX, (X.) B.. G. L., U.. XX. X. XXXX, (X.) B.. K. M., V.., U.. XX. X. XXXX, (X.) D. F., XX A..".
Toľko citát z notársky overeného svedectva.
Pán T.,
konkrétny občan Slovenskej republiky popisuje, že máte nezákonným spôsobom nebezpečne prenasledovať moju osobu a ďalších ľudí. A Vy považujete za obťažujúce moje maily…
Za posledného dva a pol roka som toho musel zniesť oveľa viac ako Vy. Sledovanie mojej osoby aj mojich blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o mojej osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o mojej osobe ako aj trestné stíhanie mojej osoby.
Myslím si, že sa správate ako zbabelec. Ak ide o Vás, kričíte akoby sa Vám diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používate všetku svoju silu, aby ste si presadili svoju vôľu.
Napriek tomu všetkému necítim voči Vám nenávisť. Netúžim po tom, aby ste strávili zvyšok života v base alebo na úteku napríklad v Belize. Myslím si, že ste pracovitý človek a mohli by ste urobiť pre ľudí na Slovensku veľa dobrého.
Mám pre Vás jednu radu. Už roky vynakladáte veľké množstvo peňazí na zlepšenie vlastnej reputácie. Peniaze a moc už máte. Ale úctu si za to nekúpite. Úctu však môžete získať tým, že sa k veciam postavíte ako chlap. Navrhujem Vás nasledovné:
Odškodnite z vlastných peňazí bývalých malých akcionárov VÚB kupónu a VSŽ. Prídete možno o 200 miliónov euro ale niečo veľmi cenné získate: Úctu a rešpekt ľudí na Slovensku. A aj úctu a rešpekt mňa osobne.
Áno, takýto Váš krok by vyžadoval veľkú odvahu. Verte mi však, že by to stálo za to. A ešte jeden argument pre Vás ako obchodníka: Stálo by Vás to oveľa to menej, ako sú a budú Vaše náklady spojené so skupovaním médií a vykrývaním ich strát. Prepočítajte si to.
Vážený pán T.,
zdá sa mi, že náš vzťah sa vyvinul do typického asymetrického konfliktu. Vy máte moc, vplyv a prakticky neobmedzené finančné zdroje na vedenie tohto konfliktu. Ja mám iba vieru a odhodlanie zvíťaziť nad tým, čo predstavujete a čo symbolizujete.
V asymetrických konfliktoch rozhoduje odhodlanie a ochota použiť násilie. Ja osobne proti Vám nepoužijem žiadne násilie. Ak sa rozhodnete použiť násilie Vy proti mne, vyhráte síce nado mnou ale problém zostane - skôr alebo neskôr budú po mne nasledovať ďalší.
Ak sa rozhodnete nepoužiť násilie, skôr alebo neskôr prehráte všetko. Vy máte totiž oveľa oveľa viac čo stratiť. Ja som ochotný obetovať všetko. Cesta samuraja spočíva v rezolútnom prijatí smrti. Ale nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdám.
Dovoľte, aby som na záver zacitoval jedného z velikánov našich dejín E. L., ktorý počas svojho súdneho procesu v päťdesiatych rokoch povedal: "Vy máte moc, ale my máme pravdu".
Prajem všetko dobré a nech sa Vám darí.
B. G. L.
D. L.
1.17. Podľa žalobcu v emailovej správe 2 žalovaný nadviazal na emailovú správu 1 (opätovne hovoril o použití násilia zo strany žalobcu, ktoré by malo viesť k smrti žalovaného; t. j. ďalej rozvíja výrok 1) a ďalej tvrdí, že žalobca nezákonne využíva utajené prostriedky, resp. prostriedky spravodajskej činnosti na zisťovanie informácií o žalovanom a jemu blízkych osobách a následne tieto informácie používa na diskreditáciu žalovaného (t. j. výrok 2).
1.18. Žalovaný emailovú správu 2 v rovnaký deň, ako ju zaslal žalobcovi (t. j. 11.11.2014), šíril aj verejne, a to jej zverejnením v článku 2.
1.19. Žalobca uviedol, že v deň, keď žalovaný zaslal emailovú správu 2, žalovaný ho vyhľadal aj osobne pri večeri v hoteli K., na G.Ň. Z.. Č.. XX, H. R. a aj toto stretnutie žalovaný popísal v článku 2 nasledovne:
"Rozhodol som sa reagovať takto: Pred pol hodinou som sa bol C. T. predstaviť v hoteli Albrecht v Bratislave, kde práve večeral. "Dobrý deň. Moje meno je L.. Chcel som, aby sme sa poznali aj osobne."
A na dámy, ktoré večerali s ním, som sa obrátil s ospravedlnením: "Prepáčte, že som vyrušoval. Prajem dobrú chuť". T. mi zdvorilo odvetil: "Som rád, že som vás spoznal". Náš krátky rozhovor som zakončil replikou: "Aj mne bolo potešením".
1.20. Spôsob, akým sa žalovaný dozvedel o mieste, kde sa žalobca práve nachádzal (teda kde večeria), odôvodnil žalovaný nasledovne: "Slovensko je veľmi malé. Povedzme, že to bola náhoda". Z tohto vyjadrenia ako aj z celkového kontextu konania žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že svoje vyjadrenia o pripravovanej vražde (a prenasledovaní) jeho osoby nevnímal ako reálnu hrozbu, hoci ju tak verejnosti prezentoval. Konanie žalovaného totiž nemožno rozumne predpokladať od žiadnej priemerne inteligentnej osoby, ktorá netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by mohla v tomto smere ovplyvňovať rozpoznávacie schopnosti alebo konanie danej osoby, a ktorá tvrdenia o pripravovanej vražde vníma ako reálnu hrozbu, teda ako pravdivý fakt. Konanie žalovaného však možno rozumne predpokladať u osoby, ktorá 1/ viní žalobcu za svoju situáciu vrátane trestného stíhania ("Za posledného dva a pol roka som toho musel zniesť oveľa viac ako Vy. Sledovanie mojej osoby aj mojich blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o mojej osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o mojej osobe ako aj trestné stíhanie mojej osoby."), 2/ dlhodobo verejne na žalobcu verbálne útočí (napr. formou zverejňovania článkov), 3/ snaží sa v rámci politického súboja o profilovanie svojho politického programu spočívajúceho v boji proti "finančným skupinám, oligarchom a skorumpovaným politikom" ( žalobca v žalobe odkázal na http://www.hnutie300.sk/) a 4/ o ktorej sa šíria informácie o jej problémoch s duševným zdravým [žalobca v žalobe odkázal na cit.:"Bolo zistené, že G. L. trpí silnými poruchami nálad a osobnosti a dlhodobo užíva antidepresíva (Citalec) aj lieky proti epilepsii (Rivotril)."; z tzv. spisu "., ktorý bol zverejnený na internete].
1.21. Žalobca je názoru, že žalovaný verejne obvinil žalobcu
- v článku 1 výrokom 1 zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy v štýle obdobia násilnej organizovanej kriminálnej činnosti spojenej s vraždami na objednávku a
- v článku 2 výrokom 2 zo sledovania, šírenia klamstiev a dezinformovania o žalovanom.
1.22. Príprava úkladnej vraždy, či protiprávne používanie informačno-technických prostriedkov a sledovacích metód, pritom predstavujú natoľko spoločensky nebezpečné konanie, že verejné obvinenie z takejto činnosti a šírenie takýchto tvrdení je nepochybne spôsobilé vyvolať vážny zásah do občianskej cti difamovanej osoby - žalobcu, ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v podnikaní, či narušiť jeho rodinné a ďalšie sociálne väzby.
1.23. Voči skutkovým tvrdeniam o pripravovanej vražde (t. j. voči výroku 1) sa žalobca bránil aj podaním trestného oznámenia zo dňa 12.11.2014 s doplnením zo dňa 18.11.2014, pričom poukázal na možnosť naplnenia skutkovej podstaty trestných činov ohovárania (§ 373 Trestného zákona), krivého obvinenia (§ 345 Trestného zákona) a nebezpečného prenasledovania (§ 360a Trestného zákona). Trestné oznámenie bolo v časti - pre trestný čin krivého obvinenia a nebezpečného prenasledovania - odmietnuté a trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania bolo prerušené. Pre úplnosť žalobca dodal, že vyšetrovateľ trestné oznámenie v časti ohovárania predtým už dvakrát odmietol. V zrušených uzneseniach pritom vyšetrovateľ uviedol, že "ak má teda oznamovateľ pocit, že boli porušené jeho práva, môže sa dožadovať ochrany svojej cti súdnou cestou." Vyšetrovateľ teda už v minulosti odkázal žalobcu na občianske súdne konanie. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by výrok 1 o pripravovanej vražde bol pravdivý (v takom prípade by totiž príslušný orgán činný v trestnom konaní začal trestné stíhanie pre prípravu úkladnej vraždy, čo neurobil).
1.24. Čo sa týka výroku 1, a síce že "Deväťdesiate a osemdesiate roky sa vracajú na Slovensko. Presne v čase 25 výročia Nežnej revolúcie. Okrem iného ma prišiel varovať pomerne vystrašený človek, že ma ". E. ". M..". chcú dať dole.", žalobca poukázal na to, že žalovaný v ňom uvádza, že ho kontaktovala bližšie nešpecifikovaná osoba, ktorá bola pomerne vystrašená (s najväčšou pravdepodobnosťou v súvislosti so skutočnosťou, ktorú žalovanému prišla oznámiť); mu oznámila, že žalobca a B. M. ho "chcú dať dole" (zo slangového významu tohto slovného spojenia ako aj z ďalšieho kontextu emailovej správy 1 a emailovej správy 2, resp. článku 1 a článku 2, nesporne vyplýva, že sa označené osoby dopúšťajú spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy formou spolupáchateľstva), čo má vyzerať ako nehoda; vražda sa má uskutočniť ako v "deväťdesiatych a osemdesiatych rokoch", teda ako v období, kedy sa zločinecké podsvetie vraždami zbavovalo "nepohodlných" osôb.
1.25. Výrok 1, ako aj výrok 2 žalovaného možno, podľa názoru žalobcu, jednoznačne označiť za skutkové tvrdenie, ktorého pravdivosť sa dá dokazovať (koniec koncov, príprava úkladnej vraždy je vždy predmetom dokazovania v rámci trestného stíhania), a preto, ak sa chce žalovaný zbaviť občianskoprávnej zodpovednosti za tento výrok, musí preukázať jeho pravdivosť.
1.26. Žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaný na prvý pohľad posúva do roviny tvrdenia tretej osoby, ktoré žalovaný akoby iba reprodukuje. Takáto formulácia je ale účelová a pre difamačný charakter výroku 1 a výroku 2 nie je vôbec podstatná. V opačnom prípade by sa každý porušovateľ, ktorý sa dopúšťa civilného deliktu poškodzovania osobnostných práv dotknutej osoby, mohol zbaviť svojej zodpovednosti za tento delikt len na základe toho, že dané tvrdenie vlastne povedal niekto iný a toto tvrdenie porušovateľ bez overenia len reprodukuje. Porušovateľ by sa tak úplne zbavil zodpovednosti za svoje výroky poukazom na to, že údajne niečo tvrdí nejaká tretia osoba, a porušovateľ to "iba" šíri a vydáva za fakt. Takáto argumentácia je ale zásadne neprípustná. Koniec koncov, čo by potom bránilo porušovateľovi, aby si najal, či inak primäl tretiu osobu (napríklad uvedením tretej osoby do omylu), aby mu difamačné tvrdenie akože povedala (za účelom vytvorenia si podmienky liberácie) a potom by stačilo sa na výroky tretej osoby odvolať, bez akéhokoľvek overenia faktov? V tej súvislosti žalobca pripomenul, že páchateľ civilného deliktu poškodzovania osobnostných práv nesie za svoje výroky objektívnu zodpovednosť (je teda postačujúce, že dané difamačné výroky šíri) a nie subjektívnu zodpovednosť (hoci v prípade žalovaného je jeho úmysel poškodiť osobu žalobcu zrejmý).
1.27. Podľa názoru žalobcu je preto podstatné kto dané tvrdenia verejne šíri - tieto tvrdenia šíri žalovaný
- a ako tieto tvrdenia vníma verejnosť - verejnosť dostáva jednoznačnú informáciu predkladanú ako skutkové tvrdenie (t. j. ako fakt), že žalobca, je osoba, ktorá "chce dať" žalovaného "dole" v štýle "deväťdesiatych a osemdesiatych rokov", no žalovaný sa toho nezľakne, pretože je "ochotný obetovať všetko. Cesta samuraja spočíva v rezolútnom prijatí smrti." a žalovaného "sleduje, šíri o ňom klamstvá a dezinformácie" vrátane zapríčinenia trestného stíhania žalovaného.
1.28. Žalobca uviedol, že aj keby pripustil, že dôležitá je konkrétna formulácia tvrdenia, odkazujúca na neznámu tretiu osobu bez ohľadu na celkový kontext prejavu žalovaného, čo zásadne odmieta aj s ohľadom na existujúcu judikatúru a odbornú literatúru, z toho potom vyplývajú dva možné varianty: a) buď si tvrdenie o príprave úkladnej vraždy (a prenasledovaní) žalovaný vymyslel a klamlivo ho formuluje ako tvrdenie tretej osoby alebo b) mu toto tvrdenie bolo skutočne interpretované akousi treťou osobou.
1.29. O reálnosti variantu podľa písmena a) možno, podľa názoru žalobcu, uvažovať z dôvodu, že žalovaný má k takémuto konaniu osobitný motív - pomsta za domnelé zapríčinenie jeho trestného stíhania v kauze nákupu odpočúvacieho systému, ktorý vyplýva z článkov, ako aj z obťažujúcich správ, resp. za iné prenasledovanie jeho osoby ako i snaha o zviditeľnenie svojej osoby prostredníctvom nekompromisného "križiackeho" či "samurajského" boja proti žalobcovi.
1.30. Pokiaľ ide o variant podľa písmena b) žalobca uviedol, že z celkového kontextu je zrejmé, že sám žalovaný takejto informácii neverí - neoznámil totiž toto konanie orgánom činným v trestnom konaní, aktívne sa snažil o komunikáciu so žalobcom a prípravu údajnej vraždy zľahčuje, napr. použitím tzv. smajlíka vo svojom prejave ("A okrem toho mám pripravených ešte niekoľko zaujímavých častí necenzurovanej verzie D. E.. Bola by škoda, keby nevyšli:)"). Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný používa množstvo expresívnych výrazov na to, aby zdôraznil hrozbu úkladnej vraždy ("som rozhodnutý nepredať svoju kožu lacno"). Žalobca dodal, že možným vysvetlením ambivalentnosti správania žalovaného, ktorý na jednej strane prezentuje prípravu vraždy jeho osoby ako jednoznačnú skutočnosť a na druhej strane túto skutočnosť zľahčuje, by mohli byť práve jeho údajné "silné poruchy nálad a osobnosti", ktoré by tak mohli mať vplyv na jeho spôsobilosť robiť právne úkony.
1.31. Pre úplnosť žalobca dodal, že žalovaný nemôže argumentovať ani tým, že vyslovil iba podozrenia z prípravy vraždy (resp. jeho prenasledovania). Tvrdenie o pripravovanej úkladnej vražde totiž predložil ako fakt, nie ako podozrenie (žalovaný sa na základe tejto informácie "aj zariadi", čiže ide o fakt; taktiež výrok "som rozhodnutý nepredať svoju kožu lacno" - t. j. voči pripravovanej vražde sa bude brániť), a rovnako ako fakt prezentuje aj prenasledovanie svojej osoby žalobcom ("Myslím si, že sa správate ako zbabelec. Ak ide o Vás, kričíte akoby sa Vám diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používate všetku svoju silu, aby ste si presadili svoju vôľu.").
1.32. Žalobca uviedol, že bez ohľadu na vyššie uvedené je ale "informácia" o plánovanej úkladnej vražde žalovaného (ako aj o prenasledovaní a diskreditácii žalovaného) absolútne nepravdivá a scestná. Neexistuje žiadny objektívny dôvod, prečo by niekto takéto informácie o žalobcovi mal tvrdiť. Túto skutočnosť si pritom plne uvedomuje aj samotný žalovaný. Pokiaľ by totiž bral tvrdenia o pripravovanej vražde (či prenasledovaní) tak vážne, ako to prezentoval verejne, podal by v tejto veci trestné oznámenie, čo by bola jediná legitímna a legálna reakcia žalovaného. O podaní trestného oznámenia pritom žalobca nemá žiadnu vedomosť a s políciou žalovaný odmietol komunikovať (žalobca poukázal na článok Denníka N: "V stredu sa L. na základe otázok Projektu N pokúsila kontaktovať polícia, aby zistila, do akej miery sú vyhrážky vážne. "Odmietol sa s nami rozprávať," povedal policajný prezident F. I..").
1.33. Namiesto podania trestného oznámenia však žalovaný kontaktoval žalobcu, a to písomne aj osobne a napriek tomu, že si to žalobca výslovne neželal. Takýmto spôsobom sa nespráva osoba, ktorá dôveruje "tvrdeniu" (či "informácii") o svojej pripravovanej vražde. Toto "tvrdenie" totiž žalovaný odmietol oznámiť polícii a spolupracovať tak na odhalení možného trestného činu, ktorého by mal byť obeťou. Namiesto toho toto "tvrdenie" verejne šíri, aktívne vyhľadáva a snaží sa komunikovať s osobou, ktorá má byť podľa žalovaného páchateľom daného trestného činu.
1.34. Pre dokreslenie celkového obrazu o neprestajnej snahe žalovaného zasahovať do osobnostných práv žalobcu žalobca upozornil súd aj na videozáznam obydlia žalobcu (sprevádzaný hudbou snažiacou sa o navodenie negatívnych emócií diváka) s názvom "T. F. H. H. L." získaný za použitia leteckej techniky (veľmi pravdepodobne tzv. drona) a zverejnený portálom www.konzervativnyvyber.sk zo dňa 04.06.2015; portál www.konzervativnyvyber.sk je "sesterským" portálom portálu www.poslednykriziak.sk, pričom k obom týmto portálom sa žalovaný otvorene hlási.
1.35. Podľa názoru žalobcu aj takéto a podobné útoky žalovaného, ktoré neboli doposiaľ predmetom súdneho preskúmania, potom prispievajú a posmeľujú či už žalovaného alebo ďalšie osoby k zásahom do osobnostnej sféry žalobcu. K takémuto neoprávnenému zásahu došlo napr. dňa 14.08.2015, kedy došlo k neoprávnenému vstupu neznámej osoby na pozemok žalobcu.
1.36. Žalobca má za to, že vyjadreniami žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany osobnosti v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na osobnostných právach dotknutej osoby. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva dotknutej osoby chránené v zmysle § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie konkrétnych následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a 13 Občianskeho zákonníka (už hrozba negatívneho následku, s ktorou je dotknutá osoba konfrontovaná, negatívne zasahuje do jej osobnostnej sféry). Zodpovednosť za neoprávnený zásah do občianskej cti fyzickej osoby je založená na objektívnom princípe, t. j. popri neoprávnenosti zásahu sa nevyžaduje aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa môže zodpovednosti za zásah do občianskej cti fyzickej osoby zbaviť (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno), len ak predloží tzv. dôkaz pravdy, t. j. ak preukáže, že jeho tvrdenia sú pravdivé. K takémuto chápaniu konceptu zodpovednosti sa prikláňa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi. Nie je preto vecou žalobcu domáhajúceho sa ochrany svojej cti, aby preukázal, že uvedené tvrdenia sú nepravdivé. Práve naopak, ak sa chce žalovaný zbaviť zodpovednosti zo svoje tvrdenia, tak žalovaný je povinný preukázať, že žalobca pripravoval úkladnú vraždu žalovaného a že voči žalovanému protiprávne využíva sledovaciu techniku a diskreditačné praktiky.
1.37. Čo sa týka práva na občiansku česť žalobca uviedol, že predmetom tohto práva je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom (žalobca odkázal na CIRÁK, J, FICOVÁ, S. a kol. Občianske právo. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 295). Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je i jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou (žalobca odkázal na Sborník stanovisek, závěrů, rozborů a zhodnocení soudní praxe, zpráv o rozhodování soudů a soudních
rozhodnutí NS 1964 - 1964, zv. III, s. 192 ods. 5 a 6, a s. 193 ods. 6 in: FEKETE, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2011, s. 97).
1.38. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu len voči takým zásahom, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov, a tak ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. Porušením práva na česť a dôstojnosť teda nebude konanie spočívajúce napr. v prednesení menej závažných slovných či iných urážok len medzi štyrmi očami a vôbec akékoľvek konanie, ktoré je spôsobilé v objektívnom zmysle slova znížiť česť, vážnosť a dôstojnosť občana (žalobca odkázal na rozhodnutie Okresného súdu v Ústí n. Labem 4C/806/65 a 8C/127/66 in: CIRÁK, J, FICOVÁ, S. a kol. Občianske právo. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 295).
1.39. Žalobca je názoru, že žalovaný svojimi výrokmi narušil osobnostnú sféru žalobcu ako dotknutej osoby, keďže verejne (prostredníctvom internetu) uviedol, že žalobca je osobou, ktorá ho chce úkladne zavraždiť. Príprava úkladnej vraždy je totiž natoľko závažným protispoločenským konaním - trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na doživotie. Ide o tak nebezpečné konanie ohrozujúce jednotlivca a aj celú spoločnosť, že takúto osobu treba vždy dôkladne potrestať a izolovať od zvyšku spoločnosti. Osoba, ktorá je schopná sa dopustiť úkladnej vraždy, je totiž schopná už naozaj všetkého. Je preto nepochybné, že "punc vraha" (či už v pozícii páchateľa, spolupáchateľa alebo niektorej z foriem účastníctva) je stigmou, ktorá negatívne ovplyvňuje rodinné vzťahy dotknutej osoby, vzťahy k priateľom a známym, vzťahy k obchodným partnerom a klientom, kde je reputácia a dôvera medzi zúčastnenými subjektami obzvlášť dôležitým prvkom, ako aj vzťahy k ostatným spoluobčanom či verejnosti ako takej. K poškodeniu cti žalobcu tak došlo vo všeobecnej rovine aj v rovine profesionálnej. Žalobca pre názornosť uviedol, že výroky žalovaného vyvolávali v rodine žalobcu hádky s jeho manželkou, C.. H. T., ktorá v súvislosti s týmito výrokmi zvažovala podanie žiadosti o rozvod.
1.40. Obdobný záver pritom platí v prípade protiprávneho využívania sledovacej techniky a praktík (t. j. vo vzťahu k výroku 2). Osoba používajúca takúto techniku či praktiky by sa totiž mohla dopustiť napríklad trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ, ohrozenia telekomunikačného tajomstva, či zásahu do súkromia v obydlí. Je pritom zrejmé, že osoba, o ktorej sa nepravdivo tvrdí, že sa takejto činnosti dopúšťa, utrpí zásah do svojich osobnostných práv.
1.41. Žalobca opätovne uviedol, že tým, kto verejne šíri o žalobcovi, že pripravuje vraždu žalovaného, a že žalovaný musel kvôli žalobcovi "veľa zniesť" ("Za posledného dva a pol roka som toho musel zniesť oveľa viac ako Vy. Sledovanie mojej osoby aj mojich blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o mojej osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o mojej osobe ako aj trestné stíhanie mojej osoby."), je výlučne žalovaný.
1.42. Pokiaľ ide o vyjadrenia o údajne pripravovanej úkladnej vražde, tieto sa síce žalovaný snaží dať do polohy, že ide o tvrdenie tretej osoby, no takáto formulácia je úskočná, a preto nepodstatná. Prípravu úkladnej vraždy totiž žalovaný prezentuje ako nesporný fakt, podľa ktorého sa aj "zariadi". Nie je to teda akási tretia osoba (ak vôbec takáto tretia osoba existuje), ktorá šíri tvrdenia o pripravovanej vražde žalovaného, ale práve žalovaný ("Ja som ochotný obetovať všetko. Cesta samuraja spočíva v rezolútnom prijatí smrti. Ale nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdám."). Príčinou zásahu do osobnostnej sféry žalobcu sú preto len a len vyjadrenia žalovaného. Len jeho vyjadrenia sú spôsobilé zásah do osobnostných práv žalobcu vyvolať. Preto, ak by sa chcel žalovaný svojej objektívnej zodpovednosti za tieto výroky zbaviť, musel by preukázať ich pravdivosť (nie však pravdivosť toho, že "informáciu" o úkladne vražde priniesla tretia osoba, ale pravdivosť prípravy úkladnej vraždy). Uvedené pritom platí rovnako aj pre vyjadrenia o nebezpečnom prenasledovaní (t. j. "sledovaní, šírení klamstiev a dezinformácií" o žalovanom).
1.43. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba podľa žalobcu pritom vždy posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. V posudzovanom prípade pritom verejnosť na základe celkového kontextu dostala jednoznačnú informáciu, že žalobca pripravuje úkladnú vraždu žalovaného a že ho žalobca nebezpečne prenasleduje.
1.44. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pri strete práva na ochranu osobnosti so slobodou prejavu je nutné v zásade skúmať kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená.
1.45. Žalovaný je v Slovenskej republike všeobecne známy ako osoba negatívne sa vymedzujúca voči žalobcovi a D.. Jeho články zverejnené v sekcii "G. D." na stránke www.poslednykriziak.sk majú čítanosť rádovo v desiatkach tisíc. To znamená, že žalovanému je poskytovaný pomerne rozsiahly priestor na verejné vyhlásenia a prezentovanie jeho tvrdení a požíva relatívne veľkú pozornosť verejnosti. Takto poskytnutá publicita a prejavená dôvera však zaväzujú.
1.46. Žalobca je verejne známou osobou a podnikateľom podieľajúcim sa na mnohých významných obchodných transakciách v stredoeurópskom regióne. Je zodpovedným za prípravu a implementáciu investičnej stratégie celej investičnej skupiny D.. Táto skupina zamestnáva viac ako 35 tisíc pracovníkov v sektore zdravotníctva, finančných službách, maloobchode, výrobe či realitnom developmente. Má rozsiahlu klientelu a množstvo obchodných partnerov. Nielen v obchodných vzťahoch sú však reputácia a dôvera medzi partnermi obzvlášť dôležité. Vďaka žalovanému sa však teraz títo obchodní partneri či klientela dočítajú o žalobcovi, že sa neštíti ani takého konania, ako je úkladná vražda či prenasledovanie a diskreditácia iných osôb. Verejné obvinenie osoby z úkladnej vraždy či prenasledovania a diskreditácie iných osôb je natoľko závažné, že predstavuje zásah to osobnostnej integrity dotknutej osoby, bez ohľadu na to, či ide o verejne známu osobu - podnikateľa alebo nie.
1.47. Žalovaný vo výrokoch 1 a 2 predkladá verejnosti nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že žalobca pripravuje úkladnú vraždu žalovaného spôsobom, ako sa to dialo v období bujnejúcej násilnej organizovanej kriminality spojenej s vraždami na objednávku, a že si kvôli žalobcovi musel veľa "vytrpieť" samotný žalovaný ako aj jeho rodina z dôvodu snahy o diskreditáciu osoby žalovaného za použitia rôznych sledovacích metód a techniky. Žalobca zdôraznil, že takéto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a pokiaľ sa chce žalovaný zbaviť objektívnej zodpovednosti za tieto tvrdenia, bude musieť uniesť svoje dôkazné bremeno a preukázať pravdivosť týchto tvrdení.
1.48. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 152/2008, podľa ktorého názoru užitočným kritériom pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je takisto miesto zaznenia či uverejnenia sporných výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv.
1.49. Žalovaný predniesol svoje výroky verejne prostredníctvom elektronických masmédií - internetu. Toto médium je voľne prístupné každému, pričom článok 1 (obsahujúci výrok 1) bol doposiaľ prečítaný viac ako 30.000 krát a článok 2 (nadväzujúci na článok 1 a obsahujúci výrok 2) bol doposiaľ prečítaný takmer 35.000 krát. Niet preto podľa žalobcu sporu o tom, že dostupnosť výrokov žalovaného širokej verejnosti bola a aj stále je vysoká, a tak zásah do osobnostných práv žalobcu stále pretrváva.
1.50. Výroky žalovaného boli prednesené dňa 09.11.2014 (deň zverejnenia článku 1) a 11.11.2014 (deň zverejnenia článku 2), t. j. približne dva mesiace po tom, ako začali verbálne útoky na žalobcu prostredníctvom článkov a nevyžiadaných obťažujúcich správ a krátko predtým, ako žalovaný začal propagovať Hnutie 300 (na ktorého čele stojí a ktoré je nutné, ako každý iný subjekt ašpirujúci na politické ciele, zviditeľniť na verejnosti). Rôzne formy zásahov do osobnostných práv žalovaného pritom pretrvávajú aj po týchto výrokoch, napr. sledovaním obydlia žalobcu.
1.51. Podľa názoru žalobcu z konania žalovaného je zrejmé, že pracuje so skutkovými tvrdeniami o jeho pripravovanej vražde a prenasledovaní ako s faktami, ktoré šíri verejne a ktoré slúžia výlučne na 1/ difamovanie žalobcu a 2/ zviditeľnenie osoby žalovaného. Žalovaný totiž údajné protiprávne konanie žalobcu nenahlásil orgánom činným v trestnom konaní, čo by bola jediná legitímna a legálna reakcia žalovaného. Namiesto toho s políciou odmietol komunikovať a tvrdenie o svojej vražde šíril na verejnosti ďalej, pričom komunikáciu so žalobcom aktívne vyhľadával. Takéhoto konania sa môže dopustiť len osoba, ktorá samotné skutkové tvrdenie o fyzickej likvidácii svojej osoby považuje za nepravdivé, ak abstrahujeme od možnosti duševnej poruchy takejto osoby, ktorá sa správa iracionálne.
1.52. Sloboda prejavu a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby sú práva, ktoré stoja na rovnakej úrovni. A priori, žiadne z týchto práv nemá prednosť, ale súd musí podľa konkrétnych okolností poctivo zvážiť, či niektorému z práv nie je bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Na základe vykonaného testu proporcionality, mal žalobca za to, že je nevyhnutné v tu posudzovanom prípade uprednostniť právo na ochranu osobnosti žalobcu pred právom na slobodu slova žalovaného.
1.53. Na základe okolností zásahu žalobca dospel k záveru, že okrem žiadosti o označenie tvrdení žalovaného za zásah do jeho práv na ochranu občianskej cti je nevyhnutné, aby sa žalovaný žalobcovi verejne ospravedlnil. Ospravedlnenie totiž predstavuje minimálny štandard morálnej satisfakcie, pričom tento nárok je s prihliadnutím na vedomé a úmyselné konanie žalovaného plne odôvodnený. Žalobca požaduje verejné ospravedlnenie s poukazom na to, že zásah žalovaného do práv žalobcu sa uskutočnil verejne, takže satisfakcia prostredníctvom neverejného ospravedlnenia by nekompenzovala zásah spôsobený žalovaným.
1.54. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca navrhol, aby súd vyniesol rozsudok s nasledovným znením:
"1. Žalovaný výrokom
"Deväťdesiate a osemdesiate roky sa vracajú na Slovensko. Presne v čase 25 výročia Nežnej revolúcie. Okrem iného ma prišiel varovať pomerne vystrašený človek, že ma ". E. ". M..". chcú dať dole." uverejnenom dňa 09.11.2014 na internetovej stránke http://www.poslednykriziak.sk/F.-L.-D.-G.-V.-D.-E.- XX/XXX/ v článku "Trestné komando D.. G. ".". D. E. XX." a výrokom "Za posledného dva a pol roka som toho musel zniesť oveľa viac ako Vy. Sledovanie mojej osoby aj mojich blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o mojej osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o mojej osobe ako aj trestné stíhanie mojej osoby. Myslím si, že sa správate ako zbabelec. Ak ide o Vás, kričíte akoby sa Vám diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používate všetku svoju silu, aby ste si presadili svoju vôľu." uverejnenom dňa 11.11.2014 na internetovej stránke http://www.poslednykriziak.sk/O.-M.-C.-T.-D.-E.-XX/XXX/ H. Č. ". M. C. T.Č.. D. E. XX.". neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu občianskej cti.
2. Žalovaný je povinný strpieť, aby žalobca na náklady a v mene žalovaného uverejnil prostredníctvom platenej inzercie správu v slovenskom jazyku s nasledujúcim nadpisom a textom
"Ospravedlnenie R.. G. L. za neoprávnený zásah do práva na ochranu občianskej cti G.. C. T. R.. G. L. zverejnil na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk, v časti označenej ako "G. D." dňa 09.11.2014 článok s názvom "Trestné komando D.. G. ".. D. E. XX." a dňa 11.11.2014 článok s názvom "O. M. C. T.. D. E. XX.".. V týchto článkoch uviedol, že G.. C. T. V. R.. G. L. zavraždiť a že G.. C. T. je zodpovedný za sledovanie R.. G. L. a jeho blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o ňom, šírenie klamstiev a dezinformácií o jeho osobe ako aj za trestné stíhanie jeho osoby. Tieto výroky sú nepravdivé a R.. G. L. nimi neoprávnene zasiahol do práva G.. C. T.Š. na ochranu jeho občianskej cti. R.. G. L. E. F. G.. C. T. za uvedený neoprávnený zásah ospravedlňuje.",
a to v denníku s celoštátnou pôsobnosťou tak, aby bola táto správa vytlačená písmom bežne používaným v tomto denníku, s veľkosťou písma minimálne 10 bodov v texte správy a minimálne 12 bodov v nadpise správy, čitateľne, čiernou farbou písma.
3. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť Žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy tohto konania."
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.04.2017 uviedol, že žaloba je nedôvodná. Uviedol, že účelom, pre ktorý žalovaný na svojej internetovej stránke www.poslednykriziak.sk zverejnil žalobou napadnuté výroky, nebolo - ako súdu podsúva žalobca - "poškodiť žalobcu a pošpiniť jeho česť za každú cenu", a to ešte so "zlomyseľným" úmyslom. Účelom zverejnenia žalobou napadnutého výroku žalovaného, označeného ako "výrok 1" bola ochrana života žalovaného a blízkych osôb žalovaného, ako aj ochrana telesnej integrity žalovaného a blízkych osôb žalovaného pred fyzickým útokom, z dôvodu opodstatnenej obavy žalovaného o hrozbe takéhoto fyzického útoku. Žalobou napadnutý výrok, označený ako "výrok 2 ", je pravdivý.
2.1. Účelom zverejnenia žalobou napadnutého výroku žalovaného, označeného ako "výrok 2", však popri realizácii práva žalovaného na slobodu prejavu bola taktiež ochrana práva žalovaného a blízkych osôb žalovaného na ochranu osobnosti pred pretrvávajúcimi neoprávnenými zásahmi, spočívajúcimi najmä v sledovaní žalovaného, ako aj blízkych osôb žalovaného, v zhromažďovaní a zverejňovaní informácií o žalovanom, ako aj o blízkych osobách žalovaného, vrátane informácií, ktorých zverejnenie predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie, v šírení klamstiev a nepravdivých informácií o žalovanom, ako aj v iných neoprávnených zásahoch do práva na ochranu osobnosti, o ktorých (zásahoch) sa žalovaný dôvodne domnieval a domnieva, že boli iniciované žalobcom.
2.2. V prípade "výroku 1" žalovaný uviedol, že nejde - ako nesprávne a účelovo tvrdí žalovaný - o konflikt práva žalobcu na ochranu občianskej cti a práva žalovaného na slobodu prejavu, ale o konflikt práva žalobcu na ochranu občianskej cti na jednej strane a práva žalovaného a blízkych osôb žalovaného na ochranu života a ochranu telesnej integrity na strane druhej.
2.3. V prípade "výroku 2" žalovaný uviedol, že nejde výlučne o konflikt práva žalobcu na ochranu občianskej cti a práva žalovaného na slobodu prejavu (aj tento konflikt je však nutné riešiť na prospech slobody prejavu žalovaného, keďže "výrok 2" je pravdivý), ale taktiež o konflikt práva žalobcu na ochranu občianskej cti na jednej strane a práva žalovaného a blízkych osôb žalovaného na ochranu osobnosti pred neoprávnenými zásahmi.
2.4. Podľa názoru žalovaného je nespochybniteľné, že právo žalovaného a blízkych osôb žalovaného na ochranu života a na ochranu telesnej integrity, ako aj právo žalovaného a právo blízkych osôb žalovaného na ochranu osobnosti pred neoprávnenými zásahmi, majú a musia mať prednosť pred právom žalobcu na ochranu občianskej cti a že zásah do práva žalobcu na ochranu občianskej cti zverejnením žalobou napadnutých výrokov s cieľom ochrany uvedených práv žalovaného a blízkych osôb žalovaného bol primeraný (proporcionálny).
2.5. S ohľadom na účely zverejnenia "výroku 1" a "výroku 2" zo strany žalovaného, zverejnenie uvedených výrokov predstavovalo primeranú ochranu vlastných práv a záujmov žalovaného, ako aj práv a záujmov jemu blízkych osôb, ktoré (práva/záujmy) sú chránené zákonom, čo je dôvod vylučujúci neoprávnenosť zverejnenia žalobou napadnutých výrokov, ak by aj tieto vo vzťahu k žalobcovi mali pôsobiť difamujúco.
2.6. Zverejnenie žalobou napadnutých výrokov zo strany žalobcu bolo legitímne, a preto podľa žalovaného nie sú dané nároky žalobcu, ktorých sa domáha v tomto súdnom konaní.
2.7. Žalobca v žalobe na viacerých miestach (napr. body 7., 8., 9. žaloby) uviedol, že žalovaný na svojej internetovej stránke www.poslednykriziak.sk zverejňuje články/blogy, obsahujúce údajne nepravdivé alebo pravdu hrubo skresľujúce informácie o B. E. D. a o žalobcovi. Žalobca zároveň uviedol, že hoci takéto informácie považuje za zásah do jeho osobnostných práv, nenapáda ich žalobou. Žalobca v žalobe - s výnimkou žalobou napadnutých výrokov - neoznačil žiadnu žalovaným zverejnenú informáciu, ktorá by bola neopravdivá alebo pravdu skresľujúca, ani žiadne žalovaným zverejnené vyjadrenie, ktoré by vo vzťahu k žalobcovi bolo difamujúce mimo rámca prípustnej kritiky. Uvedené tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde. Články/blogy žalovaného na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk neobsahujú žiadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce informácie o žalobcovi, alebo o B. E. D., obsahujú výlučne pravdivé informácie, žalovaným prevzaté, už predtým zverejnené informácie z iných zdrojov, ktoré žalobca ani B. E. D. nikdy verejne nepopreli, a ani voči ich pôvodným šíriteľom neuplatnili príslušné právne prostriedky, a o ktorých pravdivosti teda nie je dôvod pochybovať, a pokiaľ ide o hodnotiace úsudky, ide výlučne o vecnú, konkrétnu a primeranú, a teda oprávnenú kritiku. Uvedené tvrdenia žalobcu sú preto podľa žalovaného účelové, motivované výlučne snahou žalobcu vykresliť žalovaného - avšak bez akéhokoľvek relevantného opodstatnenia - ako osobu šíriacu o žalobcovi a B. E. D. nepravdivé informácie, ako aj vyjadrenia neoprávnene zasahujúce do osobnostných práv žalobcu.
2.8. Žalovaný bol v posledných rokoch objektom sledovania a zastrašovania zo strany tretích osôb, o žalovanom a blízkych osobách žalovaného boli spravodajským spôsobom získavané informácie, tieto boli ďalej protiprávne zverejňované, popri tom boli o žalovanom zverejňované a inak šírené aj nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie. Z informácií dostupných žalovanému iniciátorom tohto protiprávneho
konania voči žalovanému a blízkym osobám žalovaného bola B. E. D., vrátane jej predstaviteľa - žalobcu. Žalovaný opakovane dostával informácie od svojich známych, ako aj od jemu neznámych osôb, príp. od anonymných osôb (najmä prostredníctvom sociálnej siete facebook), že B. E. D., na podnet a/ alebo s vedomím žalobcu, získava spravodajským spôsobom informácie o žalovanom, inak povedané "rozpracúva" žalovaného, za účelom jeho diskreditácie.
2.9. Žalovaný uviedol, že v roku 2012 bol na internete zverejnený neoverený E. L., ktorého účelom bolo kompromitovať vedenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z obdobia ministra N. M.. Spis L. H.ykazuje charakteristické znaky diskreditačného spisu spracovaného konšpiračnými a dezinformačnými metódami. Popri pravdivých informáciách sú uvádzané ako skutočnosti tiež polopravdy, neúplné informácie, pravdu skresľujúce informácie, aj vyslovené nepravdy/lži. V E. L. sa opakovane uvádza, že v ňom obsiahnuté informácie boli získané "spravodajskými prostriedkami", prípadne "prostredníctvom ITP" (informačno-technických prostriedkov), čiže protiprávne.
2.10. Žalovaný poukázal na to, že E. L. obsahuje informácie súkromného charakteru o žalovanom a blízkych osobách žalovaného, okrem iného osobné údaje žalovaného, manželky žalovaného, dcéry žalovaného, údaj o školskom zariadení, ktoré navštevovala dcéra žalovaného, údaje o zdravotnom stave žalovaného a o liekoch užívaných žalovaným. Získanie uvedených informácií, ako aj ich zverejnenie predstavuje neoprávnený zásah do práva žalovaného a blízkych osôb žalovaného na ochranu súkromia.
2.11. Žalovaný potvrdil, že v čase pred zverejnením spisu Kocúr na internete (teda v čase, keď podľa samotného spisu Kocúr boli o žalovanom a jeho blízkych osobách spravodajskými metódami a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi získavané informácie súkromného charakteru) užíval lieky, ako sa uvádza v E. L.. Tieto lieky žalovaný kupoval v lekárňach patriacich do siete Dr. Max. Sieť lekární Dr. Max patrí do portfólia B.U. E. D.. Podľa žalovaného nie nepodstatný je v tejto súvislosti tiež fakt, že sám žalobca v žalobe poukazuje na informácie o žalovanom zo spisu Kocúr, konkrétne na lieky užívané žalovaným. Podľa žalovaného je preto dôvodné podozrenie, že niektoré informácie o žalovanom pre účely spracovania E. L. boli získané z prostredia investičnej skupiny D., prípadne že B. E. D. stála priamo za spracovaním E. L..
2.12. V rokoch 2012 a 2013 bol žalovaný, priamo, ako aj prostredníctvom svojej manželky, opakovane dokonca objektom zastrašovania. V zimnom období 2012 - 2013 boli dvakrát prepichnuté pneumatiky na osobnom motorovom vozidle žalovaného. Uvedené motorové vozidlo pôvodne používala manželka žalovaného, K. L.. Od konca roka 2012 používala toto motorové vozidlo jej sestra, G. L.. V obidvoch prípadoch, keď boli na motorovom vozidle neznámou osobou/neznámymi osobami prepichnuté pneumatiky, sestra manželky žalovaného parkovala s motorovým vozidlom v blízkosti bydliska žalovaného a jeho manželky. Žalovaný sa preto dôvodne domnieva, že účelom prepichnutia pneumatík na predmetnom motorovom vozidle bolo zastrašenie jeho osoby, a to prepichnutím pneumatík motorového vozidla jeho manželky. V roku 2013, v čase keď bol žalovaný v zahraničí, neznáma osoba / neznáme osoby nechali žalovanému "odkaz" na jeho motorovom vozidle F. V., Y.: R.-XXXXM, na ktoré na spätné zrkadlo zavesili mŕtvu mačku. Túto skutočnosť zistila manželka žalovaného, ktorá ho o tom informovala.
2.13. V priebehu roka 2014 bol žalovaný opakovane kontaktovaný B.. K. Ž., U.. XX.XX.XXXX, R. O. XX, XXX XX F., so žiadosťou o stretnutie. Nakoľko K. Ž. sa v predchádzajúcom období podieľal na diskreditačnej kampani okrem iných aj proti žalovanému (napr. zverejňovaním článkov/blogov, obsahujúcich nepravdivé informácie o žalovanom), žalovaný sa pôvodne odmietal s ním stretnúť. Napokon sa uskutočnilo stretnutie medzi K. Ž. a známym žalovaného. Na tomto stretnutí K. Ž. potvrdil predchádzajúce podozrenia, že voči žalovanému (a iným osobám) prebieha diskreditačná kampaň, iniciovaná predstaviteľmi B. E. D., vrátane žalobcu.
2.14. Dňa 26.09.2014 K. Ž. podpísal čestné vyhlásenie (s úradne osvedčeným podpisom), v ktorom uviedol, že pozná "osoby, ktoré sa podieľajú na cielenej diskreditácii politickej strany NOVA, predovšetkým jej predsedu N. M.Š., poslanca NR SR, jemu blízkych osôb G. L. K. G. L., ktorí boli obvinení v kauze nákupu odpočúvacieho systému ako aj ďalších blízkych osôb. Túto cielenú diskreditáciu uskutočňujú formou vyhľadávania, kupovania a spracúvania spravodajských informácií, ich publikovania na M..U., v blogoch vo viacerých médiách, podávaním podnetov na začatie trestného stíhania voči uvedeným osobám, ich sústavným sledovaním a nezákonným zisťovaním ich osobných
údajov, čím porušujú nielen čl. 19 Ústavy SR, ale taktiež toto ich konanie napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov, predovšetkým nebezpečného prenasledovania, podľa § 360a Tr. zákona". K. Ž. ďalej uviedol, že podľa jeho zistení "uvedenými osobami, ktoré sa na tejto činnosti podieľajú, sú: G.. C. T., U.. XX.X.XXXX, B.. G. L., U.. XX.X.XXXX. B.. K. M., V.., U.. XX.X.XXXX, D. F., XX A.. Uvedené skutočnosti K. Ž. podrobne popísal v obšírnom vyjadrení, ktoré je zaznamenané na videozázname, ktorý žalovaný predloží konajúcemu súdu neskôr.
2.15. Žalovaný uviedol, že B.. G. L. bol jeden z predstaviteľov investičnej skupiny D., B.. K. M. je posledný šéf bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti, o ktorom je verejne známe, že pracuje (pracoval) pre investičnú skupinu D., D. F. je bývalý novinár denníka SME, v rokoch 1998 až 2005 pôsobiaci v Slovenskej informačnej službe, od februára 2003 v pozícii šéfa kontrarozviedky.
2.16. Na overenie tvrdení K. Ž. žalovaný požadoval, aby sa K. Ž. podrobil testovaniu na polygrafe (tzv. detektor lži). Testovanie sa uskutočnilo dňa 31.10.2014 v Prahe, a to na overenie výpovedí k nasledovným otázkam: Existuje údajný príslušník SIS, ktorý K. Ž. poskytoval informácie? Prebehlo stretnutie s pánom G. L.? D. E. E. D. C. T.? Zaplatil niekto K. Ž. za poskytnutie informácií ľuďom okolo N. M.? Priebeh testovania K. Ž. na polygrafe je zaznamenaný na videozázname, ktorý žalovaný predloží konajúcemu súdu neskôr.
2.17. Záverečná správa o vykonanom testovaní na polygrafe uvádza nasledovné zistenie: "Na základě získaných psychofiziologických reakcí můžeme předpokládat, že testovaný K. Ž. komunikoval s příslušníkem SIS, anebo s člověkem, který se za něj vydával. Dále, že nedostával peníze za poskytování informací lidem okolo N. M. a také, že schůzka s panem G. L. K. C. T. skutečně proběhla."
2.18. Žalovaný uviedol, že na základe všetkých vyššie uvedených a navzájom sa potvrdzujúcich skutočností bol oprávnene a dôvodne presvedčený, a naďalej je, že voči nemu bola organizovaná diskreditačná kampaň, spočívajúca okrem iného v sledovaní žalovaného a jeho blízkych osôb, získavaní informácií o žalovanom a jeho blízkych osobách spravodajskými metódami, zverejňovaní a šírení informácií súkromného charakteru o žalovanom a jeho blízkych osobách, ako aj zverejňovaní a šírení nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o žalovanom, pričom táto diskreditačná kampaň bola iniciovaná predstaviteľmi investičnej E. D., vrátane žalobcu.
2.19. Krátko pred zverejnením článku/blogu "Trestné komando D.. G. ".". D. E. XX.". na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk dňa 09.11.2014 sa na žalovaného nakontaktovala jemu známa a dôveryhodná osoba. Na stretnutí pôsobila na žalovaného vystrašeným dojmom. Okrem iného varovala žalovaného, že "." (mala na mysli žalobcu) a B. M. chcú žalovaného "dať dole" a má to vraj "vyzerať ako nehoda". Táto osoba požiadala žalovaného o dôvernosť, aby za žiadnych okolností nevyzradil jej totožnosť. Žalovaný túto požiadavku rešpektoval a má zámer ju dôsledne rešpektovať aj v budúcnosti.
2.20. Žalovaný uvedené varovanie hrozby fyzického útoku proti jeho osobe rozhodne nebral na ľahkú váhu, ako sa to účelovo snaží naznačiť žalobca v žalobe. Žalovaný uvedenú hrozbu považoval za reálnu, a to okrem iného s ohľadom na nasledovné skutočnosti:
- pretrvávajúce sledovanie žalovaného a jeho blízkych osôb, ako aj zastrašovanie žalovaného, o ktorých sa žalovaný dôvodne a oprávnene domnieval, že sú iniciované zo strany predstaviteľov B. E. D., vrátane žalobcu,
- v slovenskom prostredí je notoricky známou skutočnosťou, že B. M. bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby, ktorá je dôvodne podozrivá, že v čase jeho pôsobenia na tomto poste bola zneužívaná na presadzovanie cieľov v rozpore so zákonom, mala kontakty s kriminálnym prostredím, využívala "služby" kriminálneho prostredia na presadzovanie cieľov v rozpore so zákonom, bola priamo zúčastnená na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta do Rakúska, bola zúčastnená na zavraždení A. A.,
- v slovenskom prostredí je notoricky známou skutočnosťou, že B. E. D. pri svojej činnosti využíva spravodajské metódy, ako aj služby bývalých pracovníkov bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti (napr. K. M.), resp. bývalých zamestnancov Slovenskej informačnej služby (napr. bývalý šéf kontrarozviedky Ľ. K.).
2.21. Žalovaný si z dôvodu obavy hroziaceho útoku voči jeho osobe zabezpečil osobnú ochranu a začal sa pohybovať v sprievode osobných strážcov. Žalovaný pred prípravou tohto vyjadrenia oslovil osoby, ktoré v danom čase zabezpečovali jeho osobnú bezpečnosť, s požiadavkou o potvrdenie skutočnosti, že
na prelome rokov 2014 a 2015 využíval ich služby. S ohľadom na osobu žalobcu v tomto súdnom konaní tieto osoby požiadali žalovaného, aby zachoval dôvernosť o ich identite. Žalovaný má zámer dôsledne rešpektovať túto požiadavku. Skutočnosť, že žalovaný na prelome rokov 2014 a 2015 využíval osobných strážcov na zabezpečenie vlastnej osobnej bezpečnosti, však môžu potvrdiť žalovaného známi, ktorí ho často v danom období videli v ich sprievode.
2.22. Žalovaný dňa 06.11.2014 zaslal žalobcovi e-mail v znení, ako žalobca uvádza v žalobe (bod 10. žaloby). Žalobca na e-mail žalovaného spočiatku neodpovedal, nevyvrátil závažné podozrenie, že má pripravovať fyzickú likvidáciu žalovaného. Žalobca sa preto úplne logicky rozhodol zverejniť hrozbu fyzickej likvidácie, o ktorej sa dôvodne domnieval - s ohľadom na informácie, ktoré mu boli poskytnuté, ako aj s ohľadom na absenciu popretia takéhoto obvinenia zo strany žalobcu - že je pripravovaná žalobcom (v spolupráci s ďalšou označenou osobou). Žalobca informáciu o takejto hrozbe zverejnil dňa 09.11.2014 vo svojom článku/blogu "Trestné komando D.. G. ".. D. E. XX." na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk.
2.23. Žalobca odpovedal žalovanému e-mailom zo dňa 10.11.2014, v znení ako je uvedené v žalobe (bod 13. žaloby), teda až po zverejnení článku/blogu žalovaného. Žalobca vôbec nereagoval na obvinenie, ktoré voči jeho osobe bolo oznámené žalovanému a ktoré mu žalovaný tlmočil e-mailom zo dňa 06.11.2014, a ani náznakom sa nepokúsil vyvrátiť obavu žalovaného z hrozby fyzického útoku voči jeho osobe, ktorý podľa informácií poskytnutých žalovanému mal sám pripravovať.
2.24. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe podáva pokus o psychologickú analýzu konania a motívov žalovaného (značne nekompetentnú, až smiešnu), žalovaný sa pýta, či je normálne, pokiaľ niekto (oznamovateľ) oznámi inému (adresát), odhliadnuc od sporov, ktoré medzi sebou môžu mať, že oznamovateľ dostal informáciu o tom, že adresát má - prípadne aj v spojení s inými osobami - pripravovať fyzický útok voči oznamovateľovi, príp. dokonca s cieľom fyzickej likvidácie oznamovateľa, aby v takejto situácii adresát v čo možno najkratšom čase, príp. pri najbližšej možnej príležitosti neubezpečil oznamovateľa, že zo strany adresáta oznamovateľovi nič nehrozí, pokiaľ toto má byť skutočný stav vecí.
2.25. Zverejnenie predmetnej hrozby, tak ako bola oznámená žalovanému, zo strany žalovaného bolo primerané, rozumné a zmysluplné, keďže je dôvodné predpokladať, že osoba pripravujúca spáchanie akéhokoľvek trestného činu pri zverejnení informácie, že takýto trestný čin pripravuje, od jeho uskutočnenia upustí. Skutočnosť, že k žiadnemu fyzickému útoku voči žalovanému nedošlo, potvrdzuje, že žalovaným vykonané opatrenia boli správne a účelné.
2.26. Žalovaný opätovne uviedol, účelom zverejnenia žalobou napadnutého výroku žalovaného, označeného ako "výrok 1", bola ochrana života žalovaného a blízkych osôb žalovaného, ako aj ochrana telesnej integrity žalovaného a blízkych osôb žalovaného pred fyzickým útokom, z dôvodu opodstatnenej obavy žalovaného o hrozbe takéhoto fyzického útoku. Žalovaný považoval hrozbu fyzického útoku, na prípravu ktorého bol upozornený, za reálnu; prinajmenšom by túto hrozbu ako reálnu vnímal každý príčetný človek.
2.27. Skutočnosť, že žalovaný túto hrozbu vnímal ako reálne ohrozenie, vyplýva tiež z toho, že žalovaný bezprostredne po oznámení pripravovaného fyzického útoku voči jeho osobe začal zabezpečovať svoju osobnú bezpečnosť neustálou prítomnosťou osobných strážcov vo svojej blízkosti. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný hrozbu fyzického útoku voči svojej osobe "nevnímal ako reálnu hrozbu, hoci ju tak na verejnosti prezentoval", aký iný podľa žalobcu mohol mať žalovaný zmysluplný dôvod, aby v danom období vynakladal náklady na zabezpečenie svojej osobnej bezpečnosti a sťažil svoje fungovanie v spoločenských vzťahoch neustálou prítomnosťou osobných strážcov.
2.28. Právna teória pripúšťa, že v určitých prípadoch o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, aj pokiaľ by sa zásah zdanlivo javil ako odporujúci objektívnemu právu.
2.29. Podľa konštantnej judikatúry k ochrane občianskej cti za dôvody vylučujúce neoprávnenosť inak difamujúcich skutkových tvrdení sa uznáva, pokiaľ k zásahu do cti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov, či už vlastných, cudzích alebo verejných, pri výkone zákonom upravených subjektívnych práv alebo pri plnení zákonom uložených právnych povinností. Aj v týchto prípadoch je treba dbať o uplatnenie a rešpektovanie princípu spoločenskej adekvátnosti. Hájenie chránených
záujmov vlastných, cudzích alebo verejných však nemôže nikdy ospravedlniť zásah do cti, ku ktorému došlo bez potreby alebo pri ktorom konajúca osoba nebola v dobrej viere o správnosti svojho tvrdenia, prípadne ktorého priamym účelom bolo spôsobiť ujmu na cti.
2.30. Pri obrane proti uplatneniu nárokov na ochranu občianskej cti z dôvodu hájenia chránených záujmov ako okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť inak difamujúcich skutkových tvrdení sa nevyžaduje dôkaz pravdy. Žalovaný musí tvrdiť a preukázať, že k zásahu do občianskej cti žalobcu došlo pri hájení chránených záujmov a že zvolený prostriedok (zásah) bol primeraný; obrana žalovaného však nemôže byť úspešná, pokiaľ žalovaný nebol v dobrej viere o správnosti svojho tvrdenia.
2.31. Otázku primeranosti (proporcionality) zásahu pri hájení chránených záujmov (cieľ) je nutné posúdiť podľa nasledovných testovacích hľadísk (test proporcionality): test legitimity cieľa a spôsobilosti zásahu dosiahnuť cieľ, test nevyhnutnosti, test primeranosti zásahu zamýšľanému cieľu (test proporcionality v užšom zmysle). Pri teste legitimity cieľa (dostatočne dôležitého cieľa), resp. teste vhodnosti sa skúma, či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý pre ospravedlnenie zásahu.
2.32. V posudzovanom prípade cieľom zásahu (zverejnenie "výroku 1") bola ochrana života žalovaného a blízkych osôb žalovaného, ako aj ochrana telesnej integrity žalovaného a blízkych osôb žalovaného pred fyzickým útokom, čo nesporne je dostatočne dôležitý cieľ pre ospravedlnenie zásahu do občianskej cti žalobcu. Obava žalovaného z ohrozenia týchto chránených záujmov bola dostatočne opodstatnená. Test spôsobilosti zásahu dosiahnuť cieľ (test vhodnosti alebo racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu) je skúmaním, či daným zásahom je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ. Zverejnenie informácie o tom, že určitá osoba pripravuje fyzický útok, príp. dokonca fyzickú likvidáciu inej osoby, je nesporne vhodný a účelný prostriedok na ochranu takejto fyzickej osoby pred týmto útokom/likvidáciou. Osoba pripravujúca fyzický útok po zverejnení takejto informácie je motivovaná upustiť od uskutočnenia útoku práve z dôvodu, že v prípade jeho uskutočnenia by bola dôvodne spájaná s takýmto útokom. Test nevyhnutnosti, teda test potrebnosti použitia daného zásahu na dosiahnutie cieľa, je skúmaním, či nebolo možné použiť šetrnejší zásah. Žalovaný mal za to, že v posudzovanom prípade nebolo možné použiť šetrnejší zásah.
2.33. Žalobca v žalobe síce opakovane uviedol, že "jediná legitímna a legálna reakcia žalovaného" bolo podanie trestného oznámenia. S tvrdením žalobcu žalovaný nesúhlasí. Žalovaný na podanie trestného oznámenia nemal žiadne relevantné podklady (s výnimkou informácie od osoby, ktorá trvala na zachovaní jej anonymity, ktorej dôveru žalovaný nechcel a nemienil porušiť), podaním trestného oznámenia by sa žalovaný vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania za krivé obvinenie. Trestné oznámenie by zjavne neviedlo k žiadnemu relevantnému výsledku; nie je dôvod očakávať nič iné ako to, že osoba obvinená z prípravy akéhokoľvek fyzického útoku takúto skutočnosť poprie. Navyše, žalovaný sa sám vyjadril, že polícii neverí a už vôbec neverí tomu, že by ho dokázala ochrániť. Takýto postoj je plne legitímny.
2.24. Pokiaľ sa žalovaný proti hrozbe fyzického útoku nemohol brániť podaním trestného oznámenia (bez toho, aby sa sám vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania za krivé obvinenie), jediným vhodným, a preto nevyhnutným prostriedkom ochrany bolo zverejnenie informácie o tom, že bol upozornený na pripravovaný fyzický útok, resp. fyzickú likvidáciu.
2.25. Test proporcionality v užšom zmysle je porovnávaním závažnosti oboch v kolízii stojacich základných práv. V posudzovanom prípade vyplývajúc z konkrétnych okolností nebolo možné zachovať obe práva (právo žalobcu na ochranu občianskej cti a práva žalovaného a blízkych osôb žalovaného) popri sebe - takýto prístup by vyžadoval jedine nezverejnenie " výroku 1", a teda popretie možnosti žalovaného brániť ohrozenie týchto práv v situácii, keď mal dôvodnú obavu z hroziaceho fyzického útoku, dokonca až hroziacej fyzickej likvidácie.
2.26. Kolíziu práv žalobcu a žalovaného je preto nutné riešiť na prospech žalovaného, a žalovaný teda chránil práva uvedené v bode 41. vyjadrenia vyššie adekvátnym prostriedkom.
2.27. Žalobou napadnutý výrok žalovaného, označený v žalobe ako "výrok 2", zverejnený žalovaným v článku/blogu "Otvorený list C. T.. D. E. XX." na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk, je podľa názoru žalovaného pravdivý. Žalovaný v tomto výroku uviedol, že "za posledného dva a pol roka"
musel zniesť oveľa viac ako žalobca, a to "sledovanie osoby žalovaného a osôb blízkych žalovanému, zhromažďovanie spravodajských informácií o osobe žalovaného, šírenie klamstiev a dezinformácií o osobe žalovaného, ako aj trestné stíhanie žalovaného". Zo skutočností uvedených vyššie, zo žalovaným predkladaných dôkazov, ako aj z dôkazov predložených samotným žalobcom (napr. E. L.), je podľa žalovaného zrejmé, že uvedené skutkové tvrdenie žalovaného je pravdivé. Žalovaný uviedol, že predloží konajúcemu súdu taktiež dôkazy o trestných stíhaniach žalovaného, ktoré taktiež preukazujú pravdivosť uvedeného skutkového tvrdenia žalovaného.
2.28. Žalobca namieta, že "výrok 2" predstavuje nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaného, objektívne vyvolávajúce dojem, že "žalobca protiprávne používa voči žalovanému a jeho blízkym osobám informačno-technické prostriedky a sledovacie metódy za účelom diskreditácie žalovaného". S týmto vyjadrením žalobcu žalovaný nesúhlasí. Žalovaný v článku "Otvorený list C. T.. D. E. XX.". vyslovil podozrenie, že je zo strany žalobcu nebezpečne prenasledovaný, a to vo väzbe na citát z notársky overeného svedectva občana Slovenskej republiky, ktorým žalovaný disponuje. Skutočnosť, že žalovaný takýmto svedectvom (čestným vyhlásením) disponuje, a v čase zverejnenia predmetného článku disponoval, je podľa žalovaného pravdivá. Ďalšie skutočnosti uvádzané žalovaným v článku III vyjadrenia, ako aj žalovaným predkladané/označené dôkazy potvrdzujú pravdivosť daného skutkového tvrdenia.
2.29. Žalovaný uviedol, že aj v prípade, ak by súd neakceptoval žalovaným predložené/označené dôkazy ako dostatočné na preukázanie skutočnosti, že zo strany žalobcu boli iniciované zásahy do práva žalovaného a blízkych osôb žalovaného na ochranu osobnosti (spôsobom popísaným v článku žalovaného "Otvorený list C. T.Č.. D. E. XX."), podotýka, že účelom zverejnenia "výroku 2" bola taktiež ochrana práva žalovaného a blízkych osôb žalovaného na ochranu osobnosti pred pretrvávajúcimi neoprávnenými zásahmi, spočívajúcimi najmä v sledovaní žalovaného, ako aj blízkych osôb žalovaného, v zhromažďovaní a zverejňovaní informácií o žalovanom, ako aj o blízkych osobách žalovaného, vrátane informácií, ktorých zverejnenie predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie, v šírení klamstiev a nepravdivých informácií o žalovanom, ako aj v iných neoprávnených zásahoch do práva na ochranu osobnosti, o ktorých (zásahoch) sa žalovaný dôvodne domnieval a domnieva, že boli iniciované žalobcom. Podľa žalovaného aj v tomto prípade platí, že išlo o primerané hájenie chránených záujmov žalovaného a blízkych osôb žalovaného, čo je dôvod vylučujúci neoprávnenosť difamujúceho skutkového tvrdenia vo vzťahu k právu žalobcu na ochranu občianskej cti. S ohľadom na skutočnosti uvádzané v článku III vyjadrenia žalovaného k žalobe, ako aj s ohľadom na žalovaným predkladané/ označené dôkazy, žalovaný je názoru, že bol v dobrej viere o správnosti svojho tvrdenia.
2.30. Žalobca v bode 20. žaloby poukazuje na ním podané trestné oznámenie zo dňa 12.11.2014, doplnené dňa 18.11.2014, ktorým sa bránil voči skutkovým tvrdeniam žalovaného o pripravovanej vražde (t. j. voči "výroku 1"). Žalovaný k tomuto uviedol, že potvrdzuje, že trestné stíhanie pre prečin ohovárania bolo prerušené. Žalovaný zdôraznil, že v zrušených uzneseniach (ktorými bolo trestné oznámenie žalovaného pre prečin ohovárania opakovane odmietnuté) vyšetrovateľ odkázal žalobcu na uplatnenie ochrany svojej cti súdnou cestou. K tvrdeniu žalobcu, že z vykonaného dokazovania údajne nevyplýva, že by "výrok 1" bol pravdivý, pretože v takom prípade by príslušný orgán začal trestné stíhanie pre prípravu úkladnej vraždy, žalovaný uviedol, že vôbec nie je relevantné, že vyšetrovateľ upovedomil žalobcu o možnosti podať žalobu na ochranu občianskej cti. Táto možnosť je daná zákonom. Podľa žalovaného je rovnako účelové tvrdenie žalobcu, že z vykonaného dokazovania vraj nevyplýva, že by "výrok 1" bol pravdivý. Nešlo o trestnú vec úkladnej vraždy, ale o trestnú vec (údajného) ohovárania, čím bolo dané zameranie zisťovania skutočností relevantných pre trestné konanie.
2.31. Žalovaný uviedol, že vo väzbe na skutkové tvrdenie žalobcu, že z vykonaného dokazovania v trestnom konaní pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, vo veci trestného oznámenia žalobcu pre prečin ohovárania, ČVS: ORP-1503/1- VYS-B1-2014-VG, nemá údajne vyplývať, že by "výrok 1" bol pravdivý, navrhuje, aby súd vykonal dôkaz predmetným vyšetrovacím spisom, ktorý žalovaný navrhuje a aby ho súd vyžiadal od označeného policajného orgánu. Podľa žalovaného je pre toto súdne konanie relevantná tá skutočnosť, úmyselne zamlčovaná žalobcom, že ani po vykonanom dokazovaní policajný orgán nedospel k záveru, že zverejnením "výroku 1" zo strany žalovaného, došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona. Aj z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd vykonal dôkaz predmetným vyšetrovacím spisom.
2.32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby Okresný súd Bratislava I po prejednaní veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení - replike zo dňa 24.10.2017 uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a ďalej uviedol, že povinnosťou strany civilného sporového konania je podľa ust. § 149 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") uviesť tvrdenia a na ich preukázanie označiť dôkazy (unesenie dôkazného bremena vo formálnom zmysle). Ak označené dôkazy preukážu pravdivosť skutkových tvrdení, hovoríme o unesení dôkazného bremena v materiálnom zmysle. Žalobca uviedol, že v rozsahu predmetu žaloby uniesol dôkazné bremeno tak vo formálnom zmysle, ako aj materiálnom zmysle, nakoľko napokon sám žalovaný potvrdil skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe a spochybnil vlastne len právnu kvalifikáciu uvádzanú žalobcom, teda neoprávnenosť zásahu.
3.1. Podľa názoru žalobcu žalovaný dôkazné bremeno v materiálnom zmysle neuniesol vôbec a vo formálnom zmysle len čiastočne. Na preukázanie niektorých svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy (napr. že existuje osoba, ktorá mala žalovanému povedať, že sa ho žalobca chystá zavraždiť), na preukázanie iných tvrdení síce označil (formálne) dôkazy, avšak tieto buď nie sú spôsobilé preukázať nič (napr. správa z podrobenia sa K. Ž. testovaniu na polygrafe), alebo preukazujú niečo, čo nie je meritom skutkového stavu, ktorého zistenie je predmetom konania (napr. že žalobca v určitom čase používal osobných strážcov, že žalovaný a príslušníci jeho rodiny boli objektom útokov neznámych osôb a pod.).
3.2. K tvrdeniu žalovaného, ktorý tvrdí, že výrok 1 - že žalobca na neho pripravoval úkladnú vraždu (obzvlášť závažný zločin podľa § 144 v spojení s § 13 Trestného zákona), a že túto informáciu mu povedal "pomerne vystrašený človek", je pravdivý, žalobca uviedol, že žalovaný neoznačil túto osobu, ktorá mu mala toto tvrdenie uviesť. Taktiež žalovaný neoznačil žiaden dôkaz o tom, že žalobca pripravoval jeho úkladnú vraždu a ani objektívne nemohol žiaden takýto dôkaz označiť, keďže toto tvrdenie je podľa názoru žalobcu nepravdivé. Žalovaný teda (ani vo formálnom zmysle) neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že výrok 1 je pravdivý.
3.3. Ďalšie dôkazy, ktoré žalovaný označil a navrhuje ich vykonať, nie sú podľa žalobcu spôsobilé podporiť právnu argumentáciu žalovaného, že jeho excesívny zásah do osobnostnej sféry žalobcu bol oprávnený. Podľa žalobcu teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno (v materiálnom zmysle) svojho tvrdenia, že "výrok 2 je pravdivý", teda, že žalobca žalovaného a členov jeho rodiny dlhodobo a systematicky prenasledoval a šikanoval. Výrok 2 totiž v kontexte predmetných článkov, ktorých súčasťou boli aj výrok 1 a výrok 2, podsúval čitateľom práve toto pochopenie (žalovaný to napokon vo svojom vyjadrení nepopiera, resp. to potvrdzuje, keď predkladá argumentáciu, ktorá by mala preukázať pravdivosť tohto tvrdenia).
3.4. Navrhované svedecké výpovede svedkýň K. L. K. G. L., ak by vo svojich výpovediach potvrdili to, čo sa uvádza v listinách označených ako "čestné vyhlásenie", podľa žalobcu nesmerujú k predmetu dokazovania. Tým má byť totiž (z hľadiska unesenia dôkazného bremena žalovaným) preukázanie pravdivosti výroku 1 a výroku 2, pritom najmä výrok 2 treba vnímať v kontexte predmetných článkov, nie úplne izolovane. Navrhovaná svedecká výpoveď K. Ž. ako aj jeho mimo-procesne údajne vykonaný test na polygrafe podľa žalobcu nie sú spôsobilými dôkaznými prostriedkami.
3.5. Žalovaný poukázal v bodoch 58. až 64. svojho vyjadrenia na zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo vedené pre podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu ohovárania žalovaným. Podľa názoru žalobcu v tejto súvislosti vyvodzuje žalovaný mylné závery, preto ani tento navrhovaný dôkazný prostriedok (pripojenie trestného spisu) nie je podľa žalobcu spôsobilým dôkazným prostriedkom. Je síce pravdou, že trestné stíhanie v danej veci bolo zastavené, avšak táto samotná skutočnosť (zastavenie stíhania) nijako nepreukazuje čokoľvek zo žalovaným uvádzaných tvrdení na jeho obranu. V trestnom konaní bol však preukázaný skutkový stav v rozsahu, v akom bol už preukázaný aj v tomto (civilnom) konaní, a to na základe žalobcovho popisu a označených dôkazov a na základe toho, že žalovaný tento skutkový stav - v tomto rozsahu - nespochybnil, naopak ho potvrdil. Taktiež v predmetnom trestnom stíhaní neboli zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali čokoľvek relevantné zo žalovaným uvádzaných tvrdení v tomto (civilnom) konaní na jeho obranu. Inak by predovšetkým muselo byť voči žalobcovi minimálne začaté (iné) trestné stíhanie. Naviac, v trestnom stíhaní (trestnom procese)
sa uplatňuje zásada tzv. materiálnej pravdy (ide, samozrejme, o odlišnú kategóriu, ako je dôkazné bremeno v materiálnom zmysle), zatiaľ čo v civilnom procese sa uplatňuje zásada tzv. formálnej pravdy (skutkového stavu, ktorý boli spôsobilé preukázať dôkazné prostriedky označené stranami konania). V prípade pochybností sa v trestnom konaní uplatňuje zásada in dubio pro reo (v prospech žalovaného) alebo in dubio mitius (miernejšie), čo však v civilnom konaní neplatí. Účel trestného konania je iný (zhojenie spoločenskej ujmy, potrestanie páchateľa, trestná prevencia) ako účel civilného konania (zhojenie individuálnej ujmy, satisfakcia, civilná prevencia). V trestnom konaní sa uplatňuje subjektívna zodpovednosť (zavinenie spravidla vo forme úmyslu, ktorý je často veľmi ťažké preukázať), kým v civilnom konaní (najmä v osobnostných sporoch) sa uplatňuje objektívna zodpovednosť. Už aj tieto rozdiely dostatočne poukazujú na diametrálne odlišný predmet trestného konania a civilného sporového konania. Ak by sme prijali argumentáciu žalovaného, potom by zrejme nebolo možné vyhovieť žiadnej žalobe o ochranu osobnosti, ak by žalovaný nebol súčasne odsúdený v trestnom konaní pre ten istý skutok, čo by bol samozrejme absurdný dôsledok popierajúci samostatnosť civilného práva (procesného aj hmotného).
3.6. Žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno je v danej veci v prevažnej miere na strane žalovaného, tým sa napokon zásadne odlišujú sporové konania o ochranu osobnosti od iných civilných sporových konaní.
3.7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v reakcii z 10.11.2014 na emailovú správu žalovaného zo 06.11.2014 explicitne nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že žalobca má pripravovať jeho fyzickú likvidáciu, čím podľa žalovaného nepriamo potvrdil svoj úmysel zavraždiť žalovaného a súčasne poskytol žalovanému legitímny dôvod toto tvrdenie verejne šíriť ako prostriedok svojej primeranej obrany. Žalobca obsah predmetnej emailovej správy žalovaného vnímal primárne ako obťažovanie svojej osoby zo strany žalovaného. Obvinenie žalobcu z údajnej prípravy fyzickej likvidácie žalovaného vnímal žalobca ako úplne absurdnú súčasť pokračujúceho šikanózneho kontaktovania žalobcu žalovaným. Žalobca považoval toto tvrdenie za natoľko nezmyselné, že predpokladal, a naďalej je o tom presvedčený, že žalovaný tomuto tvrdeniu neprikladal vážnosť, bolo len súčasťou úmyselného obťažovania žalobcu žalovaným formou elektronickej komunikácie. Žalobca preto považoval za nezmyselné a nedôstojné, aby na takýto celkom zjavný nezmysel vážne reagoval. Preto sa vyjadril a ohradil len k tomu, čo považoval za zmysluplné, teda k obťažovaniu svojej osoby žalovaným formou elektronickej komunikácie.
3.8. Žalobca vo svojej reakcii uplatnil formu kultivovanej, vecnej komunikácie, pričom argumentoval právne. Neuplatnil voči žalovanému ani náznakom žiadnu bezprávnu vyhrážku. Takto by zrejme nereagoval niekto, kto pripravuje úkladnú vraždu v duchu praktík organizovaného zločinu deväťdesiatych rokov minulého storočia, ako to tvrdil žalovaný vo svojich článkoch (najmä článku 1). Podľa názoru žalobcu žalovaný obsah tejto mejlovej komunikácie následne len zneužil na gradáciu svojej verbálnej agresie voči žalobcovi. Článkom 1 verejne šíril nepodložené tvrdenia, že žalobca ho chce "dať dole", pričom toto tvrdenie podporil hyperbolou, že "deväťdesiate a osemdesiate roky sa vracajú na Slovensko". Predmetným výrokom žalovaný označil žalobcu za osobu, ktorá pripravuje jeho úkladnú vraždu, a to v štýle "deväťdesiatych a osemdesiatych rokov", teda v štýle obdobia nárastu násilnej organizovanej trestnej činnosti spojenej s vraždami na objednávku.
3.9. Žalobcom zvolený postup riešenia vzniknutej situácie nekorešponduje s praktikami, ktoré boli charakteristické pre žalovaným uvádzané obdobie (v zmysle poukazu na organizovanú násilnú trestnú činnosť). Agresor, ktorý má v úmysle spáchať trestný čin úkladnej vraždy, nekomunikuje so svojou obeťou vyššie popísanou formou a nevynakladá úsilie smerujúce k právnej úprave vzájomného kontaktu. Z dôvodov vyššie uvedených, ako aj s ohľadom na minulosť žalobcu, žalobca uviedol, že nič z minulosti ani zo súčasnosti nenasvedčuje tomu, že by sa žalobca javil ako agresor, ktorý má v úmysle spáchať závažnú násilnú trestnú činnosť, preto žalobca považuje obvinenie zo strany žalovaného za absurdné.
3.10. Žalobca bol v čase vyššie uvedenej mejlovej komunikácie so žalovaným /a aj naďalej je/ presvedčený o tom, že žalovaný, ak by aj bolo pravdou, že mu niekto tvrdenie o pripravovanej úkladnej vražde povedal, tomuto nemohol uveriť. V civilnom sporovom konaní sa nepreukazujú skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety), ale ani skutočnosti, ktoré síce nie sú všeobecne známe, avšak len preto, že nemôžu byť súčasťou objektívnej reality (nikdy sa nestali) a nemožno ani preukazovať, že by sa boli stali, ak by boli bývali nastali určité ďalšie skutočnosti (podmienky ich vzniku). Žalobca je názoru, že by išlo by o tzv. negatívny dôkaz (teda dôkaz, že sa niečo nestalo alebo sa nemalo stať),
ktorého vykonanie je v niektorých prípadoch objektívne nemožné, a preto je aj procesne neprípustné ho žiadať. To je aj prípad tvrdenia o príprave úkladnej vraždy žalovaného žalobcom. Ako by mal žalobca dokazovať, že nepripravoval úkladnú vraždu žalovaného, ako by mal dokazovať, že žalovanému takéto tvrdenie nik nepovedal. Niektoré takéto skutočnosti sa vymykajú bežnému chodu vecí; nemusí to znamenať, že sa nemôžu stať, ale vždy to znamená, že je minimálne veľmi nepravdepodobné, že by sa mali stať. To je podľa žalobcu tiež daný prípad tvrdenia o príprave úkladnej vraždy žalovaného žalobcom. Tým bežným chodom vecí je v danom prípade to, že žalobca sa nikdy nepodieľal na nijakej násilnej trestnej činnosti. Žalovaný to vedel v minulosti a vie to aj v súčasnosti. Žalobca nikdy v priamej ani nepriamej komunikácii so žalovaným neuplatnil žiadnu formu agresie, ani verbálnej, na rozdiel od žalovaného vo vzťahu k žalobcovi). Podľa názoru žalobcu žiaden človek, uvedomujúci si tento bežný chod vecí, vrátane žalovaného, teda nemohol prikladať vážnosť tvrdeniu, že žalobca pripravuje úkladnú vraždu žalovaného. To samozrejme neznamená, že by žalobca vzhľadom na tieto predpoklady nemohol nikdy spáchať nijaký násilný trestný čin a nemalo by to byť nikdy predmetom dokazovania. Ak však z predpokladov v konkrétnom čase a v konkrétnej veci podľa žalobcu vyplýva logický záver, že je vysoko nepravdepodobné, že taký čin spáchal, je ďalšie dokazovanie nezmyselné (najmä v civilnom konaní), ale najmä je treba prihliadať na to (kým sa nepreukáže opak), že žalovaný tento bežný chod vecí poznal, a preto muselo byť pre neho správanie sa žalobcu predvídateľné, a to v tom zmysle, že sa žalobca nechystá žalovaného zavraždiť.
3.11. Žalobca uviedol, že situácia vnímania veci žalobcom (teda úplné neprikladanie vážnosti obvineniu žalobcu žalovaným v mejlovej komunikácii) sa však čiastočne zmenila, keď žalovaný zverejnil svoje články (najmä článok 1). V dôsledku toho sa vytvorilo v okruhu žalobcovi blízkych osôb psychické napätie. Nie však preto, že by skutočne uverili tomu, že žalobca chce žalovaného zavraždiť alebo dať zavraždiť, ale preto, že tieto žalobcovi blízke osoby (najmä jeho manželka) túto verbálnu agresiu žalovaného šírenú už aj internetom niesli ťaživo. Je predsa prirodzený záver, bez potreby dokazovania jeho naplnenia v konkrétnom prípade, že ak je niekto verejne obvinený z prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, nesú osoby blízke takto obvinenému túto skutočnosť mimoriadne ťaživo. Neťaží ich predstava, že ich manžel (otec, syn, brat...) by mohol byť skutočne vrahom, lebo tomu ani neveria, ale to, že ho takto niekto verejne obvinil a sú nútení na to reagovať, napr. v komunikácii so známymi, ktorí sa prirodzene o vec zaujímajú, čo je už zásah do pokojného stavu. Žalovaný tak článkom 1 a článkom 2 hrubo excesívnym spôsobom zasiahol do pokojného stavu osobných vzťahov žalobcu a jemu blízkych osôb.
3.12. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný nikdy nepodal na žalobcu trestné oznámenie. Aj z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že hrozbu prípravy úkladnej vraždy nepovažoval za skutočnú a ak ho aj skutočne niekto s týmto tvrdením kontaktoval, tak túto situáciu žalovaný len zneužil na ďalšie verbálne šikanovanie žalobcu. Štandardnému modelu správania sa človeka ohrozeného závažným trestným činom predsa zodpovedá, že kontaktuje orgány činné v trestnom konaní, a to bez zbytočného odkladu, ak mu v tom nebráni nejaká závažná prekážka. Žiadnu takúto závažnú prekážku však žalovaný neuviedol.
3.13. Čo sa týka správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, žalobca uviedol, že toto správanie žalovaného v žiadnom prípade nesignalizuje reálne pociťovanie hrozby zo strany žalobcu. Žalovaný aj napriek vedomosti o údajnej snahe žalobcu zavraždiť ho, pokračoval v obťažujúcom kontaktovaní žalobcu prostredníctvom elektronickej komunikácie. Zároveň priamo vyhľadal možnosť stretnutia so žalobcom, pričom žalobcu priamo osobne konfrontoval v reštaurácii, pričom jasne naznačil, že žalobcu vyhľadal zámerne. Žalovaný nijakým spôsobom nepozastavil písanie článkov, ktoré mali byť podľa názoru žalovaného dôvodom prípravy jeho vraždy. Správanie sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nepredstavujú také prejavy, aké z hľadiska viktimológie pociťuje potenciálna obeť vo vzťahu k svojmu agresorovi.
3.14. V tejto súvislosti žalobca poukázal na článok publikovaný v Denníku N, predmetom ktorého bol rozhovor medzi redaktorkou G. F. a žalovaným. Pri otázke redaktorky: "Rozhovor robíme vo vašej kaviarni. Pri vchode je rohožka s tvárou C. T.Š. K. na F. L. E. F. A. W.. Prečo?", žalovaný odpovedal nasledovne: "Máme zmysel pre humor a určite sa nejakým spôsobom prenesie aj do parlamentu." Z predmetného postoja žalovaného k osobe žalobcu je podľa žalobcu zjavné, že žalovaný neprikladá a neprikladal vzniknutej situácií vážnosť, práve naopak žalovaný celú situáciu vníma cez prizmu
žoviálnosti. Vyššie uvedené správanie žalovaného podľa žalobcu nemožno subsumovať pod typické prejavy správania sa osoby, ktorá pociťuje reálnu hrozbu.
3.15. K čestným vyhláseniam K. Ž., K. L. (G. Ž.) K. G. L. (švagrinej žalovaného) žalobca uviedol, že z hľadiska formy dôkazného prostriedku sa nejedná ani o svedeckú výpoveď ani o listinu preukazujúcu objektívne nejakú skutočnosť tvoriacu časť zisťovaného skutkového stavu. Z hľadiska obsahu ide podľa žalobcu o tvrdenia, z ktorých v prípade K. L. K. G. L. nevyplýva súvislosť s predmetom skutkového stavu, ktorý má byť zistený v tomto konaní. Ide o opis skutočností, ktoré sú nesporne zavrhnutiahodnými útokmi na rodinných príslušníkov žalovaného alebo ich majetok, ak sa skutočne stali tak, ako sú popisované, avšak nijako nesúvisia s predmetom tohto konania.
3.16. Navrhovaní svedkovia R. K. K. A. Š. by podľa žalovaného mali potvrdiť, že žalovaný používal v určitom čase služby osobných strážcov. Podľa žalobcu potvrdenie tejto skutočnosti by však nijako neprispelo k uneseniu dôkazného bremena žalovaným.
3.17. Výsledky testu K. Ž. na polygrafe a jeho svedecká výpoveď by mali podľa návrhu žalovaného preukázať, že osobu žalovaného sledovali a spravodajským spôsobom o žalovanom získavali informácie ľudia z finančnej skupiny D. (vrátane žalobcu). K. Ž. údajne pozná osoby, ktoré sa podieľali na cielenej diskreditácii politickej strany NOVA, predovšetkým jej predsedu N. M., a jemu blízkych osôb G. L. K. G. L. a ďalej uviedol, že uvedenými osobami, ktoré sa na tejto činnosti podieľajú, sú žalobca, B.. G. L. K. B.. K. M., V..
3.18. Vyjadrenia a akékoľvek tvrdenia K. Ž. však podľa žalobcu nemožno vzhľadom k jeho osobe považovať za hodnoverné. K. Ž. už v minulosti prezentoval závažné obvinenia proti finančnej skupine D.. Ako sa však s odstupom času ukázalo, konal tak v dôsledku tlaku zo strany B. G.. Samotný K. Ž. uviedol: "Stal som sa obeťou politicko-spravodajskej hry a boli mi podsunuté informácie, ktoré sa nezakladajú na pravde. Stalo sa tak pod nátlakom poslanca NR SR B. G., ktorý zneužil moju dôveru v jeho osobu, pričom ma v tiesni uviedol do omylu, s cieľom získať pre seba a svoju stranu politickú výhodu v pripravovaných protivládnych protestoch" a zároveň sa K. Ž. ospravedlnil žalobcovi, G. L., K. M. K. D. F.. Žalobca poukázal na to, že K. Ž. sa v minulosti mal podieľať aj na organizovaní demonštrantov proti strane 99 percent. Podľa názoru žalobcu z vyššie uvedeného vyplýva, že K. Ž. je osoba verejne známa, ktorá sa vyznačuje sklonmi k manipulácií, a preto nie je osobou hodnovernou, a teda ani vhodnou ako svedok.
3.19. K polygrafu ako dôkaznému prostriedku žalobca uviedol, že nepredstavuje hodnoverný dôkazný prostriedok, preto by podľa neho na predloženú záverečnú správu o testovaní K. Ž. na polygrafe dňa 31.10.2014 nemal súd vôbec prihliadať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 6To 12/92, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.07.2002, sp. zn. 6Tz 13/02, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.06.2015, sp. zn. 20C/4/2013, ako aj na rôzne internetové články.
3.20. Žalobca bol názoru, že vzhľadom na všeobecne známe povahové črty a hodnovernosť K. Ž., ktorý nemá problém napr. podľahnúť politickému tlaku, čoho výsledkom je účelové šírenie dezinformácií, nepodložených tvrdení, klamstiev, ktoré majú za cieľ dehonestovať, diskreditovať a negatívne vplývať na renomé objektu jeho mediálnych hier, je možné podľa žalobcu vysloviť presvedčenie, že sa K. Ž.Y. vyznačuje sklonmi k patologickému klamaniu. Potom je podľa žalobcu nesporné, že vyšetrenie polygrafom bolo ovplyvnené aj touto jeho vlastnosťou (ak niekto verí tomu, čo hovorí, prístroj nemôže zaznamenať citové rozrušenie spôsobené náhlou konfrontáciou mysle človeka s tým, že vnútorne pravdivú odpoveď musí cielene zmeniť na nepravdivú). Vyššie uvedené hodnotenia podľa žalobcu platia primerane aj na dôkaz označený ako "čestné vyhlásenie B.. K. Ž. zo dňa 26.09.2014".
3.21. Žalovaný v súčasnosti je, a aj v čase publikovania predmetných článkov bol, osobou verejného záujmu, a to najmä s ohľadom na jeho dlhodobú systematickú politickú činnosť, ktorá aktuálne vyústila do toho, že je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
3.22. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v rokoch 2012 a 2013 bol on, ako aj jemu blízke osoby (manželka, švagriná) opakovane objektom zastrašovania. Ako príklad uviedol prepichnuté pneumatiky na motorovom vozidle, mŕtvu mačku zavesenú na spätnom zrkadle, verbálne útoky na jeho osobu vo
forme rôznych ohováračských výstupov šírených internetom. Žalobca k tomuto uviedol, že sa dôrazne dištancuje od takýchto postupov. Považuje ich za nezákonné a zavrhnutiahodné. Tieto popisované skutky však nijako nesúvisia s predmetom tohto konania a žalobca sa ohradzuje voči tomu, aby bol žalovaným osočovaný z takýchto konaní.
3.23. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dlhodobú politickú angažovanosť žalovaného, čím sa podľa názoru žalobcu žalovaný stal z vlastnej vôle tzv. osobou verejného záujmu. Žalobca plne rešpektuje slobodu slova a šírenie politických názorov žalovaného a zároveň sa dištancuje od akýkoľvek excesívnych prejavov nesúhlasu, ktoré presahujú hranice zákona alebo elementárnej slušnosti. Žalobca uviedol, že predmetom tohto jeho vyjadrenia nie je hodnotenie politických postojov žalovaného, len poukazuje na fakt, že žalovaný sa svojím konaním a svojimi politickými názormi vyprofiloval na osobu, ktorá svoj postoj k určitým spoločenským otázkam vníma a vyjadruje zásadovo, pričom sa niekedy sám vyjadruje pomerne expresívne. To samozrejme nevyhnutne prináša so sebou, že žalovaný svojimi postojmi vyvolá nesúhlasné až nepriateľské postoje u osôb, o ktorých sa kriticky vyjadruje, alebo ktoré sú hodnotovo opačne vyhranené. Tieto osoby tak potom môžu na žalovaného reagovať aj ním popisovanými excesívnymi formami. Žalovaný si však ako skúsený politik musí uvedomovať, že súčasťou demokratického politického života sú aj takéto extrémne prípady zneužitia slobody. Ich dôsledky však v tomto prípade bezdôvodne pripisujú žalobcovi.
3.24. Žalobca v tejto súvislosti príkladom uviedol udalosti, v ktorých museli politicky činné osoby čeliť excesívnym nesúhlasným prejavom zo strany spoločnosti, napr. prípad bývalého (už nebohého) poslanca HZDS W. I. a iné.
3.25. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným v jeho vyjadrení, nakoľko tieto nie sú spôsobilé preukázať skutkový stav, ktorý by mal žalovaný preukázať, aby bolo možné jeho konanie považovať za zákonný zásah do žalobcovej osobnostnej sféry.
3.26. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa názoru žalobcu neuniesol dôkazné bremeno, pričom skutkový stav tak, ako ho popísal žalobca v žalobe, nie je medzi stranami sporný (žalovaný predovšetkým nespochybňuje, naopak potvrdil, najmä, že je autorom článku 1 a článku 2, že napísal a doručil žalovanému predmetné mejlové správy), žalobca navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení - duplike zo dňa 08.11.2017 k tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný údajne neuniesol dôkazné bremeno v rámci svojej procesnej obrany, uviedol, že takéto tvrdenie je v tomto štádiu konania, keď konajúci súd ešte nezačal vykonávať dokazovanie, samozrejme nezmyselné. Žalobca je názoru, že má pochopiteľne právo vyjadriť sa k dôkazom vykonaným súdom, a aj k samotným návrhom žalovaného na vykonanie dôkazov. Je však vecou súdu vykonať navrhované dôkazy, hodnotiť vykonané dôkazy, príp. rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov nevykoná a toto svoje rozhodnutie zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Nie je účelné, aby žalobca zaujímal stanovisko k rozsiahlej (a zbytočnej) argumentácii žalobcu k dôkazným návrhom žalovaného, z vyjadrenia žalovaného k žalobe je zrejmé, aké dôkazy žalovaný označil na preukázanie svojich tvrdení, aké skutočnosti nimi majú byť preukázané a aký je vzťah týchto skutočností k predmetu konania.
4.1. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že žalovaný neoznačil žiaden dôkaz, že existuje osoba, ktorá žalovanému oznámila, že sa ho žalobca chystá zavraždiť, žalovaný v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, kde sa jasne a zrozumiteľne vyjadril, že osoba, ktorá žalovanému poskytla predmetnú informáciu, požiadala žalovaného o dôvernosť, aby za žiadnych okolností nevyzradil jej totožnosť. Žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, že túto požiadavku rešpektoval a má zámer ju dôsledne rešpektovať aj v budúcnosti.
4.2. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že žalovaný neoznačil žiaden dôkaz o tom, že žalobca pripravoval jeho úkladnú vraždu, tak táto skutočnosť je podľa názoru žalovaného pre toto konanie irelevantná, keďže
- žalovaný v žalobcom napadnutom výroku 1 neuviedol, že žalobca pripravuje vraždu žalovaného, ale že žalovaného prišiel varovať pomerne vystrašený človek, že ho (žalovaného) Slávo (žalobca) s Ivanom L. chcú dať dole, a táto informácia je pravdivá a
- žalovaný k zverejneniu svojho článku/blogu dňa 09.11.2014 pristúpil (až) potom, čo žalobca vôbec nereagoval na e-mail žalovaného zo dňa 06.11.2014, od doručenia ktorého do zverejnenia predmetného
článku/blogu žalovaného mal teda žalobca dostatočný časový priestor reagovať na danú, žalovanému poskytnutú informáciu a ubezpečiť žalovaného (čo by spravila podľa žalovaného snáď každá normálna osoba), že žalovanému od žalobcu nič nehrozí. Žalovaný až po tom, čo žalobca vôbec nereagoval na e-mail žalovaného, zverejnil svoj článok/blog, v ktorom uviedol predmetnú informáciu, vrátane žalobou napadnutého výroku 1, ako primerané, rozumné a zmysluplné opatrenie na ochranu života a zdravia žalovaného, príp. členov rodiny, ktoré záujmy majú rozhodne prednosť pred záujmom žalobcu na ochranu občianskej cti. Žalobca sa v replike k týmto skutočným dôvodom zverejnenia článku/blogu žalovaného opomenul vyjadriť, rovnako sa opomenul vyjadriť k otázke konfliktu práva žalovaného a členov jeho rodiny na ochranu života a zdravia na jednej strane a práva žalobcu na ochranu občianskej cti na strane druhej - nie je a nemôže byť spor o to, ktorým právam je nutné dať prednosť.
4.3. Dôvody uvádzané žalobcom, pre ktoré nereagoval na e-mail žalovaného, podľa žalovaného vyznievajú smiešne. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca síce vôbec nereagoval na e-mail žalovaného zo dňa 06.11.2014 (v ktorej reakcii podľa názoru žalovaného mohol žalovaného ubezpečiť, že informácia, ktorá bola žalovanému poskytnutá, nie je pravdivá, a žalovanému od žalobcu nič nehrozí, a ktorú reakciu bolo primerané očakávať od každej normálnej osoby), avšak bezprostredne po zverejnení článku/blogu žalovaného zo dňa 09.11.2014 podal dňa 12.11.2014 prostredníctvom advokátskej kancelárie Škubla & Partneri s.r.o. trestné oznámenie na žalovaného, datované už 11.11.2014.
4.4. Žalovaný sa preto pýtal, či je toto normálna reakcia v rámci daného skutkového stavu a či nepotvrdzuje tento postup žalobcu náhodou správnosť a pravdivosť žalobou napadnutého výroku 2 ("Myslím, že sa správate ako zbabelec. Ak ide o Vás, kričíte akoby sa Vám diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používate všetku svoju silu, aby ste presadili svoju vôľu.").
4.5. K tvrdeniu žalobcu, že "žalovaný... neuniesol dôkazné bremeno (v materiálnom zmysle) svojho tvrdenia, že výrok 2 je pravdivý, teda že žalobca žalovaného a členov jeho rodiny dlhodobo a systematicky prenasledoval a šikanoval", žalovaný uviedol, že žalobca opäť dáva žalobou napadnutému výroku (v tomto prípade výroku 2) obsah, ktorý tento výrok jednoducho nemá. Žalovaný netvrdil (takéto chápanie výroku 2 nezodpovedá jeho obsahu, ani kontextu, v ktorom bol výrok 2 použitý), že to bol žalobca, kto sledoval a šikanoval žalovaného a členov jeho rodiny (príp. kto takéto konanie inicioval). Žalovaný sa domnieva, že to bol žalobca, ktorý takéto zavrhnutiahodné konanie inicioval, netvrdil to však.
5. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
5.1. Súd sa v danej veci oboznámil s obsahom spisu a doloženými dôkaznými prostriedkami, z ktorých vyplýva, že žalobca partnerom skupiny D. a strategicky riadi projekty D. hlavne na Slovensko a Poľsko. Je tiež zodpovedný za prípravu a implementáciu investičnej stratégie skupiny.
5.2. Na čl. 27 - 139 spisu sa nachádzajú články z web stránky www.konzervativnyvyber.sk, ktoré písal žalovaný o rôznych témach, ale aj o žalobcovi pod sériou D. E..
5.3. Na čl. 142 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 28.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Nikdy nie je neskoro na vyznanie E.. K.. Na čl. 144 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 05.11.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Trestné stíhanie G. N. D. E. . Na čl. 146 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 19.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Drzosť nad drzosť bez koze na tvári/ D. E.. Na čl. 148 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 15.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Vojna o Smolenice, nepríjemné otázky/ D. E. . Na čl. 150 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 06.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Lúpež za bieleho dňa / D. E. . Na čl. 152 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 01.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Utajený partner v pozadí / D. E. . Na čl. 154 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 03.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - M. /. D. E.. Na čl. 155 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 06.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Trestné komando D. - G. Č. /. D. E..
Na čl. 157 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 06.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Malí akcionári, plašte, Cyperská stopa / D. E. . Na čl. 159 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 23.10.2014 žalobcovi na vedomie web stránky www.poslednykriziak.sk Na čl. 160 zaslal žalovaný žalobcovi mail s linkom na youtube. Na čl. 163je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 27.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Vianočná dohoda žralokov, druhý vývar z VSŽ / D. E.. Na čl. 165 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 22.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Výzva pre malých akcionárov Istrofinu / D. E.. Na čl. 167 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 09.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Roztrhanie VUB kupónu na kusy / D. E. spolu s veršom. Na čl. 169 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 30.10.2014 žalobcovi článok z webovej stránky posledný križiak - Ferrari pre JT, VSŽ pre D. /. D. E..
5.4. Na čl. 172 je založená kópia mailu, ktorou žalovaný zasiela dňa 06.112014 žalobcovi mail, v ktorom udáva, že sa na neho nakontaktoval vystrašený človek, ktorý varoval žalobcu, že ho chce dať C. T. K. B. M. dole. Má to vraj vyzerať ako nehoda. Kontext tejto informácie a motívy, prečo človek varuje žalovaného, boli pre neho dôveryhodné a apeluje na žalobcu, že by mal chápať, že túto situáciu nemôže podceniť. Zariadi sa podľa toho. Okrem iného túto informáciu bude šíriť ďalej. Keby mal niekto z jeho blízkych autonehodu, bude vychádzať z toho, že je za tým T. K. M..
5.5. Z článku založenom na čl. 174 má súd za preukázané, že v jeho závere žalovaný uviedol, že deväťdesiate a osemdesiate roky sa vracajú na Slovensko. Presne v čase 25 výročia Nežnej revolúcie. Okrem iného ma prišiel varovať pomerne vystrašený človek, že ma ". E. ". M..". chcú dať dole. Na základe tejto skutočnosti začal žalovaný podľa jeho slov chodiť s ochrankou, nakoľko ako križiak sa rozhodol nepredať svoju lacno.
5.6. Žalobca mailom zo dňa 10.11.2014 adresovanému žalovanému (čl. 178) požiadal žalovaného, aby za zdržal kontaktovania jeho osoby, nakoľko to považuje za obťažujúce, zároveň vyzval žalovaného aby ho nekontaktoval ani inou formou:
Vážený odosielateľ,
v období mesiacov september - november 2014 mi boli z Vašej emailovej adresy G..sk doručované emailové správy ktoré obsahovali, okrem iného aj hypertextové odkazy na články zverejnené na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk. Chcem Vás upozorniť, že nemám záujem o akúkoľvek komunikáciu s Vašou osobou a ani o čítanie článkov zverejnených na stránke www.poslednykriziak.sk. Vaše maily preto považujem za obťažujúce. Vzhľadom na uvedené týmto výslovne vyjadrujem svoj nesúhlas s ďalším doručovaním Vašich emailových správ a rovnako vyjadrujem aj nesúhlas s tým, aby ste ma kontaktovali akoukoľvek inou formou. Súčasne si Vás dovoľujem upozorniť, že v prípade ak budete pokračovať v ďalšom posielaní emailov na moju adresu, resp. v akomkoľvek ďalšom kontaktovaní mojej osoby, môže prichádzať do úvahy Vaša trestnoprávna zodpovednosť zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa ust. § 360a zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
5.7. Žalovaný mailom zo dňa 11.11.2014 adresoval žalobcovi odpoveď nasledovného znenia (čl. 180):
Vážený D. T.,
celkom chápem, že Vás moje maily môžu obťažovať. Moja necenzurovaná verzia D. E. totiž poskytuje čitateľom úplne iný obraz o Vašej osobe, ako aj O. D., než aký sa snažíte už roky prezentovať verejnosti. Veľmi ma zaujalo Vaše upozornenie, že moje maily alebo akýkoľvek pokus o kontaktovanie Vašej osoby, vyvolávajú u Vás pocit "nebezpečného prenasledovania". Zaujalo ma to preto, že osobne mám podobný pocit. Mám pocit, že ma okrem iného podľa § 360a Tr. zákona "nebezpečne prenasledujete". Dovoľte, aby som Vás teraz zoznámil s citátom z notársky overeného svedectva občana Slovenskej republiky, ktorým disponujem:
"Po zvážení všetkých okolností, vedomý si závažných dôsledkov ako na moju osobu, tak aj na osoby dotknuté v tomto texte, som sa rozhodol dobrovoľne, v súlade s mojím presvedčením a mojou občianskou povinnosťou v zmysle Ústavy SR, ako aj jednotlivými ustanoveniami Trest. zákona, vydať toto vyhlásenie o závažných skutočnostiach, ktoré poukazujú na protiústavné konanie viacerých osôb, ktoré vykazuje znaky naplnenia nielen skutkovej podstaty viacerých trestných činov, ale podľa môjho názoru predstavuje vysoké bezpečnostné riziká pre fungovanie základných demokratických princípov Slovenskej republiky, ako aj ohrozenie národno-bezpečnostných záujmov SR."
Touto cestou vyhlasujem, že poznám osoby, ktoré sa podieľajú na cielenej diskreditácii politickej strany NOVA, predovšetkým jej predsedu N. M., poslanca NR SR, jemu blízkych osôb G. L. K. G. L., ktorí boli obvinení v kauze nákupu odpočúvacieho systému ako aj ďalších blízkych osôb.
Túto diskreditáciu uskutočňujú formou (1.) vyhľadávania, kupovania a spracúvania spravodajských informácií, (2.) ich publikovania na M..U., v blogoch vo viacerých médiách, (3.) podávaním podnetov na začatie trestného stíhania voči uvedeným osobám, (4.) ich sústavným sledovaním (5.) a nezákonným zisťovaním ich osobných údajov,
čím porušujú nielen Čl. 19 Ústavy SR, ale taktiež toto ich konanie napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov, predovšetkým nebezpečného prenasledovania, podľa § 360a Tr. zákona.
Podľa mojich zistení, uvedenými osobami, ktoré sa na tejto činnosti podieľajú, sú:
(X.) G.. C. T., U.. XX. X. XXXX, (X.) B.. G. L., U.. XX. X. XXXX, (X.) B.. K. M., V.., U.. XX. X. XXXX, (X.) D. F., XX A..".
Toľko citát z notársky overeného svedectva.
Pán T.,
konkrétny občan Slovenskej republiky popisuje, že máte nezákonným spôsobom nebezpečne prenasledovať moju osobu a ďalších ľudí. A Vy považujete za obťažujúce moje maily…
Za posledného dva a pol roka som toho musel zniesť oveľa viac ako Vy. Sledovanie mojej osoby aj mojich blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o mojej osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o mojej osobe ako aj trestné stíhanie mojej osoby.
Myslím si, že sa správate ako zbabelec. Ak ide o Vás, kričíte akoby sa Vám diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používate všetku svoju silu, aby ste si presadili svoju vôľu.
Napriek tomu všetkému necítim voči Vám nenávisť. Netúžim po tom, aby ste strávili zvyšok života v base alebo na úteku napríklad v Belize. Myslím si, že ste pracovitý človek a mohli by ste urobiť pre ľudí na Slovensku veľa dobrého.
Mám pre Vás jednu radu. Už roky vynakladáte veľké množstvo peňazí na zlepšenie vlastnej reputácie. Peniaze a moc už máte. Ale úctu si za to nekúpite. Úctu však môžete získať tým, že sa k veciam postavíte ako chlap. Navrhujem Vás nasledovné:
Odškodnite z vlastných peňazí bývalých malých akcionárov VÚB kupónu a VSŽ. Prídete možno o 200 miliónov euro ale niečo veľmi cenné získate: Úctu a rešpekt ľudí na Slovensku. A aj úctu a rešpekt mňa osobne.
Áno, takýto Váš krok by vyžadoval veľkú odvahu. Verte mi však, že by to stálo za to. A ešte jeden argument pre Vás ako obchodníka: Stálo by Vás to oveľa to menej, ako sú a budú Vaše náklady spojené so skupovaním médií a vykrývaním ich strát. Prepočítajte si to.
Vážený D. T.,
zdá sa mi, že náš vzťah sa vyvinul do typického asymetrického konfliktu. Vy máte moc, vplyv a prakticky neobmedzené finančné zdroje na vedenie tohto konfliktu. Ja mám iba vieru a odhodlanie zvíťaziť nad tým, čo predstavujete a čo symbolizujete.
V asymetrických konfliktoch rozhoduje odhodlanie a ochota použiť násilie. Ja osobne proti Vám nepoužijem žiadne násilie. Ak sa rozhodnete použiť násilie Vy proti mne, vyhráte síce nado mnou ale problém zostane - skôr alebo neskôr budú po mne nasledovať ďalší.
Ak sa rozhodnete nepoužiť násilie, skôr alebo neskôr prehráte všetko. Vy máte totiž oveľa oveľa viac čo stratiť. Ja som ochotný obetovať všetko. Cesta samuraja spočíva v rezolútnom prijatí smrti. Ale nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdám.
Dovoľte, aby som na záver zacitoval jedného z velikánov našich dejín E. L., ktorý počas svojho súdneho procesu v päťdesiatych rokoch povedal: "Vy máte moc, ale my máme pravdu".
Prajem všetko dobré a nech sa Vám darí.
B. G. L.
Posledný križiak
5.8. Na čl. 182 je článok žalovaného z titulom Otvorený list C. T., ktorý je totožný ako mail uvedený v bode 5.7. tohto rozhodnutia. Navyše v tomto článku žalovaný spomenul, že sa stretol so žalobcom, bol za ním v Hoteli Albrecht sa osobne predstaviť. V článku je uvedené aj, že žalovaný za posledného dva a pol roka toho musel zniesť oveľa viac ako žalobca. Sledovanie jeho osoby aj jeho blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o jeho osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o jeho osobe ako aj trestné stíhanie jeho osoby. Žalovaný si myslí si, že sa žalobca správa ako zbabelec. Ak ide o žalobcu, tento kričí akoby sa mu diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používa všetku svoju silu, aby si presadil svoju vôľu.
5.9. žalobca predložil súdu aj článok Denníka N zo dňa 13.11.2014, podľa ktorého žalovaný začal chodiť s ochrankou, záznam L..
5.10. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, č. ORP-1503/1-VYS-B1-2014-VG zo dňa 03.09.2015 (čl. 202) trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 a ods. 2 písmeno c) Trestného poriadku, skutku, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že ako osoba vystupujúca pod menom G. L. dňa 06.11.2014 zaslala z emailovej adresy žalovaného na mailovú adresu žalobcu, v ktorej sa uvádza, že sa na G. L. nakontaktoval zjavne vystrašený človek, ktorý ho varoval pred likvidáciou zo strany žalobcu, teda o poškodenom žalobcovi uviedol nepravdivé údaje spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho vážnosť a dôstojnosť u spoluobčanov alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, prerušil, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
5.11. Podľa notárskej zápisnice č. N 422/2015, Nz 31027/2015, NCRls 31742/2015 (čl. 206) G. M. osvedčil právne významnú skutočnosť o obsahu internetovej stránky www.poslednykriziak.sk, že dňa 09.09.2015 o 14.01 hod. čítanosť článku Trestné komando D.. G. Č. bola 30.707 klikov na článok. Zároveň osvedčil aj tú skutočnosť, že článok otvorený list C. T. mal čítanosť 34.915 klikov na článok.
5.12. Podľa čestného vyhlásenia K. L. (čl. 258), manželky žalobcu, mal súd za preukázané, že táto vo vyhlásení uviedla:
- počnúc rokom 2012 jej manžel uviedol, že je sledovaný, že sú o ňom zbierané informácie ako aj o ich rodine a to spravodajským spôsobom, pričom za týmto konaním by mali byť ľudia z finančnej skupiny D..
- v uvedenom období bol zároveň žalovaný zastrašovaný a to zavesením mŕtvej mačky v igelitke na spätné zrkadlo svojho auta, prepichli mu pneumatiky
- koncom roka 2014 si žalovaný zadovážil ochranku a to približne na dva mesiace.
5.13. Z čestného prehlásenia G. L. (čl. 259) zo dňa 12.04.2017 súd zistil, že auto, ktoré predtým používala jej sestra (manželka žalovaného), začala používať niekedy koncom roka 2012 ona. Na tomto vozidle jej boli prepichnuté pneumatiky 2x. nie je si vedomá, že by niekto chcel zámerne poškodzovať jej vozidlo a akéhokoľvek motívu, či sa jej mstiť alebo jej škodiť.
5.14. Na čl. 260 je založené čestné prehlásenie K. Ž. zo dňa 26.09.2014, v ktorom uviedol, že pozná osoby, ktoré sa podieľajú na cielenej diskreditácii politickej strany NOVA, predovšetkým jej predsedu N. M. a jemu blízkych osôb G. L. K. G. L.., ktorí boli obvinení v kauze nákupu odpočúvacieho zariadenia ako aj ďalších osôb. Túto cielenú diskreditáciu uskutočňujú formou vyhľadávania, kupovania a spracovávania spravodajských informácií, ich publikovaním na M..U., blogoch, vo viacerých médiách, podávaním podnetov na začatie trestných stíhaní voči uvedeným osobám, ich sústavným sledovaním a nezákonným zisťovaním ich osobných údajov. Podľa jeho zistení sa na tomto sledovaní podieľa aj G.. C. T.Š., B.. G. L. K. B.. K. M.. S uvedenými osobami som sa dostal do osobného kontaktu prostredníctvom mne neznámeho muža, ktorý vystupoval ako príslušník SIS. Ten ma ho prvýkrát kontaktoval v januári 2012, keď v médiách prezentoval svoje spory s rodinou X..
5.15. Zo záverečnej správy z testu na polygrafu na čl. 261 spisu ma z jeho záveru súd preukázané, že sa môže predpokladať že testovaný K. Ž. komunikoval s príslušníkom SIS, alebo s človekom, ktorý sa za neho vydával. Ďalej, že nedostával peniaze za poskytovanie informácii ľudom okolo N. M. K. F., Ž. E. E. D. G. L. K. C. T. skutočne prebehla.
5.16. Žalobca založil do spisu články medzi žalovaným a reportérkou G. F. a článok z portálu topky.sk s titulom: Politik obvinil G.a z nátlaku a spravodajských hier: Chcel odo mňa zverejniť špinu na D.!
5.17. Súčasťou súdneho spisu je aj vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, ktorý končí vydaním uznesenia č. ČVS: ORP-1503/1-OVLK-b1-2014-VG zo dňa 18.07.2016 o zastavení trestného stíhania vo veci prečinu ohovárania, ktorého sa mal dopustiť žalovaný voči žalobcovi tak, že o ňom uviedol nepravdivé údaje spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho vážnosť a dôstojnosť u spoluobčanov alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
6. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 04.12.2017, na ktorom predstúpili sporové strany a uviedli nasledovné skutočnosti:
6.1. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval všetkých podaní založených v spise a zároveň predložil návrh možných termínov výsluchu žalobcu. Mal za to, že v tejto veci nie je potrebné žalobcu vypočuť, nakoľko ide o právnu otázku. Ak má byť žalobca vypočutý, tak má byť vypočutá aj osoba, ktorá dala informáciu, že žalobca pripravuje fyzickú likvidáciu žalovaného. Len svedectvom tejto osoby bude možné posúdiť, nakoľko mohol byť žalovaný presvedčený o hrozbe zo strany žalobcu. Ak táto osoba vypočutá nebude, nemožno mať existenciu a tvrdenia tejto osoby za preukázané a žalovaný neunesie dôkazné bremeno svojho tvrdenia.
6.2. Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval doterajších písomných vyjadrení a trval na vypočutí žalobcu v tomto konaní. Bol názoru, že procesná obrana žalovaného proti uplatneným nárokom nespočíva len na zdôrazňovaní slobody prejavu, ale predovšetkým na ochrane ďalších záujmov. Mal za to, že pre rozhodnutie súdu bude dôležité posúdiť kontext relevantných skutočností a za týmto účelom je osobný výsluch žalobcu nevyhnutný. Čo sa týka tzv. dôkazného návrhu žalobcu na vypočutie ním označenej osoby, mal za to, že nejde o relevantný dôkazný návrh. Žalovaný už vo svojich písomných vyjadreniach uviedol a zdôvodnil, že tejto osobe prisľúbil zachovanie dôvernosti o jej totožnosti a tomuto svojmu sľubu hodlá aj dostáť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že výlučne výsluchom takejto osoby je možné skúmať jeho presvedčenie o tom, či sprostredkovanej hrozbe veril alebo nie, ako aj o jeho motívoch, podľa žalovaného tomu tak nie je. Uvedené skutočnosti možno spoľahlivo zistiť aj z ďalších dôkazných prostriedkov tak, ako boli žalovaným navrhnuté, s ktorými žalobca so žalovaným s neznámych dôvodov nesúhlasí.
6.3. Právny zástupca žalobcu ohľadom výsluchu ďalších označených svedkov, mal za to, že takýto výsluch by bol zbytočný, keďže nijako nemôže prispieť k náležitému objasneniu veci. Z čestných vyhlásení týchto osôb vyplýva, že žalovaný sa správal tak, akoby pociťoval ujmu, ale z ničoho nevyplýva, že by hrozba takejto ujmy mala čokoľvek spoločné so žalobcom. Napríklad K. L. - manželka žalovaného
uviedla, že informáciu, že za útokmi stojí žalobca, má práve od žalovaného. Sama teda nemala žiadnu informáciu, že za útokmi mohol byť žalobca. Právny zástupca žalobcu nepovažoval za dôvodné vypočuť R. K. K. A. Š., ktorí síce môžu potvrdiť, že žalovaný používal v tom čase ochranku, ale opäť táto skutočnosť podľa neho nijako nepreukazuje pravdivosť tvrdení žalovaného o jeho údajne pripravovanej vražde zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že svojimi výrokmi bránil aj iné práva, pričom z jeho podaní vyplýva, že ide o právo na ochranu života a zdravia, mal za to, že takýto nie je predmet konania. Difamačné výroky žalovaného sú totiž realizáciou práva jeho slobody prejavu a nie jeho realizáciou práva na život a zdravie. Mal za to, že súd nemôže preskúmavať konflikt práva na život a zdravie s právom na ochranu občianskej cti, pretože zásah do práva na život a zdravie môžu preskúmavať len orgány činné v trestnom konaní, pričom to bol práve žalovaný, ktorý sa odmietol na tieto orgány obrátiť, pretože ako sám uviedol nemal nato žiadne relevantné podklady.
6.4. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný netvrdil ani netvrdí, a zjavne to ani nie je predmetom konania, že žalobca pripravoval jeho vraždu. Žalobcom napadnutý výrok je výrokom o tom, že mu táto informácia bola poskytnutá. Čo sa týka ostatnej argumentácie, čo súd môže a nemôže skúmať, poukázal na judikatúru uvedenú v bode 45 vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.04.2017 - zverejnený výrok nemusí byť len realizáciou slobody prejavu, môže byť aj prostriedkom ochrany iného záujmu a ak je preukázané jeho ohrozenie a zachovaná požiadavka primeranosti, tieto skutočnosti vylučujú neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv.
7. Na pojednávaní dňa 16.04.2018 predstúpil žalobca, ktorý vypovedal súladne s podanou žalobou a ďalej uviedol, že mu nie je príjemné, keď žalovaného články čítajú aj jemu blízke osoby, alebo známi z jeho okolia. Impulzom na podanie trestného oznámenia bola tá skutočnosť, že ho kontaktoval redaktor Š. T. s otázkou, či pripravuje úkladnú vraždu žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že jeho manželka je zvyknutá na medializovanie ich firmy, avšak aj napriek tomu, keď sa začali útoky žalovaného stupňovať, jeho manželka to ťažko prežívala, pretože žiadna normálna žena by nechcela žiť vo zväzku z osobou, ktorá pripravuje úkladnú vraždu. Manželka žalobcu po útokoch žalovaného začala mať obavy o bezpečnosť rodiny.
7.1. Žalobca na otázku žalovaného, cit.: "Žalobca uviedol, že žalovaný nemal žiaden dôvod, aby si myslel, že tie útoky na jeho rodinu mohli byť spojené so žalobcom. Chcel by som sa opýtať, ako by si vyhodnotil fakt, že informácie zverejnené na internete o žalovanom, o tom aké lieky užíva, pričom táto informácia nie je ani v zdravotnej dokumentácii žalovaného a žalovaný si tieto lieky kupoval v lekárni Dr. Max vlastnenej žalobcom, ako sa mohli tieto informácie objaviť na verejnosti?", uviedol: "Článok o zverejnení užívania liekov žalovaným som nikdy nečítal, nikdy som nehovoril s nikým zo siete Dr. Max o žiadnom zákazníkovi, takže ani o žalovanom, veľmi mi záleží na dobrom mene firiem, ktoré vlastníme. Pokiaľ má žalovaný dojem, že dochádza k úniku informácií, chcel by som ho vyzvať, aby podal trestné oznámenie a ja sa zároveň zaväzujem, že poskytneme súčinnosť, ktorá bude potrebná, aby sa táto vec vyšetrila."
7.2. Žalobca na otázku žalovaného, cit.: "V kontexte predchádzajúcej otázky. Keby za vami prišiel človek, konkrétne pán Železník, ktorý povedal, že všetky tieto útoky zverejňované na internete proti mne a mojej rodine, že za nimi stojí D.. T., ja som sa opýtal, či je ochotný to podpísať pred notárom, alebo ísť na detektor lži a on prešiel, považovali by ste to za dôvod, aby som si mohol myslieť, že ste za tým vy?", uviedol: "Ako som povedal v úvode pri vyjadrení sa k podstate mojej žaloby, som absolútne presvedčený, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť, aby ma žalovaný spájal s tým, s čím ma spája. Spomínaný pán Ž., ktorý podľa tvrdenia žalovaného je kľúčovou osobou, ktorá oznámila žalovanému, že má informáciu, resp. dôkaz, že žalovaný sa má obávať fyzického útoku, resp. vraždy, ktorú som si údajne mal objednať ja, nemal a nemohol mať žiaden priamy ani nepriamy dôkaz, že k takémuto skutku došlo. Ani ja ani nikto z mojich blízkych spolupracovníkov sa nikdy nemohol stretnúť s p. Ž. a poskytnúť mu informáciu, o ktorej tvrdí žalovaný. Týmto by som zároveň navrhol súdu predvolať D. Ž. ako svedka a po porade s PZ založím podanie trestného oznámenia."
7.3. Žalovaný uviedol, že vôbec netvrdil, že to bol D.. Ž., ktorý ho prišiel varovať pred fyzickým útokom na jeho osobu, iba chcel uviesť človeka, ktorý prešiel detektorom lži, keď tvrdil, že za útokmi na internete stojí D.. T.Č., čo je zrejmé aj z jeho vyjadrení k žalobe založených v spise. Tak ako D.. T. odôvodňoval svoju situáciu nejakým sledom udalostí, pričom vyhlásil, že s dronom ani vniknutím na pozemok nemá nič spoločné, nikoho tam neposlal, tak sa aj on snažil urobiť časový sled udalostí, ktoré sa diali. Najskôr
o ňom boli zverejnené nepravdivé informácie a informácie s úmyslom poškodiť jeho meno na internete, potom boli prepichované pneumatiky auta jeho manželky, potom niekto obesil mačku na spätné zrkadlo ich auta a potom nasledovala informácia, že sa pripravuje fyzický útok na jeho osobu. To bol časový sled informácií, po ktorých sa rozhodol článok zverejniť. D. Ž. ho informoval iba o tom, čo je uvedené vo vyjadrení a v jeho článkoch na internete.
7.4. Žalovaný na otázku žalobcu, cit.: "Žalovaný uvádza, že informáciu o objednaní fyzického útoku, resp. vraždy mu oznámil svedok, ktorého meno nechce zverejniť z dôvodu, že svedok sa obáva, že po zverejnení jeho totožnosti by mohlo dôjsť k útoku na neho z mojej strany, pochopil som to správne? Svedok požiadal žalovaného, aby jeho meno nezverejnil. Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi údajnou objednávkou úkladnej vraždy a mojou činnosťou neexistuje okrem vyššie spomínaného svedka žiadna príčinná súvislosť, navrhujem preto súdu, aby predvolal tohto svedka, pokiaľ sa dá v nejakom režime utajenia, aby ho súd vypočul. Navrhujem žalovanému, aby podal trestné oznámenie tak, ako som podal ja za ohováranie, za objednávku úkladnej vraždy, aby mohol byť tento svedok vypočutý v trestnom konaní. Argumentácia žalovaného, že nedôveruje OČTK v tomto štáte, preto trestné oznámenie nepodal, je iba ďalším z dôkazov, že žalovaný trpí dôkaznou núdzou pri mojom verejnom obvinení z objednávky úkladnej vraždy.", uviedol: "V reakcii na vyjadrenie žalobcu by som chcel zopakovať, alebo sa odvolávam na body 2 - 9 z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.04.2017."
7.5. Na otázku súdu, či žalovaný pri oznámení, že žalobca na neho chystá fyzický útok, resp. úkladnú vraždu nerozmýšľal nad tým, či táto osoba mohla žalovaného využiť za účelom poškodenia dobrého mena žalobcu a či natoľko dôveruje anonymnej osobe, aby podklad tohto vyjadrenia považoval za tak závažný, žalovaný uviedol: "Osoba, ktorá ma navštívila bola podľa môjho názoru v stave značnej vystrašenosti. Motívom toho, prečo ma navštívila bolo, aby ma varovala a mal som pocit, že v prípade, ak by k takémuto útoku naozaj došlo, nechcela by s ním byť spájaná. Bol som a dodnes som úprimne presvedčený, že tento človek ma chcel varovať, pretože sa naozaj bál, že mi niečo hrozí. A vzhľadom na to, že útoky voči mne a mojej rodine sa stupňovali z článkov na internete, z prepichovania pneumatík, z obesenej mačky na aute, tak som sa rozhodol informáciu o tom, že ma táto osoba chce zlikvidovať zverejniť. Nikdy som nešpekuloval nad tým, či si D.. T. objednal úkladnú vraždu a ani som to nikdy netvrdil. Iba som presne popísal to, že tento človek ma navštívil, a čo mi povedal. O tejto skutočnosti som informoval mailom aj D.. T., presný dátum je v spise. D.. T. na to nijako nezareagoval. Ak by to považoval za tak absurdné, nebolo by najjednoduchšie, aby mi odpísal jednoducho že je to blbosť? Ale to D.. T. neurobil. Je všade bežnou praxou novinára, alebo publicistu, že ak má pocit, že kvôli písaniu textov mu niečo hrozí, že to zverejní. O tom, že som postupoval správne pre mňa svedčí aj fakt, že po zverejnení tejto informácie všetky útoky voči mne a mojej rodine na internete, sledovanie mojej osoby, návštevy hrubokrkých občanov v mojej kaviarni prestali. Keby som sa mal rozhodnúť dnes či budem postupovať rovnako, urobil by som tak, pretože mám pocit, že som tým ochránil seba a svoju rodinu."
7.6. Na otázku súdu prečo za účelom ochrany rodiny nepodal trestné oznámenie, žalovaný uviedol: "Bolo mi jasné, vzhľadom na to, že som tomu človeku sľúbil, že nezverejním jeho meno, že by OČTK nedospeli k zdarnému výsledku vyšetrenia. Čo sa týka ochrany mojej osoby, dôverujem viac ľudom, ktorých som si najal, než polícii SR."
7.7. Žalovaný na otázku žalobcu, cit.: "Ako konkrétne ma anonymný svedok spojil s prípravou Vašej fyzickej likvidácie? Aký relevantný dôkaz priamy alebo nepriamy uviedol žalovanému ako dôkaz toho, že objednávku som zrealizoval ja?, uviedol: "Že počula Váš rozhovor, všetko ostatné som uviedol vo vyjadrení a v článku Rozhovor žalobcu s D.. M.."
7.8. Žalobca na pojednávaní žiadal predvolať svedka B. M. a uviedol, že reagoval na žalovaného mail tým, že mu odpísal, aby ho nekontaktoval a neobťažoval svojimi mailmi. Žalobca poprosil D.. T., aby vysvetlil žalovanému, že k žiadnej objednávke vraždy zo strany žalobcu nedošlo a podal trestné oznámenie za ohováranie.
7.9. Žalovaný uviedol, že D. T. sa s ním, po stretnutí s D.. T., stretol a povedal, že má "message" od D.. T. v znení, že "nič sa mu fyzicky nestane". Žalovaný uviedol, že potom ako mu p. T. povedal, že D.. T. sa vyjadril, že: "Ja predsa nie som vrah", opýtal sa p. T., či si myslí že to D.. T. myslí úprimne. D. T. povedal žalovanému, že áno. Žalovaný uviedol, že odvtedy prestal používať ochranku, asi v januári 2015.
7.10. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Hovorili ste že je fakt, že ste vyberali lieky v Dr. Maxovi. Prečo ste súdu nepredložili dôkaz, že ste vyberali v lekárni Dr. Max lieky?, uviedol: "Pretože celou svojou aktivitou, ktorá je žalobcom napádaná, som sa snažil ochrániť seba, svoju rodinu a zakladám si na tom, že neklamem a hovorím pravdu. Ako to súd vyhodnotí je na posúdení súdu, ale zdalo sa mi trápne uchovávať si bločky z lekárne Dr. Max. Dá sa to dokázať zo VŠZP."
7.11. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Uvádzali ste, že ste boli prenasledovaný a navštevovali vás hrubokrké osoby, prečo ste nepredložili dôkaz, že ste boli sledovaný a že vás navštevovali hrubokrké osoby?, uviedol: "Pretože na rozdiel od Vášho klienta nemám dostatočné finančné prostriedky na to, aby som si zaplatil kontrasledovanie a nafotenie sledky, ale v mojom vyjadrení k žalobe som navrhol 2 svedkov, ktorí môžu tieto veci dosvedčiť - K. K. Š.."
7.12. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Okrem tých mien, ktoré tu padli boli aj iní známi, ktorí vás upozorňovali?", uviedol: "Kontaktovali ma viacerí ľudia prostredníctvom sociálnych sietí preto, aby mohli zostať v anonymite. Všetky mená, ktoré mi boli známe, ktoré ma nekontaktovali anonymizovane, alebo ma nepožiadali, aby som ich mená nezverejnil sú uvedené v mojom vyjadrení zo dňa 13.04.2017."
7.13. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Tá osoba, ktorej identitu nechcete prezradiť, je tiež osoba známa?, uviedol: "Poznám jej meno, identitu som si neoveril."
7.14. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Je pre Vás dôveryhodná tá osoba, stretávate sa s ňou pravidelne?, uviedol: "Predtým som sa s ňou stretával častejšie, teraz zriedka, ale je pre mňa dôveryhodná."
7.15. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Máte nejaký konkrétny dôkaz o tom, že žalobca má niečo spoločné z prepichnutím pneumatík na vašich rodinných vozidlách alebo s obesenou mačkou na aute?", uviedol: "Všetko som uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 13.4.2017 a na tomto pojednávaní."
7.16. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Prečo ste vo vchode do Vašej kaviarne používali rohožku z obrazovou podobizňou žalobcu?", uviedol: "Pretože som to považoval za vtipné a používal som občas aj rohožku D.. W.. Ľudia sa v našej kaviarni radi zastavovali aj bez toho, aby si niečo objednali, len aby sa prišli na to pozrieť."
7.17. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Prečo ste vo svojich vyjadreniach uvádzali, že hrozbu vašej fyzickej likvidácie beriete vážne a na druhej strane ste používali rohožku z podobizňou žalobcu, čo vám prišlo humorné?, uviedol: "Nerozumiem síce čo to má s predmetom sporu, ale odpoviem vám. Pokiaľ si dobre spomínam rohožku p. T. K. A. D.. W. sme si do kaviarne objednali dávno po tom, ako prebehli udalosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, ako aj po rozhovore p. T. E. D.. T. o tom, že sa mi nič fyzicky nestane."
7.18. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Mohli by ste uviesť mená vašich osobných strážcov?", uviedol: "Mohol by som uviesť, nechcem im spôsobiť problémy, tieto osoby mi odporučili moji priatelia, ich mená môžem súdu dodať."
7.19. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Môžete preukázať aj náklady, ktoré ste vynaložili za účelom svojej ochrany?", uviedol: "Netvrdil som, že náklady spojené z mojou ochranou boli spojené z najímaním ochrankárov, náklady preukázať neviem, lebo väčšina z tých nákladov bola za informácie, ktoré sa nezverejňujú. Boli to dary priateľov, ktorí mi chceli pomôcť."
7.20. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "V článku Denníka N z 13.11.2014 ste uviedli, že ste sa stretli Q. D.. T. H. A.Š. K..", uviedol: "Keď sa udiala táto skutočnosť, išiel som okolo reštaurácie Albrecht, keď mi prišla sms od známeho, ktorý sa v tejto reštaurácii nachádzal, pričom v sms uviedol, že v tejto reštaurácii sa nachádza aj p. T., tak som zabočil na parkovisko a išiel som sa D.. T. predstaviť. Celé to stretnutie prebehlo tak, že som sa D.. T. predstavil a odišiel som, nič som od neho nechcel nič iné som mu nehovoril."
7.21. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Prečo ste na internetovej stránke konzervatívnyvýber.sk zverejnili video so záznamom nehnuteľnosti žalobcu?", uviedol: "Pretože sme zverejňovali videá viacerých verejne známych osobností z politického, alebo podnikateľského života. USB bolo doručované asi 2 alebo 3-krát, vždy na ňom boli aj iné videá, niekoľko tých víl, s tým, že my sme k tomu dorobili hudbu a zverejnili sme to na stránke. Viacerí čitatelia nám do kaviarne doručovali veci, rôzne materiály, ktoré sme považovali za dôležité zverejniť, a ak to bolo čitateľsky zaujímavé, tak sme zverejnili tieto videá a články."
7.22. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Vo vyjadreniach ste uviedli, že máte dôvodné podozrenie, že za spisom L.A. C. E. D.. Máte konkrétne dôkazy, na základe ktorých ste nadobudli takéto pôvodné podozrenie?", uviedol: "Vzhľadom na to, že pán Železník bol ochotný podpísať čestné prehlásenie u notára s plným vedomím právnych dôsledkov, ktoré to môže mať, ak by klamal, a vzhľadom nato, že bol ochotný absolvovať detektor lži, z ktorého vyšiel ako pravdovravný, si to dnes myslím.
7.23. Svedkyňa C.. H. T., po zákonnom poučení súdu a po výzve súdu, aby súvisle opísala všetko čo vie o predmete výsluchu, uviedla, že vie čo je predmetom pojednávania a vie o predmete konania všetko, nakoľko je manželkou žalobcu a chce pristúpiť k otázkam sporových strán.
7.24. Svedkyňa C.. H. T. na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "V čom bol zásah do osobnosti žalobcu?", uviedla: "Obvinenie môjho manžela z prípravy vraždy narušilo naše manželské vzťahy v rámci rodiny v tom zmysle, že ja som bola nervóznejšia hlavne z 2 dôvodov. Dotazovalo sa na to viacero ľudí a musela som túto nie štandardnú situáciu vysvetľovať a druhý problém bol ten, že obvinenie z prípravy vraždy som chápala ako vyústenie predchádzajúcich krokov. Najprv bola emailová komunikácia a potom dron, vniknutie na pozemok. Následne som sa bála, že dôjde k únosu detí, takže som manželovi oznámila, že som ochotná ho opustiť, nie z titulu, že by spáchal, alebo pripravoval úkladnú vraždu žalovaného, ale z toho titulu, že už toho všetkého bolo dosť. Následne sme podali trestné oznámenie a požiadali o policajnú ochranu, lebo som sa bála ďalších krokov so strany žalovaného, aj dron som pripisovala žalovanému. Následne tie útoky po podaní trestného oznámenia a žalôb na súd pominuli."
7.25. Svedkyňa K. L., po zákonnom poučení súdu a po výzve súdu, aby súvisle opísala všetko čo vie o predmete výsluchu, uviedla, že vie čo je predmetom konania, je manželkou žalovaného a jej základný postoj je napísaný v jej čestnom vyhlásení.
7.26. Svedkyňa K. L. na otázku žalovaného, cit.: "V rokoch 2012 - 2014, teda v období od zverejnenia E. L. po koniec roku 2014, kedy došlo k vydaniu článku, ktorý žalobca napadol, pociťovala, že niekto zasahuje do integrity našej rodiny a zverejňoval o nej citlivé informácie, zverejňoval informácie, ktoré neboli verejne známe, či pociťovala obavu v tomto období", uviedla: "To, čo sme zažívali v tom období, asi 3 udalosti to popisujú najlepšie. Prvá sa týkala našej dcéry, kde ma viacero našich známych upozornilo, či viem, že v tom E. L. boli uvedené údaje týkajúce sa našej dcéry a hoci, že tam bolo uvedené nesprávne meno, bolo uvedené, do ktorej školy a triedy chodí. Čo je pre každú mamu za hranicou všetkého. Za druhé príhoda, keď som prišla k autu manželovmu a na ľavom zrkadle bola zavesená taška, ktorú keď som otvorila, bola v nej mŕtva čierna mačka so špagátom okolo krku. Myslím, že ten odkaz bol jasný. Tretia vec, ktorá je v spise, moja sestra používala niekoľko mesiacov naše auto pričom 3 alebo 4-krát sa stalo to, že boli pneumatiky prepichnuté a od momentu, kedy prepísala auto na seba sa to už viac krát nestalo. A možno ešte štvrté, viacero ľudí sa ma dopytovalo, že či nechcem ochranu aj pre svoju dcéru, nakoľko v tom čase si ochranu zabezpečoval môj manžel. Ochrankár sa s nami neustále pohyboval, kino, divadlo, kostol. Pre mňa to znamenalo väčší tlak na našu rodinu."
8. Na pojednávaní dňa 10.09.2018 svedok B.. B. M., po zákonnom poučení súdu, a po výzve súdu, aby súvisle opísal všetko čo vie o predmete výsluchu, uviedol, že pokiaľ sa jedná o výstupy, ktoré boli uverejňované na webovej stránke Posledný križiak, tak tieto čítal, nespomína si presne na všetky, ale pamätá si, že ich čítal cca 3-4 roky dozadu. Tieto príspevky písal D. L., vtedy ešte nebol poslancom NR SR, ale živil sa svojim civilným zamestnaním po tom, ako opustil sekretariát MV SR. Jednalo sa o sériu článkov, z ktorých bola zreteľne jasná kritika voči spoločnosti D. a osobitne voči jej prezidentovi pánovi T.. Spomína si, že tam boli aj iné články, ktoré sa spoločnosti netýkali. Boli tam články ohľadom ambícií žalovaného pôsobiť v politickom sektore. Pamätá si aj na článok, ktorý bol spomenutý, aj keď si nepamätá doslovný text. D. L. vidí dnes prvýkrát, s D. T. sa pozná roky, považuje ho za priateľa a
stretávali sa aj sa stretávajú, rozprávajú sa na rozličné témy. Spomína si, že v tomto období prišiel D. T. a spomenul mu článok na portáli Križiak. Spomenul mu tiež, že okrem tohto článku žalovaný v nočných hodinách nad ránom ho telefonicky obťažuje a raz v nejakej reštaurácii pri večeri s manželkou a nejakými známymi prišiel aj s nejakými bodygardami za žalobcom, pričom z tohto stretnutia bol žalobca veľmi rozrušený. V súvislosti s týmito článkami a v súvislosti s tým, že mu žalovaný volal podal žalobca trestné oznámenie. Spomínal mu tiež, že ho to v tom čase zasiahlo do osobnej integrity v tom, že dostával otázky jednak od svojich rodinných príslušníkov, a rovnako tak od svojich spolupracovníkov Q. D., ktorí sa ho v tom čase prekvapene pýtali na to, čo je na tom pravdy. Pociťoval to ako vážnu ujmu, pretože sa vždy usiloval o čestný spôsob života.
8.1. Svedok B.. B. M. na O. D. Q. Ž., V..: ". E. E. D. T. H. D. L.?", uviedol: "Je to absurdná predstava."
8.2. Svedok B.. B. M. na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Bavili ste sa niekedy, či už v súkromí, alebo na verejnosti, so žalobcom, že žalovaného chcete dať dole?", uviedol: "Nie."
8.3. Svedok B.. B. M. na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Viete si vysvetliť akým spôsobom vznikla takáto fáma?", uviedol: "Netuším."
8.4. Svedok B.. B. M. na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Poznáte nejakú osobu, ktorá by si to mohla vymyslieť?", uviedol: "Nie, iba ak D. L., pretože na základe žalobcom uvedených skutočností sa mi to tak javilo. Chcem zdôrazniť, že žalovaného vidím prvýkrát. Jeho meno som zaregistroval prvýkrát, keď pôsobil s D. M. na MV SR a zo E. I., kde bol aj on aj pán žalobca. D. L. tam bol vtedy, keď pracoval na Fonde národného majetku."
8.5. Svedok B.. B. M. na otázku žalovaného, cit.: "Ste si istý o čom konkrétne ste sa so žalobcom vo vzťahu ku mne rozprávali?", uviedol: "Som si istý tým, čo som nadiktoval do zápisnice. Žalobcu rozrušoval článok z Posledného križiaka, že mu žalovaný v noci telefonuje, a že ho žalovaný vyrušil pri vyššie spomínanej večeri, a že výroky z Posledného križiaka mu výrazne poškodili, a to aj v rámci jeho E. D.."
8.6. Svedok B.. B. M. na otázku žalovaného, cit.: "Ako by ste potom reagovali na skutočnosť, že som žalobcovi nikdy netelefonoval. Podľa mojich informácii to žalobca nikdy netvrdil, dokonca ani v trestnom oznámení za nebezpečné prenasledovanie voči mojej osobe a dokonca uvádza, že mu v tejto v súvislosti mohla telefonovať aj iná osoba nie na môj pokyn.", uviedol: "Neviem, takto som si to z tých čias pamätal. Že mu žalovaný volal v noci, viem to len z rozhovoru s D.U. T., na ktorý si z toho obdobia spomínam. Tak ako hovoril o trestnom oznámení, spomínal aj tieto hovory."
8.7. Svedok B.. B. M. na otázku právneho zástupcu žalovaného, cit.: "Z hľadiska dôveryhodnosti svedka sa chcem svedka dotazovať - Boli ste niekedy trestne stíhaný, alebo je proti Vám vedené trestné stíhanie?", uviedol: "Bolo voči mne vedených 15 trestných stíhaní od roku 1999. Absolvoval som 15 súdnych procesov na rôznych súdoch v SR - okresný, krajský, NS SR. Súdy skonštatovali na všetkých troch stupňoch, že som vo všetkých prípadoch oslobodený. Celý tento proces trestných stíhaní bol realizovaný od roku 1999. Všetky súdne procesy som absolvoval počas pontifikátu C.. M., ktorý bol ministrom spravodlivosti v rokoch 2002 - 2006, všetky som vyhral, v jednom prípade bol skutok amnestovaný cca v roku 1998 bez akéhokoľvek môjho vplyvu. Ja som amnestie nenavrhoval ani nerušil, nakoľko ide o výsostnú právomoc prezidenta SR. V roku 2017 parlament jednu amnestiu zrušil z roku 1998 a teším sa na súd, v ktorom samozrejme som presvedčený, že som nevinný. Pán žalovaný hlasoval tiež za zrušenie amnestie. Bol jedným z najbližších pracovníkov D. M., predtým zastupoval kresťanských demokratov vo Fonde národného majetku, čo je uvedené aj v spise Gorila. Dvakrát som sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v súvislosti so sériou tých politicky motivovaných procesov. Na ESĽP v roku 2008 a v roku 2010 som vyhral."
8.9. Právny zástupca žalovaného sporoval výpoveď B.. B. M. po ukončení jeho výpovede, nakoľko podľa jeho názoru ide o osobu, ktorá nie je dôveryhodná.
8.10. Svedok B.. K. Ž., po zákonnom poučení súdu, po výzve súdu, aby súvisle opísal všetko čo vie o predmete výsluchu a po otázke súdu, či svedok vie čo je predmetom konania, uviedol, že si myslí, že
áno. Jeho vzťah k žalobcovi a žalovanému je neutrálny. Myslí si, že sa to týka udalostí v roku 2014, boli tam turbulentné politicko-spoločenské okolnosti, ktoré sa diali, v ktorých nebol v tom období celkom dobre zorientovaný, keďže sám kandidoval do európskeho parlamentu v roku 2014 a od toho obdobia sa dozvedel o určitých skutočnostiach súvisiacich s predmetom tohto sporu. Podotkol, že asi po polroku po oboznámení sa s týmito skutočnosťami nadobudol, že za týmito okolnosťami a informáciami bola osoba B. G. a jemu blízkych osôb, ktorí ho svojimi hrami vtiahli do tohto sporu. Vyústilo to 22.12.2014, keď podal trestné oznámenie na B. G.. V tejto veci aj vypovedal, pričom táto vec skončila zastavením trestného stíhania voči G.. Avšak bol nútený sa ospravedlniť osobám, a to konkrétne žalobcovi a jeho rodinnému príslušníkovi G. L., K. F. D.U. M. K. D. D. F., o ktorých mal mylné informácie od G., že stoja za diskreditáciou žalovaného a jeho blízkych osôb z hnutia NOVA, predovšetkým D. M..
8.11. Svedok B.. K. Ž. na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Máte nejakú vierohodnú informáciu o tom, že by D. T. pripravoval voči žalovanému úkladnú vraždu alebo nejaký iný násilný skutok?", uviedol: "Nie nemám."
8.12. Svedok B.. K. Ž. na otázku právneho zástupcu žalobcu, cit.: "Viete o nejakej osobe, ktorá by takúto informáciu mohla mať?", uviedol: "Celú túto hru rozohral pán G., treba sa spýtať jeho. V tejto konkrétnej veci nemám vedomosť."
9. Na pojednávaní, uskutočnenom dňa 16.11.2018, súd pristúpil k záverečným rečiam.
9.1. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca sa pridržiava svojich písomných podaní v tejto veci a vyjadrení na pojednávaní. Osobitne poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 24.10.2017, doručené súdu dňa 25.10.2017, kde uviedol aj zhodnotenie argumentácie žalovaného. Skutková stránka veci v rozsahu tvrdení žalobcu (teda základ skutkového stavu, o ktorý sa opiera žaloba) nie je medzi stranami sporná. Bolo preukázané - a žiadna strana to nespochybnila, že predmetné články napísal a šíril žalovaný prostredníctvom ním spravovanej internetovej stránky (on tvoril jej obsah). Uvedený skutkový stav bol ustálený už na základe písomných a ústnych vyjadrení strán. Ďalšie vykonané dokazovanie - najmä výsluchy svedkov a ďalšie listiny predkladané stranami nesmerovalo k potvrdeniu ani k vyvráteniu tohto skutkového stavu; vzhľadom na zhodu oboch sporových strán v tomto základnom rozsahu skutkového stavu to ani nebolo potrebné.
9.1.1. Zásadnou spornou a nepreukázanou skutkovou otázkou zostalo tvrdenie žalovaného, že jedno z tvrdení (o pripravovanej vražde žalovaného), ktorého ďalšie šírenie žalovaným svojou podstatou v konečnom dôsledku zasiahlo do osobnostnej sféry žalobcu, žalovanému poskytla tretia osoba. Nie je známa identita tejto osoby, a teda ani nemohla byť vypočutá k pravdivosti alebo pôvodu tohto tvrdenia. Podľa právneho zástupcu žalobcu treba preto vychádzať z toho, že pre procesne ustálený skutkový stav táto skutočnosť neexistuje.
9.1.2. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný zodpovedá objektívne za to, že týmto nepravdivým tvrdením zasiahol do osobnostnej sféry žalobcu. Pre ochranu osobnostnej sféry fyzickej osoby občianskym právom platí objektívna zodpovednosť za následok, na rozdiel od trestného práva, kde sa uplatňuje subjektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť za (v prípade trestného činu ohovárania úmyselné) zavinenie; preto bolo trestné stíhanie v danej veci zastavené, lebo nebol preukázaný úmysel žalovaného zasiahnuť do osobnostnej sféry žalobcu spôsobom postihovaným trestným právom. To, že sa procesne nepreukázal úmysel žalobcu v zmysle príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, však nič nemení na tom, že žalovaný konal protiprávne v zmysle príslušnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka, a to na ujmu žalobcu. Naplnenie skutkovej podstaty daného civilného deliktu bolo v tomto (civilnom) konaní preukázané. Vyššie uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k druhému tvrdeniu (o prenasledovaní žalovaného žalobcom).
9.1.3. Žalovaný sa bráni, a tu už ide o právne posúdenie veci, kde sa už strany nezhodujú, že jeho útok na osobnostnú sféru žalobcu bol nástrojom krajnej núdze, a preto predstavuje ospravedlniteľný zásah (exulpuje žalovaného). Táto obrana žalovaného však podľa právneho zástupcu žalobcu neobstojí. Predovšetkým zodpovednosť žalovaného je objektívna, teda bez ohľadu na prípadnú mieru zavinenia (úmysel alebo nedbanlivosť). Ďalej, išlo celkom zjavne o neexistujúcu hrozbu zo strany žalobcu, preto táto "obrana" žalovaného bola nielen neprimeraná, ale vlastne absolútne bezpredmetná, lebo ňou reagoval na niečo, čo v skutočnosti ani neexistovalo. Opätovne zdôraznil, že v tomto ani v akomkoľvek
inom konaní nebolo preukázané, že by takáto hrozba existovala v akomkoľvek rozsahu. Pre procesne ustálený skutkový stav preto platí, že žiadna hrozba neexistovala a zásah žalovaného do osobnostnej sféry žalobcu bol len vymyslenou "reakciou" na neexistujúcu skutočnosť. Žalovaným predkladané dôkazy a z nich vyvodzované subjektívne závery sú absolútne nesúvisiace fabulácie, s ktorými žalobca nemá nič spoločné. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno; ani nemohol, pretože jeho argumentácia je založená na ním vymyslených fiktívnych súvislostiach, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Ak by aj žalovaného a jemu blízke osoby skutočne niekto obťažoval spôsobom, ktorý uvádza, nemalo by to so žalobcom nič spoločné a samozrejme žiadny takýto príčinný vzťah ani nebol preukázaný. To, že žalovaný subjektívne ním navrhnuté dôkazy interpretuje inak, na veci nič nemení, keďže dôkazy treba vyhodnotiť objektívne a vo vzájomnej súvislosti, bez subjektívnej zaujatosti. Prípadný skutkový omyl žalovaného by ho mohol exulpovať trestnoprávne, nie však z hľadiska zodpovednosti civilnoprávnej. Tu platí objektívna zodpovednosť.
9.1.4. Z vyššie uvedeného podľa právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že skutkový stav bol preukázaný v rozsahu tvrdenia žalobcu. Tvrdenia žalovaného uvádzané na jeho obranu buď neboli preukázané alebo sú bezpredmetné, nespôsobilé spochybniť žalobný základ. Navrhol preto, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9.2. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalovaný trvá na tom, že ani po vykonanom dokazovaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani prípustnosť, ani dôvodnosť žaloby.
9.2.1. Čo sa týka formálnej stránky, vo vzťahu k prvému žalobnému návrhu, ide o určovaciu žalobu, ktorá nie je prípustná. Podľa § 470 ods. 1 CSP sa súčasná úprava použije aj na konania začaté pred účinnosťou CSP. Podmienky procesnej prípustnosti určovacích žalôb sú komplexne upravené v § 137 CSP. Podmienka procesnej prípustnosti žalôb na určenie, či tu právo je alebo nie je, je stanovená v § 137 písm. c) CSP a je ňou preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu. Teda, aby žalobca preukázal, ako navrhovaný výrok ovplyvní konkrétne právo alebo povinnosť žalobcu. Podmienka procesnej prípustnosti všetkých ostatných určovacích žalôb je stanovená v § 137 písm. d) CSP a je ňou stanovenie procesnej prípustnosti konkrétnej určovacej žaloby v osobitnom predpise.
9.2.2. V okolnostiach konkrétneho prípadu možno preto podľa právneho zástupcu žalovaného zhrnúť, že prvý, určovací, žalobný návrh nespĺňa podmienku jeho procesnej prípustnosti, je teda neprípustným, a mal by tak byť už z tohto prednostného dôvodu zamietnutým. Žalobca predsa prvý žalobný návrh neformuluje tak, že sa domáha určenia, či tu právo je alebo nie je, navyše žalobca nepreukázal ani svoj naliehavý právny záujem na takomto určení, už vôbec nie taký, ktorý by bol prítomný v čase vyhlásenia rozsudku. Pritom prípustnosť takejto určovacej žaloby nevyplýva ani z osobitného predpisu.
9.2.3. Vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu právny zástupca žalovaného uviedol, že tento je formulovaný vadne. V súlade s právnou doktrínou, napríklad publikovanou k § 137 v publikácií: Števček, M. a kol.. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, vlastnosťou rozsudku, ktorým sa vyhovuje žalobe na plnenie má byť jeho materiálna vykonateľnosť, a to spôsobom podľa Exekučného poriadku. Druhý žalobný návrh nie je formulovaný tak, že by mohol byť vykonateľný niektorým z taxatívne stanovených spôsobov exekúcie.
9.2.4. Naopak, druhým žalobným návrhom žalobca požaduje od žalovaného, aby strpel zverejnenie ospravedlnenia v celoštátnom denníku na náklady žalovaného, ktoré ničím žalobca nekonkretizuje. Teda druhý žalobný návrh je formulovaný tak, že si ho mieni bez akýchkoľvek pravidiel vymôcť žalobca sám podľa svojej vôle, prípadne aj svojvôle. Druhý žalobný návrh je tak formulovaný tak, že žalovaného zbavuje všetkých práv, ktoré by inak žalovaný ako povinný mal na svoju ochranu pri postupe podľa Exekučného poriadku.
9.2.5. Podľa právneho zástupcu žalovaného druhý žalobný návrh tiež nie je primeraným zadosťučinením, nakoľko je v zjavnom nepomere k tomu, ako boli zverejnené údajné výroky žalovaného. Žalovaný nepublikoval svoje údajné výroky v celoštátnom denníku, ani jeho webová stránka nemala dosah rovnajúci sa celoštátnemu denníku. Navyše v druhom žalobnom návrhu je skrytý šikanózny zámer žalobcu, ktorý má vzhľadom na jeho postavenie (majiteľ celoštátneho denníka) možnosť určiť cenu ním navrhovaného zverejnenia podľa ľubovôle, teda má schopnosť sa dodatočne pomstiť žalovanému tak, že náklady za takéto zverejnenie by mohli byť od sumy v rádoch tisícoch eur až po takmer nekonečno.
9.2.6. Čo sa týka vecnej stránky žaloby, žalobca žaluje žalovaného za viacero údajných výrokov. Podľa právneho zástupcu žalovaného ani jedným z týchto údajných výrokov nedošlo, ani nemohlo dôjsť, k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Už vôbec nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca za údajný neoprávnený zásah do svojho práva na ochranu osobnosti označuje zverejnenie dvoch údajných výrokov označených v žalobe, nič z ostatných zverejnených článkov za zásah teda nepovažuje.
9.2.7. Prvý výrok sa týkal toho, že žalovaného prišiel varovať pomerne vystrašený človek, že ho ". E. ". M.." chcú dať dole. Právny zástupca žalovaného k tomuto uviedol, že prvý výrok sa preto netýka tej skutočnosti, aj keď sa to žalobca výsluchom svedkov Ž., M., snažil preukázať, či žalobca chce dať dole žalovaného, ale toho, či žalovaného v tomto zmysle informovala určitá osoba. Tento výrok pravdivý je, napokon ani žalobca nepoprel, že žalovaného takto informovala určitá osoba. Prvý výrok nebol neoprávnený.
9.2.8. Právny zástupca žalovaného poukázal na nález Ústavného súdu SR z 09.11.2016, sp. zn. I. ÚS 689/2014, cit.: "Civilné procesné právo žiadnu všeobecnú mieru požadovanej pravdepodobnosti pre unesenie dôkazného bremena nepozná. Žiadne skutkové okolnosti, ktoré už odzneli, nemožno totiž následne ex post preukázať s absolútnou istotou. Vždy pôjde o otázku určitej miery pravdepodobnosti. Aktuálna istota je teda dôkazný štandard, ktorý nie je možné v civilnom konaní aplikovať, lebo by pri tom dôkazné bremeno prakticky nebolo možné uniesť." Taktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25.03.2010, sp. zn. 10Co/326/2009, cit. podľa Vozár, Zlocha, Judikatúra vo veciach slobody prejavu a ochrany osobnosti, Wolters Kluwer, s. 154: "Osobitný režim z hľadiska európskej judikatúry majú takzvané difamačné informácie. Ak niekto zverejní informáciu difamačného charakteru, je dôležité skúmať či sa mohol spoliehať na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíri alebo podnikol kroky k overeniu si jej pravosti v dostupnej miere, ak sám nemal dôvod neveriť jej. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ neoverí jej pravdivosť dotazom na osobu, a nezverejní jej stanovisko. Dôležité pre zváženie legitímneho zverejnenia informácie je skúmanie motívu zverejnenia, pričom by nešlo legitímne zverejnenie, ak dominantný dôvodom jej zverejnenia bola snaha poškodiť difamovanú osobu."
9.2.9. Podľa právneho zástupcu žalovaného sa presne tým žalovaný riadil. Len, čo sa žalovaný dozvedel informáciu, poslal žalobcovi e-mail 06.11.2014. Teda dal možnosť reagovať žalobcovi. Ten nereagoval, žalovaný nemohol ďalej čakať, žalovaný s ohľadom na notoricky známe informácie o B.. M. preto preventívne informáciu zverejnil dňa 09.11.2014 na svojom blogu v časti "Poznámka". Žalobca reagoval až mailom z 10.11.2014, ale ani vtedy nepoprel pravdivosť informácií, ktoré žalovaný dostal. Mal ich predsa rázne odmietnuť. Žalovaný si preto ďalej oprávnene mohol myslieť, že sú pravdivé, nemal dôvod o nich pochybovať. Až v rozhovore so Š.. T.Í. žalobca odkázal žalovanému, že mu nič nehrozí.
9.2.10. Zverejnením tejto informácie nesledoval samoúčelnú difamáciu žalobcu, ale len odvracal trvajúci útok na súkromie a rodinný život a priamo hroziaci útok na život a zdravie svojej osoby a svojich blízkych. Išlo tak o legitímnu nutnú obranu, uvedeným záujmom zodpovedajúcich, základných ľudských práv a slobôd.
9.2.11. Oprávnenosť postupu žalovaného tak preukazuje test proporcionality vzájomne kolidujúcich práv, teda stret práva žalovaného na život, ľudskú dôstojnosť, súkromie a rodinný život a práva na slobodu prejavu s osobnostnými právami žalobcu. Vychádzajúc zo zásady proporcionality sa za dôvody vylučujúce neoprávnenosť uznáva primerané hájenie chránených záujmov (napr. útok na telesnú integritu žalovaného, jemu blízkych osôb a pod.), ak priamym účelom nie je spôsobiť ujmu na cti (napr. NS ČR sp. zn. 30Cdo/2455/2010, sp. zn. 30Cdo/3024/2011). Formu, ktorú zvolil žalovaný bola primeranou, proporcionálnou, s ohľadom na to, že žalobca nereagoval, a žalovaný nemal dôvod informácii neveriť a riskovať život a zdravie svoje a svojich blízkych.
9.2.12. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca je osobou, ktorá je povinná znášať oveľa väčšie zásahy do svojej cti, než bežná osoba. Konkrétne, žalobca je partnerom jednej z najväčších finančných skupín v SR D.. Je hlavným aktérom spisu I., o pravdivosti ktorého niet zásadných pochybností a ktorého podstatou bolo korumpovanie vysokých štátnych predstaviteľov skupinou D.. Ide o osobu, ktorá je za ostatné obdobie tak extrémne mediálne "obitá", že zverejnenie informácie na blogu osoby (čo je v
porovnaní s možnosťami žalobcu smiešne), obávajúcej sa o tak základnú vec akou je život a zdravie svoje a blízkych v "Poznámke" zverejní o žalobcovi v žoviálnom oslovení ".", že ho chce dať dole, nemôže byť nijako spôsobilé narušiť jeho prípadnú občiansku česť. Ak vôbec o tom, v tomto presnom právnom zmysle, môžeme hovoriť, s ohľadom na spomenuté, a na to, že osoba žalobcu sa neštíti ako svedka si zavolať B.. M., podľa názoru žalobcu verejne tradovaného autora najväčšej škvrny na tvári demokracie tejto krajiny, a neváha ani zamestnať vrcholného pohlavára ŠTB M.. Teda výrok objektívne zasiahnuť do sféry žalobcu nemohol.
9.2.13. Druhý údajný výrok z 11.11.2014 sa týkal sledovania žalovaného, zhromažďovania informácií a klamstiev o žalovanom. Z výpovedí svedkyne L.j, manželky žalovaného, ale aj z čestného vyhlásenia sestry manželky žalovaného, L., vyplýva, že v okolí žalovaného sa diali čudné veci, ktoré možno považovať za aktivity, ktoré dôvodne vzbudzujú obavu o bezpečnosť, súkromie, zdravie. Svedok Ž. uvedené vyhlásil v čestnom vyhlásení, že o žalovanom sú zhromažďované informácie. Ide o hodnotiaci úsudok, preto nepodlieha preskúmaniu z hľadiska pravdivosti, aj keď má reálny skutkový základ, ktorý bol preukázaný. Je absurdné, aby sa žalovaný musel ospravedlniť za hodnotenie osobitne ťaživých udalostí, ktoré prežíval spolu so svojou rodinou. V tomto druhom údajnom výroku, správne hodnotiacom úsudku, žalovaný netvrdí, že uvedené má na svedomí žalobca, ani že ho inicioval.
9.2.14. Druhý údajný výrok, je len hodnotiacim úsudkom, čo napokon jednoznačne vyplýva z jeho časti, keď začína slovami "Myslím si", t. j. ide o hodnotiaci úsudok, pri ktorom nie je možné ani potrebné preukazovať pravdivosť. Hodnotiaci úsudok s ohľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy (sp. zn. 3Cdo/84/2011, sp. zn. 4Cdo/149/2009). Už len pre tieto pravdivé časti nie je možné vyhovieť ospravedlneniu v znení, ako navrhuje žalobca. Aj pri tomto druhom údajnom výroku žalovaný pripomenul, že tento druhý údajný výrok je, v súlade s testom proporcionality, oprávnený.
9.2.15. Vzhľadom k uvedenému, žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
9.2.16. Žalovaný na záver upriamil pozornosť súdu na novú informáciu, ktorá nebola známa v čase doterajších pojednávaní. D. F. sa priznal, že organizoval a zabezpečoval nelegálne sledovanie a zber kompromitujúcich materiálov, vyvíjal činnosť smerujúcu k ich diskreditácii. Jedným z týchto novinárov bol aj zavraždený C. L.. Pred fyzickým útokom na záujmovú osobu je v bezpečnostnom prostredí považované za úplne zrejmé, že fyzickému útoku predchádza sledovanie a zber informácii o životných návykoch záujmovej osoby a jeho rodinných príslušníkoch. Žalovaný je presvedčený, že v roku 2014 to vyhodnotil správne a nekonal by dnes inak, keďže prebiehalo sledovanie jeho osoby, zber informácii o jeho životných návykoch, že fyzický útok na neho a jeho rodinu reálne hrozil. Zverejnenie informácie o hrozbe fyzického útoku je považované u akéhokoľvek bezpečnostného experta za prevenciu pred samotným fyzickým útokom. Žalovaný je presvedčený, že osoby, ktoré spolupracovali s D. F. na sledovaní a zberaní informácii o dotknutých novinároch sa mohli prekrývať s tými osobami, ktoré podobnú činnosť vykonávali voči jeho osobe. Vzhľadom na zdravie a bezpečnosť jeho rodinných príslušníkov by ani dnes nekonal inak. Podotkol, že aj svedok žalobcu M. potvrdil, že v roku 2014 sa so žalobcom niekoľko krát o jeho osobe so žalobcom rozprával. Ani dnes po vyhodnotení všetkých informácii, by nekonal inak ako v roku 2014 v záujme ochrany svojej rodiny.
10. Právnym prostriedkom ochrany základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do dôstojnosti, osobnej cti, či dobrej povesti sú prostriedky všeobecnej a zvláštnej ochrany v občianskoprávnom konaní vo veciach ochrany osobnosti pred všeobecnými súdmi.
11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
11.1. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
12. Výpočet chránených osobnostných práv, uvedený v § 11 OZ nie je vyčerpávajúci, občiansky zákonník chráni aj iné zložky a prejavy späté s osobnosťou občana, napr. dôstojnosť a vážnosť občana v
spoločnosti. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie občana, ktoré zasahuje práva chránené ustanoveniami § 11 a nasl. OZ a bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či šlo len o nedbalé preberanie poznatkov a ich šírenie. Neoprávneným zásahom však môže byť aj pravdivé tvrdenie, dotýkajúce sa intímnej sféry života občana, rovnako chránenej ust. § 11 OZ. Neoprávneným zásahom je teda konanie, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ust. § 11 a nasl. OZ a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť. Môže byť urobené ústne, písomne, alebo inak, pokiaľ z tohto iného spôsobu je možné vyvodiť jeho zmysel a význam. Ústne a písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ dotýkajúcich sa osobnosti fyzickej osoby, vo zverejňovaní i pravdivých správ z intímneho a rodinného života proti jej vôli, ďalej v nepravdivom obvinení z nečestného resp. nemorálneho konania, v kritike presahujúcej obsahom, formou i cieľom rámec pravdivej a objektívnej kritiky a pod. Vzhľadom na ciele právnej úpravy ochrany osobnosti, ktorej prvoradou požiadavkou je chrániť osobnosť fyzickej osoby pred zásahmi, pokiaľ k nim nebol pôvodca oprávnený, nevyžaduje občiansky zákonník pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti zavinenie. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Všade tam, kde sa jedná o stret dvoch rovnocenných záujmov, v danom prípade konkrétne práva na informácie a ich šírenie na strane jednej, a cti, dôstojnosti, dobrého mena, povesti i súkromia fyzickej osoby na strane druhej, jej potrebné, aby hodnotenie pôsobenia týchto dvoch práv bolo vždy podľa všetkých okolností jednotlivého prípadu vyvážené, teda aby jedno z nich nebolo neopodstatnene uprednostnené pred druhým. V týchto kolíznych prípadoch, v ktorých záujem jednotlivej fyzickej osoby ustupuje inému záujmu, platí, že s ohľadom na možnosť zneužitia tohto iného záujmu, musí vždy byť zaručená základná ochrana dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby ako základnej hodnoty súkromného práva a práva vôbec.
12.1. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o ochranu osobnosti má žalobca bremeno tvrdenia v tom, že žalovaný zasiahol do jeho osobnosti a že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach; pokiaľ sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí v rámci svojich tvrdení uviesť, aká ujma mu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii zásahu. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Len ak sú tieto skutočnosti preukázané, môže súd konštatovať, že žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdené dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré jeho právo navodzujú a na žalovanom je, aby tvrdil a preukázal okolnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Pokiaľ teda ide o nároky v oblasti ochrany osobnosti, povinnosť preukázať existenciu zásahu, teda že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do osobnosti, došlo, zaťažuje v konaní žalobcu. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či zásah do osobnosti bol oprávnený alebo nie, zaťažuje dôkazné bremeno v tejto časti žalovaného. 22/
12.2. Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv.
12.3. Predmetom tohto konania je ochrana osobnosti žalobcu osobnostných práv (práva na ochranu občianskej cti), ku ktorých porušeniu došlo neoprávneným zásahom žalovaného spočívajúcom v tom, že na internetovej stránke www.poslednykriziak.sk, v časti označenej ako "G. D.", zverejnil dňa 09.11.2014 svoj článok, resp. blog, s názvom "Trestné komando D.. G. ".. D. E. XX", v ktorom uviedol, že: "Deväťdesiate a osemdesiate roky sa vracajú na Slovensko. Presne v čase 25 výročia Nežnej revolúcie. Okrem iného ma prišiel varovať pomerne vystrašený človek, že ma "E. E. ". M.." chcú dať dole." a zároveň dňa 11.11.2014 uverejnil článok, resp. blog, s názvom "Otvorený list C. T.. D. E. XX"v ktorom uviedol, že: "Za posledného dva a pol roka som toho musel zniesť oveľa viac ako Vy. Sledovanie mojej osoby aj mojich blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o mojej osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o mojej osobe ako aj trestné stíhanie mojej osoby. Myslím si, že sa správate ako zbabelec. Ak ide o Vás, kričíte akoby sa Vám diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používate všetku svoju silu, aby ste si presadili svoju vôľu." Výroky žalovaného predstavujú nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré objektívne vyvolávajú v spoločnosti dojem, že žalobca pripravuje úkladnú vraždu žalovaného, a to v štýle "deväťdesiatych a osemdesiatych rokov", a zároveň, že žalobca protiprávne používa voči žalovanému a jeho blízkym osobám informačno-technické prostriedky a sledovacie metódy za účelom diskreditácie žalovaného.
12.4. Súd sa primárne venuje námietke žalovaného vznesenej v záverečnej reči týkajúcej sa petitu návrhu žalobcu, ktorý podľa jeho názoru čo sa týka formálnej stránky, vo vzťahu k prvému žalobnému návrhu je určovaciu žalobu, ktorá nie je prípustná. Vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu právny zástupca žalovaného uviedol, že tento je formulovaný vadne. Súd prvej inštancie sa s danou námietkou nestotožňuje a uvádza, že v prípade ochrany osobnosti je zo strany súdu možná moderácia, či korekcia petitu žaloby, čomu zodpovedá zaužívaná súdna prax, ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 18/92), z ktorých je zrejmé, že obsah a forma samotného ospravedlnenia podlieha korekcii súdu v závislosti od posúdenia primeranosti ako aj s prihliadnutím na účel inštitútu ochrany osobnosti.
12.5. V časti nároku o poskytnutie morálnej satisfakcie v podobe zverejnenia ospravedlnenia súd uvádza, že považuje uplatnený nárok žalobcu za dôvodný. Súd v tomto prípade pristúpil k zmene formulácie samotného navrhovaného petitu v časti nároku na zverejnenie ospravedlnenia, kedy oproti navrhovanému zneniu spočívajúceho v dvoch výrokoch, tieto spojil do jedného, tak aby výrok bol jasný, výstižný a zrozumiteľný pre verejnosť. Súd sformuloval výrok tak, že žalovaný je povinný uverejniť na svoje náklady ospravedlnenie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ktorého sa žalovaný dopustil vo svojich článkoch zverejnených na stránke portálu www.poslednykriziak.sk pod titulom "Trestné L. D.. G. ".. D. E. XX" uverejnenom dňa 09.11.2014 a pod titulom "Otvorený list C. T.. D. E. XX" uverejnenom dňa 11.11.2014, a to v denníku PRAVDA, ktorý si vybral na záverečnom pojednávaní žalobca. Súd sa domáhal na pojednávaní určenia denníka, ktorom má byť uverejnené ospravedlnenie z titulu vykonateľnosti petitu. Ospravedlnenie súd formoval súd tak, aby toto bolo v slovenskom jazyku, písmom bežne používaným denníku PRAVDA, tak aby text ospravedlnenia bol dobre viditeľný a ničím neprekrytý, s veľkosťou písma minimálne 10 bodov v texte správy a minimálne 12 bodov v nadpise správy, čitateľne, čiernou farbou písma. Uverejnenie ospravedlnenia súd určil do finančnej kompetencie žalovaného a nie žalobcu, aby sa predišlo možným mediálnym hrám medzi sporovými stranami. Súd ku korekcii pristúpil aj z toho titulu, že v prípade dodržania rozsahu petitu v tom určení, v akom je uvedené v žalobe, by samotné ospravedlnenie bolo neprimerane rozsiahle.
12.6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je partnerom skupiny D. a strategicky riadi projekty D., hlavne na Slovensko a Poľsko. Je tiež zodpovedný za prípravu a implementáciu investičnej stratégie skupiny. Žalovaný sa o aktivity žalobcu zaujímal a produkoval o podnikateľskej činnosti žalobcu články zverejňované na web stránke konzervatívny výber, ktoré zasielal na oboznámenie sa žalobcovi. Je zrejmé, čo žalovaný ani nesporuje, že žalobcu vyhľadal pri súkromnej večeri, prišiel za ním, predstavil sa mu a potom odišiel. Medzi články, ktoré podľa dokazovania zarezonovali, v spoločnosti patrí článok s názvom Trestné komando D.. G. Č.. D. E. XX, v ktorého závere žalovaný uviedol, že deväťdesiate a osemdesiate roky sa vracajú na Slovensko a to presne v čase 25 výročia .Nežnej revolúcie. Žalovaný v článku uviedol, že prišiel ho varovať pomerne vystrašený človek,
že ho "E. E. ". M.." chcú dať dole. Na základe tejto skutočnosti začal žalovaný podľa jeho slov chodiť s ochrankou, nakoľko ako križiak sa rozhodol nepredať svoju lacno.
12.7. Okrem článkov, ktoré zasielal žalovaný žalobcovi na mail, žalovaný zaslal dňa 06.11.2014 žalobcovi mail, v ktorom uviedol, že sa na neho nakontaktoval vystrašený človek, ktorý varoval žalobcu, že ho chce dať C. T. K. B. M. dole. Má to vraj vyzerať ako nehoda, čo s obsahu správy vyznieva ako fyzická likvidácia osoby žalovaného. Kontext tejto informácie a motívy, prečo človek varuje žalovaného, boli pre neho dôveryhodné a apeloval na žalobcu, že by mal chápať, že túto situáciu nemôže podceniť a zariadi sa podľa toho tak, že informáciu bude šíriť ďalej. Keby mal niekto z jeho blízkych autonehodu, bude vychádzať z toho, že je za tým T. K. M.. Žalobca reagoval na mail žalovaného mailom zo dňa 10.11.2014, v ktorom žiadal žalobcu, aby upustil od kontaktovania jeho osoby. Mailom zo dňa 11.11.2014 žalovaný vysvetľoval žalobcovi svoj postoj k veci a predmet či obsah tohto mailu sa stal námetom na žalovaného ďalší článok - Otvorený list C. T., ktorý je totožný ako mail uvedený v bode 5.7. tohto rozhodnutia, a ktorý je druhým článkom, ktorý zarezonoval vo verejnosti v spojení so zásahom do ochrany osobnosti žalobcu V tomto článku žalovaný spomenul, že sa stretol so žalobcom, bol za ním v Hoteli Albrecht sa osobne predstaviť. V článku je uvedené aj, že žalovaný za posledného dva a pol roka toho musel zniesť oveľa viac ako žalobca. Sledovanie jeho osoby aj jeho blízkych, zhromažďovanie spravodajských informácií o jeho osobe, šírenie klamstiev a dezinformácií o jeho osobe ako aj trestné stíhanie jeho osoby. Žalovaný si myslí si, že sa žalobca správa ako zbabelec. Ak ide o žalobcu, tento kričí akoby sa mu diala strašná krivda. Ale ak ide o iných, používa všetku svoju silu, aby si presadil svoju vôľu.
12.8. V notárskej zápisnici č. N 422/2015, Nz 31027/2015, NCRls 31742/2015 (čl. 206) G. M. osvedčil právne významnú skutočnosť o obsahu internetovej stránky www.poslednykriziak.sk, že dňa 09.09.2015 o 14.01 hod. čítanosť článku Trestné komando D.. G. Č. bola 30.707 klikov na článok. Zároveň osvedčil aj tú skutočnosť, že článok Otvorený list C. T. mal čítanosť 34.915 klikov na článok.
12.9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že mu nebolo príjemné, keď žalovaného články čítajú aj jemu blízke osoby, alebo známi z jeho okolia. Impulzom na podanie trestného oznámenia bola tá skutočnosť, že ho kontaktoval redaktor Š. T. s otázkou, či pripravuje úkladnú vraždu žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že jeho manželka je zvyknutá na medializovanie ich firmy, avšak aj napriek tomu, keď sa začali útoky žalovaného stupňovať, jeho manželka to ťažko prežívala, pretože žiadna normálna žena by nechcela žiť vo zväzku z osobou, ktorá pripravuje úkladnú vraždu. Manželka žalobcu po útokoch žalovaného začala mať obavy o bezpečnosť rodiny. Je absolútne presvedčený, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť, aby ma žalovaný spájal s tým, s čím ma spája. Spomínaný D. Ž., ktorý podľa tvrdenia žalovaného je kľúčovou osobou, ktorá oznámila žalovanému, že má informáciu, resp. dôkaz, že žalovaný sa má obávať fyzického útoku, resp. vraždy, ktorú som si údajne mal objednať ja, nemal a nemohol mať žiaden priamy ani nepriamy dôkaz, že k takémuto skutku došlo. Ani on ani nikto z jeho blízkych spolupracovníkov sa nikdy nemohol stretnúť s D.. Ž. a poskytnúť mu informáciu, o ktorej tvrdí žalovaný.
12.10. V rámci unesenie dôkazného bremena na obranu žalobcu vypovedali svedkovia C.. H. T. K. B. M..
12.11. H. T. vo svojej výpovedi uviedla, že obvinenie jej manžela z prípravy vraždy narušilo ich manželské vzťahy v rámci rodiny v tom zmysle, že bola nervóznejšia hlavne z 2 dôvodov. Dotazovalo sa na to viacero ľudí a musela túto nie štandardnú situáciu vysvetľovať a druhý problém bol ten, že obvinenie z prípravy vraždy chápala ako vyústenie predchádzajúcich krokov. Najprv bola emailová komunikácia a potom dron, vniknutie na pozemok. Následne sa bála, že dôjde k únosu detí, takže manželovi oznámila, že je ochotná ho opustiť, nie z titulu, že by spáchal, alebo pripravoval úkladnú vraždu žalovaného, ale z toho titulu, že už toho všetkého bolo dosť. Následne podali trestné oznámenie a požiadali o policajnú ochranu, lebo sa bála ďalších krokov so strany žalovaného, aj dron pripisovala žalovanému. Následne tie útoky po podaní trestného oznámenia a žalôb na súd pominuli.
12.12. B. M. uviedol, že pokiaľ sa jedná o výstupy, ktoré boli uverejňované na webovej stránke Posledný križiak, tak tieto čítal, nespomína si presne na všetky, ale pamätá si, že ich čítal cca 3-4 roky dozadu. Tieto príspevky písal D.U. L.. Jednalo sa o sériu článkov, z ktorých bola zreteľne jasná kritika voči spoločnosti D. a osobitne voči jej prezidentovi pánovi T.. Pamätá si aj na článok, ktorý bol spomenutý, aj keď si nepamätá doslovný text. D. L. vidí dnes prvýkrát, s pánom T. sa pozná roky, považuje ho za priateľa a stretávali sa aj sa stretávajú, rozprávajú sa na rozličné témy. Spomína si, že v tomto období prišiel D. T. a spomenul mu článok na D. L.. Spomenul mu tiež, že okrem tohto článku žalovaný v nočných hodinách
nad ránom ho telefonicky obťažuje a raz v nejakej reštaurácii pri večeri s manželkou a nejakými známymi prišiel aj s nejakými bodygardami za žalobcom, pričom z tohto stretnutia bol žalobca veľmi rozrušený. V súvislosti s týmito článkami a v súvislosti s tým, že mu žalovaný volal podal žalobca trestné oznámenie. Spomínal mu tiež, že ho to v tom čase zasiahlo do osobnej integrity v tom, že dostával otázky jednak od svojich rodinných príslušníkov, a rovnako tak od svojich spolupracovníkov Q. D., ktorí sa ho v tom čase prekvapene pýtali na to, čo je na tom pravdy. Pociťoval to ako vážnu ujmu, pretože sa vždy usiloval o čestný spôsob života. So žalobcom nikdy nepripravoval vraždu žalovaného, je to podľa jeho názoru absurdná predstava, ktorú si vymyslel žalovaný a ktorá vážne zasiahla do osobnosti žalobcu.
12.13. Žalovaný uviedol, že procesná obrana žalovaného proti uplatneným nárokom nespočíva len na zdôrazňovaní slobody prejavu, ale predovšetkým na ochrane ďalších záujmov. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol a zdôvodnil, že osobe, ktorá mu priniesla informácie, prisľúbil zachovanie dôvernosti o jej totožnosti a tomuto svojmu sľubu hodlá aj dostáť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že výlučne výsluchom takejto osoby je možné skúmať jeho presvedčenie o tom, či sprostredkovanej hrozbe veril alebo nie, ako aj o jeho motívoch, podľa žalovaného tomu tak nie je. Osoba, ktorá ho navštívila s informáciou, bola podľa jeho názoru v stave značnej vystrašenosti. Motívom toho, prečo ho navštívila bolo, aby žalovaného varovala. Mal pocit, že v prípade, ak by k takémuto útoku naozaj došlo, nechcela by s ním byť spájaná. Bol a dodnes je úprimne presvedčený, že tento človek žalovaného chcel varovať, pretože sa naozaj bál, že mu niečo hrozí. A vzhľadom na to, že útoky voči nemu a jeho rodine sa stupňovali z článkov na internete, z prepichovania pneumatík, z obesenej mačky na aute, tak sa rozhodol informáciu o tom, že ho táto osoba chce zlikvidovať zverejniť. Nikdy nešpekuloval nad tým, či si D.. T. objednal úkladnú vraždu a ani to nikdy netvrdil. Iba presne popísal to, že tento človek ho navštívil, a čo mu povedal. O tejto skutočnosti informoval mailom aj p. T., ktorý na to nijako nezareagoval. Je všade bežnou praxou novinára, alebo publicistu, že ak má pocit, že kvôli písaniu textov mu niečo hrozí, že to zverejní. O tom, že postupoval správne pre neho svedčí aj fakt, že po zverejnení tejto informácie všetky útoky voči nemu a jeho rodine na internete, sledovanie mojej osoby, návštevy hrubokrkých občanov v mojej kaviarni, prestali. Keby sa mal rozhodnúť dnes či bude postupovať rovnako, urobil by tak, pretože mal pocit, že tým ochránil seba a svoju rodinu. Vzhľadom na to, že tomu človeku sľúbil, že nezverejní jeho meno, OČTK by nedospeli k zdarnému výsledku vyšetrenia. Čo sa týka ochrany jeho osoby, dôveruje viac ľudom, ktorých si najal, než polícii SR. Na otázku, či ide o známu osobu odpovedal, že pozná jej meno, identitu si neoveril, stretával sa s ňou častejšie, teraz sa s ňou stretáva zriedka, ale táto osoba je pre žalovaného dôveryhodnou. V závere pojednávania žalovaný uviedol, že má novú informáciu, ktorá nebola známa v čase doterajších pojednávaní, a to že D. F. sa priznal, že organizoval a zabezpečoval nelegálne sledovanie a zber kompromitujúcich materiálov, vyvíjal činnosť smerujúcu k ich diskreditácii. Jedným z týchto novinárov bol aj zavraždený C. L.. Pred fyzickým útokom na záujmovú osobu je v bezpečnostnom prostredí považované za úplne zrejmé, že fyzickému útoku predchádza sledovanie a zber informácii o životných návykoch záujmovej osoby a jeho rodinných príslušníkoch. Žalovaný je presvedčený, že v roku 2014 to vyhodnotil správne a nekonal by dnes inak, keďže prebiehalo sledovanie jeho osoby, zber informácii o jeho životných návykoch, že fyzický útok na neho a jeho rodinu reálne hrozil. Zverejnenie informácie o hrozbe fyzického útoku je považované u akéhokoľvek bezpečnostného experta za prevenciu pred samotným fyzickým útokom. Žalovaný je presvedčený, že osoby, ktoré spolupracovali s D. F. na sledovaní a zberaní informácii o dotknutých novinároch sa mohli prekrývať s tými osobami, ktoré podobnú činnosť vykonávali voči jeho osobe. Vzhľadom na zdravie a bezpečnosť jeho rodinných príslušníkov by ani dnes nekonal inak. Podotkol, že aj svedok žalobcu M. potvrdil, že v roku 2014 sa so žalobcom niekoľko krát o jeho osobe so žalobcom rozprával. Ani dnes po vyhodnotení všetkých informácii, by nekonal inak ako v roku 2014 v záujme ochrany svojej rodiny. Táto informácia však pre súd nie je pri rozhodovaní smerodajná a nemá s predmetom sporu nič spoločné.
12.14. Obavy o žalovaného bezpečnosť vyjadrila vo svojom čestnom prehlásení, ako aj vo svojej výpovedi svedka, manželka žalovaného K. L.Á., ktorá uviedla, že to, čo zažívali v tom období, v rokoch 2012-2014, že asi 3 udalosti to popisujú najlepšie. Prvá sa týkala ich dcéry, kde ma viacero našich známych upozornilo, či vie, že v tom E. L. boli uvedené údaje týkajúce sa ich dcéry a hoci, že tam bolo uvedené nesprávne meno, bolo uvedené, do ktorej školy a triedy chodí. Čo je pre každú mamu za hranicou všetkého. Za druhé príhoda, keď prišla k manželovmu autu a na ľavom zrkadle bola zavesená taška, ktorú keď otvorila, bola v nej mŕtva čierna mačka so špagátom okolo krku. Myslí, že ten odkaz bol jasný. Tretia vec, ktorá je v spise, jej sestra používala niekoľko mesiacov naše auto pričom 3 alebo 4-krát sa stalo to, že boli pneumatiky prepichnuté a od momentu, kedy prepísala auto na seba sa to už viac krát nestalo. A možno ešte štvrté, viacero ľudí sa dopytovalo, že či nechcem ochranu aj pre
svoju dcéru, nakoľko v tom čase si ochranu zabezpečoval môj manžel. Ochrankár sa s nimi neustále pohyboval, kino, divadlo, kostol.
12.15. Obavy o bezpečnosť žalovaného a jeho rodiny vyjadrila aj jeho švagriná, sestra jeho manželky G. L..
12.16. Z čestného prehlásenia K. Ž. zo dňa 26.09.2014 súd zistil, že tento pozná osoby, ktoré sa podieľajú na cielenej diskreditácii politickej strany NOVA, predovšetkým jej predsedu N. M. a jemu blízkych osôb G. L. K. G. L.., ktorí boli obvinení v kauze nákupu odpočúvacieho zariadenia ako aj ďalších osôb. Túto cielenú diskreditáciu uskutočňujú formou vyhľadávania, kupovania a spracovávania spravodajských informácií, ich publikovaním na M..U., blogoch, vo viacerých médiách, podávaním podnetov na začatie trestných stíhaní voči uvedeným osobám, ich sústavným sledovaním a nezákonným zisťovaním ich osobných údajov. Podľa jeho zistení sa na tomto sledovaní podieľa aj G.. C. T.L., B.. G. L. K. B.. K. M.. S uvedenými osobami som sa dostal do osobného kontaktu prostredníctvom mne neznámeho muža, ktorý vystupoval ako príslušník SIS. Ten ma ho prvýkrát kontaktoval v januári 2012, keď v médiách prezentoval svoje spory s rodinou X..
12.17. Napriek tomuto čestnému prehláseniu, ktoré bolo založené do spisu K. Ž. na pojednávaní vyvrátil svoje prehlásenie a uviedol, že, v tom období boli turbulentné politicko-spoločenské okolnosti, ktoré sa diali, v ktorých nebol v tom období celkom dobre zorientovaný, keďže sám kandidoval do európskeho parlamentu v roku 2014 a od toho obdobia sa dozvedel o určitých skutočnostiach súvisiacich s predmetom tohto sporu. Podotkol, že asi po polroku po oboznámení sa s týmito skutočnosťami nadobudol, že za týmito okolnosťami a informáciami bola osoba B. G. a jemu blízkych osôb, ktorí ho svojimi hrami vtiahli do tohto sporu. Vyústilo to 22.12.2014, keď podal trestné oznámenie na B. G.. V tejto veci aj vypovedal, pričom táto vec skončila zastavením trestného stíhania voči G.. Avšak bol nútený sa ospravedlniť osobám, a to konkrétne žalobcovi a jeho rodinnému príslušníkovi G. L., a takisto pánovi M. a pánovi D. F., o ktorých mal mylné informácie od G., že stoja za diskreditáciou žalovaného a jeho blízkych osôb z hnutia NOVA, predovšetkým pána M..
12.18. Súd sa v tomto konaní nezaoberal polygrafom, ktorého sa zúčastnil K. Ž. ani spisom Kocúr, nakoľko na posúdenie zásahu do ochrany osobnosti žalobcu sú nepodstatné.
12.19. V zmysle vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že výroky žalovaného boli spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi vo sfére ochrany jeho osobnosti, nakoľko boli neoprávnené. Súd v danej veci aj skúmal, či takýto zásah bol primeraný a to prostredníctvom testu proporcionality, ako aj či takýto zásah nebol v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné s ohľadom na požiadavku zabezpečenia elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. Žalovaného difamujúce tvrdenie o žalobcovi je nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácii ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné v tejto veci je aj to, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde. Neoprávneným zásahom je každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie zasahujúce do práva fyzickej osoby. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 OZ. Ten, kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti ani dôkazom, že bol v omyle t.j. dôkazom ospravedlniteľného omylu.
12.20. Súd nesporuje, že žalovaný mal z titulu zrejmých lží a klamstiev, ktoré sa k nemu dostali, čo bolo v tomto konaní prostredníctvom výpovede svedka K. Ž. aj preukázané a z ktorých titulu aj konal tak ako konal, obavu o seba a svoju rodinu, avšak predtým ako zasiahol do osobnosti žalobcu výrokmi uvedenými v článkoch na www.konzervativnyvyber.sk, mal si tieto tvrdenia overiť dôveryhodným spôsobom. Zároveň počas celého konania sa žalovaný snažil chrániť osobu, od ktorej tieto informácie dostal, jej identitu neodkryl pričom aj toto konanie viedlo k tomu, že žalovaný nebol schopný v danej veci uniesť dôkazné bremeno, nakoľko z jeho stany absentoval dôkaz pravdy o jeho skutkových tvrdeniach. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že účelom zverejnenia žalobou napadnutých výrokov bola najmä ochrana žalovaného a jeho rodiny pred možným neoprávneným zásahom ako napr. útokom, nakoľko tento útok sa nepodarilo zo strany žalovaného dokázať. Súd na jednej strane môže chápať obavy žalovaného o svoju rodinu, avšak v širšom kontexte si mal žalovaný pred zverejnením svojich myšlienok, domnienok o možnej hrozbe zo strany žalobcu zabezpečiť dôveryhodný zdroj, od ktorého svoje konanie bude odvíjať, tento v konaní označiť a postaviť na ňom svoju obranu. Navyše počas
dokazovania pred súdom sa žalovanému nepodarilo zabezpečiť žiadne dôkazy o tom, že by žalobca vyvíjal aktivitu s cieľom sledovania žalovaného a zbierania si informácii o žalovanom.
12.21. Zároveň sa nepodarilo preukázať súvis medzi škodou, a to prepichnutím pneumatík a zavesenie mŕtvej mačky vykonanou na motorovom vozidle žalovaného a žalobcom. Žalovaný ďalej tvrdil, že K. Ž. ho počas roku 2014 viackrát kontaktoval a potvrdil pre žalovaného, že D. chystá jeho diskreditačnú kampaň. K. Ž., ktorý v danej veci vystupoval ako svedok jednoznačne uviedol, že v roku 2014 sa dozvedel určité skutočnosti súvisiace s predmetom tohto sporu. Ďalej uviedol, že za týmito okolnosťami bola osoba B. G. a jemu blízkych osôb, ktorý svedka vtiahol svojimi hrami do tohto sporu. Svedok bol nútený sa ospravedlniť žalobcovi a ďalším iným osobám o ktorých mal mylné informácie od B. G., že stoja za diskreditáciou žalovaného.
12.22. Súd vzal do úvahy aj výpovede svedkov na pojednávaní a to B. M., ktorého dôveryhodnosť namietal žalovaný. Súd k jeho prípadnej problematickej dôveryhodnosti alebo otázke či je alebo nie je dôveryhodný uvádza, že svedok M., tak ako sám uviedol vo svojich výpovediach, nie je odsúdený a vždy svoje meno očistil. Z jeho výpovede nesporne vyplýva, že so žalobcom žiadnu vraždu nepripravovala a ani sa nikdy so žalobcom nebavil o tom, že by dali žalovaného dole, teda fyzicky zlikvidovali.
12.23. Vzhľadom na to, že žalovaného tvrdenia mohli narušiť vnímanie žalobcu u verejnosti negatívnym smerom, vyvolať predstavy alebo domnienky u občanov, že kto je teda ten T. K. naozaj mohli u laickej verejnosti navodiť dojem, že žalobca pripravuje vraždu žalovaného v štýle 90tych rokov, pričom v odbornej verejnosti táto správa mohla vyvolať dojem prípravy úkladnej vraždy žalovaného a to v štádiu pokusu, pričom objednávateľom úkladnej vraždy mal byť M. E. T., tak to sú odvážne tvrdenia, ktorých sa mal žalovaný vyvarovať. Zásadne sa nedá brániť proti žalobe tým, že žalovaný šíril len tie údaje, ktoré sám počul.
12.24. Súd vykonal test proporcionality, z ktorého vyplývajú nasledujúce skutočnosti: KTO? Žalovaný je osobou, ktorá je aktívna v politickom dianí, sledovaná občanmi Slovenskej republiky ako aj priaznivcami politickej strany, v ktorej mene vystupuje, poslanec NR SR.
O KOM?
Žalobca je osobou, ktorá je vnímaná prostredníctvom jeho spoločnosti D., ktorá zamestnáva niekoľko tisíc zamestnancov v rôznych oblastiach, pričom negatívne tvrdenia o jeho osobe môžu byť predmetom verejných a občianskych diskusii.
ČO bolo predmetom?
Predmetom tvrdenia žalovaného bolo, že sa chystá jeho fyzická likvidácia zo strany žalobcu a M. v štýle násilnej kriminality 80tych a 90tych rokov, pričom tieto tvrdia vyvolávajú dojem možnej úkladnej vraždy na objednávky v štádiu pokusu, teda o žalobcovi bola vyslovená nepravda, na základe ktorej môže tretie osoby túto fyzickú osobu skreslene posudzovať.
KDE boli tvrdenia žalovaného prednesené? Prednesené boli na webstránkach žalovaného www.konzervativnyvyber.sk, ktoré spravuje, teda na interne, pričom podľa žaloby a žalovaný to nerozparoval, si tieto prečítalo, resp. si na články kliklo na jeden článok cca 30.000 a na 2.článok cca 35.000.
KEDY boli tvrdenia žalovaného prednesené? Dňa 09.11.2014 a 11.11.2014.
AKO boli tvrdenia žalovaného prednesené? Tieto boli prednesené internetom pre verejnosť, boli preukázateľne zavádzajúceho a difamujúceho charakteru. Články, ktoré žalobca namieta sú spôsobilé vyvolať u čitateľov a vo verejnej mienke predstavu, že žalobca má naozaj všetky prostriedky na to, aby žalovaného zastrašoval, presadzoval vzhľadom na svoje postavenie svoju vôľu. Tento článok bol zároveň zverejnený na verejne prístupnej internetovej stránke, ktorej širokú návštevnosť žalobca v konaní preukázal. K predmetnému článku bolo možné sa jednoducho dostať a zjavne vzbudil záujem ľudí, aj z blízkeho okolia žalobcu.
12.25. Súd v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR I.ÚS 453/03 vykonal aj niekoľkostupňový test, nakoľko tvrdené difamačné fakty je treba vždy posudzovať komplexné pod zorným uhlom mnohých hľadísk, ktoré možno vyjadriť v nasledujúcich bodoch (tak ako to bolo uvedené Amicus Curiae Opinion Benátskej Komisie zo dne 17. 3. 2004, CDL-AD(2004)011): 1. Závažnosť obvinení. Čím závažnejší obvinenie je, tým viacej bola verejnosť dezinformovaná a difamovaná osoba poškodená, pokiaľ tvrdenie nie je pravdivé. Závažnosť tvrdení vidí súd prvej inštancie v tom, že výroky žalovaného o pripravovanej úkladnej vražde, či dať dole žalovaného, sú tak závažné obvinenia, ktorým zasiahol do ochrany osobnosti žalobcu, nakoľko tieto tvrdenia boli difamujúce a nezakladali na pravde, čo je preukázané výpoveďou svedka Železníka.
2. Povaha informácie a uváženie, do akej miery je predmetný problém záležitosťou verejného záujmu. Vzhľadom, že nepravdivú informáciu predostrel poslanec Národnej rady Slovenskej republiky voči žalobcovi, ktorý je vo verejnej sfére známou aj pre svoje developerské zameranie, je tu enormný záujem verejnosti o tieto osoby, čo preukazujú aj "kliky" na jednotlivých článkoch rozsahu v cca 30.000 x.
3. Zdroj informácie. Niektorí šíritelia informácie nemajú priamu znalosť o udalosti. Niektorí majú vlastné dôvody posúvať informácii alebo sú platení za svoje príbehy. Zdroj informácie odmietal počas konania žalovaný prezradiť z titulu jeho ochrany a uvádzal, že táto osoba je pre neho dôveryhodnou a sľúbil jej ochranu.
4. Vynaložené úsilie a konkrétne kroky k overeniu pravdivosti informácie. Žalovaný sa spoliehal na dôveryhodnosť svojho zdroja, ktorému bezvýhradne veril, avšak v prípade podozrenia na vraždu je právom každého človeka, ktorý chce žiť, obrátiť sa na Policajný zbor a takéto informácie preveriť prostredníctvom OČTK, čo žalovaný neurobil a súd má za to, že tieto informácie využil len na svoju politickú hru prostredníctvom článkov na web stránke www.konzervativnyvyber.sk
5. Status informácie. Obvinenie už môže byť predmetom vyšetrovania, ktoré vyžaduje ohľady. O žalobcovi bola vyslovená nepravda, informácia mala pre žalobcu difamujúci charakter na základe ktorej môžu tretie osoby túto fyzickú osobu skreslene posudzovať ako vraha, ktorý z pozície a titulu svojej moci môže robiť čo sa mu zachce.
6. Naliehavosť záležitosti. Správy sú častou komoditou podliehajúcou rýchlej skaze. Je možné že zverejnenie takejto správy bolo pre žalovaného naliehavé vzhľadom na ochranu jeho osoby a rodiny, avšak stále ide o informáciu, ktorá je difamujúca, nepravdivá, pričom žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za tento stav ani dôkazom že bol v omyle, teda tzv. dôkazom ospravedlniteľného omylu.
7. Či bol požiadaný komentár od žalobcu, nakoľko tento môže mať informácie pre žalovaného, ktorými iní nedisponujú, avšak oslovenie žalobcu nemusí byť vždy nutné. Žalovaný sa nakontaktoval na žalobcu mailom, aj osobne. Mailom dňa 06.11.2014 (kde predostrel informáciu, že ho navštívil vystrašený človek), na ktorý mu žalobca reagoval mailom zo dňa 10.11.2014 (v ktorom ho žiadal, aby ho žalovaný nekontaktoval a neobťažoval zasielaním mailových správ). Žalovaný opätovne zaslal mail žalobcovi dňa 11.11.2014, pričom v tento deň ho osobne aj vyhľadal.
8. Či médiami šírené oznámenie obsahovalo podstatu udalosti videnej očami žalobcu. Žalobca v danej veci vzhliadol podstatu v tom, že žalovaný šíri o ňom nepodložené nepravdy, týkajúce sa zosnovania jeho úkladnej vraždy v štádiu pokusu, pričom sa snažil chrániť aj prostredníctvom trestného oznámenia.
9. Charakter oznámia šíreného médiami. Pôvodca mediálne šírenej správy môže iniciovať diskusiu alebo vyšetrovanie. Správa bola šírená prostredníctvom webovej stránky, pričom nakoľko o žalobcovi bola vyslovená nepravda, na základe ktorej môžu tretie osoby túto fyzickú osobu skreslene posudzovať a vnímať ju tak, že zo svojho postavenia si môže dovoliť všetko.
10. Okolnosti zverejnenia a jeho načasovanie. Žalovaný zverejnil svoje tvrdenia o pripravovanej vražde (dať ho dole) v čase, kedy sa obával o svoju bezpečnosť.
12.26. Oba vyššie uvedené testy primeranosti zásahu do ochrany osobnosti sú jednoznačne v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného. Súd prvej inštancie uvádza v súvislosti s vykonanými testami, že ak je česť pošpinená neopodstatneným obvinením vyjadreným verejne, a najmä v masmédiach či
webstránkach, môže byť povesť a česť osoby poškodená navždy a zvlášť v situácii, keď nie je daná možnosť rehabilitácie. Pokiaľ takáto situácie nastane, prehráva ako osoba sama, tak i spoločnosť. A práve preto nie je možné vychádzať z toho, že ochrana povesti, resp. cti, je záležitosťou dôležitou iba pro dotknutého jednotlivca, prípadne jeho rodinu. Z týchto dôvodov je ochranu povesti, resp. cti, treba vnímať i ako ochranu verejného statku. Je preto vo verejnom záujme, aby česť a povesť osôb pôsobiacich vo verejnom živote nebola diskutovaná v skutkovo posunutých rovinách. Ako na poli politiky, tak i v médiách občan potrebuje byť schopný rozoznať dobro od zla, aby nakoniec mohol učiniť informovaný výber vo vzťahu k dotknutej osobe. Česť je taktiež integrálnou a dôležitou súčasťou dôstojnosti človeka. Formuje základ mnohých rozhodnutí, je rozhodujúca v každej oblasti nášho života a to osobnej, pracovnej a priateľskej. Súd mal v danej veci preukázaný zo strany žalovaného závažný zásah do ochrany osobnosti, spočívajúci v difamujúcich tvrdeniach uverejnených v článkoch žalovaného, čo mal súd prostredníctvom dokazovania jednoznačne preukázané. Preto nemal súd inú možnosť ako poskytnúť ochranu žalobcovi uložením povinnosti žalovanému zverejniť na jeho náklady ospravedlnenie, ktoré aspoň primeraným spôsobom zmierni a súd prvej inštancie aj dúfa, že aj zmení pohľad na predmet sporu, postavenie a videnie žalobcu v inom svetle a nie ako osoby, ktorá je spôsobila páchať závažnú trestnú činnosť v spojení s prípravou úkladnej vraždy iných osôb, pretože žalovaným nastavený zorný uhol vnímania osoby žalobcu sa musí nevyhnutne vnímať ako zásah veľmi závažný a ťažko reparovateľný, lebo ľudská dôstojnosť je hodnotou horizontálne neporovnateľnou s ostatými ústavnými hodnotami či spoločenskými normami, je úplne nenahraditeľná iným statkom. Podľa názoru súdu, ospravedlnenie uvedené vo výroku tohto rozhodnutia je dostatočne primeraným zadosťučinením, satisfackiou pre žalobcu a občianskoprávnou sankciou pre žalovaného, ktorá by jeho ako aj prípadných jeho nasledovníkov, mala odradiť od ďalšieho protiprávneho konania (I. ÚS 1586/09)
12.27. Vzhľadom k tomu, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k moderácii výroku, keď zlúčil dva výroky do jedného, z opatrnosti súd nárok žalobcu vo zvyšku zamietol.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodovať vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.